Dogen Sangha Česko-Slovensko

Zenová prax a štúdium

Menu

English

Fukan-zazengi

Zazen nie je hľadaním pravdy niekde inde; je priamou praxou stavu, ktorý je už celistvý

Jednominútová orientácia v texte — Ako tento prehľad vznikol

Fukan-zazengi učí, že zazen nie je metóda, ktorou si človek niekde inde získa pravdu; je bezprostrednou praxou stavu, ktorý je už celistvý. Pravda aj skutočná cesta sú pôvodne prítomné, takže ich nevytvorí horúčkovité úsilie. Aj najmenšia medzera alebo nesúlad nás však od tohto stavu oddeľuje a intelektuálna hrdosť nás môže pripraviť o živú cestu oslobodenia tela. Odpoveďou nie je ľahostajnosť, ale rozhodný obrat od naháňania sa za výrokmi a slovami. Obrátiť svetlo a odrážať ho znamená nechať telo a myseľ odpadnúť a priamo praktizovať nevysloviteľné.

Dogen dáva tomuto učeniu zámerne telesnú podobu: pripravte tichú miestnosť, jedzte a pite s mierou, odložte záväzky a usaďte sa v úplnom alebo polovičnom lotose. Ruky, chrbtica, dych, oči, jazyk aj pohyb pred sedením sú dôležité; nie sú ozdobným obradom okolo oddeleného vnútorného cvičenia. Keď je držanie tela usporiadané, treba myslieť na konkrétny stav za myslením, ktorý sa od obyčajného myslenia odlišuje. Človek nesedí preto, aby sa stal buddhou, a zazen nie je iba učením sa koncentrácii. Je pokojnou a radostnou bránou Dharmy, v ktorej prax-a-skúsenosť plne uskutočňuje bódhi.

Tento spôsob sedenia nie je vyhradený chytrým ani nadaným a neposudzuje sa podľa inteligencie alebo hlúposti. Patriarchovia všetkých smerov sú predstavení ako tí, ktorí udržiavajú Buddhovo držanie tela a venujú sa sedeniu. Ľudské telo je zásadnou príležitosťou, ktorú netreba premárniť bezcieľnym putovaním ani odkladať chybným krokom. Dogenov záverečný obraz varuje pred láskou k obrazom drakov a strachom zo skutočného draka: priamy a dostupný zazen je stretnutím, ktoré obrazy iba naznačujú. Dlhá prax nesľubuje oddelené vlastníctvo; otvára pokladnicu, v ktorej sa človek stáva stavom, ktorý praktizuje.

Master Dogen’s Shobogenzo, Book 1 (Windbell Publications) — © 1994 by Gudo Nishijima and Chodo Cross. All rights reserved.

Slovenský preklad je z autorizovaného anglického prekladu, 2026, Robert Spiegel.

[PRÍLOHA]

普勧坐禅儀

FUKAN-ZAZENGI

Univerzálny návod na štandardnú metódu zazenu

[Rufu-bon — ľudové vydanie1]

Keď to teraz skúmame, pravda je pôvodne všade: prečo by sme sa mali spoliehať na prax a skúsenosť? Skutočná cesta existuje prirodzene: prečo by sme mali vynakladať veľké úsilie? Navyše, celé telo ďaleko presahuje prach a špinu: kto by mohol veriť v prostriedky zametania a leštenia?2 Vo všeobecnosti neodbočujeme od správneho stavu: na čo sú nám teda drobné kroky cvičenia?

Ak je však medzera čo len tisícina alebo stotina, odlúčenie je také veľké ako medzi nebom a zemou;3 a ak vznikne stopa nesúhlasu, myseľ sa stratí v zmätku. Hrdí na svoje porozumenie a bohato obdarení uskutočnením, získavame osobitné stavy vhľadu; dosahujeme pravdu; vyjasňujeme myseľ; získavame horlivosť, ktorá preniká nebom; túlame sa vzdialenými intelektuálnymi sférami a vstupujeme do nich hlavou — a predsa sme takmer úplne stratili živú cestu, po ktorej telo vychádza von.

Okrem toho [stále] vidíme stopy šiestich rokov, keď prirodzený mudrc z parku Jetavana sedel vzpriamene.4 Stále počujeme zvesti o deviatich rokoch, ktoré prenášač pečate mysle zo [šáolinského] chrámu strávil čelom k stene.5 Dávni svätci už boli takíto: ako by dnešní ľudia mohli nevynaložiť úsilie?

Preto by sme mali prestať s rozumovou prácou študovania výrokov a naháňania sa za slovami. Mali by sme sa naučiť krok späť: obrátiť svetlo a odrážať ho. Telo a myseľ prirodzene odpadnú a pôvodné črty sa pred nami prejavia samy. Ak chceme dosiahnuť vec nevysloviteľného, mali by sme vec nevysloviteľného hneď praktizovať.6

Vo všeobecnosti je na cvičenie [za]zenu vhodná tichá miestnosť a jedlo i nápoj sa prijímajú s mierou. Odložte všetky záväzky. Dajte nespočetným veciam odpočinúť. Nemyslite na dobro a zlo. Neuvažujte o správnom a nesprávnom. Zastavte hnací pohyb mysle, vôle a vedomia. Prestaňte s intelektuálnym uvažovaním prostredníctvom obrazov, myšlienok a úvah. Nesnažte sa stať buddhou. Ako by [toto] mohlo súvisieť so sedením alebo ležaním?7

Na miesto, kde sedíme, zvyčajne rozprestrieme hrubú podložku a na ňu položíme okrúhly vankúš. Seďte buď v úplnom lotosovom sede, alebo v polovičnom lotosovom sede. Pri úplnom lotose najprv položte pravé chodidlo na ľavé stehno a potom ľavé chodidlo na pravé stehno. Pri polovičnom lotose iba pritlačte ľavé chodidlo na pravé stehno.8

Rúcho rozprestrite voľne a upravte ho.9 Potom položte pravú ruku nad ľavé chodidlo a ľavú ruku na pravú dlaň. Palce sa stretnú a navzájom sa podopierajú. Telo jednoducho vyrovnajte a seďte vzpriamene. Nenakláňajte sa doľava, nevykláňajte sa doprava, nehrbte sa dopredu ani sa nezakláňajte. Uši musia byť v jednej línii s ramenami a nos s pupkom. Jazyk držte pri podnebí, pery a zuby majte zovreté a oči otvorené. Nosom dýchajte zľahka.

Keď je telesné držanie už usporiadané, raz úplne vydýchnite a zakolíšte sa doľava a doprava. Nehybne seďte v stave horského pokoja: „Mysli na tento konkrétny stav za myslením.“ „Ako možno myslieť stav za myslením?“ „Je odlišný od myslenia.“10 Práve toto je čap zazenu.

Toto sedenie v zazene nie je učením sa zenovej koncentrácii.11 Je to jednoducho pokojná a radostná brána Dharmy. Je to prax-a-skúsenosť, ktorá dokonale uskutočňuje stav bódhi. Vesmír sa zjavne uskutočňuje a obmedzenia a prekážky12 ho nikdy nedosiahnu. Pochopiť tento význam je ako byť drakom, ktorý našiel vodu, alebo tigrom v horskom útočisku. Pamätajte, že správna Dharma sa pred nami prirodzene prejavuje a temnota a rozptýlenie13 už odpadli.

Keď vstávame zo sedenia, mali by sme telom pohybovať pomaly a pokojne sa postaviť. Nemali by sme sa ponáhľať ani konať prudko. V minulosti vidíme, že tí, ktorí prekročili obyčajné a prekročili posvätné, i tí, ktorí zomreli v sede alebo zomreli postojačky,14 sa úplne opierali o túto moc. Navyše zmenu okamihu pomocou prsta,15 tyče,16 ihly alebo dreveného kladivka;17 a zakúsenie stavu18 prejavením metličky,19 päste, palice alebo výkriku20 nikdy nemožno pochopiť myslením a rozlišovaním.21 Ako by ich bolo možné spoznať nadprirodzenými silami alebo praxou a skúsenosťou? Môžu byť dôstojným správaním za zvukom a podobou.22 Ako by mohli byť niečím iným než meradlami, ktoré predchádzajú poznaniu a videniu?

Preto nepovažujeme inteligenciu za vyššiu a hlúposť za nižšiu. Nevyberajte si medzi chytrými a tupými ľuďmi. Ak s jednoliatou mysľou vynakladáme úsilie [v zazene], práve to je usilovanie sa o pravdu. Prax a skúsenosť sú prirodzene nepoškvrnené.23 Konanie je vyváženejšie a stálejšie.24

Vo všeobecnosti [patriarchovia] tohto sveta aj iných smerov, Západných nebies aj Východných krajín, všetci rovnako udržiavajú Buddhovo držanie tela a oddávajú sa iba zvyku nášho náboženstva. Jednoducho sa venujú sedeniu a sú uchvátení nehybným stavom.

Hoci jestvujú nespočetné rozlíšenia a tisíce rozdielov, mali by sme iba praktizovať [za]zen a usilovať sa o pravdu. Prečo by sme mali opustiť vlastné miesto na podlahe a bez účelu chodiť sem a tam prašnými hranicami cudzích krajín?25 Ak urobíme chybný krok, minieme okamih prítomnosti. Už sme dostali zásadný čap,26 ktorým je ľudské telo: nikdy nesmieme premárniť čas.27 Udržiavame a opierame sa o kľúčovú podstatu,28 ktorou je Buddhova pravda: kto by sa chcel nečinne tešiť z iskier [odlietavajúcich] z kremeňa? Telo je navyše ako kvapka rosy na steble trávy. Život prejde ako záblesk blesku. Náhle je preč. V okamihu sa stráca.

Prosím vás, vznešení priatelia, ktorí sa učíte zo skúsenosti, nezvyknite si tak na obrazy, aby vás znepokojil skutočný drak.29 Venujte úsilie pravde, ktorá je priamo dostupná a priama. Ctite ľudí, ktorí prekročili štúdium a sú bez úmyslu.30 Zlaďte sa s bódhi buddhov. Staňte sa právoplatnými nástupcami samádhi patriarchov. Ak budete takýto stav dlho praktizovať, iste sa sami stanete takýmto stavom. Pokladnica sa prirodzene otvorí a budete môcť slobodne prijímať a používať [jej obsah], ako sa vám zapáči.

Fukan-zazengi končí

Poznámky

  1. Existujú dve hlavné verzie Fukan-zazengi: 真筆本 (SHINPITSU-BON), pôvodné vydanie (doslova vydanie napísané vlastnou rukou autora), a 流布本 (RUFU-BON), ľudové vydanie. Majster Dogen napísal Shinpitsu-bon krátko po návrate z Číny do Japonska roku 1227. Neskôr toto vydanie prepracoval, kým sa ustálil pri Rufu-bon. Kým samotné Shōbōgenzō napísal majster Dogen po japonsky, Fukan-zazengi napísal iba čínskymi znakmi. Pôvodne ide o jeden dlhý odsek; tu je pre ľahšie čítanie rozdelený na odseky. ↩︎

  2. Slová „prach a špina“ (塵埃, JINNAI) a „zametanie a leštenie“ (払拭, HOSSHIKI) odkazujú na príbeh o majstrovi Daikanovi Enovi a mníchovi menom Jinshu. Jinshu prirovnal buddhistickú prax k čisteniu zrkadla. Majster Daikan Eno vyslovil názor, že pôvodne nejestvuje nijaká nečistota. (Pozri kap. 22, Kokyo.) Majster Dogen prevzal slová z tohto príbehu do úvodných riadkov, v ktorých vyjadruje zásadne optimistickú myšlienku buddhistickej filozofie. ↩︎

  3. Majster Dogen prevzal tieto slová z básne Shinjinmei majstra Kanchiho Sosana. V tejto časti varuje pred upadnutím do stavu, v ktorom príliš veľa myslíme. ↩︎

  4. Jetavana doslova znamená „park princa Jetu“. Park kúpil od princa Jetu, syna kráľa Prasenajita z Kośaly, laický Buddhov žiak Sudatta alebo Anāthapiṇḍada a daroval ho Buddhovi ako miesto obdobia dažďových ústraní v Śrāvastī (110 km severovýchodne od dnešného Lucknowu). ↩︎

  5. 心印 (SHIN-IN), „pečať mysle“, je skratkou 仏心印 (BUTSU-SHIN-IN), „pečať Buddhovej mysle“. 印 (IN) pochádza zo sanskrtského slova mudrā, ktoré znamená „pečať“. Majster Dogen v Shōbōgenzō stotožňuje 仏心印 (BUTSU-SHIN-IN) s držaním tela v úplnom lotose. Shaolin je názov chrámu, kde majster Bódhidharma uviedol zazen do Číny. ↩︎

  6. „Vec nevysloviteľného“ je 恁麼事 (INMO [no] JI). Majster Tozan hlásal zhromaždeniu: „Ak chcete dosiahnuť vec nevysloviteľného, musíte sa stať niekým nevysloviteľným. Keď už ste niekým nevysloviteľným, prečo sa znepokojovať dosiahnutím veci nevysloviteľného?“ Pozri kap. 29, Inmo. ↩︎

  7. Sedenie a ležanie predstavujú štyri druhy správania: sedenie, státie, chôdzu a ležanie. Majster Dogen naznačuje, že zazen presahuje bežné konania každodenného života. ↩︎

  8. Majster Dogen uvádza ako príklad ľavé chodidlo na pravom stehne. Správnym lotosovým držaním je aj pravé chodidlo položené na ľavom stehne. ↩︎

  9. Konkrétne sa tým myslí zvyk nenaťahovať kašáju pevne cez kolená. ↩︎

  10. Tieto riadky pochádzajú z rozhovoru majstra Yakusana Igena s mníchom. Sú podrobne rozobrané v kap. 27, Zazenshin. ↩︎

  11. Sekimon-rinkanroku uvádza, že dejepisci zaradili majstra Bódhidharmu medzi ľudí, ktorí sa učili zenovej koncentrácii (習禅 SHUZEN). Pozri kap. 30, Gyoji, ods. [193]. Majster Dogen vo svojom komentári hovorí: „[Majster Bódhidharma] sedel nehybne čelom k stene, ale neučil sa zenovej koncentrácii.“ ↩︎

  12. „Obmedzenia a prekážky“ je 羅篭 (RARO), hodvábne siete a bambusové klietky, ktorými sa v Číne chytajú vtáky a ryby. ↩︎

  13. 昏散 (KONSAN), „temnota a rozptýlenie“, sú typickými príkladmi neprirodzených alebo nevyvážených stavov tela a mysle. 昏 (KON) predstavuje sanskrtské styāna a 散 (SAN) predstavuje vikṣepa, dve z mnohých nečistôt uvádzaných v sanskrtských komentároch. ↩︎

  14. Napríklad sa hovorí, že majster Mahākāśyapa zomrel v sede na hore Kukkuṭapāda a že majster Kankei Shikan (pozri kap. 8, Raihai-tokuzui) zomrel postojačky. ↩︎

  15. Majster Gutei zdvíhal jeden prst, aby odpovedal na otázku, na ktorú nebolo možné odpovedať slovami. ↩︎

  16. Majster Ānanda uskutočnil pravdu, keď chrámový stožiar spadol na zem. ↩︎

  17. 鎚 (TSUI), niekedy písané 椎 (TSUI). Ide o malé drevené kladivko, ktorým sa udiera do osemhranného dreveného stĺpa. Hovorí sa napríklad, že bódhisattva Mañjuśrī hlásal pravdu pomocou tsui. ↩︎

  18. 証契 (SHOKAI), doslova „súlad skúsenosti“, znamená zakúsiť ten istý stav ako Gautama Buddha. Pozri poznámky ku kap. 16, Shisho. ↩︎

  19. 払子 (HOSSU), obradná metlička s drevenou rukoväťou a chocholom zo zvieracích chlpov alebo iného materiálu. ↩︎

  20. Majster Baso Do-itsu bol napríklad známy veľmi hlasným výkrikom. ↩︎

  21. Odkazuje na Lotosovú sútru, Hoben-bon (Vhodné prostriedky). Pozri LS 1.88–90. ↩︎

  22. 声色之外威儀 (SHOSHIKI no hoka no IIGI). Tie isté znaky sa objavujú v básni majstra Kyogena Chikana, citovanej v kap. 9, Keisei-sanshiki. ↩︎

  23. Odkazuje na rozhovor majstra Daikana Ena a majstra Nangakua Eja o jednote praxe a skúsenosti. Pozri kap. 7, Senjo. ↩︎

  24. 平常 (BYOJO). 平 (BYO, HEI) znamená rovný alebo pokojný. 常 (JO) znamená stály. Spojenie 平常 (BYOJO, HEIJO) znamená normálny. Objavuje sa vo výraze 平常心 (BYOJOSHIN, HEIJOSHIN), „vyvážená a stála myseľ“ alebo „normálna myseľ“. Pozri Butsu-kojo-no-ji (28-kapitolové vydanie). ↩︎

  25. Odkazuje na podobenstvo z kapitoly Shinge (Viera a porozumenie) Lotosovej sútry o synovi, ktorý sa v chudobe túla cudzími krajinami, hoci nevie, že je dedičom otcovej zámožnosti. Pozri LS 1.236. ↩︎

  26. 機要 (KIYO). ↩︎

  27. 莫虚度光陰 (KOIN munashiku wataru koto nakare). Tie isté znaky sa objavujú na konci verša Sandokai majstra Sekita Kisena. ↩︎

  28. 要機 (YOKI). Slová 機要 (KIYO) a 要機 (YOKI) majú významné miesto v kap. 27, Zazenshin. 機 (KI) znamená mechanizmus alebo niekedy stav v prítomnom okamihu. 要 (YO) znamená hlavnú vec, dôležitú časť, čap. ↩︎

  29. Odkazuje na príbeh o Shokovi, ktorý miloval obrazy drakov, ale skutočného draka sa zľakol. Skutočný drak znamená zazen. ↩︎

  30. 絶学無為人 (ZETSU-GAKU-MU-I [no] HITO). Báseň Shodoka majstra Yoku Genkakua sa začína slovami: „Páni, nevidíte? Človek, ktorý prekročil štúdium a je bez úmyslu, ktorý je uvoľnený v pravde, sa nepokúša zbaviť blúdenia ani nechce získať skutočnosť.“ ↩︎