Bussho — 1. prednáška

Skôr než začnem prednášku, je normálne, že v prvý deň retreatu… všetci chceme pokračovať ďalej, ale niekedy vlastne nechceme. Ak teda cítime, že sa objavujú a miznú malé konflikty, je to akýsi proces usadzovania sa. Bol som na mnohých retreatoch, možno na viac než 70, a vždy je to rovnaké. V prvý deň sa niekedy cítime dosť podráždení voči iným ľuďom; je zvláštne ísť na retreat a byť podráždený. Niektorí nie a niektorí áno. Myslím, že je to proces usadzovania sa do toho, že sme opäť spolu v skupine. Ak nie ste podráždení, ale kľudní a pokojní, zdvihnite ruku; á, dobre, veľa ľudí.

Ako som hovoril minulý rok, v Dogen Sangha sa snažíme o skutočný sesshin, nie o nejaký umelo vytvorený retreat, kde si ukladáme nejaký umelo vytvorený stav, ale o objavovanie svojich skutočných stavov v tomto okamihu a o praktizovanie zazenu. Keď praktizujeme zazen, objavujeme svoj skutočný stav, nech je akýkoľvek. Keď sme spolu a tri dni praktizujeme zazen, môžeme sa usadiť do svojich skutočných stavov. Nejaké otázky?

Budem opäť hovoriť o Bussho, zdá sa, že sa tomu venujeme celé veky! Je to dlhá a ťažká kapitola a pomaly sa cez ňu prebíjame. Ako obvykle sa odchyľujeme, ale to je fajn, je fajn mať Bussho ako základ na rozhovor o iných veciach. Bussho, ak si spomínate, je o buddha-prirodzenosti. Buddha-prirodzenosť bola veľmi diskutovaný pojem a je ním od samých začiatkov budhizmu. Majster Dogen ju v tejto kapitole rozoberal veľmi podrobne a dosť nezvyčajným spôsobom. Na zimnom retreate začiatkom tohto roka sme práve dokončili príbeh o majstrovi Nagardžunovi, ktorý sedel v zazene, prednášal a prejavoval okrúhly mesiac. A majstra Dogena dráždilo, že kamkoľvek v Číne prišiel, videl obrazy majstra Nagardžunu, ktorý prejavuje okrúhly mesiac ako kruh nakreslený nad vankúšom. Pýtal sa ľudí, ktorí v tých chrámoch žili, čo to znamená, a nikto mu to nevedel povedať. Keď teda sám objavil, čo je buddha-prirodzenosť, uvedomil si, že mnoho ľudí v chrámoch niečo robí, ale naozaj nechápe, čo vlastne robí. Maľovali obrazy, ale nechápali, čo tie obrazy predstavujú. Hovorili o majstrovi Nagardžunovi ako o okrúhlom mesiaci, bez toho aby naozaj chápali, čo to je. Je teda na týchto ľudí dosť tvrdý. Na strane 14, kam sme sa dostali, to zakončuje slovami:

Títo mnísi sú ako zvieratá! Ako sa tieto tlupy démonov dokázali votrieť a poškvrniť pravdu Buddhovho učenia? Spočíva Buddhova pravda v počúvaní teórie? Spočíva v praktizovaní niečoho, čomu sa hovorí „zen“? Mali by sme si byť jasní, že nikdy neexistoval budhizmus, ktorý by spočíval v počúvaní teórie alebo v praktizovaní „zenu“.

Bol v tom teda dosť tvrdý, pretože sám videl, čo budhizmus je. Potom chodil a navštívil mnoho chrámov a stretol mníchov, ktorí to nevedeli; predstierali. Je dosť ľahké predstierať, ale on s tým nesúhlasil. Dolu na strane začíname nový odsek a nový príbeh o národnom majstrovi Enkanovi Sai-an z Koshu. Titul národný majster v Shobogenzo často vidíte. V Číne za dynastie Sung, pretože budhizmus bol národným náboženstvom, menovali národného majstra. Bolo to teda niečo ako arcibiskup z Canterbury. Tento muž bol národným majstrom.

Národný majster Enkan Sai-an z Koshu bol vážený patriarcha v línii majstra Basoa.

To je majster Baso Do-itsu, ktorého príbehy a učenie sú rozosiate po celom Shobogenzo. Patrí k nim príbeh o tom, ako majster Baso praktizoval zazen v snahe stať sa buddhom a jeho majster povedal: „Môžeš sa stať buddhom tým, že sa o to snažíš?“ Je to príbeh o leštení škridly. Je to veľmi slávny predok.

Jedného dňa kázal zhromaždeniu: „Všetky bytosti majú buddha-prirodzenosť.“ Mali by sme sa hneď pozrieť na význam slov „všetky bytosti“. Rozmanité bytosti majú všetky rozdielne správanie, rozdielne myšlienky, rozdielne povahy a rozdielne okolnosti a všetky zažívajú Vesmír z úplne odlišných perspektív. Napríklad perspektíva obyčajného človeka, nebudhistu, idealistického budhistu, materialistického budhistu, realistického budhistu, bežného človeka a boha sú všetky odlišné.

To, že majster Dogen dáva pohľad boha na koniec, nie je dôkazom, že verí v bohov. Často spomína bohov a môžeme to vykladať tak, že boh predstavuje vrcholne idealistického človeka. Ak sa teda snažíme byť idealistickí a stavať sa nad všetkých ostatných, môžeme povedať, že sa snažíme byť bohom. V Japonsku 13. storočia neexistovali pojmy ako nevedomie, ego alebo id ani nič podobné, a tak majster Dogen používal symboliku svojej doby. Hovorí, že perspektívy rôznych ľudí sú rôzne.

Ale z budhistického hľadiska, keďže bytie a myseľ sú jedno, hovoríme, že všetky bytosti majú mysle. Zároveň, aj keď povieme, že bytosti nemajú mysle, bytie je myseľ.

V tomto odseku sa majster Dogen hrá s jazykom. Citát majstra Enkana Sai-an znel „všetky bytosti majú buddha-prirodzenosť“. To nám naznačuje, že napríklad ja som bytosť a niečo mám, takže existuje niečo oddelené, čo mám v sebe. Mám nádchu – myslíme si, že existujem ja a nádcha, ktorá do mňa prichádza. Hovorí o tom našom spôsobe, ako sa na seba pozeráme. „Zároveň, aj keď povieme, že bytosti nemajú mysle, bytie je myseľ.“ Tu ide ďalej než k tvrdeniu, že niečo máme, hovorí, že niečím sme. A táto totožnosť je v spisoch majstra Dogena veľmi silná; často veci stotožňuje namiesto bežného spôsobu pohľadu na ne, takže by napríklad namiesto toho, aby povedal, že niečo máme, povedal „Ja som nádcha“, nie „Mám nádchu“.

Myseľ je celé bytie a bytie je celá buddha-prirodzenosť. Tráva, stromy a pôda sú myseľ, a pretože sú myseľ, sú bytie.

Čo tu hovorí? No „tráva, stromy a pôda“, alebo niekedy „ploty, škridly a oblázky“ boli to, čo by ste v Japonsku videli na vidieku. Myslí teda veci bežného sveta, veci, ktoré vidíme okolo seba. Hovorí teda, že veci, ktoré vidíme okolo seba, sú myseľ. Znie to, akoby to naznačovalo, že všetko je v mysli, že celý svet si vymýšľame, že svet vlastne neexistuje, že je to všetko len v mysli. A takto mnohí ľudia takéto výroky vykladali. Ale majster Dogen to nemyslí. Ako som už povedal, myseľ je po japonsky znak „shin“ a shin bohužiaľ neznamená presne myseľ. Hoci sa tak prekladá, znamená niečo bližšie k „vedomému uvedomovaniu (awareness)“, kombinácii našej mysliacej mysle, nášho emocionálneho uvedomovania (awareness) a nášho bežného uvedomovania (awareness). Nie teda myseľ, ktorou analyzujeme svet, ale myseľ, ktorou sme vo svete. Myslím, že to je bližšie k významu vedomia. Existuje veľmi slávny výrok v budhizme, „myseľ tu a teraz je buddha“. Význam tej frázy je, že byť plne vedome si uvedomovať (aware), čím sme a kde sme v tomto okamihu, znamená byť buddhom, alebo byť plne prebudený, ak chcete. V tejto vete „tráva, stromy a pôda sú myseľ“ nemyslí tým, že tráva, stromy a pôda okolo nás sú všetky v našej mysli, myslí tým, že keď si vedome a plne uvedomujeme (aware) všetko okolo seba, nie je v nás žiadne rozdelenie medzi naším vedomým uvedomovaním (awareness) a týmito vecami. Zažívame to v zazene a niekedy to zažívame aj pri sedení v prírode: ak sa v prírode cítime v pokoji, nie je žiadne oddelenie medzi nami a prírodou. Nie je tu teda žiadne ja, ktoré myslí na prírodu, príroda je ja, ktoré myslí, je tu len jedna vec. To myslí slovami „tráva, stromy a pôda sú myseľ“. Je to iný spôsob, ako povedať, že existuje niečo celistvé.

A pretože sú bytie, hovoríme, že majú buddha-prirodzenosť. Slnko, mesiac a hviezdy sú myseľ, a pretože sú myseľ, sú bytie. A pretože sú bytie, hovoríme, že majú buddha-prirodzenosť.

Snaží sa vyjasniť, čo majster Enkan myslí, keď hovorí, že všetky bytosti majú buddha-prirodzenosť. Mnohí ľudia vykladali citát majstra Enkana tak, že všetky bytosti majú vlastnosť zvanú „buddha-prirodzenosť“. Ale majster Dogen ho vykladá tak, že hovorí niečo skôr v zmysle, že všetky bytosti sú od prirodzenosti buddhovia. Je to teda redukcionista, dekonštruuje náš spôsob pohľadu na veci.

Toto majster Enkan myslel slovami „mať buddha-prirodzenosť“.

Nie teda v bežnom zmysle slova „mať“; „mať“ bolesť hlavy, pričom bolesť hlavy sa voľne vznášala a teraz vošla do hlavy, ale „ja som bolesť hlavy“.

Ak to neznamená toto, potom to nie je buddha-prirodzenosť, ktorú budhizmus vysvetľuje.

Buddha-prirodzenosť, o ktorej ľudia hovorili a ktorú nesprávne vykladali, bola akási osobitná vlastnosť, ktorú možno získať rôznym úsilím a udržiavať si ju v sebe. Ale majster Dogen s tým nesúhlasí.

Majster Enkan tým chcel povedať len to, že všetky bytosti majú buddha-prirodzenosť. A čokoľvek, čo nie je „všetky bytosti“, nemusí byť schopné mať buddha-prirodzenosť. Potom sa chcem majstra Enkana opýtať: Majú všetci buddhovia buddha-prirodzenosť?

Myslím, že pri tom, ako to hovorí, sa usmieva.

Mali by sme sa ho opýtať a potom jeho odpoveď pozorne preskúmať. Mali by sme sa pozorne pozrieť na to, že povedal „Všetky bytosti majú buddha-prirodzenosť“; nepovedal „Všetky bytosti sú buddha-prirodzenosť.“ Musí zhodiť mať v „mať buddha-prirodzenosť“.

Snaží sa nám teda povedať, že majster Enkan nemyslí, že získavame niečo osobitné. Je tu malý problém, aj v preklade. V čínštine a japončine je „mať“ „U“ a U nie je presne „mať“ a nie je presne „byť“, ale môže byť niekde medzi tým dvojím. Pôvodná japončina má teda neurčitosť, ktorú do angličtiny naozaj nedokážeme preniesť, ale ktorá je celkom užitočná. Slovami „musí zhodiť mať v buddha-prirodzenosti“ majster Dogen navrhuje zahodiť túto predstavu, že niečo máme.

Zhadzovanie je charakteristická vlastnosť Vesmíru a spôsob, ako presiahnuť intelekt.

To je pekné. V zazene môžeme zhodiť telo a myseľ, hovorí majster Dogen. Je to charakteristická vlastnosť Vesmíru, ale charakteristická vlastnosť ľudského intelektu je navliekať na seba. Navliekame na seba veci, máme veci, získavame veci, chceme veci a prekrývame sa vrstvami všetkých týchto vecí. Ale majster Dogen navrhuje, že ich môžeme všetky zhodiť.

Môžeme potom pokračovať a povedať, že „všetky buddha-prirodzenosti majú bytie“.

Toto je majster Dogen, ako obvykle, ktorý veci obracia, len aby nás prinútil pozrieť sa na to opačne.

Táto metóda dokonale vysvetľuje bytie aj buddha-prirodzenosť. Majster Enkan si to neuvedomil, keď vysvetľoval skutočnosť, ale to neznamená, že by si to neuvedomil neskôr. A metóda, ktorú som tu použil, nie je taká nelogická, ako sa zdá.

Obrátiť to a povedať to isté odzadu.

Nie vždy rozumieme pravde, ktorú tu a teraz vlastníme; je produktom nášho fyzického a mentálneho stavu v okamihu prítomnosti.

Myslí tým, že nevieme vyjadriť svoje chápanie toho, čím sme. Sme niečo, ale nevieme vyjadriť svoje chápanie toho, pretože nechápeme, čím sme tu a teraz.

Niekedy sa zdá, že celý náš život je zasvätený vyjadrovaniu pravdy, a niekedy pravdu jednoducho vyjadrujeme okamih po okamihu.

V tej vete naznačuje akýsi lineárny pohľad na život: zdá sa, že celý náš život je zaberaný snahou vysvetliť, o čom život je. Potom „pravdu jednoducho vyjadrujeme okamih po okamihu“ – vyjadrujeme, o čom život je, v každom okamihu, ale niekedy tomu nerozumieme. Niekedy naše konanie hovorí viac než naše slová. Môžeme sa trápiť nad rozhodnutím a nevedieť, ako sa rozhodnúť, ale naše konanie nám problém vyrieši. V budhizme hovoríme, že naše konanie vytvára náš život, nie je výsledkom nášho intelektuálneho myslenia. To neznamená, že intelektuálne myslenie nemá v živote žiadnu úlohu, ale že o našom živote skutočne rozhoduje to, čo robíme.

To je koniec tohto príbehu, nejaké otázky?

Otázka: Mohli by ste povedať trochu viac o pojme bytia, o ktorom je tu reč? Je to bytie ako v Uji?

Mike: Áno.

Otázka: Je to prvýkrát, čo ho v tomto príbehu spomína.

Otázka: V Uji je to ARU, je to to isté?

Mike: Áno.

Otázka: Je to len existencia.

Mike: No vec sa má tak, že ak sledujete Shobogenzo, Dogenove výklady, všetko je nakoniec to isté ako všetko ostatné. Nemyslí tým, že všetko je nakoniec to isté ako všetko ostatné, zjednodušeným spôsobom. Takže napríklad v Uji hovorí, že bytie je to isté ako čas. Tak dobre, teraz máme, že buddha-prirodzenosť je to isté ako bytie, ktoré je to isté ako čas, a môžeme ísť ďalej. Zdá sa, akoby hovoril, však viete, že samádhi je to isté ako bytie, ktoré je to isté ako čas, ktorý je to isté ako buddha-prirodzenosť, ktorá je to isté ako zazen, ktorý je to isté ako… Tak o čom to je? Nehovorí to v zmysle, že žiadne pojmy nemajú význam, ale v zmysle, že to, čím sme v prítomnom okamihu, nie je rozlíšené na pojmy. A všetky budhistické pojmy ukazujú na tento nerozlíšený stav, takže v tomto zmysle všetky znamenajú to isté, v tomto zmysle. Takže áno, bytie je to isté ako Uji a hovorí, že bytie nie je oddelené od času, a môžeme povedať, že čas nie je oddelený od priestoru a tak ďalej. Je to vlastne zvláštny pohľad. Používame svoju rozlišujúcu myseľ, aby sme vysvetlili niečo, čo je mimo našej rozlišujúcej mysle, aby sme ukázali na skutočnosť. Je to v poriadku? Dobre, ďalší príbeh, všetko sa mení.

Majster Isan Reiyu z hory Isan raz kázal zhromaždeniu: „Všetky bytosti sú bez buddha-prirodzenosti.“ Zo všetkých bytostí, ľudských aj božských, ktoré to počujú, sa z toho potešia tie výnimočné. Bude však aj mnoho takých, ktorí budú prekvapení, keď to počujú, a budú pochybovať o jeho pravdivosti. Gautama Buddha učil, že „všetky bytosti prejavujú/majú (U) buddha-prirodzenosť“, ale majster Isan nás učí, že „všetky bytosti sú bez/nemajú (MU) buddha-prirodzenosť“.

V japončine a čínštine sú tie dva znaky U a MU a majú oveľa neurčitejší význam než „mať“ alebo „byť s“ alebo „byť bez“ a tak ďalej. Napriek tomu sa zdá, že medzi týmito dvoma učeniami je rozpor.

Význam slova mať a význam slova nemať sú protikladné, čo vedie niektorých k otázke, ktoré z tých dvoch vyjadrení je pravdivé.

Keď o niečom premýšľame, buď to máme, alebo to nemáme, nemôže byť oboje. A v našej mysli to nemôže byť oboje, to je pravda. Ale našťastie skutočnosť dokáže presiahnuť naše myslenie a v skutočnosti to môže byť oboje.

Ale myslím si, že výrok „všetky živé bytosti nemajú buddha-prirodzenosť“ je z tých dvoch hlbší. Slová majstra Enkana

…to je predchádzajúci príbeh

že máme buddha-prirodzenosť, sa zdajú podporovať slová Gautamu Buddhu, akoby títo dvaja muži držali pravdu medzi sebou na žrdi.

To sú Gautama Buddha a majster Enkan, nesú pravdu medzi sebou na žrdi.

Ale výraz majstra Isana je odlišný. Tu boli obaja muži pohltení žrďou.

Prvý obraz je rozlíšený obraz – Gautama Buddha povedal toto, majster Enkan povedal toto, toto nesú obaja; druhý obraz sa zrúti do ničoho.

Otázka: Zdá sa, že pohltili pojem buddha-prirodzenosti.

Mike: Áno, presne tak, a to znamená toto malé vyjadrenie „všetky bytosti nemajú buddha-prirodzenosť“. Znamená to, že ju máme, ale nemáme ju; máme buddha-prirodzenosť, ale nemáme „buddha-prirodzenosť“, áno. Takže je pohltená žrďou.

Majster Enkan bol priamym žiakom majstra Basoa spolu s majstrom Hyakujoom.

Majster Hyakujo bol žiakom majstra Basoa. Baso bol mních, ktorý sedel pred majstrom Nangakuom a praktizoval zazen. Majster Nangaku začal leštiť škridlu. Baso sa ho opýtal, prečo leští škridlu, a majster Nangaku odpovedal, že chce vyrobiť zrkadlo. Baso povedal: „To sa nedá“ a majster Nangaku povedal: „Nie, a ani sa nemôžeš stať buddhom praktizovaním zazenu.“

Ale Isan bol žiakom Hyakujoa, a teda mladší než Enkan.

Tu si teda ujasňuje líniu.

Napriek tomu Isan bol v pravde hlbšie zbehlý než Enkan, jeho starší. Isan tu vyjadruje svoj záver, že všetky živé bytosti sú bez buddha-prirodzenosti. Jeho záver je presný opis; skutočné budhistické učenie o stave, ktorý sám prijíma a udržiava praktizovaním zazenu.

Majster Dogen si teda myslí, že opis majstra Isana je lepší než opis majstra Enkana, hlbší, napriek tomu, že Enkan bol z tých dvoch starší. A ako obvykle vzťahuje význam stavu buddha-prirodzenosti na praktizovanie zazenu. Jediný spôsob, ako môžeme získať nejaký význam, je vzťahovať niečo na vlastnú skúsenosť. Ak pojmy, ktoré v budhizme študujeme, vzťahujeme len na iné pojmové chápanie, môžeme sa stať veľmi múdrymi učencami, ale budhizmu nikdy nepochopíme.

Otázka: Takže slovami „všetky bytosti sú bez buddha-prirodzenosti“ myslíte, že všetky bytosti sú bez pojmu buddha-prirodzenosti? Nerozumiem.

Mike: To je ten problém. Ľudia sa zmätú – jeden majster hovorí, že všetky bytosti ju majú, a druhý hovorí, že všetky bytosti ju nemajú. To je problém, ktorý treba vyriešiť. O Gautamovi Buddhovi sa hovorí, že povedal, že všetky bytosti majú buddha-prirodzenosť. Chcel vyjadriť skutočnosť, že všetky bytosti sú od prirodzenosti buddhovia. Ale prečo by sme si potom mali robiť nejaké úsilie stať sa napríklad buddhami? Majster Isan hovorí, že nie, nemáme buddha-prirodzenosť; prečo to hovorí? Musíme teda nájsť odpovede na tieto otázky. Sú nejaké odpovede?

Otázka: Veci, ktoré sú zložené z rôznych súčastí, z agregátov, z ktorých jedným je vedomie, myslím, že to je iné než vedomie… mysliace, intelektuálne vedomie. Aby niečo existovalo, musí mať vedomie, či už je to oblázok, alebo človek, a nejako je to všetko prepojené.

Mike: Má to vedomie?

Otázka: To je jedna z jeho súčastí.

Mike: Majster Isan by teda mohol povedať, že to vedomie nemá, a niekto iný by mohol povedať, že áno, kameň vedomie má.

Otázka: Očividne to musí byť niekde v tom.

Mike: Takže možno celá ťažkosť spočíva v tom, ako myslíme.

Otázka: V používaní jazyka?

Mike: Áno.

Otázka: Že berieme len jednu stranu obrazu?

Mike: Áno. Kameň má vedomie. Ja mám niečo. Ľudské bytosti majú buddha-prirodzenosť. Je tam problém, však? Vytvára to niečo, čo sa nazýva buddha-prirodzenosť, čo musí existovať oddelene odo mňa; ja prídem, dostanem to a potom to mám. Práve tento spôsob myslenia chce majster Dogen, teda budhizmus, obísť. Spôsob, akým majster Isan tento problém obchádza, je, že zhruba povie, že nie, nemáme ju. Nemyslí tým, že ju nemáme, myslí tým, že ju nemáme v zmysle mať.

Otázka: Najlepší výraz bol váš preklad, „byť bez“. Stav buddhu je stav byť bez.

Mike: Stav buddhu je stav byť bez.

Otázka: Takže keď tu sedíme, nech máme čokoľvek, máme aj stav byť bez. Môžeme teda povedať, že všetky bytosti majú buddha-prirodzenosť, majú stav byť bez, a všetky bytosti buddha-prirodzenosť nemajú, pretože buddha-prirodzenosť je stav byť bez nej.

Mike: Správne. Je to však ťažké, však? Súhlasím. Ďalšia ťažkosť je v tom, že si predstavujeme, že sa učíme tak, že veci prijímame do seba a nejako sa rozširujeme. Ale majster Dogen hovorí, že zhadzovanie je charakteristická vlastnosť Vesmíru, a to je opak. Pre majstra Dogena je teda učenie sa vecí zahadzovanie vecí, stávanie sa lepším je zahodenie túžby stať sa lepším, stať sa buddhom je zahodenie túžby stať sa buddhom, nájsť buddha-prirodzenosť je zhodenie predstavy, že máme buddha-prirodzenosť, zazen je zahodenie nášho tela a zahodenie našej mysle. Celý základ budhizmu je v tom, že aby sme sa stali normálnymi, prirodzenými, musíme zahodiť všetky veci, ktoré sme si nahromadili, aby sme sa stali členmi zložitej spoločnosti. Musíme ich zhodiť alebo zahodiť. To je za tým všetkým, ale takto nevieme myslieť. Aj keď to teraz hovorím, takto nemyslím, keď idem a robím pre niekoho nejakú prácu; chcem tú prácu, chcem niečo mať. Ale v koreni budhizmus je o zhadzovaní, a čo je to, čo musíme zhodiť?

Otázka: Kvôli používaniu jazyka nám neustále hovorí, aby sme príliš nepočúvali jazyk, počúvali…

Mike: Áno, ale ak jazyk zhodíme, ako môžeme komunikovať?

Otázka: Preto používa jazyk.

Mike: Čo používa?

Otázka: Budhizmus, používa jazyk, ale rozporuplným spôsobom.

Mike: No je to rozporuplné, pretože študujeme a máme toho všetkého po krk, potom ideme praktizovať zazen a všetko zhodíme.

Otázka: Tento pocit vlastného ja, ktoré niečo má, je smiešny. Často ma zarazí, keď ľudia majú také pocity ako „musím byť k sebe láskavý“.

Mike: Áno. Musím byť k sebe láskavý. No ktoré „ja“ je láskavé k sebe, a ak môže to „ja“ byť láskavé k sebe, už musí byť láskavé. Tak prečo potom musím byť k sebe láskavý? Majster Nagardžuna používa tento druh argumentu vo svojej knihe.

Otázka: Zdá sa to také akosi neskúmané.

Mike: Neskúmané, áno. Ale keď to preskúmate, ľudia si myslia, že je to nejaký filozofický nezmysel. Ale je to vlastne pravda, však?

Otázka: Mám telo.

Mike: Mám telo, áno.

Otázka: Čo je to „ja“?

Mike: Presne tak, áno, čo je to „ja“?

Otázka: Lakoff sa v knihe Metaphors We Live By zaoberá týmto problémom.

Mike: Čia kniha?

Otázka: Lakoff. Hovorí, že „mať“ je vlastne metafora. Takže „Mám nádchu“, ale na nádchu nemôžete myslieť, pokiaľ si ju nevytvoríte ako predmet. Hovorí aj o – ak si dobre spomínam – „primárnej telesnej skúsenosti“, teda „hore“ a „dole“ a tak ďalej.

Mike: Nesúhlasím, že primárna skúsenosť je hore a dole. Hore a dole sú metafory.

Otázka: No telo je naša primárna skúsenosť.

Mike: Zaujímalo by ma, čo je naša primárna skúsenosť. Ak je tu „ja“, ktoré pozoruje moje telo, potom môžem mať pocit vlastnej propriocepcie. Ale zaujímalo by ma… predtým, než mám pocit svojho tela, predtým, než sme sa ja a moje telo oddelili, či je primárna skúsenosť telo.

Otázka: Hovorí o tom, že telomyseľ nie je oddelená.

Mike: Á, dobre.

Otázka: Primárny je metafora, však?

Mike: Ó áno! Je, čo je pred primárnym? Všetko zhodiť, vidíte, k tomuto sa dostávame.

Otázka: Ale myseľ je stelesnená.

Mike: Telo je „vmysľnené“. Nedávno som bol na konferencii o vedomí v Oxforde. Naozaj, naozaj ma to nabilo energiou, keď som videl týchto ľudí skúmať to tak podrobne. Všimol som si však jednu vec: hoci ľudia hovoria o tom, že telo a myseľ sú jedno, myslia tým, že je tu telo a je tu myseľ a tieto dve veci sú jedno. To je ale odlišné od budhistického pohľadu. Budhizmus hovorí, že je len jedna vec, a my ju niekedy rozdeľujeme na telo a niekedy na myseľ.

Otázka: Zaoberajú sa aj abstraktnými pojmami, budú o tom hovoriť a potom odídu a budú o tom premýšľať.

Mike: Áno, odísť a premýšľať o tom. To je skvelé. Približujeme sa k budhizmu.

Otázka: Ak sú U a MU neurčitejšie než mať alebo nemať, kde v angličtine robíte rozdiel medzi ‚mať‘ a ‚byť‘, aké je to druhé slovo? Je tu ďalšie slovo, o ktorom hovoríte, že je…

Mike: Preto som sa rozhodol zaviesť slovo „prejavovať“. Neviem, aké je riešenie?

Otázka: Takže potom robíte kompromis a hovoríte ‚má‘ pre U, takže tam, kde hovoríte ‚je‘, je iné slovo.

Mike: Závisí to od vety. Nie je to celkom také jednoduché, nie každé ‚je‘ v každej vete tu je U a nie každé ‚mať‘ v každej vete je U.

Otázka: Ale tu sa to neustále presúva sem a tam medzi ‚mať‘ a ‚byť‘. Takže pravdepodobne používa iné slovo.

Mike: Ďalšia ťažkosť je v tom, že pôvodný citát je v čínštine, majster Dogen píše po japonsky. Vy hľadáte zhodu medzi dvoma slovami, ale bohužiaľ vám neviem dať odpoveď. Pôvodný citát je napísaný čínskymi znakmi, ale komentáre majstra Dogena sú po japonsky, a v japončine nemáte v bežnej vete samostatné slovo pre ‚je‘. John je pravdepodobne povolanejší hovoriť o tomto probléme. Je to ťažký problém.

Otázka: Veľmi by to záviselo od konkrétnej vety.

Mike: Je veľmi ťažké vyjadriť, čo myslí, pretože berie čínsky citát a komentuje ho po japonsky a čínska a japonská gramatika sú úplne odlišné. Ale toto je moja interpretácia a tým myslím, že som zapísal, čo si myslím, že povedal, čo dáva zmysel mne. Vybral som teda rozdiel medzi tým, že niečo máme, a tým, že niečím sme. A to je to najlepšie, čo zatiaľ dokážem.

Otázka: Je ten rozdiel medzi mať a byť podľa vás príznakom spôsobu myslenia o veciach, alebo je to len zvláštnosť jazyka?

Mike: Oboje. Jazyk je do veľkej miery spôsob, akým myslíme, však?

Otázka: Áno, ale konkrétne v [nepočuteľné]

Mike: Áno, ale nepovedali by ste „mám stôl“, povedali by ste „mám stôl v dome“, áno.

Otázka: V japončine by to bolo „u mňa doma existuje stôl“?

Mike: Mohlo by. Ale to môžete povedať aj v angličtine: „v mojom dome je stôl“.

Mali by sme skúmať ďalej.

No a to sme urobili, tam sme skončili. Takže sme urobili, o čo žiadal.

Ako môžu všetky bytosti byť buddha-prirodzenosť? Ako ju môžu mať? Každá bytosť, ktorá buddha-prirodzenosť má, musí byť akýmsi démonom! Ľudia chcú rozprestrieť túto pekelnú vrstvu, ktorú nazývajú „buddha-prirodzenosť“, cez všetky bytosti! Ale buddha-prirodzenosť je len buddha-prirodzenosť a bytosti sú len bytosti. Nie je pravda, že bytosti majú buddha-prirodzenosť, akoby to bolo niečo, čo príde k bytostiam, ktoré ju nemajú, a potom sa stane ich majetkom. Mali by sme byť v tom jasní a logickí. Druh „bytosti“, o ktorej si predstavujeme, že má buddha-prirodzenosť, nie je skutočná bytosť. A stav, v ktorom skutočná bytosť existuje, sa nikdy nemôže nazývať buddha-prirodzenosť.

To dáva zmysel, však?

Preto Hyakujo, ktorý bol priamym nástupcom majstra Basoa, povedal: „Kázať, že všetky bytosti majú buddha-prirodzenosť, je urážkou Buddhu, Dharmy a Sanghy, a kázať, že všetky bytosti sú bez buddha-prirodzenosti, je tiež urážkou Buddhu, Dharmy a Sanghy.“ Je urážkou hovoriť „mať buddha-prirodzenosť“ aj „byť bez buddha-prirodzenosti“. Bez rozoberania týchto fráz však nie je možné o buddha-prirodzenosti hovoriť. Chcel by som sa opýtať Isana aj Hyakujoa: „Podarilo sa vám vysvetliť buddha-prirodzenosť napriek tomu, že oba spôsoby vysvetľovania sú zjavne urážkou?“ Ak buddha-prirodzenosť vysvetlili správne, ich vysvetlenie by sa malo javiť ako konkrétne a skutočné. A správne ju vysvetliť znamená vysvetliť ju sebe a počuť a plne pochopiť svoje vlastné vysvetlenie.

To je pravda, však? Ak niečo vysvetlíme a trafíme do čierneho, cítime, že sme to vysvetlili sebe. Každý, kto učil, to je podľa mňa veľmi častá skúsenosť pri učení. Chcete niečo vysvetliť a potom tomu rozumiete jasnejšie, vysvetlili ste to sebe. Môžeme teda povedať, že učitelia učia seba samých. Študenti umožňujú učiteľom, aby učili seba samých.

Isanovi by som tiež rád povedal toto: „Hoci si povedal, že všetky bytosti sú bez buddha-prirodzenosti, nepovedal si, že celá buddha-prirodzenosť je bez akýchkoľvek bytostí, alebo že celá buddha-prirodzenosť je bez akejkoľvek buddha-prirodzenosti. Viac než to, nikdy sa ti ani nesnívalo, že všetci buddhovia sú bez buddha-prirodzenosti! Rád by som videl, ako to skúsiš znova!

Trocha humoru. Snaží sa dekonštruovať naše pojmové myslenie a pritom na to používa jazyk. Občas to teda znie bizarne, ale cítime, že na niečo ukazuje. A to, na čo ukazuje, je neurčité a nesformované. Ale ak si to prečítame a potom praktizujeme zazen, môžeme získať akýsi zmysel toho, čo buddha-prirodzenosť je.

Otázka: Ukazuje na nič, ukazuje na negáciu každého pokusu o pojmové uchopenie.

Otázka: Ukazuje skôr preč než na niečo. Ukazuje preč od všetkých pojmov.

Mike: Kde je preč od všetkých pojmov? Cítim, že v tom, čo hovorí, je zameranie. Zameranie musí byť smerom k niečomu. Takže ukazuje preč od všetkých pojmov, ale zároveň ukazuje smerom k niečomu. Kam ukazuje? To musíme nechať na nabudúce.

Otázka: Slovo dualita sa mi stále vracia na myseľ.

Mike: Mne tiež.

Otázka: Všetko, o čom hovorí, je dualita, celý proces pojmového uchopovania existuje vo svete duality. Akoby sme s tým naozaj nemohli nič urobiť.

Mike: Nie, nemôžeme s tým nič urobiť. Presne tak.

Otázka: A buddha-prirodzenosť je návrat k… možno pôvodnému stavu pred dualitou alebo… za dualitou.

Mike: Áno. Tak je, niečo také, to môže byť najlepší opis, aký môžeme získať.

Otázka: Myslím, že to je úplne správne, je to dualita. Tento odsek hovorí, že byť touto jedinečnou vecou, ktorá sa prejavuje, nazvime ju „ja“, a zároveň byť súčasťou niečoho, čo je úplne celistvé. Sú to tá istá vec, ale sú odlišné, a nevieme ich celkom zladiť. Potom začneme hovoriť o mať a nemať a dostaneme sa k niečomu materialistickému, potom sa to všetko rozpadne…

Mike: Áno, potom počujeme slovo dualita a dobre to sedí. Takže si myslíme, že to máme, že je to všetko o dualite. Nie je to všetko o dualite, je to všetko o stave, v ktorom nie je dualita. A kde je stav, v ktorom nie je dualita?

Otázka: To je ťažkosť štúdia budhizmu. V okamihu, keď si myslíte, že ste pochopili nejakú pravdu, je to klamná a problematická vec, pretože pocit nesprávnosti je užitočnejší než pocit správnosti.

Mike: Áno, a hovorí to aj veda. A hovorili to aj veľkí vedci. Ale my, obyčajní smrteľníci, na to zabúdame, však? „Á, áno, mám to! Teraz tomu rozumiem!“ To som cítil, keď som toto písal. Za dualitou, ale áno, je to dualita.

Otázka: To som chcel povedať, veta bez slovesa, máte začiatok duality, ľudská bytosť a skutočnosť.

Mike: Áno, telo a myseľ; hore a dole; vľavo a vpravo; silný a slabý; subjekt a objekt; ja a ty; soľ a korenie, žijeme v dualite.

Otázka: Nie je úžasné, že v každodennom živote takto žijeme? Takto musíme žiť, však?

Mike: Áno.

Otázka: Inak sa to nedá.

Mike: Nie.

Otázka: Len vtedy žijeme v dualitách, keď je pocit ja, Kodo Sawaki povedal, že len čo vznikne pojem ja, vesmír sa rozdelí na dve časti.

Mike: Presne tak. A ja vytvára iné; dobré vytvára zlé; hore vytvára dole; ja vytváram teba; ty vytváraš mňa; láska vytvára nenávisť; studené vytvára horúce a tak ďalej. Žijeme v tom svete a ten svet sa nazýva samsára. Ale je tu ten istý svet, ktorý sa nazýva nirvána, a nie je to iný svet, je to ten istý svet, a to je dualita.

Ako sa teda môžeme dostať preč od toho všetkého? No môžeme prestať o tom myslieť.

Ďakujem vám pekne.