Otázka je vždy viac ako odpoveď.

Prečo vznikla táto stránka?

Je to preto, že Vám chceme dať odpoveď, ak budete mať otázku.

Skutočnú otázku. Vašu vlastnú, súkromnú, hlbokú, intímnu otázku. Možno takú otázku, o ktorej nikto nevie, nikto ju ešte nepočul, možno ešte ani Vy…

Viem, dnes je doba (na rozdiel od tej minulej), že všade sú Odpovede. Toto je správne, ak budeš žiť takto a budeš robiť toto… to je to správne. Problém je, že týchto odpovedí navôkol sú tisíce. Dnes pôjdem tam, lebo mi môj dobrý priateľ povedal, že toto je to najsam bombové, že toto je tá cesta. Zajtra pôjdem zase tam, lebo včera to nebolo až také, aké som očakával. Beháme takto, ako keď si pes chytá vlastný chvost. Každý hovorí iným jazykom a je skoro nemožné si navzájom rozumieť – taký kresťanský Babylon. A bude ešte horšie :) !

Prečo toto? Prečo to robíme?

Každý na tejto planéte, každý jeden, hľadá pocit šťastia, naplnenia, plnosti, jasnosti, zmyslu……existuje nespočetné množstvo pomenovaní – ale vec je však len jedna. No ak také čosi nájdeme, dnes, a zajtra to tu bude znova…. určite raz príde tá chvíľa, kedy sa to pominie. To sa volá Pominuteľnosť vecí. A to nás sužuje, a toto nás niekde v hĺbke trápi – možno. Možno o tom nevieme a každý deň je nový objav, nové dianie a nás nezaujíma hľadať dôvod. Ale i v tomto prípade raz i toto pominie. Je jedno, či to vnímame alebo nie.

Toto raz Budha – reálny človek, nazval Utrpenie – utrpenie z nestálosti vecí, konečnosti všetkého, včítane nás samých. To platí pre všetkých bez výnimky (nič nové všakže). Ale čo to znamená? (znova otázka). To znamená, že neustále, vedome, či nevedome hľadáme Istotu – Domov, Pokoj, Zdravie, Lásku… (znova nespočetne pomenovaní).

Sme na ceste hľadajúc – konajúc vedome, či nevedome (nevedome ako napríklad zviera, Váš pes, len ho chvíľu pozorujte). Istota je rodina, vaše deti, vaši rodičia, vaši blízki priatelia, vaši obdivovatelia, vaši kolegovia, zamestnanci, susedia. Sú to i vysoké hory, šíre moria, prázdne púšte. Ale raz vaše deti odídu študovať do Ameriky a vy ostanete sám. Raz vaša firma skrachuje, alebo Vás prestane napĺňať robota. Raz váš pes zdochne.

Jeden môj učiteľ povedal: „i tak všetko čo robíme, robíme zo strachu“. Akého strachu? To, že nič isté nemáme, nevlastníme. Všetko sa raz pominie a my nevieme kedy. Kľudne aj zajtra, prídete domov a vaša žena bude v posteli s niekým iným (alebo naopak :) ). A kto nemá ženu, ani muža, tam nájde Prázdnotu seba.

Ale prečo teda vznikla táto stránka? Pretože existuje Odpoveď: „nehľadaj mimo seba“. Ak hľadáš Lásku mimo seba, nájdeš len skľúčenie. Ak hľadáš poznanie mimo seba, nájdeš len chaos a bordel. Ak hľadáš istotu mimo seba, nájdeš len netrvalosť.

Meditácia je tým prostriedkom, tým nástrojom, tou cestou, ako hľadať v sebe. Tam sú všetky odpovede.
Teraz by som vám rád niečo povedal o sebe. Lebo ako som na začiatku napísal: „…chceme Vám dať odpoveď…“. Ja som, v nejakom zmysle súčasťou skupiny ľudí, ktorí sa vydali na túto cestu. Niektorí už dávno, niektorí pred nedávanom – ale to je jedno.

Mám 47 rokov. Som Lekár. S týmito otázkami som sa stretol v mojej puberte. Po Revolúcií som si v 1993 našiel učiteľa – majster Zenu Kaisen (www.zazen.sk).

Chodil som do kláštorov ktoré som budoval (napríklad v lete betónoval chodník ), propagoval jeho spôsob po Slovensku, ale hlavne som „premeditoval kus svojho života“. Potom som odišiel ďalej. Od 2010 je mojím učiteľom Mike Luetchford.

Prečo som zmenil? Dobrá otázka.

Učiteľ Kaisen učí vzdialiť sa „bežnému životu“. Učí žiť, v Kláštoroch, ďalej od Každodennosti. Ale je to určitá istota, istota odovzdania štafetového kolíku (tomuto rozumejú len zasvätení :) ). Mike Luetchford učí „vidieť jasne v každom okamžiku“ (myslím tým v skutočne každom). Nič so svojho života neodsúvať. Nespoliehať sa na Osvieteného Majstra. Nájsť seba Tu a Teraz, bez špeciálnych šiat, bez špeciálnej nálepky, bez vytvárania hierarchie od tých najosvietenejších po tých najstratenejších. Učí – je, byť normálny. Nič nevidíš……

Mám ešte jedného učiteľa. Je ním Tibeťan (www.tulkulamalobsang.org), údajne nejaká reinkarnácia niekoho významného :). Super chlapík, taký čavo. Ale učí, ako používať telo. Učí to, čo je telo. Učí, že nie len myseľ. Musíte mať však dosť odhodlania – fyzickej energie.

Ale čo som tým chcel povedať?

Že ku každému z nich som mal, alebo mám osobný, blízky a vnútorný vzťah. Jednoducho by som to povedal, mám ich rád. Som rád, že som ich stretol. Nie som prívržencom moderného spôsobu komunikácie, akým je napr. web alebo Facebook. Keď si chcete dať krajec chleba s maslom, soľou a cibuľkou je to možné jedine tak, že si ich vezmete do ruky a zahryznete…

Majte sa.