August 2011 — Dibbavana

V týchto piatich talkoch z ústrania v Dibbavane v roku 2011 Mike hovorí, že sa nepotrebujeme zbavovať niečoho v nás, čo sa volá nešťastie, ani niečoho, čo sa volá utrpenie, a že ak len praktizujeme rovnováhu, čo môže byť zazen, náš tok pocitov sa znova vráti. Mike to opiera o príbeh o Kodo Sawakim, ktorý v uhoľnej bani cítil, že výťah ide hore, hoci stále išiel dole, a ktorý povedal, že všetky pocity šťastia, smútku, dobra a zla sú len malý rozdiel v našom zmysle pre rovnováhu. Mike tiež hovorí, že nemá zmysel myslieť si, že zazen je nejaký liek na všetko: ak má vzťah problém, zazen pomáha, ale nevyrieši ho, musíme ho vyriešiť my a zazen nám dáva len vyvážený pohľad. Mike si myslí, že na retreate na Slovensku povedal, aby sme si nemysleli, že existuje niečo, čo sa volá budhizmus, čo nám vyrieši život, a hovorí, že svoj život musíme vyriešiť my sami, a to znamenajú Buddhove slová „Buď sám sebe svetlom“, hoci znejú veľmi duchovne a hlboko.

Mike dodáva, že učenia ľudí, ktorí nasledovali Buddhu, len poukazujú na niektoré veci, ktoré môžeme použiť, a že najdôležitejšia vec, na ktorú poukázali, je, že ak sa vyvážime, môžeme sa vyhnúť extrémom, a potom môžeme byť primerane šťastní. Mike hovorí, že dobro a zlo sú dve strany jednej veci, takže musíme mať obe, a že je paradoxom zazenu, že ak sa netlačíme k tomu, aby sme boli lepší, stávame sa lepšími: zazen nás zlepšuje, pretože prijímame obe strany. K príbehu, v ktorom Shunryu Suzuki odpovie plačúcemu žiakovi na otázku o utrpení slovami „Bez dôvodu“, Mike hovorí, že utrpenie je podľa neho jedna časť života, takže nejde o to zbaviť sa utrpenia, ale utrpenie prekonať alebo ho presiahnuť, a k inému Suzukiho príbehu hovorí, že problémy sú voda, v ktorej plávame, keďže bez problémov nie je život. O sedení, keď máme veľa energie, Mike hovorí, že musíme ísť s tokom energie, že ju nemôžeme nasilu stočiť iným smerom a nemusíme ju posudzovať a že keď sa cvičíme, môžeme sedieť vtedy, keď sedieť môžeme, čo nazýva svojím prístupom, na rozdiel od niektorých učiteľov, ktorí hovoria, že by sme sa mali cez tú bariéru pretlačiť nasilu. Mike rozpráva kóan, v ktorom starý mních hovorí, že kedysi tu boli dva hlinené byvoly, ktoré spolu bojovali, ale obidva vošli do mora a rozpustili sa, a Mike to vykladá tak, že starý mních vysvetľoval niečo, čo sa deje nám: máme v sebe dva rôzne uhly pohľadu a tie spolu bojujú. Podľa Mikeovho výkladu mníchova zmienka o hline naznačuje, že byvoly nie sú skutočné, a zmienka o mori naznačuje prax zazenu, a je možnosť, že vojdú do mora a rozpustia sa počas zazenu. Na otázku, čo ak každý byvol odíde iným smerom a nezmiznú, Mike odpovedá, že je to iný prípad: príbeh znamená dve časti nás samých, takže ak dve časti nás samých idú rôznymi smermi, staneme sa schizofrenickými; musíme teda ďalej bojovať, inak sa staneme nebezpečnými.

Mike rozpráva, že Shunryu Suzuki prijal do svojho chrámu zvláštneho mladého muža proti vôli svojej manželky a že ten mladý muž ju po niekoľkých rokoch zabil, a myslí si, že táto hrozná situácia urobila Suzukiho veľmi múdrym a že veľmi krutá skúsenosť môže byť veľkým učiteľom: nechceme ju, ale niekedy ju dostaneme. Mike predpokladá, že keď dlho praktizujeme zazen, nájdeme v spoločnosti akúsi strednú polohu, ale keď sa spoločnosť pohne do extrému, tú abnormalitu cítime, a tak ju podľa neho cítil Kodo Sawaki v Japonsku v období, ktoré viedlo k druhej svetovej vojne. Mike hovorí, že v Shobogenzo je veľa opisov, ktoré znejú príliš krásne, a že čo napíšeme, znie lepšie než skutočnosť, takže si myslí, že Dógenove spisy sa svojím spôsobom vôbec nepodobajú skutočnosti. Pavel hovorí, že pochopenie povahy učiteľa mu umožňuje oddeliť ju od učenia, a Mike potom hovorí, že odovzdávanie mimo písiem, ktoré v budhistických spisoch znie veľmi tajomne, znamená to, čo povedal Pavel, takže sa Mike snaží ukázať svoju povahu čo najjasnejšie. Mike hovorí, že kóany čínskych učiteľov z 10. a 11. storočia predkladajú len jednu konkrétnu situáciu za druhou, že keď ich študujeme jeden po druhom, môžeme pochopiť nejaký všeobecný princíp, ale že v nich nenájdeme žiadne teoretické učenia: ony samy sú učeniami. Mike si myslí, že v modernej dobe sme zvyknutí veľmi rýchlo vytiahnuť z konkrétnej situácie teóriu, a hovorí, že nejde o to, že by sme nikdy nemali intelektualizovať, ale že musíme vedieť, ako intelektualizovanie v prípade potreby preťať, pretože skutočná situácia je na jeho druhej strane.