Prečo praktizujeme zazen

Náboženstvo a veda

Dnes by som chcel povedať niečo o dôvode, prečo praktizujeme zazen. V našej ľudskej spoločnosti máme veľmi základné fakty: jedným je náboženstvo a druhým veda. Zvyčajne si myslíme, že náboženstvo a veda sú úplne rozporné. V stredoveku boli náboženstvá veľmi mocné a ľudí ovládali náboženské názory niektorých vodcov. Základ stredovekého myslenia je teda do istej miery subjektívny, pretože náboženské myslenie bolo založené na subjektívnych predstavách náboženských vodcov.^[1]

V renesancii ľudské bytosti zistili veľmi dôležitý fakt, že majú fyzické telá. Predtým náboženské myslenie potláčalo fakt, že ľudské bytosti majú fyzické telá. Ctili ľudské zmyslové vnímanie a začali veriť tomu, čo vnímali. To, čo vnímali, nazvali hmotou, a skúmanie toho, čo je hmota, sa zvyčajne nazýva veda. Podľa vedeckých záverov existovalo veľa faktov, ktoré nemožno odvodiť z náboženských písem. Preto v modernej dobe máme konfrontáciu medzi náboženstvom a vedou a mnoho ľudí touto konfrontáciou trpí. Ale v 19. storočí, keď vedecký výskum dosiahol svoj vrchol, ľudia nemohli byť spokojní iba s vedeckým výskumom; cítili, že niečo chýba. V 20. storočí sa ľudia horlivo usilujú objaviť, čo chýbalo. Inými slovami, ľudia hľadajú niečo, čo sa líši od vedeckých záverov. Zároveň nemôžeme poprieť hodnotu vedy. Preto blúdime medzi vedou a tým, čo hľadáme.^[2][3]

Staroveká India a naša doba

V starovekej Indii za čias Gautamu Buddhu bola rovnaká konfrontácia medzi starým duchovným náboženstvom, bráhmanizmom, a novými mysliteľmi, šiestimi nebudhistickými učiteľmi, ktorí presadzovali materialistické myšlienky a popierali hodnotu etiky a morálky. Gautama Buddha trpel touto rozpornou situáciou. Aby ju vyriešil, rozpoznal, že žijeme v skutočnosti. Veril v existenciu skutočnosti. Keď veril v skutočnosť, mohol pochopiť, že duchovné náboženstvo je jedna tvár skutočnosti. Vedecká alebo materialistická myšlienka je druhá tvár skutočnosti. Vierou v skutočnosť teda mohol vyriešiť rozpornú situáciu.^[3][4]

Situácia v dávnych časoch je podobná situácii v modernej dobe. Keď praktizujeme zazen, môžeme realizovať skutočnosť. A keď môžeme veriť v existenciu skutočnosti, môžeme vyložiť duchovné náboženstvo ako jednu tvár skutočnosti a vedecké poznanie ako druhú tvár. Vierou v skutočnosť môžeme vyriešiť rozpornú situáciu medzi duchovným náboženstvom a vedou. To je dôvod, prečo praktizujeme zazen.^[4]

Utrpenie Gautamu Buddhu

Otázka: Aké utrpenie Gautama Buddha pociťoval?

Jeden budhistický spis hovorí, že keď bol na poli, zniesol sa na zem vták a zobol dážďovku. Keď Gautama Buddha videl túto scénu, veľmi sa zarmútil. Uvedomil si, že všetky živé bytosti môžu žiť tým, že zabíjajú iné. Ale zároveň sa ako tínedžer oženil a užíval si zmyselné pôžitky. V tom živote plnom pôžitkov nemohol byť spokojný. Vždy v ňom bol akýsi smútok. Tak sa stal kňazom. Motiváciou bola rozporná situácia medzi jeho duchovným postojom a jeho telesnou túžbou.^[5]

Konflikt v každodennom živote

Otázka: Zdá sa mi, že konflikt medzi náboženstvom a vedou existuje v knižnici, nie v každodennom živote.

Keď veríme v nejaké duchovné náboženstvo, chceme dodržiavať náboženské predpisy, ale je to dosť ťažké, pretože nemáme dostatočné poznanie o príčine a následku. Vedecké poznanie nás učí pravidlo príčiny a následku, ale poznanie o faktoch nás nemôže naučiť, ktorým smerom máme ísť. Keď sa teda riadime vedeckým poznaním, nemôžeme nájsť žiadne meradlo na dodržiavanie morálky alebo etiky. Do takýchto rozporných situácií sa moderní ľudia zvyčajne dostávajú. Myslím si teda, že rozporná situácia medzi náboženstvom a vedou súvisí s utrpením Gautamu Buddhu v mladosti.^[6]

Otázka: Náboženstvo a veda sú produkty ľudskej kultúry. Na pustom ostrove by ľudská bytosť stále mala nejaký základný konflikt medzi dvoma časťami.

Keby sme mohli žiť na izolovanom ostrove ako Robinson Crusoe, mohli by sme tú situáciu predpokladať. Ale my žijeme v modernej dobe, v ktorej vedecké poznanie a náboženské myšlienky skutočne existujú. Preto by sme mali svoje problémy posudzovať v skutočnosti a v skutočnosti sú vedecké poznanie a náboženské myšlienky úplne rozporné.^[7]

Otázka: Ľudia si zvyčajne nemyslia, že sú rozporné.

Ale zároveň, keď čítame náboženské písma, napríklad Bibliu, môžeme nájsť mnoho opisov, ktoré podľa vedeckého poznania nemôžu byť pravdivé.^[8]

Otázka: Ľudia hovoria, že teraz už žiadny konflikt nie je. Čo tým myslia?

Také tendencie sa objavili v poslednom čase: môžeme nájsť akúsi tendenciu posudzovať vedecké poznanie a náboženské myšlienky na základe skutočnosti. Preto môžeme nájsť možnosť vyriešiť rozpornú situáciu medzi náboženstvom a vedou v blízkej budúcnosti. To je nová tendencia, o to sa usilujeme a to je dôvod, prečo praktizujeme zazen. Vstupujeme teda do nového veku civilizácie, v ktorom môžeme rozpornú situáciu vyriešiť tak, že vznikne jedna zharmonizovaná civilizácia.^[9]

Dva základné postoje

Otázka: Nezdá sa mi, že by dážďovka a zmyselné pôžitky súviseli s náboženstvom a vedou.

Túto situáciu môžeme vysvetliť pojmami subjektivizmus a objektivizmus. V náboženských myšlienkach sú takmer všetky tvrdenia založené na subjektívnych predstavách: pretože veria v to a to, je to pravda. Ale vo vede používame experimenty a pozeráme sa na fakty. Môžeme teda povedať, že náboženský postoj je subjektívny, vedecký postoj je objektívny. Tieto dva základné postoje vždy existujú v ľudských spoločnostiach. Aj v starovekej Indii teda mohla byť taká rozporná situácia a v modernej dobe ňou trpíme.^[10]

Otázka: Ak opíšete konflikt ako konflikt náboženstva a vedy, ľudí, ktorých poznám v Anglicku, to nezaujíma, pretože bežní ľudia nežijú v ríši protichodných abstraktných vecí. Ak sa to vysvetlí ako konflikt subjektívnej a objektívnej tendencie, ktorý majú v sebe všetky ľudské bytosti, zdá sa vysvetlenie širšie použiteľné.

Ak ľudia nemajú žiadny záujem o rozporné situácie medzi subjektivizmom a objektivizmom, nie je pre nich potrebné študovať budhizmus. Všetci ľudia majú pôvodnú tendenciu mať o ne záujem, ale niektorí ľudia počas celého života nemôžu mať žiadny záujem o štúdium budhizmu. Je to veľmi smutná situácia, ale je to vzácna situácia. Gautama Buddha povedal: Ľudia, ktorí nemajú žiadne okolnosti na to, aby mali záujem o budhizmus, nemôžu byť spasení. Je to dosť silné vyjadrenie, ale myslím si, že je pravdivé.^[11]

Japonsko, angličtina a konkrétne fakty

Otázka: V angličtine sa slová náboženstvo a veda nezdajú veľmi skutočné. V japončine podľa mňa ten problém nemáte; zaujíma ma, či je to preto, že japonskí ľudia nemajú toľko abstrakcií.

Môžem nájsť dva dôvody. Jedným je, že japonský život je presiaknutý budhistickou filozofiou. Preto si neuvedomujeme, že žijeme v budhistických myšlienkach alebo budhistických zvykoch. Vlastne žijeme v budhistických zvykoch. Preto si nemusíme robiť starosti s rozpornými situáciami duchovného a vedeckého sveta. Druhý dôvod je, že japonská schopnosť myslieť nie je taká silná.^[13]

Otázka: Je pre nás ťažké nájsť veľmi konkrétne, skutočné spojenie medzi vašimi myšlienkami a našou skúsenosťou.

Áno, je to pravda. Jedným dôvodom je moja slabá angličtina; po japonsky je pre mňa ľahké vysvetliť budhistickú teóriu a skutočné situácie. Musím sa teda učiť konkrétnejšie anglické slová a získať schopnosť vysvetľovať budhistickú teóriu na základe konkrétnejších faktov.^[14][15]

Jedna skutočnosť

Otázka: Vyučujem na škole. Rodičia chcú známky, ale deti majú veľmi veľké srdcia. Pracujem s ich srdcami, alebo robím rodičom radosť?

Áno, je to pravda. Otcovia a matky v dnešnom Japonsku boli vychovaní v čase vojny alebo hneď po vojne, pri nedostatku jedla a oblečenia. Títo rodičia sú preto zvyčajne materialistickí, a preto sú veľmi súťaživí pri výchove svojich synov a dcér. Ale zároveň sú deti prirodzene náboženské; môžu veriť v niečo posvätné vo vesmíre. To je situácia v školách v dnešnom Japonsku, myslím si.^[16][17]

Zároveň zakúšame rozpor v našom každodennom živote. Keď jeme jedlo, cítime chuť a chutné jedlo nemožno poprieť, nemalo by sa poprieť. Ale zároveň jeme preto, aby sme mohli pracovať. Preto v takom jednoduchom fakte môžeme rozpoznať dva činitele. Jedným je význam, druhým je fakt. Význam je jedlo, ktoré je užitočné pre našu prácu, a zároveň nie je zlé, keď je chutné. To je subjektívna stránka. Druhou stránkou je množstvo kalórií; to je objektívny fakt. Podľa budhistickej teórie máme tieto dva činitele zlúčiť do jednej skutočnosti. Mali by sme nájsť skutočnú situáciu v súťaživom postoji rodičov a zároveň by sme mali ctiť aj náboženský postoj detí. Tá kombinácia je skutočnosť. Nemali by sme zahodiť ani jedno, ani druhé. Mali by sme ctiť objektívny fakt aj subjektívny význam.^[17]

Ako ctiť obe

Otázka: Keď nás konflikt medzi týmito dvoma znepokojuje, ako môžeme ctiť obe?

Keď tú situáciu posudzujeme intelektuálnym myslením, tieto dve časti sú oddelené a nikdy ich nemožno zlúčiť. Preto by sme mali prekročiť svoje intelektuálne myslenie. Mali by sme vstúpiť do skutočnosti. Preto praktizujeme zazen. Praktizovaním zazenu vstupujeme do skutočnosti. A v skutočnosti nemôžu byť v našom každodennom živote žiadne odlišné činitele. Existuje iba jedna skutočnosť. Má dve tváre, ale tváre nie sú celá skutočnosť. My sme samotná skutočnosť. V takej situácii môžeme prekročiť rozpornú situáciu medzi subjektívnym a objektívnym. Budhistický postoj je teda veľmi jednoduchý, ale zároveň je dosť ťažké doň vstúpiť. Preto praktizujeme zazen.^[18]

Neemocionálny stav

Otázka: Ak praktizujeme zazen, zmizne konflikt, alebo konflikt len prijmeme?

Keď rozpoznáme, že žijeme v skutočnosti, môžeme konflikt vnímať priamo a môžeme rozporné situácie prijať bez akéhokoľvek emocionálneho rozrušenia. V budhizme zvyčajne uvažujeme o sunyata. Sunyata je pocit, akoby nebolo nič. Keď máme sunyata, môžeme byť pri každom fakte bez emócií.^[19]

Otázka: Ak sme chorí, zdá sa to ako emocionálne rozrušenie.

Keď sme chorí, nie je to budhistický stav. Liečiť našu chorobu je teda dôležité budhistické úsilie.^[19]

Otázka: Keď hovoríte o neemocionálnom stave, po anglicky to znie veľmi chladne. Ale to nemyslíte, však?

Áno. Budhistov niekedy považujú za chladných a ľudia si zvyčajne myslia, že by sme mali byť emocionálni, mali by sme mať lásku k iným. Ale láska niekedy vedie k odlišnej situácii, a tou je nenávisť. Podľa budhistickej teórie sú teda láska a nenávisť v skutočnej situácii vyvážené. Ak teda presadzujeme iba hodnotu lásky, skrýva sa v tom akési nebezpečenstvo. To je moja myšlienka. To je budhistická myšlienka.^[20]

Otázka: Je možné povedať pokojný stav namiesto stavu bez emócií?

Áno, myslím si, že áno. Pokojný stav je vyváženosť medzi láskou a nenávisťou. To sa nazýva neemocionálny stav. Táto teória sa niektorým ľuďom zdá čudná, ale toto je budhistická myšlienka.^[20]