Úvod do myslenia majstra Dógena

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa lepšie čítal. Opakovania, nedokončené vety, neobratné formulácie a nejasné miesta sme uhladili s veľkým dôrazom na to, aby sa nezmenil význam; odporúčame vypočuť si aj pôvodný zvukový záznam.

Podľa budhistického zvyku na začiatku budhistickej prednášky recitujeme krátku báseň nazývanú Kaikyoge. Počúvajte teda, prosím, chvíľu túto recitáciu.

[recitácia, 00:01:19–00:02:16]

Význam básne je, že budhistické myslenie je najvyššie a hlboké učenie a že je pre nás veľmi ťažké stretnúť sa s týmto učením. Ale teraz sme sa s ním stretli, a preto ho chceme študovať. To je význam básne.

Dnes by som chcel podať úvodný výklad myslenia majstra Dógena, pretože na tomto seminári študujeme myslenie majstra Dógena. Myslím si, že majster Dógen bol najvýtečnejším budhistickým majstrom v Japonsku, a preto si myslím, že je najvýtečnejším budhistickým majstrom na svete. Jeho myslenie sa dosť ťažko chápe, ale zároveň je jeho myšlienka veľmi dôležitá pre ľudí v dnešnom svete. Dnes by som preto chcel vysvetliť obrys jeho myslenia a vzťah medzi jeho myslením a svetovými dejinami filozofií. Najprv by som chcel stručne vysvetliť jeho životnú dráhu.

Narodil sa v Kyote v roku 1200. Bol synom veľmi vysokého aristokrata, ktorý sa volal Michichika Kuga. Michichika Kuga bol v tom čase ministrom kráľovského dvora, ale zomrel, keď mal majster Dógen iba dva roky, a matka majstra Dógena tiež zomrela, keď mal sedem rokov. Majster Dógen mal preto dosť smutné detstvo. Ale bol to veľmi inteligentný chlapec; hovorí sa, že ako trojročný čítal ťažké čínske básne.

Keď mal dvanásť rokov, chcel sa stať budhistickým kňazom, pretože v čase, keď žil, sa japonská vláda drasticky zmenila. Asi osem rokov pred jeho narodením získal politickú moc v Japonsku maršal-generál. Predtým si ľudia mysleli, že Japonsku má vládnuť cisár, alebo tenno. Ale v tom čase získal moc vládnuť celému Japonsku maršal-generál, ktorý sa volal Yoritomo Minamoto. Japonská spoločnosť bola preto v tom čase veľmi zmätená.

Majster Dógen prežíval svoje detstvo v tomto období, a preto chcel získať pevné meradlo na to, ako žiť ako ľudská bytosť. Ale jeho rodina mu odmietla dovoliť stať sa budhistickým kňazom. Preto sa jednej noci vykradol z domu a išiel do chrámu Enryaku v Kyote a nasledujúci rok sa stal budhistickým kňazom. Veľmi usilovne študoval budhistické sútry. Ale o rok neskôr sa mu objavila jedna pochybnosť. Podľa budhistickej teórie sa hovorí, že my ľudské bytosti máme pôvodne vynikajúcu povahu; naše ľudské telo je čisté. Ale pomyslel si: ak majú ľudské bytosti túto čistú prirodzenú povahu, prečo by mali ľudské bytosti študovať budhizmus? To je veľmi jednoduchá pochybnosť, ale veľmi dôležitá pochybnosť.

Položil teda túto otázku mnohým budhistickým kňazom v chráme. Ale zvláštne je, že nebol nikto, kto by dokázal jeho otázku zodpovedať, pretože kňazi v chráme v tom čase študovali budhizmus iba ako teóriu. Ale pochybnosť majstra Dógena súvisela s praxou každodenného života, so skutočnosťou každodenného života. Preto nikto z kňazov nevedel odpovedať na otázku, ktorú položil malý mladý kňaz. Potom majster Dógen navštívil iný chrám, aby našiel odpoveď na svoju otázku. V chráme Kenninji v Kyote stretol majstra, ktorý sa volal Eisai. Eisai bol zakladateľ školy Rinzai v Japonsku. Keď majster Dógen položil otázku, majster Rinzai povedal: Neviem, či Buddhovia v minulosti, prítomnosti a budúcnosti existujú, alebo nie. Ale viem, že tam žijú mačka a biely vôl. A táto konkrétna odpoveď zasiahla myseľ majstra Dógena.

Potom zostal v chráme Kenninji deväť rokov. Neskôr išiel študovať budhizmus do Číny a v chráme nazývanom Keitokuji na hore Tendo stretol svojho majstra Tendo Nyojo. V Číne študoval budhizmus štyri roky, a keď získal pravdu, vrátil sa do Japonska a založil svoj prvý chrám neďaleko Kyota. Asi o pätnásť rokov neskôr, keďže sa v Kyote stal dosť populárnym, kňazom školy Tendai sa nepáčila jeho prítomnosť v Kyote, takže sa hovorí, že jeho chrám vypálili kňazi školy Tendai. Odišiel preto do severnej oblasti Kyota, dnešnej prefektúry Fukui, a založil chrám nazývaný chrám Eihei. Keď mal 52 rokov, ochorel. Potom sa vrátil do Kyota a zomrel, keď mal 53 rokov. To je obrys jeho života.

Napísal knihu nazývanú Shobogenzo. So Shobogenzo som sa stretol, keď som mal 17 rokov, a keď som ho čítal, bol som veľmi prekvapený. V tom čase som bol študentom strednej školy, a tak som si myslel, že neexistuje kniha v japončine, ktorú by som nevedel prečítať. Ale keď som čítal Shobogenzo, bolo pre mňa nemožné mu porozumieť. Ale zároveň som v Shobogenzo našiel niektoré veľmi krásne vety. Preto som Shobogenzo čítal znova a znova, mnohokrát.

Keď som pochopil význam Shobogenzo, našiel som v ňom veľmi zvláštnu logiku. V Shobogenzo majster Dógen vysvetľoval jednu tému v prvej fáze na základe idealizmu; vysvetľoval ju teoreticky, filozoficky, duchovne. Ale hneď v nasledujúcej fáze vysvetľoval tú istú tému na základe objektivizmu, alebo materializmu. A v tretej fáze vysvetľoval tú istú tému na základe skutočnosti. Preto môžeme v Shobogenzo nájsť tri druhy vysvetlení jedného problému. Táto štruktúra zvláštnej logiky majstra Dógena je dôvodom, prečo v tej knihe nachádzame veľmi rozporné tvrdenia.

Hoci vysvetľoval tri druhy filozofií, v konečnej fáze naznačuje samotnú skutočnosť, pretože podľa jeho teórie sú filozofie úplne odlišné od skutočnosti. Preto môžeme v jeho knihe nájsť tri druhy filozofií a jednu skutočnosť. Keď použijeme túto logiku, môžeme vysvetliť všetky filozofické problémy na základe skutočnosti. A zistil som, že učenie Gautamu Buddhu, teda budhizmus, je náboženstvo, ktoré je založené na skutočnosti.

Keď som zistil tento fakt, premýšľal som o dejinách západných filozofií. V gréckom období môžeme nájsť veľmi slávneho filozofa nazývaného Platón. Založil svoju idealistickú filozofiu. Podľa jeho teórie je skutočnosť samotná idea. Podľa nášho zdravého rozumu si zvyčajne myslíme, že skutočnosť je hmota, ale on si myslel, že idea je skutočnosť. Tento pohľad sa zvyčajne nazýva idealizmus. Táto idealistická filozofia sa na konci Rímskej ríše stretla s kresťanstvom a spojenie kresťanstva a platónskeho idealizmu vládlo v stredoveku európskym spoločnostiam. Môžeme si teda myslieť, že staroveké obdobie a stredovek v Európe patria k obdobiam idealizmu.

Ale na začiatku novoveku ľudské bytosti našli iný svet, totiž svet hmoty. V renesancii ľudské bytosti zistili, že my ľudské bytosti máme fyzické telá. Tento fakt je dosť zvláštny, ale v stredoveku ľudské bytosti nevedeli rozpoznať, že ľudské bytosti majú fyzické telá, pretože podľa kresťanstva sa fyzické telá majú popierať. Preto ľudské bytosti v renesancii zistili, že my ľudské bytosti máme fyzické telá, a tak v renesancii môžeme nájsť mnoho krásnych obrazov a sôch, ktoré zobrazujú nahé ľudské telá. V reformácii Luther a Kalvín urobili z kresťanstva ľudské náboženstvo. Takže aj v náboženskej oblasti ľudské bytosti našli nové náboženstvá, ktoré sú vhodné pre ľudské bytosti, ktoré majú fyzické telá.

Vo Francúzskej revolúcii ľudia zvrhli svoje vlády, ktoré boli založené na práve danom Bohom. Pred Francúzskou revolúciou si ľudia mysleli, že moc kráľa alebo cisára pochádza od Boha. Ale vo Francúzskej revolúcii bola táto viera zničená. Preto si môžeme myslieť, že novovek patrí k filozofii hmoty; inými slovami, novovek patrí k obdobiam vedy. Takže v novoveku boli Newtonova fyzika a Darwinova evolučná teória veľmi vplyvné.

Ale tieto materialistické sklony dosiahli svoj vrchol v polovici 19. storočia. Odvtedy ľudské bytosti pracujú na získaní novej filozofie, pretože ľudské bytosti nemohli byť spokojné iba s materialistickou filozofiou. Preto pracujeme na získaní novej filozofie alebo nového náboženstva. Nové náboženstvo by malo mať silu zlúčiť idealizmus a materializmus, inými slovami, zlúčiť náboženstvo a vedu. Keď o tomto probléme premýšľam, zvyčajne si spomeniem na zvláštnu logiku majstra Dógena. V jeho logike najprv vysvetlil tému na základe idealistického myslenia. Potom vysvetlil tú istú vec na základe materialistického myslenia. Preto môžeme mať dva úplne rozporné obrazy jednej témy. Tento postoj je veľmi dôležitý na premýšľanie o probléme v skutočnosti.

Niektorí ľudia majú sklon k náboženstvu, niektorí ľudia majú sklon k vede. Ale dnes je pre nás veľmi dôležité mať porozumenie pre náboženstvo aj pre vedu. Ale zároveň sú náboženstvo a veda úplne rozporné. Pred týmto faktom nemôžeme nikdy zavrieť oči. Preto by sme mali zlúčiť náboženstvo a vedu v tretej fáze. Na zlúčenie našej duševnej a fyzickej stránky použil majster Dógen ľudské konanie. Ľudské konanie je zlúčením ľudskej mysle a ľudského tela. Preto použitím ľudského konania ako základu filozofie môžeme mať novú filozofiu, ktorá môže zlúčiť myseľ a telo, inými slovami, ktorá môže zlúčiť idealizmus a materializmus. Dnes svet, v ktorom žijeme, trpí rozporom medzi idealizmom a materializmom.

Ak teda dokážeme zlúčiť náboženstvo a vedu, môžeme mať iba jedno náboženstvo, ktoré môže urobiť svet úplne pokojným. Na nájdenie tohto náboženstva považujem za veľmi užitočné využiť logiku majstra Dógena. V jeho logike vysvetlil problém najprv na základe idealizmu, ale vysvetlil ten istý problém na základe materializmu. A presne rozpoznal, že idealistické myslenie a materialistické myslenie sú úplne rozporné. Preto na zlúčenie dvoch základných filozofií využil ľudské konanie. Konanie je zlúčenie mysle a tela. A trval na tom, že konanie je fakt v prítomnom okamihu a konanie je fakt na tomto mieste. Takže v jeho filozofii sú prítomný okamih a toto miesto veľmi dôležité pojmy.

Hoci vysvetľoval budhistickú filozofiu, ktorá je založená na konaní, v konečnej fáze rozpoznal, že tri druhy filozofií sú veľmi užitočné, ale zároveň sú všetky filozofie odlišné od skutočnosti. Filozofie môžu vysvetliť skutočnosť, ale skutočnosť nikdy nemôže byť tým istým ako filozofie. Jeho logika je preto zložená z mysle, tela, konania a skutočnosti, inými slovami, z idealizmu, materializmu, budhizmu a skutočnosti. Môžeme si teda myslieť, že jeho myšlienka je založená na skutočnosti. Myslím si, že na zlúčenie rozpornej situácie medzi idealizmom a materializmom vo svete môžeme využiť logiku majstra Dógena, a použitím logiky majstra Dógena môžeme nájsť konečné náboženstvo. Myslím si, že tento problém je veľmi zaujímavý. Počul som, že profesor Huntley je učenec v oblasti porovnávacieho štúdia náboženstiev. Chcel by som preto s ním a s jeho triedou spolupracovať a hľadať konečné náboženstvo, ktoré môže pomôcť zmätenej situácii dnešného sveta.

To je dôvod, prečo študujem myslenie majstra Dógena a kážem jeho myslenie. Teraz by som chcel svoju prednášku ukončiť a mať otázky a odpovede o týchto problémoch. Sú nejaké otázky? Áno.

Otázka: Zaujímalo by ma: ak Dógenovou teóriou bolo neštudovať veci, ktoré boli napísané, ale zakúsiť to sám prostredníctvom meditácie, prečo je od neho toľko spisov?

Nishijima: Áno. Podľa jeho teórie sa skutočnosť nikdy nedá uchopiť myslením. Preto je na realizovanie skutočnosti potrebné, aby sme praktizovali zazen. Praktizovanie zazenu je metóda, ako realizovať skutočnosť, zakúšať skutočnosť. To je dôvod, prečo nám odporúčal praktizovať zazen. Praktizovaním zazenu môžeme zakúšať skutočnosť, a potom môžeme porozumieť budhistickej filozofii, materialistickej filozofii a idealistickej filozofii v skutočnej oblasti.

Otázka: Takže zazen slúži na to, aby sme niečomu porozumeli.

Nishijima: Zazen nie je prax na to, aby sme niečomu porozumeli. Zazen je skúsenosť. Zazen je akýsi stav. Zazen je akýsi druh konania. Praktizovaním zazenu môžeme niečo získať intuitívne. Nikdy to nemôžeme vysvetliť slovami. Ale to, čo môžeme zakúsiť v zazene, je základ nášho života. Áno?

Otázka: Povedali ste, že filozofia môže vysvetliť skutočnosť, ale skutočnosť nikdy nemôže byť tým istým ako filozofia. Prečo nie?

Nishijima: Filozofia je zložená zo slov a viet, ale skutočnosť sa líši od slov, viet, ľudského myslenia. Preto by sme mali rozpoznať, že skutočnosť je úplne odlišná od ľudského myslenia, filozofie, teórie, slov, viet.

Otázka: Fyzické veci... A určite môže existovať konkrétny vzťah medzi vašimi slovami a vašimi činmi.

Nishijima: Áno. Filozofické vysvetlenie je vysvetlenie skutočnosti, ale nie je to samotná skutočnosť. A vedecké poznanie je poznanie o skutočnosti, ale vedecké poznanie sa líši od samotnej skutočnosti. Áno.

Otázka: Vo vašej prednáške ste povedali, že podľa zdravého rozumu je skutočnosť hmota, ale nedali ste nám žiadnu predstavu o tom, čím sa skutočnosť od hmoty líši. Môžete rozbiť našu predstavu zdravého rozumu o tom, čo je skutočnosť?

Nishijima: Áno. Podľa nášho zdravého rozumu si zvyčajne myslíme, že skutočnosť je hmota. Ale v skutočnosti je hmota akýsi pojem, ktorý vytvorili ľudské bytosti. Inými slovami, ľudské bytosti si myslia, že to, čo vnímame svojimi zmyslovými orgánmi, je hmota. Preto hmota nie je samotná skutočnosť. Hmota je pojem, ktorý znamená to, čo môžeme vnímať svojimi zmyslovými orgánmi; to je definícia hmoty. Preto si môžeme myslieť, že hmota sa líši od samotnej skutočnosti.

Otázka: Mohli by ste povedať niečo, čo by naznačilo samotnú skutočnosť?

Nishijima: Nie, je úplne nemožné vyjadriť samotnú skutočnosť. Preto praktizujeme zazen. Neexistuje spôsob, ako vysvetliť skutočnosť slovami. Áno.

Otázka: Myslím si, že keď ste odpovedali na skoršiu otázku, bolo by užitočné vysvetliť, čo ste raz povedali, že by sme nemali vždy dôverovať svojmu zmyslovému vnímaniu. Ak veríme, že naše zmyslové vnímanie je úplne pravdivé, potom hmota musí byť skutočnosť. Mohli by ste to vysvetliť trochu viac?

Nishijima: Áno. Niekedy je naše zmyslové vnímanie spoľahlivé, ale niekedy naše zmyslové vnímanie nie je spoľahlivé. Napríklad keď sme opití, naše zmyslové vnímanie nie je spoľahlivé. Takže ak si myslíme, že naše zmyslové vnímanie je vždy správne, tá myšlienka je nesprávna. Naše zmyslové vnímanie je niekedy pravdivé, niekedy nepravdivé.

Otázka: V skutočnosti, podľa toho, čo hovoríte, sú naše idey a hmota to isté, pretože hmota aj idey sú vnímania, ktoré o nich majú ľudia. Keď sa dostanete k skutočnosti, ktorú nemôžete vysvetliť, majú obidve tú istú povahu?

Nishijima: Keď ten problém vysvetľujem, zvyčajne používam farebné sklo. Ak si nasadíme červené okuliare, celý svet vyzerá červený. So zmyslovým vnímaním máme vždy ten problém. Preto ak veríme, že naše zmyslové vnímanie je vždy správne, môžeme sa spoliehať na to, čo vidíme, čo sa nazýva hmota. Ale naše zmyslové vnímanie nie je až také správne. Preto by sme mali rozpoznať rozdiel medzi hmotou a skutočnosťou. Hmota je to, čo vidíme, ale skutočnosť sa líši od toho, čo vidíme.

Otázka: Čím sa líši?

Nishijima: Hmota je...

Otázka: Môžete nám ukázať príklad?

Nishijima: Áno. Môžeme sa pozrieť na stôl a stôl je hnedý s čiernou škvrnou. To je hmota. Ale tá forma nevysvetľuje, že tento stôl je užitočný na písanie listu. Preto skutočnosť zahŕňa mnoho obsahov. Hmota je iba to, čo vidíme, alebo to, čo sa vidí. To je rozdiel medzi hmotou a skutočnosťou. Áno.

Otázka: Ak sú súčasné vnímania niekedy správne a niekedy nesprávne, ako poznáme, kedy sú správne?

Nishijima: Nesprávnosť zmyslového vnímania nemôžeme rozpoznať sami. Opitý človek zvyčajne hovorí: Nebol som opitý. Nebol som opitý. To je fakt, takže by sme ten fakt mali rozpoznať. Zvyčajne veríme, že naše zmyslové vnímanie je vždy správne, ale táto myšlienka je niekedy nesprávna.

Otázka: Keď ste osvietený, viete potom rozoznať, kedy sú vaše zmyslové vnímania nesprávne a kedy sú správne?

Nishijima: Prepáčte.

Otázka: Ak ste osvietený, ako Dógen Zenji, viete rozoznať, kedy to je?

Nishijima: Gautama Buddha: človek, ktorý rozpoznal skutočnosť. Etymologicky povedané to znamená prebudený človek a prebudený človek znamená osobu, ktorá sa prebudila k celej skutočnosti. Takže podľa jeho definície osvietenie nie je až taká dramatická, drastická zmena v jeho každodennom živote. Keď to rozpoznal, žije v skutočnosti. Skutočnosť je nádherná a mali by sme nasledovať skutočnosť. Toto rozpoznanie je jeho osvietenie. Áno?

Otázka: Podľa toho, čo ste práve povedali: ak nemôžeme dôverovať svojmu zmyslovému vnímaniu a hoci vieme, že môže byť nesprávne, nemôžeme vždy rozoznať, či je nesprávne, potom musíme byť v stave určitej pochybnosti.

Nishijima: Problém súvisí so stavom nášho fyzického tela a zmyslové vnímanie sa mení podľa nášho fyzického stavu. Takže v budhistickej teórii by sme mali uvažovať o sympatickom nervovom systéme a parasympatickom nervovom systéme v autonómnom nervovom systéme. Keď je sympatický nervový systém silnejší ako parasympatický nervový systém, sme zvyčajne duchovní, napätí. Keď je parasympatický nervový systém silnejší ako sympatický nervový systém, sme uvoľnení, leniví, nie takí usilovní. Tieto rozdiely ľudských stavov sú veľmi dôležité na uvažovanie o náboženstvách, filozofiách a myslení.

Keď sme v napätom stave, zvyčajne vnímame všetky veci v napätí. Keď je náš parasympatický nervový systém silnejší ako sympatický nervový systém, cítime sa leniví, takže nechceme byť usilovní. Radi veľa jeme, milujeme druhých. Preto zmyslové vnímanie tiež závisí od stavu nášho autonómneho nervového systému. Keď cítime ľad, niekedy je pre nás nemožné dotknúť sa ľadu.

Napríklad vo veľmi chladnej severnej krajine nie je dobré dotýkať sa ľadu. Ale v horúcej južnej krajine je dotýkať sa ľadu dosť príjemné. Preto zmyslové vnímanie závisí od nášho stavu a od stavu našich okolností. Áno.

Otázka: Ako by sme mali v modernej dobe prepojiť alebo zlúčiť našu myseľ a telo prostredníctvom ľudského konania?

Nishijima: Potom by sme si mali uvedomiť, čo je konanie. Konanie je fakt v prítomnom okamihu a konanie je na tomto mieste. Konanie sa nedá priamo vysvetliť slovami. Preto na vysvetlenie konania využívame idealistické myslenie aj materialistické myslenie. V oblasti filozofie nemôžeme nájsť inú filozofiu než idealizmus a materializmus, ale je potrebné, aby sme vysvetlili samotné konanie. Preto keď vysvetľujeme konanie, zvyčajne používame dve základné filozofie: idealistickú filozofiu a materialistickú filozofiu.

Inými slovami, konanie by sa malo vysvetľovať z našej subjektívnej duševnej situácie a zároveň by sa malo vysvetľovať z objektívnej stránky, teda z nášho fyzického tela a okolností. Je teda zvláštne, že nemôžeme mať jednoduchú filozofiu, ktorá môže vysvetliť samotné konanie. Musíme využiť obe filozofie, subjektívnu filozofiu a objektívnu filozofiu. Áno.

Otázka: Chcem iba spomenúť jeden fakt zo svojho vlastného každodenného života za posledných päť rokov. Keď myslím na situáciu študentov na univerzite, ktorí počúvajú vašu prednášku, premýšľam o svojej vlastnej situácii spred piatich rokov, a vaše myšlienky sú veľmi pôsobivé. Pri počúvaní týchto myšlienok sa mi akosi zmenilo zmýšľanie. Stal sa zo mňa veľmi, veľmi úprimný človek. Prebudila sa vo mne túžba poznať všetky tieto myšlienky a zazen tiež praktizujem. Ale pri počúvaní Senseiových prednášok dnes nezískate pocit, aký dôležitý je zazen v budhizme. Senseiova vlastná skutočná myšlienka je, že zazen je celý budhizmus. Ale dnes to nepovedal, pretože si možno nemyslí, že je to vhodné pre toto konkrétne publikum. Ale kiež by to povedal, pretože kiež by mi to niekto povedal jasnejšie: že zazen je všetko, čo je v budhizme potrebné. Študovať tie myšlienky nie je nevyhnutné — to je Senseiova myšlienka — ale dnes to z nejakého dôvodu nehovorí.

Nishijima: Áno, toto je úvodný výklad, takže jeho reč je správna. Ale zároveň je úvodný výklad tiež veľmi dôležitý.

Účastník: Ó, samozrejme.

Nishijima: Áno.

Otázka: Veríte, že inými spôsobmi, inými než zazen, môžete dosiahnuť ten istý druh pocitu seba samého, pocitu skutočnosti? Chápem, že pre vás je zazen budhizmus, to dôležité. Veríte, že pre iných ľudí alebo pre iné veci by mohol existovať iný spôsob, ako dosiahnuť túto dôležitosť pre ich porozumenie?

Nishijima: Môžeme povedať, že zazen je akýsi druh konania. Preto v našom každodennom živote existuje mnoho druhov konania, napríklad hrať šport a ísť na prechádzku, a aj tieto konania môžu byť základom budhizmu. Preto môžeme povedať, že zazen nie je jedinou praxou budhizmu. Skrátka, všetko správanie v našom každodennom živote môže byť budhistickou praxou. Takže môžeme povedať, že náš každodenný život je práve budhistická prax. To je situácia zazenu a ostatného správania v našom každodennom živote. Zodpovedá moja odpoveď vašej otázke, alebo nie? Dobre? Dobre.

Takže môžem teraz prednášku ukončiť?

Účastník: Áno. Ďakujem, že ste mi dovolili priviesť sem dnes týchto ľudí, aby vás počúvali. Myslím, že to bude pre našu triedu osobitná spomienka. Vaše slová mali istú jasnosť.

Nishijima: Ďakujem vám veľmi pekne, profesor Huntley, že ste na náš seminár priviedli toľko svojich študentov. Ďakujem vám veľmi pekne. Takže na konci prednášky zarecitujme fuko.

[recitácia, 01:00:02–01:01:30]