Bendōwa

[1]

弁道話

BENDOWA

Rozhovor o usilovaní sa o pravdu

Ben znamená „vynaložiť úsilie“ alebo „usilovať sa“, do znamená „pravda“ a wa znamená „rozhovor“ alebo „príbeh“. Majster Dógen slovo bendo zvyčajne používal na označenie praxe zazenu; Bendōwa teda znamená rozhovor o usilovaní sa o pravdu alebo rozhovor o praxi zazenu. Tento zväzok nebol zaradený do prvého vydania Shōbōgenzō. Našli ho v Kjóte v ére Kanbun (1661–1673) a do Shōbōgenzō ho pridali, keď majster Hangjó Kózen zostavoval deväťdesiatpäťzväzkové vydanie v ére Genroku (1688–1704).

[11] Keď buddha-tathágatovia,¹ ktorí každý prijali priamy prenos z jedného na jedného nádhernej Dharmy, zakúšajú najvyšší stav bódhi,² majú jemnú metódu, ktorá je najvyššia a bez úmyslu. Dôvod, prečo sa táto [metóda] bez odchýlky odovzdáva iba z buddhu na buddhu, je ten, že jej mierou je samádhi prijímania a užívania seba.³ Aby sme mohli užívať toto samádhi, prax [za]zenu vo vzpriamenom sede bola ustanovená ako pravá brána. Táto Dharma⁴ je v hojnosti prítomná v každom človeku; ak ju však nepraktizujeme, neprejavuje sa, a ak ju nezakušujeme, nemožno ju uskutočniť. Keď ju pustíme, už naplnila ruky; ako by ju bolo možné určiť ako jednu alebo mnohé? Keď hovoríme, napĺňa ústa; nijaký smer ju neobmedzuje. Keď buddhovia v tomto stave ustavične prebývajú a udržiavajú ho, nezanechávajú rozpoznania a vnímania v oddelených stránkach [skutočnosti]; a keď cítiace bytosti v tomto stave večne pôsobia, stránky [skutočnosti] sa im neukazujú v oddelených rozpoznaniach a vnemoch.⁵ Úsilie o pravdu,⁶ ktoré teraz učím, uskutočňuje vo skúsenosti nespočetné dharmy⁷ a vykonáva jednotu skutočnosti na ceste oslobodenia.⁸ V tom okamihu, keď sa prekážky vyjasnia a človek sa oslobodí, ako by tento odsek mohol byť dôležitý?

[14] Keď som vzbudil vôľu usilovať sa o Dharmu, navštevoval som [dobrých] učiteľov⁹ vo všetkých končinách našej krajiny. Stretol som Myózena¹⁰ z Kenninu [chrámu]. Počas deviatich období mrazov a kvetov¹¹ rýchlo plynuli roky, kým som ho nasledoval a učil sa trochu zo zvyklostí línie Rinzai. Iba Myózen prijal pravý prenos najvyššej Buddha-Dharmy ako najvynikajúcejší žiak zakladajúceho majstra Eisaiho;¹² ostatní žiaci sa mu nikdy nemohli vyrovnať. Potom som odišiel do veľkého kráľovstva Sung, navštevoval [dobrých] učiteľov na východe i západe Chekiangu¹³ a cez brány piatich línií som počúval o tradícii.¹⁴ Nakoniec som navštívil zenového majstra Njódžóa¹⁵ z hory Dai-byaku-hó¹⁶ a tam som mohol dovŕšiť veľkú úlohu celoživotnej praxe. Potom, na začiatku veľkej sungovskej éry Šódžó,¹⁷ som sa vrátil domov odhodlaný šíriť Dharmu a zachrániť cítiace bytosti — akoby mi na plecia položili ťažké bremeno. Aby som však počkal na vzopätie, pri ktorom by som mohol naplniť svoje poslanie, myslel som si, že istý čas budem blúdiť ako oblak a tu i tam volať ako vodná burina po spôsobe dávnych mudrcov. Keby sa však našli opravdiví praktizujúci, ktorí kladú vôľu k pravde na prvé miesto a prirodzene sa nezaujímajú o slávu a zisk, mohli by ich planí učitelia bez úžitku zviesť a zbytočne zastierať správne porozumenie. Mohli by sa nečinne opiť sebaklamom a navždy klesnúť do stavu blúdenia. Ako by mohli rozvíjať správne semená pradžne¹⁸ alebo dostať príležitosť dosiahnuť pravdu? Keby som sa teraz pohrúžil do blúdenia ako oblak alebo vodná burina, ktoré hory a rieky by mali navštíviť?¹⁹ Keďže som cítil, že by to bola žalostná situácia, rozhodol som sa zostaviť záznam zvyklostí a pravidiel, ktoré som na vlastnej koži zakúsil v zenových kláštoroch veľkého kráľovstva Sung, spolu so záznamom hlbokého poučenia od [dobrého] učiteľa, ktoré som prijal a udržal. Tento záznam zanechám ľuďom, ktorí sa učia v praxi a sú pokojní v pravde, aby mohli poznať pravú Dharmu Buddhovej línie. Môže to byť ozajstné poslanie.

[17] [Sútry] hovoria: Veľký majster Šákjamuni na zhromaždení na Supom vrchu²⁰ odovzdal Dharmu Mahákášjapovi.²¹ [Dharma] sa pravým spôsobom odovzdávala z patriarchu na patriarchu a dosiahla ctihodného Bódhidharmu.²² Ctihodný sám odišiel do Číny a odovzdal Dharmu veľkému majstrovi Ekovi.²³ Bol to prvý prenos Buddha-Dharmy vo Východných krajinách.²⁴ Takto odovzdávaná z jedného na jedného [Dharma] prirodzene dospela k zenovému majstrovi Daikanovi,²⁵ šiestemu patriarchovi. Keď sa v tom čase pravá Buddha-Dharma šírila vo východnej [krajine] Číny, vyšlo najavo, že [Dharma] presahuje literárne vyjadrenie. Šiesty patriarcha mal dvoch výnimočných žiakov, Edžóa z Nangaku²⁶ a Gjóšiho zo Seigenu.²⁷ Obaja, ktorí prijali a udržiavali Buddhovo držanie tela,²⁸ boli vedúcimi učiteľmi ľudí i bohov. [Dharma] prúdila a šírila sa týmito dvoma prúdmi a vzniklo päť línií. Sú to takzvané sekty Hógen, Igjó, Sótó, Unmon a Rinzai. V dnešnej veľkej sungovskej [Číne] má moc v celej krajine iba sekta Rinzai. Hoci medzi piatimi tradíciami sú rozdiely, držanie tela s pečaťou Buddhovej mysle²⁹ je iba jedno. Aj vo veľkom kráľovstve Sung, hoci sa od neskoršej dynastie Han³⁰ po celej krajine rozšírili filozofické texty a zanechali istý dojem, nikto nevedel rozhodnúť, ktoré sú nižšie a ktoré vyššie. Keď praotec prišiel zo západu, priamo presekol zdroj zmätku³¹ a rozšíril nefalšovanú Buddha-Dharmu. Mali by sme dúfať, že sa to isté stane v našej krajine. [Sútry] hovoria, že mnohí patriarchovia a mnohí buddhovia, ktorí prebývali v Buddha-Dharme a udržiavali ju, sa všetci opierali o prax vzpriameného sedenia v samádhi prijímania a užívania seba³² a túto [prax] si vážili ako správnu cestu k odhaleniu stavu uskutočnenia. Ľudia, ktorí dosiahli pravdu v Západných nebesiach a Východných krajinách, nasledovali tento štýl praxe. Táto [prax] spočíva na tajomnom a pravom odovzdaní jemnej metódy od majstra žiakovi a na [žiakovom] prijatí a udržiavaní pravej podstaty učenia.

[20] V pravom odovzdaní nášho [náboženstva] sa hovorí, že táto Buddha-Dharma,³³ ktorá bola priamo a pravým spôsobom odovzdaná z jedného na jedného, je najvyššia medzi najvyšším. Po prvom stretnutí s [dobrým] učiteľom už nikdy nemusíme páliť kadidlo, klaňať sa, vyslovovať Buddhovo meno, praktizovať spoveď ani čítať sútry. Stačí sedieť a nadobudnúť stav slobodný od tela a mysle. Ak človek čo i len na okamih prejaví Buddhovo držanie tela v troch podobách konania,³⁴ zatiaľ čo [tento človek] vzpriamene sedí v samádhi, celý svet Dharmy nadobudne Buddhovo držanie tela a celý priestor sa stane stavom uskutočnenia. [Prax] tak rozmnožuje radosť z Dharmy, ktorá je pôvodným stavom buddha-tathágatov, a obnovuje nádheru ich uskutočnenia pravdy. Navyše vo všetkých svetoch Dharmy desiatich smerov sa obyčajné bytosti troch stavov a šiestich stavov³⁵ naraz vyjasnia a očistia v tele a mysli; zakúsia stav veľkého oslobodenia³⁶ a prejavia sa ich pôvodné črty. Potom všetky dharmy zakúšajú a chápu správne uskutočnenie a nespočetné veci každá uvádzajú do praxe svoje buddhistické telo; v okamihu úplne prekročia hranice skúsenosti a porozumenia, vzpriamene sedia ako králi stromu bódhi,³⁷ v jedinom okamihu otáčajú veľkým kolesom Dharmy,³⁸ ktoré je v bezkonkurenčnom stave rovnováhy,³⁹ a vykladajú konečný, neozdobený a hlboký stav pradžne. Tieto vyrovnané a správne stavy uskutočnenia pôsobia aj opačným smerom,⁴⁰ po cestách dôvernej a tajomnej súčinnosti, takže človek, ktorý pevne sedí v zazene, sa oslobodí od tela a mysle, odstráni rozličné nečisté názory a myšlienky [nahromadené] v minulosti a tak zakúša a chápe prirodzenú a čistú Buddha-Dharmu. Na každom z nekonečne malých, nespočetných miest pravdy buddha-tathágatov [praktizujúci] rozvíja Buddhovo dielo a šíri jeho vplyv široko ďaleko nad tými, ktorí majú vzostupné predpoklady buddhu, čím živo povznáša vznešený skutočný stav buddhu. V tom čase všetko vo vesmíre desiatich smerov — pôda, zem, tráva a stromy; ploty, steny, škridly a kamienky — vykonáva Buddhovo dielo. Ľuďom, ktorí prijímajú úžitok vytvorený vetrom a vodou, tak všetkým tajomne pomáha jemný a nepochopiteľný Buddhov vplyv a títo ľudia prejavujú bezprostredný stav uskutočnenia. Všetky bytosti, ktoré prijímajú a využívajú túto vodu a oheň, šíria Buddhov vplyv v pôvodnom stave skúsenosti; preto všetci, ktorí s nimi žijú a rozprávajú sa, sú navzájom obdarení bezhraničnou Buddhovou cnosťou. Keď ich činnosť rozsiahlo rozvíjajú a podporujú, prenikajú vnútro i vonkajšok celého vesmíru bezhraničnou, neprestávajúcou, nemysliteľnou a nevypočítateľnou Buddha-Dharmou. Tento [stav] však názory týchto jednotlivcov samých nezatemňujú, pretože stav v tichosti bez úmyselnej činnosti je priamou skúsenosťou. Ak rozdelíme prax a skúsenosť na dve etapy, ako v predstavách obyčajných ľudí, každú časť možno vnímať a chápať oddelene. [No] ak sa však zmieša vnímanie a porozumenie, nie je to štandardný stav skúsenosti, lebo štandardný stav skúsenosti je za poblúdeným citom. Hoci v tichosti myseľ a vonkajší svet spolu vstupujú do stavu skúsenosti a spolu prechádzajú zo stavu uskutočnenia, [tieto pohyby] sú stavom prijímania a užívania seba.⁴¹ Preto [pohyby] mysle a vonkajšieho sveta nepohnú ani jedinou molekulou ani nenarušia jedinú podobu, ale vykonávajú rozsiahle a veľké Buddhovo dielo i hlboký a jemný Buddhov vplyv. Tráva, stromy, pôda a zem, ktorých sa tento vedúci vplyv dotkol, všetky vyžarujú veľkú jasnosť a ich hlásanie hlbokej a jemnej Dharmy nemá konca. Tráva, stromy, ploty a steny dokážu hlásať všetkým dušiam, [všetkým] obyčajným ľuďom i svätým; a naopak, všetky duše, [všetci] obyčajní ľudia i svätí hlásajú tráve, stromom, plotom a stenám. Svet sebauvedomenia a [svet] vedomia vonkajších predmetov netrpí nijakým nedostatkom — už je vybavený konkrétnou podobou skutočnej skúsenosti. Keď sa štandardný stav skutočnej skúsenosti uvádza do činnosti, nepripúšťa ani jediný nečinný okamih. Zazen, hoci by pri ňom jeden človek sedel iba okamih, tak vstupuje do tajomnej súčinnosti so všetkými dharmami, úplne preniká všetky časy a preto v bezhraničnom vesmíre vykonáva večné dielo Buddhovho vedúceho vplyvu v minulosti, budúcnosti i prítomnosti. Pre všetkých je to úplne tá istá prax a tá istá skúsenosť. Prax nie je obmedzená na samotné sedenie; udiera do priestoru a rozozvučí sa [ako] zvonenie, ktoré trvá pred zvonom i po ňom. Ako by sa [prax] mohla obmedziť na toto miesto? Všetky konkrétne veci⁴² majú pôvodnú prax ako svoje pôvodné črty; je mimo pochopenia. Pamätajte, že keby všetci nespočetní buddhovia desiatich smerov, početní ako piesok Gangy, so všetkou svojou silou a všetkou buddhistickou múdrosťou skúšali vypočítať alebo pochopiť zásluhu zazenu jedného človeka, ani by sa nepriblížili.

[26] Teraz sme počuli, aká vysoká a veľká je zásluha tohto zazenu. [No] nejaký hlúpy človek by sa mohol pochybovačne opýtať: „Brán Buddha-Dharmy je mnoho. Prečo odporúčate výlučne sedenie v zazene?“⁴³

Hovorím: Pretože je to pravá brána k Buddha-Dharme.

[26] [Ktosi] sa pýta: „Prečo ho pokladáte za jedinú pravú bránu?“

Hovorím: Veľký majster Šákjamuni pravým spôsobom odovzdal túto jemnú metódu uchopenia stavu pravdy ako pravú tradíciu a tathágatovia troch čias⁴⁴ všetci dosiahli pravdu prostredníctvom zazenu. Preto sa odovzdávalo a prijímalo, že [zazen] je pravou bránou. Navyše patriarchovia Západných nebies a Východných krajín všetci dosiahli pravdu prostredníctvom zazenu. Preto teraz hlásam [zazen] ľuďom a bohom ako pravú bránu.

[27] [Ktosi] sa pýta: „To, čo sa opiera o prijatie pravého odovzdania jemnej metódy tathágaty alebo o nasledovanie stôp dávnych majstrov, je nepochybne nad rozum obyčajného človeka. Čítanie sútier a vyslovovanie mien buddhov sa však prirodzene môže stať príčinami a podmienkami osvietenia. Ako však môže byť prostriedkom na dosiahnutie osvietenia iba nečinne sedieť a nič nerobiť?“

Hovorím: Ak si teraz myslíte, že samádhi buddhov, najvyššia a veľká Dharma, je nečinné sedenie bez akéhokoľvek konania, ste človekom, ktorý uráža Veľký voz.⁴⁵ [Také] blúdenie je hlboké ako oceán a hovorí, že v ňom nie je voda. V [zazene] už pevne a s vďačnosťou sedíme v buddhovom samádhi prijímania a užívania seba. Nie je to uskutočnenie rozsiahlej a veľkej cnosti? Je žalostné, že vaše oči ešte nie sú otvorené a myseľ zostáva v opitom omámení. Stav buddhov je všeobecne nemysliteľný: rozum ho nedosiahne. O čo menej môže stav poznať nevera alebo podradná múdrosť? Vstúpiť doň môžu iba ľudia veľkých schopností a správnej viery. Ľudia neveriaci len ťažko prijímajú učenie — aj na Supom vrchu boli ľudia, [o ktorých Buddha povedal,] „Aj to, že sa stiahnu, je v poriadku.“⁴⁶ Všeobecným pravidlom je, že keď v našej mysli vznikne správna viera, máme sa cvičiť a učiť v praxi. Inak si máme na chvíľu odpočinúť. Ak chcete, ľutujte tú okolnosť, ale Dharma je od dávnych čias suchá. A viete sami o nejakej cnosti získanej z takých praktík, ako je čítanie sútier a vyslovovanie mien buddhov? Je veľmi nerozumné myslieť si, že iba pohýbanie jazykom a zvýšenie hlasu má cnosť Buddhova diela. Keď také [praktiky] porovnáme s Buddha-Dharmou, vzďaľujú sa čoraz viac. Navyše sútry otvárame, aby sme objasnili meradlá, ktoré Buddha učil o okamžitej a postupnej praxi,⁴⁷ a tí, ktorí praktizujú podľa učenia, nevyhnutne dosiahnu stav skutočnej skúsenosti. To je celkom odlišné od usilovania sa o cnosť dosiahnutia bódhi márnym vyčerpávaním rozumu. Pokúšať sa dôjsť k Buddhovmu stavu pravdy [iba] konaním úst a hlúpym odriekavaním tisíce či desaťtisíce ráz je ako dúfať, že dôjdete do [južnej krajiny] Ecu tým, že voz nasmerujete na sever. Alebo je to ako pokúšať sa vopchať štvorcový kolík do okrúhleho otvoru. Čítať vety a pritom nevedieť, ako praktizovať, [sa podobá] žiakovi medicíny, ktorý zabudne, ako sa pripravujú lieky. Načo je to? Tí, ktorí bez konca spievajú, sú ako žaby v jarnej ryžovej močarine, ktoré krákajú dňom i nocou. Nakoniec je to všetko bez úžitku. Tým ťažšie je pre ľudí, ktorí sú hlboko omámení slávou a ziskom, opustiť tieto veci. Myseľ, ktorá túži po zisku, je veľmi hlboká, a preto musela byť prítomná v dávnej minulosti. Ako by nemohla byť prítomná v dnešnom svete? Je to nanajvýš žalostné. Len si zapamätajte: keď praktizujúci priamo nasleduje majstra, ktorý dosiahol pravdu a vyjasnil myseľ, keď sa praktizujúci s touto mysľou zhoduje, zakúša ju a chápe, a tak prijíma pravé odovzdanie jemnej Dharmy siedmich buddhov,⁴⁸ potom sa presné učenie zreteľne objaví a je prijaté a udržiavané. To presahuje chápanie učiteľov Dharmy, ktorí študujú slová.⁴⁹ Preto prestaňte pochybovať a blúdiť a podľa učenia pravého majstra v zazene a usilovaní sa o pravdu zakúste samádhi buddhov, prijímajúce a užívajúce seba.

[32] [Ktosi] sa pýta: „Kvet Dharmy⁵⁰ a učenie Girlandy [sútry],⁵¹ ktoré boli teraz odovzdané do tejto krajiny, sú najvyššími vyjadreniami Veľkého voza. Navyše v prípade sekty Šingon⁵² prešiel [prenos] priamo od tathágatu Vairočanu k Vadžrasattvovi a tak [prenos] od majstra k žiakovi nie je náhodný. Keď cituje zásady, o ktorých hovorí, že „Mysľou tu a teraz je buddha“ a „Táto myseľ sa stáva buddhou“,⁵³ [sekta Šingon] vyhlasuje, že správne uskutočnenie piatich buddhov⁵⁴ dosiahneme v jedinom sede bez toho, aby sme prešli mnohými kalpami⁵⁵ cvičenia. Možno povedať, že to je najvyššie zdokonalenie Buddhovej Dharmy. Čo je teda také vynikajúce na praxi, ktorú teraz výlučne odporúčate na úkor týchto ostatných [praktík]?“

Hovorím: Pamätajte, že medzi buddhistami sa nehádame o nadradenosti a podradenosti filozofií ani si nevyberáme medzi plytkosťou a hĺbkou v Dharme; stačí vedieť, či je prax pravá alebo umelá. Niektorí vstúpili do prúdu Buddhovej pravdy na pozvanie trávy, kvetov, hôr a riek. Niektorí prijali a udržiavali Buddhovu pečať tým, že uchopili pôdu, kamene, piesok a okruhliaky. Navyše široký a veľký Znak⁵⁶ je ešte hojnejší než nespočetné javy. A otáčanie veľkého kolesa Dharmy je obsiahnuté v každej molekule. Keď je to tak, slová „Mysľou tu a teraz je buddha“ sú iba mesiacom vo vode⁵⁷ a myšlienka „Iba sedieť znamená stať sa buddhou“ je tiež odrazom v zrkadle. Nemali by sme sa nechať chytiť obratnosťou slov. Teraz, keď odporúčam prax, v ktorej sa bódhi priamo zakúša, dúfam, že ukážem jemnú pravdu, ktorú buddhistickí patriarchovia odovzdávali z jedného na jedného, a tak vás privediem do skutočného stavu pravdy. Navyše pri odovzdávaní Buddha-Dharmy musíme vždy pokladať za učiteľa človeka, ktorý zakúsil [Buddhov] stav. Nikdy nestačí prijať za vodiaceho učiteľa učenca, ktorý počíta slová; to by bolo ako keď slepý vedie slepého. V tejto línii pravého odovzdania buddhistických patriarchov si všetci ctíme múdrych majstrov, ktorí dosiahli pravdu a zakúsili stav, a dávame im prebývať v Buddha-Dharme a udržiavať ju. Preto keď sa šintoisti [línií] jin a jang⁵⁸ prídu venovať praxi a keď sa arhati, ktorí zakúsili účinok,⁵⁹ prídu spýtať na Dharmu, každému z nich bez zlyhania dávame prostriedok na vyjasnenie duševného stavu. To je niečo, o čom sa v iných líniách nikdy nepočulo. Žiaci Buddhu by sa mali jednoducho učiť Buddha-Dharmu. Navyše si máme pripomenúť, že od počiatku nám nikdy nechýbal najvyšší stav bódhi a budeme ho navždy prijímať a užívať. Pretože ho však nemôžeme vnímať priamo,⁶⁰ máme sklon vytvárať náhodné rozumové predstavy a hnať sa za nimi, akoby to boli skutočné veci, a tak márne míňame veľký stav pravdy. Z týchto rozumových predstáv vznikajú všetky druhy kvetov v priestore;⁶¹ premýšľame o dvanásťčlennom kolobehu⁶² a o dvadsiatich piatich sférach existencie; predstavy troch vozov⁶³ alebo o vlastnení Buddhovskej [prirodzenosti] a nevlastnení Buddhovskej [prirodzenosti] sú bez konca. Nemali by sme si myslieť, že učenie sa týmto rozumovým predstavám je správnou cestou buddhistickej praxe. Keď však výlučne sedíme v zazene, opierame sa práve o to isté držanie tela ako Buddha a púšťame všetky nespočetné veci, potom prekračujeme oblasť blúdenia, uskutočnenia, citu a úvahy a nezaoberáme sa cestami obyčajného ani posvätného. Okamžite putujeme mimo [rozumového] rámca, prijímame a užívame veľký stav bódhi. Ako by sa [s tým] mohli porovnať tí, čo sú chytení v pasci slov?

[37] [Ktosi] sa pýta: „Medzi tromi druhmi cvičenia⁶⁴ je cvičenie vo vyrovnanom stave a medzi šiestimi páramitami⁶⁵ je dhjánová páramitá; obom sa od počiatku učia všetci bódhisattvovia a praktizujú ich všetci bódhisattvovia bez ohľadu na to, či sú bystrí alebo hlúpi. Zazen, [o ktorom teraz hovoríte,] je iste [iba] jednou z nich. Prečo hovoríte, že správna Dharma tathágaty je sústredená v tejto [praxi zazenu]?“

Hovorím: Otázka vzniká preto, že táto pokladnica oka správnej Dharmy, najvyššia a veľká metóda, ktorá je jednou veľkou záležitosťou⁶⁶ tathágaty, dostala názov „sekta Zen“. Pamätajte, že tento názov „sekta Zen“ vznikol v Číne a na východe; v Indii ho nepočuť. Keď veľký majster Bódhidharma prvý raz prebýval v chráme Šaolin v pohorí Sung-šan⁶⁷ a deväť rokov hľadel do steny, mnísi a laici ešte nepoznali Buddhovo správne učenie, a preto nazvali [majstra Bódhidharmu] bráhmanom, ktorý založil náboženstvo zazenu. Potom sa patriarchovia po sebe nasledujúcich generácií všetci ustavične venovali zazenu. Keď to hlúpi svetskí ľudia videli, bez poznania skutočnosti náhodne hovorili o sekte zazenu. Dnes vypúšťajú slovo „za“ a hovoria iba o sekte Zen.⁶⁸ Tento výklad je zrejmý zo záznamov patriarchov.⁶⁹ [Zazen] by sa nemal rozoberať ako vyrovnaný stav dhjánu v šiestich páramitách a troch druhoch cvičenia. To, že táto Buddha-Dharma je právoplatným zámerom odovzdania z jedného na jedného, nikdy nebolo v priebehu vekov skryté. Keď tathágata v dávnych časoch na zhromaždení na Supom vrchu odovzdal Dharmu ctihodnému Mahákášjapovi, odovzdal mu pokladnicu oka správnej Dharmy a jemnú myseľ nirvány, najvyššiu a veľkú metódu, iba jemu; obrad priamo dosvedčili bytosti z nebeského zástupu, ktoré sú prítomné vo svete nad nami, a preto o tom nikdy nemožno pochybovať. Všeobecným pravidlom je, že tieto nebeské bytosti večne chránia a udržiavajú Buddha-Dharmu; ich ochrana ešte nikdy nezanikla. Pamätajte len, že toto [odovzdanie zazenu] je celá pravda Buddha-Dharmy; nič sa mu nevyrovná.

[40] [Ktosi] sa pýta: „Prečo buddhisti pri vysvetľovaní vstupu do stavu skúsenosti odporúčajú praktizovať vyrovnaný stav dhjánu výlučne sedením, keď je to [iba] jedna zo štyroch podôb konania?“⁷⁰

Hovorím: Je ťažké vypočítať všetky spôsoby, ktorými buddhovia od dávnych čias postupne praktizovali, aby vstúpili do stavu skutočnej skúsenosti. Ak chceme nájsť [dôvod], mali by sme pamätať, že to, čo buddhisti praktizujú, je dôvodom samo osebe. Nemali by sme hľadať dôvod mimo toho. Dávny majster však [sedenie] pochválil slovami: „Sedenie v zazene je pokojná a radostná brána Dharmy.“⁷¹ Možno teda na záver povedať, že zo štyroch podôb konania je [sedenie] najpokojnejšie a najradostnejšie. Navyše [sedenie] nie je spôsobom, ktorý praktizoval jeden či dvaja buddhovia; tento spôsob majú všetci buddhovia a všetci patriarchovia.

[41] [Ktosi] sa pýta: „Pokiaľ ide o túto prax zazenu, človek, ktorý Buddha-Dharmu ešte nezakúsil a nepochopil, môže túto skúsenosť nadobudnúť tým, že sa v zazene usiluje o pravdu. [No] môže však človek, ktorý už vyjasnil Buddhovo správne učenie, zo zazenu ešte niečo získať?“

Hovorím: Svoj sen nerozprávame pred bláznom a je ťažké vložiť veslá do rúk horolezcovi; napriek tomu musím učenie udeliť. Predstava, že prax a skúsenosť nie sú jednou vecou, je iba názorom nebuddhistov. V Buddha-Dharme sú prax a skúsenosť úplne totožné. [Prax] teraz je praxou v stave skúsenosti; preto je začiatočníkovo usilovanie sa o pravdu práve celým telom pôvodného stavu skúsenosti. Preto [buddhistickí patriarchovia] v praktických napomenutiach, ktoré nám odovzdali, hovoria, že sa nemá očakávať žiadna skúsenosť mimo praxe. Dôvodom môže byť, že [prax sama] je priamo prístupným pôvodným stavom skúsenosti. Keďže prax je jednoducho skúsenosťou, skúsenosť je bez konca; a keďže skúsenosť je praxou, prax nemá začiatok. Takto tathágata Šákjamuni aj ctihodný patriarcha Mahákášjapa boli prijatí a užití praxou, ktorá existuje v stave skúsenosti. Veľkého majstra Bódhidharmu a zakladajúceho patriarchu Daikana⁷² podobne ťahala a viedla prax, ktorá existuje v stave skúsenosti. Také sú príklady všetkých, ktorí prebývajú v Buddha-Dharme a udržiavajú ju. Prax, ktorá nie je nikdy oddelená od skúsenosti, už jestvuje: keď sme mali šťastie prijať priamy prenos podielu jemnej praxe, my, začiatočníci v usilovaní sa o pravdu, priamo vlastníme v stave bez úmyslu podiel pôvodnej skúsenosti. Pamätajte, že aby sme neznečistili skúsenosť, ktorá nie je nikdy oddelená od praxe, buddhistickí patriarchovia nás opakovane učili, aby sme v praxi nepoľavovali. Keď pustíme jemnú prax, pôvodná skúsenosť naplní ruky; keď telo opustí pôvodnú skúsenosť, jemná prax pôsobí v celom tele. Navyše, ako som videl vlastnými očami vo veľkej sungovskej Číne, zenové kláštory v mnohých oblastiach mali všetky postavené siene zazenu, do ktorých sa zmestilo päťsto alebo šesťsto, ba aj tisíc či dvetisíc mníchov; nabádali ich sedieť v zazene dňom i nocou. Vodca jedného takého spoločenstva⁷³ bol pravý majster, ktorý prijal Buddhovu pečať mysle. Keď som sa ho spýtal na veľký zámer Buddha-Dharmy, mohol som počuť zásadu, že prax a skúsenosť nikdy nie sú dve etapy. Preto v súlade s učením buddhistických patriarchov a pri nasledovaní cesty pravého majstra nabádal [všetkých] usilovať sa o pravdu v zazene; [nabádal] nielen praktizujúcich vo svojom spoločenstve, ale [všetkých] vznešených priateľov, ktorí hľadali Dharmu, [všetkých] ľudí, ktorí dúfali, že nájdu pravú skutočnosť v Buddha-Dharme, bez rozlišovania začiatočníkov a neskorších učencov, obyčajných a posvätných ľudí. Nepočuli ste slová praotca,⁷⁴ ktorý povedal: „Nie je to tak, že by nebola prax a skúsenosť, ale nemožno ich poškvrniť.“ Iný [majster] povedal: „Kto vidí cestu, praktizuje cestu.“⁷⁵ Pamätajte, že praktizovať máme aj v stave dosiahnutia pravdy.

[44] [Ktosi] sa pýta: „Majstri, ktorí v minulých vekoch šírili učenie po našej krajine, všetci vstúpili do tchangskej Číny a prijali prenos Dharmy. Prečo vtedy túto zásadu zanedbali a odovzdávali iba filozofické učenie?“

Hovorím: Dôvod, prečo niekdajší učitelia ľudí túto metódu neodovzdali, bol ten, že nenastal čas.

[45] [Ktosi] sa pýta: „Rozumeli tejto metóde tí majstri predošlých vekov?“

Hovorím: Keby jej boli rozumeli, dali by ju všetkým poznať.

[45] [Ktosi] sa pýta: „Hovorilo sa, že nemáme ľutovať život a smrť,⁷⁶ lebo jestvuje veľmi rýchla cesta, ako sa od života a smrti oslobodiť. Treba poznať pravdu, že duševná podstata je večná. Inými slovami, toto fyzické telo, keď sa narodilo, nevyhnutne smeruje k smrti; táto duševná podstata však vôbec neumiera. Len čo spoznáme, že duševná podstata, ktorou nepohne narodenie ani zánik,⁷⁷ jestvuje v našom vlastnom tele, vidíme ju ako pôvodnú podstatu. Telo je teda iba dočasnou podobou; umiera tu a rodí sa tam, pričom nikdy nezostáva stále. [No] myseľ je večná; v minulosti, budúcnosti i prítomnosti je nezmeniteľná. Poznať to sa nazýva „oslobodiť sa od života a smrti“. Tí, ktorí túto zásadu poznajú, navždy zastavia minulý [kolobeh] života a smrti a keď toto telo pominie, vstúpia do duchovného sveta.⁷⁸ Keď sa prejavia v duchovnom svete, nadobudnú zázračné cnosti podobné cnostiam buddha-tathágatov. Aj keby sme túto [zásadu] poznali teraz, [naše telo] je ešte telom, ktoré utváralo poblúdené správanie v minulých vekoch, a preto nie sme rovnakí ako svätí. Tí, ktorí túto zásadu nepoznajú, sa budú navždy krútiť v kolobehu života a smrti. Preto sa máme ponáhľať, aby sme pochopili zásadu, že duševná podstata je večná. Aj keby sme celý život nečinne sedeli, čo by sme mohli získať? Učenie, ktoré som takto vyslovil, je naozaj v zhode s pravdou buddhov a patriarchov, však?“

Hovorím: Názor, ktorý ste teraz vyslovili, rozhodne nie je Buddha-Dharma; je to názor nebuddhistu Seniku.⁷⁹ Podľa tohto nebuddhistického názoru je v našom tele jedna duchovná inteligencia. Keď sa táto inteligencia stretne s podmienkami, dokáže rozlišovať príjemné a nepríjemné, správne a nesprávne, dokáže poznať bolesť a podráždenie, utrpenie a potešenie — [toto všetko] sú schopnosti duchovnej inteligencie. Keď však toto telo umrie, duch zhodí kožu a znovu sa narodí na druhej strane; takže hoci tu akoby umiera, žije tam. Preto ho nazývajú nesmrteľným a večným. Názor toho nebuddhistu je takýto. Ak však tento názor prijmeme ako Buddha-Dharmu, sme ešte hlúpejší než človek, ktorý uchopí škridlu či kamienok v domnení, že je to zlatý poklad; blúdenie by bolo príliš hanebné na porovnanie. Národný majster Ečú⁸⁰ z veľkej tchangskej Číny pred takým [myslením] dôrazne varoval. Ak súčasný nesprávny názor, že myseľ je večná, ale podoby zanikajú, stotožníme s nádhernou Dharmou buddhov v presvedčení, že sme unikli životu a smrti, nešírime tým pôvodnú príčinu života a smrti? Nie je to nanajvýš žalostné? Keď vieme, že tento [nesprávny názor] je iba nesprávnym názorom nebuddhistov, nemali by sme ho počúvať. Predsa sa však nemôžem ubrániť túžbe zachrániť vás pred týmto nesprávnym názorom a je len súcitné, [aby som sa] o to teraz [pokúsil]. Pamätajte teda, že v Buddha-Dharme, pretože [telo a myseľ] sú pôvodne jednou skutočnosťou, výrok, že podstata a podoba nie sú dve, sa rovnako chápal v Západných nebesiach aj vo Východných krajinách; nikdy sa neodvažujme ísť proti tomu. Navyše v líniách, ktoré hovoria o večnom jestvovaní, sú všetky nespočetné dharmy večným jestvovaním: telo a myseľ nie sú rozdelené.⁸¹ A v líniách, ktoré hovoria o zániku, sú všetky dharmy zánikom: podstata a podoba nie sú rozdelené.⁸² Ako by sme teda mohli naopak povedať, že telo je smrteľné, ale myseľ večná? Neporušuje to správny rozum? Navyše si máme uvedomiť, že žitie-a-umieranie je práve nirvána;⁸³ [buddhisti] nikdy nerozoberali nirvánu mimo žitia-a-umierania. Aj keby sme mylne pokladali porozumenie, že myseľ sa stáva večnou oslobodením od tela, za totožné s buddhistickou múdrosťou, ktorá sa oslobodzuje od života a smrti, myseľ vedomá tohto porozumenia sa aj tak okamžite ukazuje a zaniká, a preto vôbec nie je večná. Nie je potom [toto porozumenie] nespoľahlivé? Máme ho ochutnať a premyslieť. Zásada, že telo a myseľ sú jednou skutočnosťou, sa v Buddha-Dharme stále vyslovuje. Ako by teda mohlo byť naopak tak, že kým toto telo sa ukazuje a zaniká, myseľ nezávisle opúšťa telo a neukazuje sa ani nezaniká? Ak jestvuje čas, keď telo a myseľ sú jednou skutočnosťou, a iný čas, keď nie sú jednou skutočnosťou, mohlo by z toho prirodzene vyplývať, že Buddhovo hlásanie je nepravé. Navyše ak pokladáme život a smrť za niečo, čoho sa treba zbaviť, dopustíme sa hriechu nenávisti k Buddha-Dharme. Ako by sme sa pred tým nemali chrániť? Pamätajte: línia Dharmy, ktorá [tvrdí], že v Buddha-Dharme podstatný stav mysle všeobecne zahŕňa všetky podoby, opisuje celý veľký svet Dharmy bez rozdeľovania podstaty a podoby a bez rozoberania ukazovania sa a zanikania. Nejestvuje nijaký [stav] — ani bódhi ani nirvána — ktorý by sa líšil od podstatného stavu mysle. Všetky dharmy, nespočetné javy a nahromadené veci sú úplne iba jednou mysľou, bez vylúčenia či rozdelenia. Všetky tieto rozličné línie Dharmy tvrdia, že [nespočetné veci a javy] sú rovná a vyrovnaná nerozdelená myseľ, mimo ktorej niet ničoho; a takto buddhovia pochopili podstatu mysle. Keď je to tak, ako by sme túto jednu skutočnosť mohli rozdeliť na telo a myseľ či na život a smrť a nirvánu? Už sme Buddhovými žiakmi. Nedotýkajme sa ušami tých zvukov z jazykov šialencov, ktorí vyslovujú nebuddhistické názory.

[51] [Ktosi] sa pýta: „Musí človek oddaný tomuto zazenu vždy nepoškvrnene dodržiavať predpisy?“

Hovorím: Dodržiavanie predpisov a čisté správanie⁸⁴ sú pravidlom zenových línií a obvyklým návykom buddhistických patriarchov. [No] tí, ktorí predpisy ešte neprijali alebo ich porušili, nie sú bez svojho podielu [na úžitku zazenu].

[51] [Ktosi] sa pýta: „Nebráni nič človeku, ktorý praktizuje tento zazen, aby tiež vykonával praktiky mantry a pokojného rozjímania?“⁸⁵

Hovorím: Keď som bol v Číne, počul som pravú podstatu učenia od pravého majstra; povedal, že nikdy nepočul, že by niektorý z patriarchov, ktorí prijali pravé odovzdanie Buddhovej pečate, či už v Západných nebesiach alebo vo Východných krajinách, v minulosti alebo prítomnosti, vykonával takéto praktiky navyše. Isteže, ak sa nevenujeme jednej veci, nedosiahneme úplnú múdrosť.

[52] [Ktosi] sa pýta: „Majú sa tejto praxi venovať aj laici a laičky, alebo ju vykonávajú iba ľudia, ktorí opustili domov?“

Hovorím: Počuli sme praotca hovoriť, že pri pochopení Buddha-Dharmy nesmieme rozlišovať medzi mužmi a ženami, vysokými a nízkymi.

[52] [Ktosi] sa pýta: „Ľudia, ktorí opustia domov, sa hneď oslobodia od všetkých zapleteností, a preto nemajú prekážky v praktizovaní zazenu a v usilovaní sa o pravdu. Ako sa môže zaneprázdnený laik oddane cvičiť a byť jedno s neúmyselným stavom buddhistickej pravdy?“

Hovorím: Buddhistický patriarcha,⁸⁶ preplnený súcitom, všeobecne otvoril širokú a veľkú bránu súcitu, aby všetky cítiace bytosti mohli zakúsiť a vstúpiť do [stavu pravdy]; ktorý človek alebo boh by nechcel vstúpiť? Preto keď skúmame minulosť i prítomnosť, nájdeme mnoho potvrdení takejto [skúsenosti a vstupu]. Napríklad Daisó⁸⁷ a Džunsó⁸⁸ boli ako cisári veľmi zaneprázdnení štátnymi záležitosťami, [no] usilovali sa o pravdu sedením v zazene a uskutočnili veľkú pravdu buddhistických patriarchov. Minister Li aj minister Pcho ako [cisárovi] poradcovia boli ramenami a nohami celého národa, [no] usilovali sa o pravdu sedením v zazene a zakúsili a vstúpili do pravdy buddhistického patriarchu. Táto [prax-a-skúsenosť] závisí iba od toho, či je prítomná vôľa; nesúvisí s tým, či telo zostáva doma alebo opúšťa domov. Navyše každý, kto prenikavo rozlišuje nadradenosť alebo podradenosť vecí, bude prirodzene veriť. Ešte viac: tí, ktorí si myslia, že svetské záležitosti prekážajú Buddha-Dharme, vedia iba to, že vo svete niet Buddha-Dharmy; nevedia, že v Buddhovom stave niet svetských dhariem. Nedávno bol vo veľkej sungovskej [Číne] [muž] menom minister Hjó, vysoký úradník, ktorý bol zdatný v patriarchovej pravde. V neskorších rokoch vytvoril báseň, v ktorej sa vyjadril takto:

Keď úradné povinnosti dovolia, rád sedím v zazene.
Driemem len málo, kým sa dotknem lôžka.
Hoci som sa už stal prvým ministrom,
moja sláva skúseného praktizujúceho sa rozšírila cez štyri moria.

Bol to človek, ktorý nemal voľný čas od úradných povinností, no pretože jeho vôľa k Buddhovej pravde bola hlboká, mohol dosiahnuť pravdu. Máme sa [v porovnaní] s ním zamyslieť nad sebou i nad prítomnosťou [v porovnaní] s onými dňami. Vo veľkom kráľovstve Sung sa súčasná generácia kráľov a ministrov, úradníkov i obyčajných ľudí, mužov i žien, všetci bez výnimky venuje patriarchovej pravde. Vojenské aj literárne vrstvy sú odhodlané praktizovať [za]zen a učiť sa pravdu. Tí, ktorí sa tomu odhodlajú, v mnohých prípadoch nepochybne vyjasnia duševný stav. Preto možno prirodzene usúdiť, že svetské záležitosti neprekážajú Buddha-Dharme. Keď sa pravá Buddha-Dharma šíri po celej krajine, buddhovia a bohovia [túto krajinu] neustále chránia, a preto je vláda pokojná. Keď je cisárska vláda pokojná, Buddha-Dharma si užíva svoje vlastné. Navyše keď bol Šákjamuni vo svete, [aj] ľudia s ťažkými hriechmi a nesprávnymi názormi mohli dosiahnuť pravdu a v spoločenstvách praotcov [aj] lovci a starí drevorubači vstúpili do stavu uskutočnenia, nehovoriac o iných ľuďoch. Potrebujeme iba skúmať učenie a stav pravdy pravého učiteľa.

[56] [Ktosi] sa pýta: „Je aj v súčasnom skazenom svete tohto neskorého veku⁸⁹ možné uskutočniť stav skutočnej skúsenosti, keď vykonávame túto prax?“

Hovorím: Filozofi sa zaoberajú takýmito pojmami a podobami, ale v správnom učení Veľkého voza bez rozlišovania medzi „správnou“, „napodobujúcou“ a „neskorou“ Dharmou hovoríme, že všetci, ktorí praktizujú, dosiahnu stav pravdy. Navyše v tejto priamo odovzdanej správnej Dharme pri vstupe do Dharmy i pri vyslobodení tela prijímame a užívame poklad nás samých. Tí, ktorí praktizujú, môžu prirodzene vedieť, či dosiahli stav skutočnej skúsenosti alebo nie, tak ako ľudia, ktorí používajú vodu, sami vedia, či je studená alebo teplá.

[57] [Ktosi] sa pýta: „Hovorí sa, že v Buddha-Dharme, keď sme jasne pochopili zásadu, že myseľ tu a teraz je buddha, aj keď ústa neodriekajú sútry a telo nepraktizuje Buddhovo učenie, Buddha-Dharma nám vôbec nechýba. Už len vedieť, že Buddha-Dharma pôvodne prebýva v každom z nás, je celé dosiahnutie pravdy. Netreba nič iné hľadať u iných ľudí. O čo menej sa musíme zaoberať usilovaním sa o pravdu v zazene?“

Hovorím: Tieto slová sú krajne nespoľahlivé. Keby to bolo, ako hovoríte, ako by nejaký rozumný človek nemohol pochopiť túto zásadu, len čo by mu ju vysvetlili? Pamätajte, že Buddha-Dharmu sa učíme práve vtedy, keď opúšťame názory subjektu a objektu. Keby sa poznanie, že my sami sme jednoducho buddha, mohlo nazývať dosiahnutím pravdy, Šákjamuni by sa v minulosti nebol namáhal vyučovať mravnú cestu. [Preto] by som to teraz rád dokázal jemnými meradlami dávnych patriarchov:

Kedysi dávno bol v spoločenstve zenového majstra Hógena⁹⁰ mních menom predstavený Soku.⁹¹ Zenový majster Hógen sa ho pýta: „Predstavený Soku, ako dlho už si v mojom spoločenstve?“

Soku odpovedá: „V Majstrovom spoločenstve slúžim už tri roky.“

Zenový majster hovorí: „Si novým členom spoločenstva. Prečo sa ma nikdy nepýtaš na Buddha-Dharmu?“

Soku hovorí: „Nesmiem vás klamať, Majster. Keď som predtým bol v spoločenstve zenového majstra Seihóa, uskutočnil som stav pokoja a radosti v Buddha-Dharme.“

Zenový majster hovorí: „O ktoré slová si sa opieral, aby si mohol vstúpiť?“

Soku hovorí: „Raz som sa Seihóa spýtal: Čo je ten žiak, ktorým som ja?⁹² Seihó povedal: Deti ohňa⁹³ prichádzajú hľadať oheň.“

Hógen hovorí: „Pekné slová. Obávam sa však, že si im možno neporozumel.“

Soku hovorí: „Deti ohňa patria ohňu. [Preto] som pochopil, že ich bytie ohňom a predsa hľadanie ohňa vyjadrovalo moje bytie mnou samým a predsa hľadanie seba samého.“

Zenový majster hovorí: „Už viem, že si neporozumel. Keby Buddha-Dharma bola taká, nikdy by sa nemohla odovzdávať až dodnes.“

Soku sa pri tom zahanbil a zarmútil a vstal [aby odišiel]. [No] cestou si pomyslel: „Zenový majster je [vážený] v celej krajine [ako dobrý učiteľ] a je veľkým vedúcim majstrom pre päťsto ľudí. V jeho kritike mojej nesprávnosti musí byť iste nejaká zásluha.“

[Soku] sa vrátil k zenovému majstrovi, aby sa vyznal a poklonil mu na ospravedlnenie. Potom sa pýta: „Čo je teda ten žiak, ktorým som ja?“

Zenový majster hovorí: „Deti ohňa prichádzajú hľadať oheň.“

Pod vplyvom týchto slov Soku veľkolepo uskutočnil Buddha-Dharmu.

Je zrejmé, že Buddha-Dharma sa nikdy nepozná rozumovým porozumením, že my sami sme jednoducho buddha. Keby rozumové porozumenie, že my sami sme jednoducho buddha, bolo Buddha-Dharmou, zenový majster by nemohol [Sokua] viesť pomocou predošlých slov ani by ho nemohol napomínať tak, ako to urobil. Len čo sa prvý raz priamo stretneme s dobrým učiteľom, mali by sme sa pýtať na pravidlá praxe a s jedinou mysľou sa usilovať o pravdu sedením v zazene, pričom nedovolíme, aby v našej mysli zostalo jediné rozpoznanie alebo polovičné porozumenie. Potom jemná metóda Buddha-Dharmy nebude [praktizovaná] nadarmo.

[61] [Ktosi] sa pýta: „Keď počúvame o Indii a Číne v minulosti i prítomnosti, boli takí, čo uskutočnili stav pravdy, keď počuli hlas bambusu, alebo vyjasnili myseľ, keď videli farby kvetov.⁹⁴ Navyše veľký učiteľ Šákjamuni zakúsil pravdu, keď uzrel jasnú hviezdu, ctihodný Ánanda⁹⁵ uskutočnil Dharmu, keď spadol chrámový stožiar, a nielen to: medzi líniami nasledujúcimi od šiesteho patriarchu⁹⁶ mnoho ľudí vyjasnilo duševný stav pod vplyvom jediného slova alebo polovice verša. Usilovali sa všetci bez výnimky o pravdu sedením v zazene?“

Hovorím: Mali by sme vedieť, že všetci títo ľudia minulosti i prítomnosti, ktorí vyjasnili myseľ pri videní podôb a uskutočnili pravdu pri počutí zvukov, boli všetci bez rozumovej pochybnosti v usilovaní sa o pravdu a v práve prítomnom okamihu pri nich nebola druhá osoba.

[62] [Ktosi] sa pýta: „V Indii a Číne sú ľudia pôvodne nezasiahnutí a priami. Stred civilizovaného sveta z nich takých robí. Preto keď ich učia Buddha-Dharmu, veľmi rýchlo pochopia a vstúpia. V našej krajine mali ľudia od dávnych čias len málo dobroty a múdrosti a je pre nás ťažké hromadiť semená správnosti. To, že sme divosi a barbari⁹⁷ [z juhovýchodu], nás takými robí. Ako by sme to nemohli ľutovať? Navyše ľudia, ktorí opustili domov v tejto krajine, sú menejcenní aj oproti laickým ľuďom veľkých národov; celá naša spoločnosť je hlúpa a naše mysle sú úzke a malé. Sme hlboko pripútaní k výsledkom úmyselného úsilia a máme radi povrchnú kvalitu. Môžu ľudia takíto očakávať, že zakúsia Buddha-Dharmu priamo, hoci sedia v zazene?“

Hovorím: Ako hovoríte, ľudia našej krajiny ešte nie sú všeobecne dobrí a múdri a niektorí sú naozaj pokrivení. Aj keby sme im hlásali správnu a priamu Dharmu, hneď by premenili nektár na jed. Ľahko sa priklonia k sláve a zisku a len ťažko rozpustia svoje blúdenia a pripútanosti. Na druhej strane, aby sme zakúsili a vstúpili do Buddha-Dharmy, nemusíme vždy používať svetskú múdrosť ľudí a bohov ako nádobu na prekročenie sveta.⁹⁸ Keď bol Buddha v [tomto] svete, [starý mních] zakúsil štvrtý účinok [keď ho] udrela lopta,⁹⁹ a [prostitútka] vyjasnila veľký stav pravdy po tom, čo si obliekla kašáju;¹⁰⁰ obaja boli tupí ľudia, hlúpe a pochabé bytosti. No s pomocou správnej viery mali prostriedok uniknúť zo svojich blúdení. Iným prípadom bola zbožná žena, ktorá pripravovala obed a odhalila stav uskutočnenia, keď uvidela hlúpeho starého bhikšua¹⁰¹ sediaceho v tichosti. Nevyplynulo to z jej múdrosti, nevyplynulo to zo spisov, nezáviselo to od slov ani od rozhovoru; pomohla jej iba správna viera. Navyše Šákjamuniho učenia sa šíria po trojtisícsvetí iba okolo dvetisíc rokov. Krajiny sú rozličné; nie všetky sú národmi dobroty a múdrosti. Ako by navyše všetci ľudia mohli mať iba rozum a múdrosť, bystrosť [sluchu] a jasnosť [oka]? Správna Dharma tathágaty je však pôvodne vybavená nemysliteľne veľkou cnosťou a silou, a keď príde čas, rozšíri sa po týchto krajinách. Keď ľudia jednoducho praktizujú so správnou vierou, dosiahnu pravdu bystrí i hlúpi. Nemyslite si, že preto, že naša krajina nie je národom dobroty ani múdrosti a ľudia sú tupého ducha, nemôžeme uchopiť Buddha-Dharmu. Ešte viac, všetci ľudia majú semená pradžne v hojnosti. Môže to byť len tým, že málokto z nás zakúsil stav priamo, a preto sme nezrelí v jeho prijímaní a užívaní.

[65] Uvedené otázky a odpovede prichádzali a odchádzali a striedanie poslucháča a hovoriaceho bolo neupratané. Koľkokrát som spôsobil, aby jestvovali kvety v bezkvetom priestore?¹⁰² Na druhej strane základná zásada usilovania sa o pravdu sedením v zazene nebola v tejto krajine nikdy odovzdaná; každý, kto dúfal, že ju pozná, by bol sklamaný. Preto mám v úmysle zhromaždiť niekoľko skúseností, ktoré som získal v cudzine, a zaznamenať tajomstvá osvieteného učiteľa,¹⁰³ aby ich mohol počuť každý praktizujúci, ktorý si ich želá počuť. Okrem toho jestvujú pravidlá a zvyklosti kláštorov a chrámov, no teraz nie je dosť času ich vyučovať a nesmú sa [vyučovať] narýchlo.

[66] Pre ľudí našej krajiny bolo všeobecne veľkým šťastím, že hoci ležíme na východ od Dračieho mora a sme ďaleko oddelení oblakmi a hmlou, od čias vlád Kinmeiho¹⁰⁴ a Jómeiho¹⁰⁵ sa k nám na východ šírila Buddha-Dharma zo západu. Zmätok však rozmnožil pojmy a podoby, fakty a okolnosti a narušil situáciu praxe. Teraz, keď si vystačíme s roztrhanými rúchami a opravovanými miskami, priväzujeme slamu, aby sme mohli sedieť a cvičiť pri modrých útesoch a bielych skalách, vec vzostupného stavu buddhu sa hneď ukáže a rýchlo ovládneme veľkú záležitosť celoživotnej praxe. To je práve výnos [hory] Rjúge¹⁰⁶ a odkaz [hory] Kukkuṭapáda.¹⁰⁷ Podoby a pravidlá sedenia v zazene možno praktizovať podľa Fukan-zazengi, ktoré som zostavil v ére Karoku.¹⁰⁸

[68] Keď teraz šírime Buddhovo učenie po celej krajine, na jednej strane by sme mali čakať na kráľov výnos, no na druhej strane, keď si pripomenieme odkaz Supieho vrchu, králi, šľachtici, ministri a generáli, ktorí sa teraz prejavujú v stotisícových koti svetov, všetci vďačne prijali Buddhovo nariadenie a nezabudli na pôvodný zámer skorších životov chrániť a udržiavať Buddhovo učenie, a preto sa narodili. Na [území] šírenia tohto učenia, aké miesto by nemohlo byť buddhistickou krajinou? Keď teda chceme rozšíriť pravdu buddhistických patriarchov, nemusíme si vždy vyberať [konkrétne] miesto ani čakať na [priaznivé] okolnosti. Nemali by sme jednoducho pokladať dnešok za východiskový bod? Preto som to zostavil a zanechám to múdrym majstrom, ktorí túžia po Buddha-Dharme, i pravému prúdu praktizujúcich, ktorí si želajú ako putujúce oblaky či pominuteľné vodné buriny skúmať stav pravdy.

Deň stredu jesene, [v treťom roku] Kanki.¹⁰⁹
Napísal šramana¹¹⁰ Dógen, ktorý vstúpil do sungovskej [Číny] a prijal odovzdanie Dharmy.

Shōbōgenzō Bendōwa

Poznámky

1. 諸仏如来 (SHO-BUTSU-NYORAI). Tento výraz pochádza z Lotosovej sútry (pozri LS 1.88). 如来 (NYORAI) predstavuje sanskrtské slovo tathāgata, ktoré znamená „ten, kto prišiel do stavu skutočnosti“. Je to najvyššie prímenie buddhu. Pozri glosár. ↩︎

2. 阿耨菩提 (ANOKU-BODAI), skrátene 阿耨多羅三藐三菩提 (ANOKUTARA-SANMYAKU-SANBODAI), čo je prepis sanskrtských slov anuttara-samyak-saṃbodhi. Bódhi znamená „dokonalá múdrosť“, „pravda“ alebo „stav pravdy“. Pozri glosár. ↩︎

3. 自受用三昧 (JIJUYO-ZANMAI). 自 (JI) znamená „seba“, 受 (JU) „prijímať“ a 用 (YO) „užívať“. 三昧 (ZANMAI) predstavuje sanskrtské slovo samādhi. Pozri glosár. Samádhi sa v Shōbōgenzō vysvetľuje z mnohých hľadísk, napríklad ako 自証三昧 (JISHO-ZANMAI), samádhi ako vlastná skúsenosť; ako 法性三昧 (HOSSHO-ZANMAI), samádhi ako povaha Dharmy; ako 海員三昧 (KAI-IN-ZANMAI), samádhi ako stav podobný moru; a ako 三昧王三昧 (ZANMAI-O-ZANMAI), samádhi, ktoré je kráľom samádhi. 自受用三昧 (JIJUYO-ZANMAI) naznačuje stav prirodzenej rovnováhy, ktorý zakúšame, keď vyvíjame úsilie bez úmyselného cieľa. ↩︎

4. 法 (HO) má široký rozsah významov: Dharma, dharmy (pozri glosár), zákon, veci a javy, metóda, skutočnosť a tak ďalej. „Táto Dharma“ naznačuje metódu zazenu a zároveň skutočnosť zazenu. ↩︎

5. V stave zazenu je naše vedomie celistvé. ↩︎

6. „Úsilie“ je 功夫 (KUFU). „Usilovanie sa o pravdu“ je 弁道 (BENDO), ako v názve kapitoly Bendōwa. Majster Dógen používal slová 功夫弁道 (KUFU-BENDO) na vyjadrenie samotného zazenu. ↩︎

7. 万法 (BANPO), doslova desaťtisíc dhariem; inými slovami všetky veci a javy. Pozri poznámku 4. ↩︎

8. 出路 (SHUTSURO). 出 (SHUTSU) znamená „vyjsť“ a 路 (RO) „cesta“ alebo „chodník“. Fukan-zazengi obsahuje slová 出身の活路 (SHUSSHIN no KATSURO), „živá cesta vychádzajúceho tela“, teda stav živej činnosti, v ktorom sa naše telo oslobodí od rozumových starostí a zmyslových pripútaností. ↩︎

9. 知識 (CHISHIKI), skrátene 善知識 (ZENCHISHIKI), zo sanskrtského kalyāṇa-mitra (pozri glosár). ↩︎

10. 全功 (ZENKO). 全 (ZEN) zastupuje 明全 (MYOZEN). 公 (KO) je čestná prípona. Majster Myózen a majster Dógen sa roku 1223 spolu vydali skúmať buddhizmus v Číne. Majster Myózen zomrel 5. mája 1225 vo veku 41 rokov na internáte Rjózen-rjó v chráme Tendó-zan. Predtým, než sa stal žiakom majstra Eisaiho, sa majster Myózen učil náuke sekty Tendai na hore Hi-ei. ↩︎

11. Jesene a jari. ↩︎

12. Majster Eisai (1141–1215), ktorý odišiel do Číny a uviedol do Japonska prenos sekty Rinzai. ↩︎

13. Provincia vo východnej Číne pri pobreží Východočínskeho mora. ↩︎

14. Takzvané sekty Sótó, Rinzai, Hógen, Igjó a Unmon. Pozri kapitolu 49, Butsudó. ↩︎

15. 浄禅師 (JO-ZENJI), majster Tendó Njódžó (1163–1228), nástupca majstra Sécčóa Čikana. V Shōbōgenzō sa naňho zvyčajne odkazuje ako na 先師 (SENSHI), „môj zosnulý majster“. ↩︎

16. 大白峰 (DAIBYAKUHO), doslova „Veľký biely vrch“, je iný názov hory Tendó-zan, kde majster Tendó Njódžó viedol spoločenstvo od roku 1224 až do svojej smrti. ↩︎

17. Éra Šódžó trvala od roku 1228 do roku 1233. ↩︎

18. Pravá múdrosť. Pozri kapitolu 2, Maka-hannya-haramitsu. ↩︎

19. Aby našiel pravého učiteľa. ↩︎

20. Supí vrch sa tak nazýva, pretože obrys hory pripomína supa. Buddha tam často kázal. ↩︎

21. Majster Mahákášjapa, prvý patriarcha v Indii. ↩︎

22. Majster Bódhidharma (6. storočie), dvadsiaty ôsmy patriarcha v Indii a prvý patriarcha v Číne. ↩︎

23. Majster Taisó Eka, druhý patriarcha v Číne. ↩︎

24. 東地 (TOCHI), Čína. Majster Dógen Indiu a Čínu bežne označoval ako 西天東地 (SAITEN-TOCHI), „Západné nebesia a Východné krajiny“. ↩︎

25. Majster Daikan Enó (638–713), šiesty patriarcha v Číne. ↩︎

26. Majster Nangaku Edžó (677–744). ↩︎

27. Majster Seigen Gjóši (zomrel roku 740), siedmy čínsky patriarcha v línii majstra Dógena. ↩︎

28. 仏印 (BUTSU-IN), doslova „Buddhova pečať“. 印 (IN) možno chápať ako schvaľujúcu pečať, teda potvrdenie. Možno ho chápať aj ako konkrétnu podobu alebo držanie tela. ↩︎

29. 仏心印 (BUTSU-SHIN-IN), doslova „pečať Buddhovej mysle“. V kapitole 72, Zanmai-o-zanmai, majster Dógen hovorí, že pečať Buddhovej mysle je samotné držanie tela v úplnom lotose. ↩︎

30. Neskoršia dynastia Han trvala od roku 25 do roku 221 n. l. ↩︎

31. Doslova „presekol korene kudzu a vistérie“. Tieto dve liany symbolizujú niečo zmätené či zložité. Pozri kapitolu 46, Kattó. ↩︎

32. 自受用三昧 (JIJUYO-ZANMAI), stav prirodzenej rovnováhy; pozri poznámku 3. ↩︎

33. 仏法 (BUPPO), „Buddha-Dharma“ alebo „buddhistická metóda“; v tomto prípade znamená samotný zazen. ↩︎

34. 三業 (SANGO), tri druhy správania, teda správanie tela, reči a mysle. ↩︎

35. 三途 (SANZU), doslova „tri cesty“, čiže tri biedne svety: peklo, svet hladných duchov a svet zvierat. 六道 (ROKUDO), doslova „šesť ciest“, čiže šesť ľudských svetov: tri biedne svety a svety démonov, ľudí a bohov. ↩︎

36. 大解脱地 (DAI-GEDATSU-CHI). 大 (DAI) znamená veľký. 解脱 (GEDATSU) predstavuje sanskrtské vimukti, ktoré znamená oslobodiť sa od všetkých prekážok. 地 (CHI) znamená stav. ↩︎

37. Sanskrtské slovo bodhi znamená stav pravdy. Buddha dosiahol pravdu sediac pod stromom pipal (latinsky Ficus religiosa). V buddhistických krajinách sa tento strom nazýva strom bódhi. ↩︎

38. 天法輪 (TENBORIN), otáčanie kolesom Dharmy, symbolizuje Buddhovo kázanie. Pozri kapitolu 74, Tenborin. ↩︎

39. 無等等 (MUTODO), doslova „rovnosť bez rovného“, zo sanskrtského asamasama. Výraz sa objavuje v Sútre srdca (pozri kapitolu 2, Maka-hannya-haramitsu) a v Lotosovej sútre (LS 3.270). ↩︎

40. Smerom k praktizujúcemu — prax pôsobí na objekt aj subjekt. ↩︎

41. 自受用の境界 (JIJUYO no KYOGAI), doslova „oblasť prijímania a užívania seba“, teda stav prirodzenej rovnováhy. Pozri poznámku 3. ↩︎

42. 百頭 (HYAKUTO), doslova „stovky hláv“, čo naznačuje rozmanité konkrétne veci. ↩︎

43. Otázky a odpovede nie sú v zdrojovom texte oddelené. Boli tu oddelené pre ľahšie čítanie. ↩︎

44. 三世 (SANZE), minulosť, prítomnosť a budúcnosť; večnosť. ↩︎

45. 大乗 (DAIJO), mahájánový buddhizmus. ↩︎

46. 退亦佳矣 (TAIYAKUKEI). Pozri LS 1.86–88. ↩︎

47. 頓漸修行 (TONZEN-SHUGYO). 頓漸 (TONZEN) znamená 頓悟 (TONGO), „okamžité uskutočnenie“, a 漸悟 (ZENGO), „postupné uskutočnenie“. Predstavujú dva pohľady na uskutočnenie — jeden sa odohráva práve v okamihu praxe a druhý ako proces pokračujúci počas dlhej línie okamihov — založené na dvoch pohľadoch na čas. ↩︎

48. Sedem dávnych buddhov bolo Vipaśjin, Śikhin, Viśvabhú, Krakucchanda, Kanakamuni, Kášjapa a Šákjamuni (pozri kapitolu 15, Busso). Viera v siedmich buddhov vyjadruje vieru, že Dharma je večná a predchádza historického Buddhu Šákjamuniho. ↩︎

49. 法師 (HOSSHI). V čase majstra Dógena mali tento titul niektorí kňazi sekty Tendai. ↩︎

50. 法華宗 (HOKKESHU). 法華 (HOKKE) stojí za 法華経 (HOKKEKYO), „Sútra kvetu Dharmy“, teda Lotosová sútra. 宗 (SHU) znamená náboženstvo alebo sektu. 法華宗 (HOKKESHU) bol názov, ktorý sa predtým používal pre sektu Tendai. Sektu Tendai založil v Číne majster Tendai Čigi na základe Lotosovej sútry. Do Japonska ju uviedol majster Saičó (767–822). ↩︎

51. 華厳教 (KEGONKYO), doslova „učenie Girlandy“, znamená učenie sekty Kegon, ktorá tiež vznikla v Číne na základe sútry Kegon (Girlandová sútra). Do Japonska ju uviedli roku 736. ↩︎

52. 真言宗 (SHINGONSHU). Sekta Šingon pochádza z vadžrajánového buddhizmu. Majster Kúkai odišiel do Číny a roku 806 priviedol učenie sekty Šingon späť do Japonska. Vadžrajánový buddhizmus si ctí Vadžrasattvu, Diamantového buddhu, o ktorom sa hovorí, že prijal prenos od Vairočanu, Slnečného buddhu. ↩︎

53. „Mysľou tu a teraz je buddha“ je 即心是仏 (SOKU-SHIN-ZE-BUTSU) — názov kapitoly 6. „Táto myseľ sa stáva buddhou“ je 是心作仏 (ZE SHIN-SA-BUTSU). ↩︎

54. Teda päť buddhov v mandale používanej v ezoterickom buddhizme sekty Šingon. Mandala by zobrazovala Vairočana Buddhu uprostred, obklopeného buddhami na severe, juhu, východe a západe. ↩︎

55. 劫 (GO alebo KO) predstavuje zvuk sanskrtského kalpa, ktorý znamená nekonečne dlhý čas. Kalpa sa vysvetľovala napríklad ako čas, za ktorý by anjel obrusoval veľký balvan, keby ho raz za tri roky prešiel rukávom. ↩︎

56. 広大の文字 (KODAI no MONJI), doslova „široké a veľké znaky“, naznačuje Dharmu nielen ako nahromadenie hmotných javov, ale aj ako niečo, čo má význam. ↩︎

57. Obraz mesiaca, nie samotný mesiac. ↩︎

58. 冥陽の神道 (MEIYO no SHINTO). 冥陽 (MEIYO) znamená „jin a jang“. 神道 (SHINTO), doslova „Cesta bohov“, je etnické duchovné náboženstvo Japonska. Zdá sa, že predstava dvoch línií šintoizmu, jin a jang, vznikla z pokusov sekty Šingon zosúladiť jej učenie s pôvodnými japonskými predstavami. ↩︎

59. Arhat je človek, ktorý dosiahol najvyšší stav (štvrtý účinok) śrāvaku, teda najvyšší stupeň abstraktného buddhistického učenia. Arhat je predmetom kapitoly 34, Arakan. ↩︎

60. „Prijať to priamo“ je 承当 (JOTO), skrátene 承受合当 (JOJU-GATTO), doslova „prijať úder“. Vo všeobecnosti 承当 (JOTO) znamená byť zasiahnutý skutočnosťou priamo v okamžitej skúsenosti. V poslednej časti samostatného diela Gakudó-jójin-šú majster Dógen vysvetľuje 承当 (JOTO), „prijať úder“, takto: „Týmto telom-a-mysľou priamo zakúšame stav buddhu. To je prijať úder.“ ↩︎

61. 空華 (KUGE), „kvety v priestore“, symbolizuje obrazy. Pozri kapitolu 41, Kuge. ↩︎

62. 十二輪転 (JUNI-RINDEN), dvanásťčlenný kolobeh príčiny a účinku zo sanskrtského dvādaśāṅga-pratītya-samutpāda (pozri glosár). Pozri napríklad LS 2.56. ↩︎

63. 三乗 (SANJO), „tri vozy“ alebo tri druhy buddhistov, sa vysvetľujú v kapitole 24, Bukkyō. Sú to śrāvaka, ktorý sa opiera o teóriu štyroch filozofií; pratyekabuddha, ktorý sa opiera o teóriu závislého vznikania (dvanásťčlenný reťazec príčiny a účinku); a bódhisattva, ktorý sa opiera o šesť pāramít (šesť dovŕšení). Päť vozov sú tieto tri plus ľudia a bohovia. ↩︎

64. 三学 (SANGAKU), zo sanskrtského triṣaḥ śikṣāḥ, sú predpisy, vyrovnaný stav a múdrosť. ↩︎

65. Sanskrtské slovo pāramitā znamená to, čo dosiahlo opačný breh, dovŕšenie. 六度 (ROKUDO), šesť pāramít, sú dávanie, dodržiavanie predpisov, trpezlivosť, usilovnosť, prax zazenu (dhyāna) a pravá múdrosť. Sanskrtské dhyāna sa do čínštiny a japončiny prepisovalo ako 禅 (CH’AN alebo ZEN). ↩︎

66. 一大事 (ICHIDAIJI) sa objavuje v Lotosovej sútre. Pozri LS 1.88–90 a kapitolu 17, Hokke-ten-hokke. ↩︎

67. Pohorie Sung-šan má dva hlavné vrchy, 太室 (TAISHITSU) na východe a 少室 (SHOSHITSU) na západe. Tieto hory obsahovali mnoho buddhistických chrámov; chrám Šaolin bol na vrchu Šošicu. ↩︎

68. Sekta zazenu je 坐禅宗 (ZAZENSHU), doslova „sekta sediaceho dhjánu“. Vypustením 坐 (ZA) vzniká 禅宗 (ZENSHU), doslova „sekta dhjánu“. ↩︎

69. 広語 znamená 広録 (KOROKU), „rozsiahle záznamy“, a 語録 (GOROKU), „záznam slov“. Pozri bibliografiu. ↩︎

70. 四儀 (SHIGI): chodenie, státie, sedenie a ležanie. ↩︎

71. 坐禅はすなはち安楽の法門なり。(ZAZEN wa sunawachi ANRAKU no HOMON nari.), „zazen je pokojná a radostná brána Dharmy“. Tieto slová možno pochádzajú od majstra Čóra Sosakua, redaktora Zen-en-šingi (Čisté pravidlá zenových kláštorov). Majster Dógen rovnaké slová cituje vo Fukan-zazengi (pozri prílohu). Slová 安楽 (ANRAKU), „pokojný a radostný“ alebo „stály a príjemný“, sú obsiahnuté v názve štrnástej kapitoly Lotosovej sútry, 安楽行 (ANRAKUGYO), „Pokojná a radostná prax“. ↩︎

72. Majster Daikan Enó. Pozri poznámku 25. ↩︎

73. Majster Tendó Njódžó. ↩︎

74. Majster Nangaku Edžó. Rozhovor medzi majstrom Daikanom Enóm a majstrom Nangakuom Edžóm je zaznamenaný v Shinji-shōbōgenzō, časť 2, č. 1. Pozri aj Shōbōgenzō, kapitolu 7, Senjō, kapitolu 29, Inmo a kapitolu 62, Hensan. ↩︎

75. Keitoku-dentó-roku, kapitola 5, v časti o majstrovi Hónjovi. ↩︎

76. 生死 (SHOJI), „život a smrť“ alebo „žitie-a-umieranie“, je názov kapitoly 92. ↩︎

77. 生滅 (SHOMETSU). 生 (SHO) znamená nielen „život“, ale aj „narodenie“ a „objavenie sa“. V tomto odseku sa 生滅 (SHOMETSU) prekladá aj ako „objavenie sa a zánik“. ↩︎

78. 性海 (SHOKAI), doslova „oceán podstaty“. ↩︎

79. Avataṃsaka-sūtra (v japončine Kegon-kjó a po anglicky Garland Sutra) zaznamenáva mnoho otázok, ktoré Buddhovi kládol bráhman menom Senika. Pozri kapitolu 6, Soku-šin-ze-bucu. ↩︎

80. Majster Nanjó Ečú (675?–775), nástupca majstra Daikana Enóa. „Národný majster“ bol jeho titul ako učiteľa cisára. Pozri napríklad kapitoly 6, 18, 19 a 44. ↩︎

81. Napríklad škola Sarvāsti-vāda, v čínštine 説一切有部 (SETSU-ISSAI-U-BU) čiže „škola hlásajúca jestvovanie všetkých vecí“, zastávala názor, že dharmy majú skutočné jestvovanie v minulosti, prítomnosti i budúcnosti. Táto škola prekvitala v Indii mnoho storočí a vo veľkej miere sa študovala v Číne a Japonsku. ↩︎

82. „Zánik“ je 寂滅 (JAKUMETSU), ktorý sa niekedy používal ako preklad sanskrtského nirvāṇa, no tu je protikladom k 常住 (JOJU), „večné jestvovanie“. Preto línie, ktoré rozoberajú zánik, zhruba zodpovedajú škole Śūnyatā čiže 空門 (KUMON), škole, ktorá zdôrazňovala učenie śūnyaty a popiera, že by mohlo jestvovať nejaké statické jestvovanie. ↩︎

83. Sanskrtské slovo nirvāṇa doslova znamená zhasnutie plameňa. Pozri glosár. ↩︎

84. 持戒梵行 (JIKAI-BONGYO). 梵行 (BONGYO) predstavuje sanskrtské brāhma-carya (pozri glosár). 行持 (GYOJI), doslova „správanie a udržiavanie“ alebo „prax a pokračovanie“, je názov kapitoly 29. ↩︎

85. 真言止観の行 (SHINGON-SHIKAN no GYO). 真言 (SHINGON), doslova „slovo pravdy“, znamená mantru. Používanie mantry je charakteristické pre ezoterický buddhizmus sekty Šingon. 止観 (SHIKAN), doslova „ustálenie a reflektovanie“, predstavuje sanskrtské slová śamatha (tichosť) a vipaśyanā (vhľad, rozjímanie) a je praktikou sekty Tendai: metóda je takmer tá istá ako prax zazenu vysvetlená majstrom Dógenom, no v sekte Tendai sa nepovažuje za dostačujúcu samu osebe. ↩︎

86. 仏祖 (BUSSO) je názov kapitoly 15. Keď sa prekladá ako „buddhistickí patriarchovia“, vzťahuje sa všeobecne na buddhistických patriarchov; keď ako „buddhistický patriarcha“, zvyčajne sa vzťahuje na Buddhu alebo majstra Bódhidharmu. ↩︎

87. 代宗 (DAISO), tchangský cisár, ktorý vládol v rokoch 763 až 779 a bol žiakom majstra Nanjóa Ečúa. ↩︎

88. 順宗 (JUNSO), iný tchangský cisár, ktorý vládol od roku 805 do roku 806. ↩︎

89. 末代 (MATSUDAI). 末 znamená 末法 (MAPPO), „neskorá Dharma“. Roky po Buddhovej smrti sa delili na tri obdobia: 正法 (SHOBO), „správna Dharma“, prvých päťsto rokov, počas ktorých by Dharma prekvitala; 像法 (ZOHO), „napodobujúca Dharma“, nasledujúcich tisíc rokov, počas ktorých Dharma začína blednúť; a 末法 (MAPPO), „neskorá Dharma“, nasledujúcich desaťtisíc rokov, počas ktorých Dharma degeneruje. Pozri glosár pod Saddharma. ↩︎

90. Majster Hógen Bun-eki (885–958), nástupca majstra Rakan Keišina a zakladateľ sekty Hógen. ↩︎

91. 則公監院 (SOKUKO-KAN-IN). 則 (SOKU) je meno mnícha. 公 (KO) je čestné oslovenie pre kňazov i laikov, približne zodpovedajúce dnešnému japonskému san. 監院 (KAN-IN) alebo 監寺 (KANSU) je jeden zo šiestich služobníkov veľkého chrámu. ↩︎

92. 学人の自己 (GAKUNIN no JIKO). 学人 (GAKUNIN), žiak, sa používalo, keď žiak hovoril sám o sebe. 自己 (JIKO) znamená „ja“. Sokova otázka teda znela: „Čo som?“ ↩︎

93. 丙丁童子 (BYOJO-DOJI). 丙 (BYO alebo HEI) je tretí kalendárny znak, čítaný ako hinoe či „starší brat ohňa“. 丁 (JO alebo TEI) je štvrtý kalendárny znak, čítaný ako hinooto či „mladší brat ohňa“. Slová „deti ohňa prichádzajú hľadať oheň“ naznačujú skutočné úsilie praktizujúceho usilovať sa o to, čo už jestvuje. 童子 (DOJI) znamená dieťa. ↩︎

94. Tieto príklady buddhistických majstrov, ktorí uskutočnili pravdu, sa podrobne zaznamenávajú v kapitole 9, Keisei-sanshiki. ↩︎

95. Majster Ánanda bol druhým patriarchom v Indii — nástupcom majstra Mahákášjapu. ↩︎

96. Majster Daikan Enó. ↩︎

97. 盤夷 (BAN-I). Číňania, pokladajúc sa za stred civilizácie, predpokladali okolo seba štyri skupiny barbarov. Patrili medzi ne 南蕃 (NANBAN), divosi juhu, a 東夷 (TO-I), barbari východu. Slová „divosi a barbari“ teda naznačujú ľudí žijúcich na juhu a východe od Číny vrátane Japoncov. ↩︎

98. 出世 (SHUSSE) možno chápať buď ako „prekročiť svetský svet“, alebo „prejaviť sa vo svete“. V druhom použití slová zvyčajne znamenajú stať sa predstaveným veľkého chrámu. ↩︎

99. Mladý mních chcel zahrať žart na hlúpeho starého mnícha, ktorý žil v Buddhovom spoločenstve. Zaviedol ho teda do tmavej miestnosti a udrel ho loptou so slovami: „Dostal si prvý účinok.“ Znova ho udrel a povedal: „Dostal si druhý účinok.“ Potom ho udrel tretí raz a povedal: „Dostal si tretí účinok.“ Napokon ho udrel ešte raz a povedal: „Dostal si štvrtý účinok.“ Keď však starý mních podivne vyšiel z tmavej miestnosti, skutočne zakúsil štvrtý účinok. 四果 (SHIKA), štvrtý účinok, označuje stav arhata, teda najvyšší stav buddhizmu. ↩︎

100. Príbeh o prostitútke, ktorá si zo žartu obliekla kašáju (buddhistické rúcho), je zaznamenaný v kapitole 12, Kesa-kudoku. ↩︎

101. Buddhistický mních. ↩︎

102. Tu 空華 (KUGE), „kvety v priestore“, predstavuje abstraktné obrazy na rozdiel od skutočnosti. (V kapitole 42, Kuge, sa kvety v priestore a skutočné kvety stotožňujú.) ↩︎

103. Majster Tendó Njódžó. ↩︎

104. 539–571. ↩︎

105. 585–587. ↩︎

106. Majster Rjúge Koton (835–923), nástupca majstra Tózana Rjókaia, žil na hore Rjúge a vytvoril mnoho básní oslavujúcich krásnu prírodnú scenériu. ↩︎

107. Majster Mahákášjapa, nástupca Buddhu, vraj zomrel na hore Kukkuṭapáda v Magadhe. ↩︎

108. Éra Karoku trvala od roku 1225 do roku 1227. Majster Dógen sa vrátil do Japonska koncom leta 1227 a krátko nato napísal svoj prvý návrh Fukan-zazengi (Všeobecný návod na štandardnú metódu zazenu). Táto počiatočná verzia sa nazýva 真筆本 (SHINPITSU-BON) čiže „Pôvodné vydanie“. Po úprave tohto vydania majster Dógen napokon dospel k 流布本 (RUFU-BON) čiže „Populárnemu vydaniu“. Pozri prílohu. ↩︎

109. Pätnásty deň ôsmeho lunárneho mesiaca roku 1231. ↩︎

110. Mních (pozri glosár). ↩︎