Autor: Boris Hruškovič
Článok vyjadruje osobný pohľad a chápanie autora článku a tieto sa nemusia nutne zhodovať s pohľadom celej skupiny alebo našich učiteľov.

Keď sa ráno zobudíte a pozriete na priestor pred sebou. Ten priestor obsahuje všetko. Váš život, to čo ste boli včera, to čo ste boli pred 10-timi rokmi, všetky miesta, kde ste sa cítili šťastne, všetky miesta, kde ste boli veľmi skľúčení.

Vidíte svoj život a spýtate sa, kam mám dnes ísť?
Spýtate sa.. je to dosť, to čo žijem teraz?

To čo vnímate, sú všetky očakávania, ktoré vám odovzdali vaši blízki. Je to túžba naplniť celý priestor. Odovzdať niečo cennejšie, než ste dostali. Ste to vy. Svet ktorý hľadá zmysel existencie, je to každá bytosť. No máte vyprázdnený účet, vaši blízki vás nechápu, nie ste podľa ich želania. Ráno ste sa zobudili. Je to mizerné. Tak či onak, raz skončíme, či už s hnijúcimi nohami alebo Alzheimrom.

Tak ako sa dnes ráno rozhodnúť ?

Byť sebou, nič iné. Poznať sám seba. Bez toho, čo sme si dali do hlavy, že musíme urobiť. Nie byť rebelom bez hraníc, ale dať sám seba svetu v šťastí. Je to ako punčová zmrzlina, niektorí majú radi citrónovú.
Bohu vďaka.