Júl 2009 — Dibbavana

V týchto štyroch talkoch na ústraní v Dibbavane Mike stavia Dógenovo učenie proti predstave, bežnej v mnohých budhistických skupinách, že prax je výstup k nejakému zvláštnemu cieľu: podľa Mikeovho čítania Dógen hovorí, že stav, ktorý hľadáme, je jednoducho stav v zazene, a Mike ho opisuje ako vyvážený, normálny stav tela a mysle, nie ako nadľudský stav. Z toho vyvodzuje rovnakú myšlienku o úsilí, cieľoch aj morálke: v zazene cieľom nášho úsilia je len úsilie, stredom Dógenovho budhizmu je konanie v prítomnej chvíli a ak praktizujeme rovnováhu, konať jednoducho a úprimne je podľa Mikeovho čítania Dógena nerobenie zla.

Vychádza z úspešných budhistických centier v Európe, ktorých štruktúry vytvárajú hierarchiu s osvieteným človekom na vrchole, tento obraz nazýva ilúziou a hovorí, že Dógenovo učenie nemá hierarchiu múdrosti a opiera sa o presvedčenie, že každý, kto praktizuje zazen, je Buddha, či je nový alebo starý. Ten istý obraz formuje bežné presvedčenie, že osvietenie sa dosahuje neustálym úsilím, a preto niektoré skupiny robia celé týždne veľmi intenzívnu meditáciu; tento prístup Mike nazýva stratou času, lebo desať minút každý deň je podľa neho lepšie ako šestnásť hodín počas dvoch týždňov. Keď prerozpráva príbeh zo Shobogenzo o Daikan Enoovi, ktorý na báseň hlavného mnícha o neustálom leštení jasného zrkadla nášho vedomia odpovedal básňou, že nijaké jasné zrkadlo neexistuje, hovorí, že praktizovať zazen neznamená vynakladať úsilie, aby sme sa zlepšili, a že cieľom praktizovania zazenu je nemať žiadny cieľ. S oporou v tom, čo lekárska veda zistila približne od roku 1900, vysvetľuje, že vzpriamené sedenie dovoľuje chrbtici predĺžiť sa a nervovej sústave vyvážiť sa, takže zazen je štandardnou metódou, ako vyvažovať telo, pekný normálny stav, nie duchovný, a dodáva, že podstata budhizmu je taká jednoduchá, že jej ťažko rozumieme. V diskusii hovorí, že ega sa zbaviť nedokážeme, lebo vytvárať si ja patrí k tomu, že sme ľudia, ale zakaždým, keď úprimne konáme, ja a druhý zmiznú, a že budhistické presvedčenie je presvedčenie, aj telesné, že to, čo zažívame, je skutočné.

Hovorí, že si môžeme ponechať dlhodobé ciele a pritom sa svojho cieľa vzdať práve v tejto chvíli, a zo svojich rokov horolezectva usudzuje, že sa môžeme ku svojmu cieľu približovať tým, že sa svojho cieľa vzdáme, tak ako futbalisti hovoria, že nemyslia na víťazstvo, ale jednoducho hrajú zápas. Tento postoj, v ktorom sa vkladáme do prítomnosti, nazýva konaním, v Dógenovom učení gyo, a hovorí, že pre Dógena je zazen konanie, že konanie je stredom budhizmu a že keďže spoločnosť cení prácu burzového makléra vyššie ako upratovanie záchodu, potrebujeme filozofiu, ktorá hovorí, že každé konanie je rovnaké. Na otázku o cieľoch odpovedá, že cieľ je iba v našej mysli a je to predstava, takže keď ho dosiahneme, situácia je vždy iná, a že hoci veríme, že si život tvoríme plánmi, náš život tvorí naše konanie. Na otázku o Dógenovi a čase hovorí, že Dógen pokladá konanie a čas za to isté a že v kapitole Uji má viacero pohľadov, okrem iného, že čas je existencia a že jedinou skutočnou existenciou je táto chvíľa, kým to, čo nazývame časom, podľa Mikeových slov spoločne vytvárame a zdieľame. Chápe desať predpisov, ktoré po japonsky nehovoria „nerob“, ale „nerobenie“, ako návody, ktoré ukazujú hranice našej slobody, a pripomína, že Dógen, ktorý ich zapísal v Shobogenzo, zároveň hovorí, že ak ich porušíme, nie je to vina a máme jednoducho pokračovať. V kapitole Shoaku Makusa podľa Mikea Dógen učí, že neexistuje nič, čo by sa volalo správne a niekde čakalo, kým to nájdeme, a že ak praktizujeme rovnováhu a konáme vyrovnane, naše konanie nie je robením zla, o čom Mike pripúšťa, že to znie príliš jednoducho, a navrhuje to overiť v praxi, pričom budhistickú cestu nazýva experimentom, ktorý sa volá život. Podľa toho, ako Dógena podáva, ak praktizujeme zazen, všetky naše chyby nás vedú k pravde, a Mike dodáva, že pravidelný zazen naše kolísanie nezastaví, ale nedovolí mu byť extrémnym, a to je to najlepšie, čo môžeme urobiť. Budhizmus predstavuje ako strednú cestu medzi nasledovaním toho, čo robia iní ľudia, čo vidí v Japonsku, a abstraktnou morálkou Západu založenou na Bohu a s jedným účastníkom súhlasí, že rozhodnutia založené na premýšľaní, napríklad o investovaní peňazí, si aj tak vyžadujú premýšľanie, kým pod nimi leží intuícia, prajñā, ktorá je vyvážená, keď je vyvážený náš stav.