Menu

English

Genjō-kōan

Skutočnosť nie je oddelená od života; naplno sa prejavuje v každom konkrétnom čine

Jednominútová orientácia v texte — Ako tento prehľad vznikol

Genjō-kōan predstavuje pravdu, ktorá v konkrétnom konaní nadobúda podobu, nie ako niečo oddelené od vecí a životov, ktoré ju uskutočňujú. Dogen začína troma zdanlivo rozpornými spôsobmi hovorenia o blúdení, uskutočnení, živote, smrti, buddhoch a obyčajných bytostiach, namiesto toho, aby jediný z nich ustanovil za konečnú teóriu. Buddhova pravda presahuje hojnosť aj nedostatok, no kvety napriek láske opadávajú a burina napriek nenávisti bujnie. Blúdenie vzniká, keď sa nútime premeniť nespočetné dharmy na vlastnú skúsenosť; uskutočnenie nastáva, keď nespočetné dharmy aktívne praktizujú a zakúšajú nás. Buddha nepotrebuje ďalšie intelektuálne osvedčenie, že je buddhou.

Učiť sa Buddhovej pravde znamená učiť sa seba, zabudnúť na seba a byť zakúšaní za hranicou ja. Zabudnutie na seba necháva odpadnúť vlastné telo a myseľ aj telo a myseľ vonkajšieho sveta, no z uskutočnenia nerobí trvalú stopu, ktorú možno vlastniť. Palivové drevo, ktoré sa stáva popolom, ukazuje, že situácia má minulosť a budúcnosť, hoci minulosť a budúcnosť sú odseknuté: život sa nemení na smrť tak, ako sa zima nemení na jar. Uskutočnenie sa podobá mesiacu odrážanému vo vode: nepoškodzuje jednotlivca ani ním nie je brzdené. Priama skúsenosť má vždy nevidenú stranu a obraz oceánu varuje, že podoba, ktorú považujeme za jedinú, nikdy nevyčerpáva všetky jeho vlastnosti.

Ryby a vtáky sú slobodné práve vo vode a na oblohe, nie až po tom, čo by ovládli celú ich hĺbku alebo hranice. Keď nájdeme toto konkrétne miesto a cestu, pravda práve tu nadobúda podobu mimo jednoduchého delenia na subjektívne a objektívne. To, čo dosiahneme, si nemusíme nevyhnutne uvedomiť ani rozpoznať intelektom; uskutočnenie ostáva nejednoznačné, nie je súkromným vlastníctvom. Príbeh o vetraní vejárom hovorí to isté v praxi: vzduch je všadeprítomný, a predsa majster používa vejár. Tak ani už prítomná pravda neospravedlňuje nečinnosť; pravé odovzdanie sa uskutočňuje v bezprostrednom čine.

Master Dogen’s Shobogenzo, Book 1 (Windbell Publications) — © 1994 by Gudo Nishijima and Chodo Cross. All rights reserved.

Slovenský preklad je z autorizovaného anglického prekladu, 2026, Robert Spiegel.

[3]

現成公案

GENJO-KOAN

Prejavená skutočnosť

Genjo znamená „prejavený“ a koan je skratka z kofu-no-antoku, čo bola v starovekej Číne oznamovacia tabuľa, na ktorej sa verejnosti vyhlasoval nový zákon. Koan teda vyjadruje zákon alebo všeobecnú zásadu. V Shōbōgenzō genjo koan znamená prejavený zákon skutočnosti, teda Dharmu či samotnú skutočnosť. Viera v túto skutočnosť je základom buddhizmu a majster Dogen nám v Genjō-kōan hlása prejavenú Dharmu, čiže samotnú skutočnosť. Keď sa zostavovalo sedemdesiatpäťkapitolové vydanie Shōbōgenzō, táto kapitola bola zaradená na prvé miesto, čo ukazuje jej význam.

[83] Keď všetky dharmy [vidíme ako] Buddha-Dharmu, je blúdenie aj uskutočnenie, je prax, je život aj smrť, sú buddhovia aj obyčajné bytosti. Keď nespočetné dharmy nie sú každá vlastným ja, niet blúdenia ani uskutočnenia, niet buddhov ani obyčajných bytostí, niet života ani smrti. Buddhova pravda pôvodne presahuje hojnosť a nedostatok, a preto je život aj smrť, blúdenie aj uskutočnenie, bytosti aj buddhovia. A hoci je to tak, je to iba tak, že kvety, hoci milované, opadávajú a burina, hoci nenávidená, bujnie.

[84] Hnať samých seba k praktizovaniu a zakúšaniu nespočetných dhariem je blúdenie. Keď nespočetné dharmy aktívne praktizujú a zakúšajú nás, je to stav uskutočnenia. Tí, ktorí hlboko uskutočňujú1 blúdenie, sú buddhovia. Tí, ktorí o uskutočnení hlboko blúdia, sú obyčajné bytosti. Sú ľudia, ktorí na základe uskutočnenia ďalej dosahujú uskutočnenie. Sú ľudia, ktorí uprostred blúdenia svoje blúdenie zväčšujú. Keď sú buddhovia naozaj buddhovia, nepotrebujú sa rozpoznať ako buddhovia. Napriek tomu sú buddhovia v stave skúsenosti a naďalej zakúšajú stav buddhu.

[85] Keď celým telom a mysľou pozeráme na podoby a keď celým telom a mysľou počúvame zvuky, hoci ich vnímame priamo, nie je to ako zrkadlový odraz2 obrazu ani ako voda a mesiac. Kým zakúšame jednu stranu, voči druhej sme slepí.

[86] Učiť sa Buddhovej pravde znamená učiť sa seba. Učiť sa seba znamená zabudnúť na seba. Zabudnúť na seba znamená byť zakúšaní nespočetnými dharmami. Byť zakúšaní nespočetnými dharmami znamená nechať odpadnúť vlastné telo a myseľ i telo a myseľ vonkajšieho sveta. Existuje stav, v ktorom sa zabudnú stopy uskutočnenia; a tento stav veľmi, veľmi dlho prejavuje stopy zabudnutého uskutočnenia.

[87] Keď ľudia prvý raz hľadajú Dharmu, sme ďaleko od hraníc Dharmy. [No] len čo sa nám Dharma pravým spôsobom odovzdá, sme ľudskou bytosťou vo [svojom] pôvodnom prvku. Keď sa človek plaví na lodi a obráti oči k brehu, mylne sa mu zdá, že sa pohybuje breh. Ak upiera oči na loď, vie, že dopredu sa pohybuje loď. Podobne, keď sa pokúšame porozumieť nespočetným dharmám na základe zmätených predpokladov o tele a mysli, mylne sa domnievame, že naša vlastná myseľ alebo vlastná podstata môže byť stála. Ak sa oboznámime s konaním a vrátime sa na toto konkrétne miesto, ukáže sa pravda, že nespočetné dharmy nie sú ja. Palivové drevo sa stáva popolom; nikdy sa nemôže vrátiť k tomu, že je palivovým drevom. Nemali by sme však zastávať názor, že popol je jeho budúcnosť a palivové drevo jeho minulosť. Pamätajte, že palivové drevo prebýva na mieste palivového dreva v Dharme. Má minulosť a má budúcnosť. Hoci má minulosť a budúcnosť, minulosť a budúcnosť sú odseknuté. Popol jestvuje na mieste popola v Dharme. Má minulosť a má budúcnosť. Keď sa palivové drevo stane popolom, nestane sa znovu palivovým drevom. Podobne ľudské bytosti po smrti znovu nežijú. Zároveň je v Buddha-Dharme ustáleným zvykom nehovoriť, že sa život mení na smrť. Preto hovoríme o neobjavení.3 A Buddhovo hlásanie, ustálené [v otáčaní] kolesa Dharmy, hovorí, že sa smrť nemení na život. Preto hovoríme o nezmiznutí.3 Život je okamžitá situácia a smrť je tiež okamžitá situácia. Rovnako je to napríklad so zimou a jarou. Nemyslíme si, že sa zima mení na jar, ani nehovoríme, že sa jar mení na leto.

[89] Človek, ktorý získava uskutočnenie, je ako mesiac odrážaný4 vo vode: mesiac nezmokne a voda sa nerozbije. Hoci je svetlo [mesiaca] široké a veľké, odráža sa v stope alebo palci vody. Celý mesiac a celá obloha sa odrážajú v kvapke rosy na steble trávy aj v jedinej kvapke vody. Uskutočnenie nerozbíja jednotlivca, tak ako mesiac neprepichuje vodu. Jednotlivec nebráni stavu uskutočnenia, tak ako kvapka rosy nebráni oblohe a mesiacu. Hĺbka [uskutočnenia] môže byť ako konkrétna výška [mesiaca]. Dĺžku a krátkosť jeho okamihu treba skúmať vo veľkých i malých [vodných] plochách a pozorovať v šírke a úzkosti oblohy a mesiaca.5

[90] Keď Dharma ešte nenasýtila telo a myseľ, cítime sa už Dharmou naplnení. Keď Dharma naplní telo a myseľ, cítime, že jednej strane niečo chýba. Napríklad keď sa plavíme za hory do oceánu a pozeráme sa naokolo do štyroch smerov, [oceán] sa javí iba ako okrúhly; nezdá sa, že by mal nejakú inú podobu. Tento veľký oceán však nie je okrúhly ani štvorcový. Jeho iných vlastností je nevyčerpateľne mnoho: [pre ryby] je ako palác a [pre bohov] ako šnúra perál.6 Pokiaľ však dovidia naše oči, jednoducho sa zdá okrúhly. Ako je to s [oceánom], tak je to aj s nespočetnými dharmami. V prachu a mimo rámca7 [nespočetné dharmy] zahŕňajú mnohé situácie, ale vidíme a rozumieme iba natoľko, nakoľko dosiahnu oči učenia sa v praxi. Ak chceme počuť, aké nespočetné dharmy prirodzene sú,8 mali by sme pamätať, že popri ich okrúhlom alebo štvorcovom zjavení sú vlastnosti oceánov a vlastnosti hôr početné a nekonečné a že vo všetkých štyroch smeroch sú svety. Takto to nie je iba na okraji: pamätajte, že takýto je aj bezprostredný prítomný okamih a jediná kvapka [vody].

[91] Keď sa ryby pohybujú vodou, nech sa pohybujú akokoľvek, voda nemá konca. Keď vtáky letia oblohou, nech letia akokoľvek, obloha nemá konca. Ryby a vtáky však od dávnych čias nikdy neopustili vodu ani oblohu. Jednoducho, keď je činnosť veľká, veľké je užívanie, a keď je potreba malá, malé je užívanie. V tomto konaní každý v každom okamihu spoznáva svoje hranice a na každom mieste sa slobodne prevracia; keby však vták opustil oblohu, hneď by zomrel, a keby ryba opustila vodu, hneď by zomrela. Môžeme teda pochopiť, že voda je život, a pochopiť, že obloha je život. Vtáky sú život a ryby sú život. Môže byť, že život sú vtáky a život sú ryby. A za týmto môže byť ešte ďalší pokrok. Jestvovanie [ich] praxe a skúsenosti i jestvovanie ich životného času a ich života je takéto. Keď je to tak, vták alebo ryba, ktorá by sa chcela pohybovať vo vode alebo na oblohe až potom, keď by dosiahla dno vody alebo úplne prenikla oblohu, by si vo vode ani na oblohe nikdy nenašla cestu ani miesto. Keď nájdeme toto miesto, toto konanie sa nevyhnutne prejavuje ako skutočnosť. Keď nájdeme túto cestu, toto konanie je nevyhnutne prejavená skutočnosť [sama].9 Táto cesta a toto miesto nie sú ani veľké, ani malé; ani subjektívne, ani objektívne; ani nejestvovali od minulosti, ani sa nezjavujú v prítomnosti; a takto sú prítomné. Keď človek v tomto stave praktizuje a zakúša Buddhovu pravdu, získať jednu dharmu znamená preniknúť jednu dharmu a stretnúť jeden čin znamená vykonať jeden čin. V tomto stave miesto jestvuje a cesta je osvojená, a preto nie je nápadná oblasť, ktorú treba poznať. Je to tak preto, že toto poznanie a dokonalé uskutočnenie Buddha-Dharmy sa objavujú spolu a sú spolu zakúšané. Nepredpokladajte, že to, čo je dosiahnuté, sa nevyhnutne stane sebauvedomelým a rozpoznaným intelektom. Skúsenosť s najvyšším stavom sa uskutočňuje naraz. Zároveň jeho tajomná existencia nie je nevyhnutne zjavným uskutočnením.10 Uskutočnenie je samotným stavom nejednoznačnosti.11

[94] Zenový majster Hotetsu12 z hory Mayoku-zan používal vejár. Prišiel mních a opýtal sa: „Povaha vzduchu je všadeprítomná a niet miesta, kam [vzduch] nedosiahne. Prečo teda majster používa vejár?“

Majster povedal: „Pochopil si iba to, že povaha vzduchu je všadeprítomná, ale ešte nepoznáš pravdu,13 že niet miesta, kam [vzduch] nedosiahne.“

Mních povedal: „Aká je pravda, že niet miesta, kam [vzduch] nedosiahne?“

Majster na to iba [ďalej] používal vejár. Mních sa poklonil.14 Skutočná skúsenosť Buddha-Dharmy, živá cesta pravého odovzdania, je takáto. Kto hovorí, že keďže [vzduch] je všadeprítomný, nemusíme používať vejár, alebo že aj bez [vejára] stále cítime vzduch, nepozná všadeprítomnosť ani povahu vzduchu. Keďže povaha vzduchu je všadeprítomná, spôsob konania15 buddhistov spôsobil, že sa Zem zjavila ako zlato a Dlhá rieka dozrela na tvaroh a srvátku.16

Shōbōgenzō Genjō-kōan

Toto bolo napísané uprostred jesene17 v 1. roku Tenpuku18 a predložené laickému žiakovi Yo Koshuovi z Chinzei.19

Upravené vo [4.] roku Kencho.20

Poznámky

  1. 大悟 (DAIGO), „veľké uskutočnenie“, je názov kap. 26. Tu je použité ako sloveso 大悟する (DAIGO suru), „hlboko uskutočniť“. ↩︎

  2. やどす (yadosu) doslova znamená „ubytovať“. ↩︎

  3. „Neobjavenie“ je 不生 (FUSHO). „Nezmiznutie“ je 不滅 (FUMETSU). Slová 不生不滅 (FUSHO-FUMETSU) — ktoré sa objavujú napríklad v Sútre srdca, citovanej v kap. 2, Maka-hannya-haramitsu — vyjadrujú okamžitosť vesmíru. ↩︎ ↩︎

  4. V celom tomto odseku je „odrážať sa vo“ pôvodne やどる (yadoru), doslova „prebývať v“. ↩︎

  5. Uskutočnenie by sme mali skúmať ako konkrétne fakty. ↩︎

  6. Táto veta odkazuje na tradičné buddhistické učenie, podľa ktorého rozdielne subjekty vidia ten istý oceán rôzne: pre ryby je palácom, pre bohov šnúrou perál, pre ľudí vodou a pre démonov krvou alebo hnisom. 瓔珞 (YORAKU), „šnúra perál“, predstavuje sanskrtské muktāhāra, názov pre šnúru perál alebo šperkov, ktorú v starovekej Indii nosili kráľovské a šľachtické osoby. ↩︎

  7. 塵中格外 (JINCHU-KAKUGE), „v prachu, mimo rámca“, znamená svetský svet a svet zakúšaný v buddhistickom stave. ↩︎

  8. 万法の家風 (BANPO no KAFU), doslova „rodinné zvyky nespočetných dhariem“. 家 (KA) znamená dom, domov alebo rodinu. 風 (FU) znamená vietor, vzduch, štýl, správanie, zvyk. ↩︎

  9. 現成公案 (GENJO-KOAN) sa najprv používa ako sloveso 現成公案す (GENJO-KOAN su) a potom ako podstatné meno 現成公案 (GENJO-KOAN). ↩︎

  10. „Zjavné uskutočnenie“ aj „uskutočnenie“ (v nasledujúcej vete) sú pôvodne tie isté znaky: 見成 (GENJO). ↩︎

  11. „Stav nejednoznačnosti“ je 何必 (KAHITSU). Čínska veta začínajúca týmito znakmi by položila otázku: „Prečo musí nevyhnutne platiť, že...?“ alebo „Ako to možno rozhodnúť s konečnou platnosťou...?“ ↩︎

  12. Nástupca majstra Basa Do-itsua. ↩︎

  13. 道理 (DORI) znamená pravdu, zásadu alebo fakt. Mních sa zaujímal o filozofickú teóriu, majster mu však odporúčal všímať si konkrétne fakty. ↩︎

  14. Shinji-shobogenzo, časť 2, č. 23. Podľa príbehu v Shinji-shobogenzo majster po mníchovej poklone hovorí: „Ničomný majster mníchov! Keby si mal tisíc žiakov, aký úžitok by z toho bol?“ ↩︎

  15. 風 (FU). V tejto časti sú významné dva zmysly 風 (FU). Prvý je „vietor“ alebo „vzduch“, ako v príbehu. Druhý je „zvyky“, „spôsoby“ alebo „správanie“, ako v tomto použití. Pozri aj poznámku 8. ↩︎

  16. Majster Goso Ho-en vo svojom formálnom výklade povedal: „Premeniť Zem na zlato a Dlhú rieku stĺcť na mliečnu srvátku.“ 酥酪 (SORAKU), čiže „tvaroh a srvátka“, bol nejaký jedlý mliečny výrobok podobný jogurtu alebo syru. 長河 (CHOGA), doslova „Dlhá rieka“, je čínsky názov galaxie, ktorú nazývame „Mliečna cesta“. ↩︎

  17. V lunárnom kalendári jeseň zahŕňa 7., 8. a 9. lunárny mesiac. Keďže jesenná obloha býva veľmi jasná, je to vhodný čas na pozorovanie mesiaca. Viaceré kapitoly Shōbōgenzō vznikli okolo jesennej rovnodennosti, v pätnásty deň ôsmeho lunárneho mesiaca. ↩︎

    ↩︎
  18. Zodpovedá dnešnému Kjúšú. ↩︎

    ↩︎