Mulamadhyamakakarika – prednáška o význame zásadného Nagardžunovho diela

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Na začiatku prednášky by som chcel podať akúsi všeobecnú teóriu budhizmu, najmä na základe budhistickej indickej knihy s názvom Mulamadhyamakakarika. Pretože som nedávno preložil Mulamadhyamakakariku zo sanskrtu do japončiny a vydal som ju v jednom vydavateľstve. A pri preklade som si všimol základ budhistického myslenia jej autora, Nagardžunu. Tak si myslím, že je pre vás dosť zaujímavé poznať jej filozofický systém. V knihe nájdeme na jej začiatku štyri riadky básne.

A tie štyri riadky básne naznačujú základný pohľad Gautamu Buddhu, ktorý bol zakladateľom budhistickej filozofie. A tie štyri riadky opisovali tento svet. Opísal, že tento svet nie je skrytý. Tento svet sa neobjavil až práve teraz. Inými slovami, tento svet tu pred nami už bol. A tiež opísal, že tento svet nie je taký okamžitý, okamžitý, ale nie je ani večný. Takže, a opísal, že tento svet neslúži žiadnemu inému, odlišnému cieľu. Preto tento svet existuje sám pre seba. A povedal, že tento svet neprichádza, tento svet neodchádza.

A toto slovo naznačuje, že tento svet existuje v prítomnom okamihu. A autor Nagardžuna povedal, že Gautama Buddha nám kázal také slová, ktoré sú pokojné, vynikajúce slová. Takže keď čítame takú báseň, môžeme si všimnúť, že budhistická myšlienka majstra Nagardžunu, autora, je prijať tento svet taký, aký je. Takže prijať tento svet taký, aký je, to je základ budhistického myslenia. A opísal, že neexistuje subjektivita a objektivita. Tak by som chcel takú myšlienku vysvetliť na tabuli. My budhisti veríme v existenciu Dharmy.

Takže Nagardžuna povedal na začiatku knihy: prijať tento svet taký, aký je. A potom v prvom verši prvej kapitoly poprel existenciu subjektivity a objektivity. Takže musím vysvetliť význam subjektivity a objektivity. Subjektivita je to, čo si myslíme, a objektivita znamená to, čo vnímame. Takže ľudia zvyčajne myslia tento svet našou intelektuálnou schopnosťou. Takže ľudia zvyčajne uvažujú o tomto svete zvonka tohto vesmíru alebo Dharmy. Tak môžeme získať predstavu o tomto svete.

A Nagardžuna hovorí, že predstava alebo to, čo si myslíme, je iba povrchný opis Dharmy alebo tohto sveta. Takže Nagardžuna tvrdí, že to, čo si myslíme, neexistuje vnútri Dharmy. A tiež tvrdí, že objektivita neexistuje. To znamená, že keď sa pozeráme na tento svet cez naše zmyslové orgány, môžeme získať mnoho druhov zmyslových podnetov (sense stimuli). Ale zmyslové podnety sú tiež obraz na povrchu Dharmy.

Takže Nagardžuna tvrdí, že taká objektivita, čiže to, čo vnímame, v Dharme neexistuje. Takže keď počúvame túto myšlienku, zvyčajne nám pripadá veľmi zvláštna, pretože máme vynikajúcu civilizáciu. A v našej civilizácii je to, čo si myslíme, veľmi dôležité. To, čo si myslíme, sa nazýva myšlienky. A niektorý filozof tvrdí, že myšlienky sú práve skutočná existencia. Napríklad v Grécku je slávny filozof menom Platón a ten tvrdí, že to, čo si myslíme, čiže idey, sú práve skutočnosť. Idey sú existencia. Takže keď uvažujeme o takej situácii, Nagardžunova myšlienka je úplne opačná. A zároveň poprel existenciu zmyslových podnetov.

Zmyslové podnety existujú iba v našom zmysle. Takže je pre nás ťažké myslieť si, že taký druh zmyslových podnetov je práve svet. Takže Nagardžuna poprel existenciu zmyslových podnetov ako skutočnosti. Ale v našej filozofickej oblasti je ďalšia slávna filozofia, ktorá sa nazýva materializmus. Materializmus tvrdí, že to, čo vnímame, je práve hmota. To je práve skutočná existencia. Takže Nagardžunova myšlienka sa líši aj od takej materialistickej filozofie, od materialistickej filozofie tiež. Takže keď uvažujeme o takom myslení, môžeme si myslieť, že Nagardžunova myšlienka je silná kritika našej civilizácie, ktorú si teraz užívame.

Naša civilizácia je založená na idealistickej filozofii, čiže na tom, čo si myslíme. A naša civilizácia je založená na tom, čo vnímame. Ale Nagardžuna tvrdil, že to, čo si myslíme, nie je skutočnosť, to, čo vnímame, nie je skutočnosť. Takže tvrdil existenciu Dharmy, ktorá je odlišná od toho, čo si myslíme, alebo od toho, čo vnímame. Keď uvažujeme o budhizme, toto pochopenie je veľmi dôležité. Zvyčajne si myslíme, že to, čo si myslíme, je práve pravda, alebo že to, čo vnímame, je práve hmota a hmota je iné meno pre pravdu. Ale Nagardžunova myšlienka je iná.

Existuje niečo, čo sa nazýva Dharma, a to, čo si myslíme, je povrchný obraz Dharmy. To, čo vnímame, je povrchný povrch Dharmy. A na základe takej myšlienky jeho myslenie ide ďalej. V druhom verši kapitoly vymenoval štyri veci, o ktorých nemohol pochybovať. A z tých štyroch je prvá rozum (reason), druhá je vonkajší svet, tretia je prítomný okamih a štvrtá je skutočnosť. Uviedol tieto štyri a opísal ich ako obsahy viery.

Opísal, že sú štyri obsahy viery. Takže dôvod, prečo podľa mňa použil slovo viera (belief): pretože existenciu tých štyroch nemožno doložiť (testify). Veril v existenciu tých štyroch. Ale je pre neho nemožné existenciu tých štyroch doložiť. [nejasné, 00:15:34–00:15:44: „Verify. Verify. So, certify. Certify.“ / „Very fine. Verify. Verify. So uh certify. Mm certify. Mm.“] Takže tým štyrom veril, ale všimol si, že potvrdiť existenciu tých štyroch presahuje ľudské schopnosti. Tak použil slovo viera. A potom opísal, že okrem týchto je niečo skutočnejšie. A to skutočnejšie je konanie (action). Takže si všimol existenciu konania v našom každodennom živote. A prítomný okamih je čas, keď existuje konanie. A Nagardžuna naznačil, že konanie a Dharma môžu byť to isté.

Takže podľa jeho myšlienky tento svet existuje v prítomnom okamihu ako konanie a konanie je práve Dharma. To je základný filozofický systém Nagardžunu. A táto myšlienka nám znie trochu zvláštne alebo veľmi zvláštne. Ale na základe tejto myšlienky opísal filozofiu, ktorá je založená na konaní. A Mulamadhyamakakarika, čiže Piesne strednej cesty (Songs of Middle Way), nemá žiadny opis zazenu. Ale zároveň si všímam, že bez skúsenosti zazenu nikdy nedospel k tejto myšlienke, pretože jeho iné diela opisovali zazen tak veľa.

Takže si myslím, že ako záver svojho budhistického myslenia napísal Madhyamaka-kariku ako základnú teoretickú štruktúru budhizmu. Preto neopisuje prax. Ale zároveň si myslím, že bez praxe sa táto myšlienka nikdy nemôže... objaviť v jeho mysli, myslím, pretože tvrdí, že keď konáme, sme na tomto mieste, čiže v Dharme. Mnohé myšlienky sú založené na tom, keď o Dharme premýšľame, a mnohá materialistická filozofia vznikla, keď sa na Dharmu pozeráme zvonka. Ale náš život je práve v Dharme. Preto ak chceme poznať Dharmu, musíme vstúpiť do samotnej Dharmy.

Keď premýšľame o Dharme zvonka Dharmy, môžeme mať myšlienky o Dharme. Ale myšlienky o Dharme sú odlišné od samotnej Dharmy. Keď sa pozeráme na Dharmu zvonka sveta, môžeme získať zmyslové podnety z povrchu Dharmy. Ale také zmyslové podnety neznamenajú skutočný pocit, keď žijeme v Dharme.

Takže budhizmus tvrdí, že by sme si mali uvedomiť, že žijeme v Dharme. Na základe takej skúsenosti môžeme Dharmu naozaj spoznať, nie intelektuálne, nie zmyslovo, ale v skutočnosti môžeme Dharmu poznať na základe konania, na základe skúsenosti. Preto tento filozofický systém naznačuje nevyhnutnosť praktizovať zazen. Takže na základe takej teórie môžeme pochopiť nevyhnutnosť praktizovať zazen. A na základe takej filozofie si budhizmus tak nesmierne ctí konanie. Budhizmus je filozofia, ktorá je založená na konaní, čiže na Dharme, čiže na skutočnosti. A na základe takej filozofie môžeme mať veľmi silnú úctu k morálke.

Teraz žijeme na konci moderného veku a máme veľmi rozvinuté, vynikajúce vedy. A na základe takých vedeckých metód môžeme mať veľmi silnú ničivú moc. Jedným príkladom sú atómové bomby. Takže ak použijeme také mocné zbrane, máme možnosť úplne zničiť ľudskú civilizáciu. A v takej situácii potrebujeme práve samotnú morálku. Kritérium, ako sa správať, je dnes najdôležitejšou vecou na svete. A keď uvažujem o takej situácii, cením si hodnotu filozofie, ktorá je založená na konaní.

Na základe takej filozofie si môžeme tak silno ceniť hodnotu cností. A na základe takých cností môžeme v budúcnosti prežiť. Bez takých morálnych kritérií je problematické, či v budúcnosti prežijeme, alebo nie. Takže v takom zmysle musíme uvažovať o význame budhistickej filozofie. Budhistická filozofia je založená na skutočnosti. Budhistická filozofia založená na morálke. Budhistická filozofia založená na konaní. A budhistická filozofia je založená na ľudských fyzických podmienkach. Tieto štyri faktory spôsobujú, že budhizmus existuje.

Takže keď uvažujem o takej situácii a keď uvažujem o Nagardžunovom zámere opísať budhizmus, všímam si, že existencia budhizmu v dnešnom svete je veľmi dôležitá pre ľudskú existenciu v budúcnosti. Takže moja dnešná prednáška je skôr príliš abstraktná. Takže si myslím, že nie je veľmi zaujímavá. Ale uvažovať o takej teoretickej veci je tiež dôležité. Pre štúdium budhizmu. Teraz by som chcel svoju prednášku ukončiť a mať čas na otázky a odpovede.

Otázka: Nuž, pred 17 rokmi, pri mojej prvej účasti na vašom seminári, ste raz veľmi dôrazne povedali: Môžete nás naučiť celý budhizmus po anglicky. A mnoho rokov vo mne zostávala pochybnosť, pretože hoci ste vysvetľovali štyri filozofie, niečo chýbalo. Ale pri vašom dnešnom vysvetlení cítim úplné uspokojenie.

Nishijima: Och, ďakujem veľmi pekne.

Otázka: Takže mám veľkú radosť. Niečo vo vysvetlení, rozum, vonkajší svet, prítomný okamih, skutočnosť, [nejasné, 00:28:38–00:28:41: „a vaše štyri pohľady na“ / „a sú to štyri pohľady na“] konanie sa napokon presne zhoduje s mojou skúsenosťou. (smiech) Takže ďakujem veľmi pekne. [nejasné, 00:28:52–00:28:55: „Trvalo vám to dlho.“ / „Trvalo, trvalo to dlho.“]

Nishijima: Takže, [nejasné, 00:28:54–00:29:13: „bola prednáška o Shobogenzo alebo o otázke.“ / „Le pedano shobogendo, o a abdekristen,“] A v... [nejasné, 00:29:13–00:29:46: „Madhyamaka Karika boli výroky strednej cesty.“ / „Pre časy strednej cesty“] Povedal, poprel existenciu duše (soul), ducha (spirit). Má jednu kapitolu. V tej kapitole úplne poprel existenciu duše alebo ducha, keď som to čítal, bol som dosť prekvapený. Predtým som pochyboval, či duch existuje alebo nie. A v Shobogenzo od majstra Dógena tiež opísal neexistenciu ducha. Ale medzi mnohými náboženstvami zvyčajne veria v existenciu duše alebo ducha. Preto moja myšlienka kolíše medzi dvoma: duch existuje alebo duch neexistuje.

Ale podľa myšlienky majstra Dógena v Shobogenzo si musím myslieť, že duch neexistuje. A keď čítam Madhyamaka Kariku, Nagardžuna tiež tvrdí neexistenciu duše alebo ducha. Takže v základe budhizmu môže byť taká myšlienka pravdivá. Takže podľa takej myšlienky som mal o duši alebo duchu akési dosť jasné rozhodnutie. A podľa budhistickej myšlienky Dharma, niečo, čo zahŕňa ducha aj hmotu. Duch a hmota neexistujú nezávisle. Duch je ľudský pojem. Hmota je tiež ľudský pojem. Dharma existuje a duch neexistuje. To je budhistická myšlienka o duchu.

A v Madhyamaka Karike písal o nirváne a jednoducho povedal: Nirvána je práve náš každodenný život. V Shobogenzo majster Dógen tiež povedal: Náš každodenný život je nirvána. Nirvána je práve náš každodenný život. Takže budhistická myšlienka je vždy realistická, nie idealistická ani materialistická.

A na základe takej realistickej filozofie môžeme otvoriť nový vek, v ktorom môžeme žiť na základe skutočnosti. A táto filozofia je veľmi dôležitá, keď myslím na situáciu vo východnej Ázii, kde majú vojny. Myslím si, že obe, ak sa obe strany spoliehajú na samotnú skutočnosť, niet rozdielu. Je nemožné, aby mali odlišný základ. A v takej situácii si všimnú, že nie je potrebné bojovať. Nie je potrebné stláčať spúšť pušiek.

Takže spoliehať sa na samotnú skutočnosť je pre ľudské bytosti veľmi dôležitý postoj, myslím. A budhistická myšlienka naznačuje taký obsah. Takže keď čítam Mulamadhyamaka-kariku, myslím si, že budhizmus nie je náboženstvo, ale samotná filozofia, pretože obsah Mulamadhyamaka-kariky je iba filozofia, iba teória, a v knihe nenachádzam žiadny druh náboženského postoja. Takže v starovekej Indii sa ľudia, niektorí ľudia, spoliehali na takú filozofiu a riadili podľa nej svoj život. Takže sa domnievam, že v 21. storočí alebo neskôr ľudské bytosti dospejú k realistickej filozofii.

A realistickou filozofiou môžeme cítiť, že nie je potrebné na boj. Nie je potrebné bojovať. Na základe skutočnosti môžeme v mnohých problémoch dospieť k spoločnému záveru. Takže dúfam, že sa takého veku v budúcnosti dočkáme. Samozrejme, vtedy už nebudem žiť. Ale takú nádej do budúcnosti ľudskej spoločnosti vkladám. Sú nejaké otázky?

Otázka: Veľmi konkrétna otázka. Hovoríte, že duch neexistuje. Niekedy používame ducha tak nejako každodenne. Napríklad tento týždeň mám nádchu, takže fyzicky sa necítim veľmi dobre. Ale môj duch, niekde sa cítim celkom šťastne. Takže to niekde nazývam duchom. Je to ten istý duch, ktorý Nagardžuna popiera?

Nishijima: Takže v tom význame je duch slovo. Takže slovo duch naznačuje niečo. Niečo existuje, ale duch neexistuje. To je jeho myšlienka. Takže Dharma existuje, ale ľudské myšlienky a zmyslové podnety nie sú skutočná existencia.

Otázka: Ale nepopiera naše pocity, ktoré zhŕňame pod slovo nazývané duch.

Nishijima: Á, áno. Takže nepopiera hodnotu pojmov. Ale nemali by sme si myslieť, že pojem je skutočná existencia. Áno.

Otázka: Čo majster Nagardžuna myslí o? Čo myslí pod rozumom?

Nishijima: Rozum je mentálna schopnosť. Takže schopnosť myslieť, schopnosť vnímať. Mentálna funkcia sa nazýva rozum. To je môj výklad.

Otázka: Verí, že popiera subjektivitu, objektivitu, premýšľanie o. A rozum je súčasťou funkcie myslenia.

Nishijima: Á, takže jeho myšlienka je iná. Keď poprel subjektivitu a objektivitu, domnievam sa, že našiel niečo, o čom nemožno pochybovať. Takže je niečo, v čo musí veriť, a tie objekty sú štyri. To je jeho myšlienka. [nejasné, 00:40:15–00:40:24: „Takže subjektivitu, nepotvrdzuje“ / „Takže objektivitu, nepotvrdzuje“] existenciu subjektivity. Potvrdil existenciu Dharmy, ale nepotvrdzuje existenciu subjektivity. Ale v inej oblasti uvažoval o niečom, o čom nemožno pochybovať, a to sú tie štyri.

Otázka: Rozum je v istom zmysle to niečo, čo sa nedá kategorizovať, čo, [nejasné, 00:41:10–00:41:12: „dobre, je to ako to objektívne,“ / „hádam ako objektívne“] naša objektívna prirodzenosť, ale presahuje objektivitu, myslím tým naše myšlienky.

Nishijima: Á, takže tie štyri sú jeho vlastný skutočný pocit.

Otázka: A vonkajší svet je náš subjektívny pocit.

Otázka: [nejasné, 00:41:27–00:41:29: „Rozum? Nie, čo ste povedali.“ / „Ro- rozum nie. Prečo hovoríte“]

Otázka: Nie.

Otázka: Inak nemôžeme o tom slove vôbec diskutovať. Rozum znamená spôsob, ako použiť myslenie na vysvetlenie, nie? Rozum.

Nishijima: Á, takže použil som rozum, mentálnu funkciu.

Otázka: Ako sa to povie po japonsky?

Nishijima: Risei. Risei je v japončine dosť filozofické slovo. Takže zvyčajne používame kokoro.

Otázka: Kokoro. Pôsobenie mysle, pôsobenie mysle.

Nishijima: Áno, to je moja myšlienka.

Otázka: Takže môžeme veriť v pôsobenie mysle, ale on popiera, že to, čo myseľ vidí, popiera, že to je skutočnosť.

Nishijima: Á, takže áno, to je jeho myšlienka.

Otázka: Ale proces pôsobenia mysle sa nazýva rozum.

Nishijima: Takže to nemohol poprieť.

Otázka: [nejasné, 00:42:48–00:42:49: „Nemôžete to poprieť.“]

Otázka: Presne ako vonkajší svet, nemôžete poprieť, že niečo existuje, ale naše pojmy o ňom sú naše... Bola tu ešte jedna vec, ktorú povedal, že vraj Nagardžuna popiera okamžitosť tohto sveta.

Nishijima: Á, takže opísal čas v jednej kapitole a v tej kapitole naznačuje, že čas súvisí s existenciou. Existencia súvisí s časom. Takže taká myšlienka je veľmi podobná alebo rovnaká ako myšlienka majstra Dógena v Shobogenzo. Takže môžeme nájsť mnoho podobností medzi myšlienkami majstra Dógena a Madhyamakou.

Otázka: Myslím, že Nagardžuna poprel okamžitosť a tiež večné, obe spolu.

Nishijima: Nie je to filozofický opis, ale keď sa pozeráme na tento svet, zdá sa, že nie je okamžitý, ale nezdá sa ani večný.

Otázka: Takže obe spolu.

Nishijima: Á, áno. Takže keď na základe tejto filozofie uvažujem o ľudskej spoločnosti, dnes sú ľudia, ktorí sú inteligentní, ctení, a ľudia, ktorí majú bystrý zmysel, sú tiež ctení. Ale myslím si, že ľudia, ktorí nerobia zle, nie sú až tak [nejasné, 00:45:29–00:45:41: „revealed“ / „deviant“]. Najmä v japonskej spoločnosti, najmä po druhej svetovej vojne, japonskí ľudia neveria ľuďom, ktorí nerobia zle. Preto si myslím, že kritériá morálky nie sú v spoločnosti, v ktorej žijeme, až také dôležité.

Otázka: Znamená to, že spoločnosť si nemyslí, že je to dôležité.

Nishijima: Takže ľudia v spoločnosti neodhaľujú (reveal), nectia (revere) hodnotu morálky. Takže to, v japonskom príslovi: človek, ktorý je čestný, je hlúpy. Toto príslovie je veľmi silné, akási filozofia. A toto príslovie je v japonskej spoločnosti veľmi populárne. A ďalšie príslovie: červený signál na ulici nás nestraší, keď prechádzame cez ulicu s mnohými ľuďmi. Aj táto myšlienka, či dodržiavať pravidlo, alebo nie, nie je až také dôležité. Moc mnohých ľudí je silná. Takže aj toto je popretie morálnej hodnoty.

Otázka: To platí aj v Tokiu, napríklad.

Nishijima: Áno.

Otázka: Je to dosť zaujímavé. Na Západe, ak je skupina ľudí a jeden človek prechádza, potom si ľudia predstavujú akési rovnaké právo každého jednotlivca. Ale v Japonsku má skupina, ktorá kráča týmto smerom, oveľa väčšiu moc ako jednotlivec, ktorý kráča týmto smerom. Takže musí ustúpiť nabok.

Nishijima: Áno. Takže také pomery v japonskej spoločnosti nie sú vždy. Pred vojnou bola situácia trochu iná. Takže si myslím, že dnešná japonská situácia by sa mala zmeniť. Takže sa o to usilujem.

Otázka: Keď vidím skupinu Japoncov, ako ku mne kráča ako skupina, vždy sa chcem pretlačiť priamo stredom. Je to veľmi hrubý pocit, ale vždy to chcem urobiť. Čo mi radíte robiť?

Nishijima: Takže dodržiavať pravidlá krajiny je dosť dôležité. Takže keď krajina rozhodla, mali by sme chodiť po pravej strane. Mali by sme chodiť po pravej strane. Ak krajina rozhodla, mali by sme chodiť po ľavej strane. Mali by sme chodiť po ľavej strane. A je dosť zvláštne, že v Japonsku dnes také pravidlá nie sú veľmi jasné. Takže niektorí ľudia chodia po pravej strane. Niektorí ľudia chodia po ľavej strane. Takže niektorí ľudia si myslia, že dodržiavať pravidlá nie je veľmi primerané. Nasledovať skutočnú situáciu bez pravidiel je jeden postoj a jeden druh filozofie.

Takže obnoviť morálku je, myslím, v japonskej spoločnosti veľmi dôležitý bod. A aby sme obnovili morálku, musíme sa spoliehať na budhistickú filozofiu, ktorá je založená na samotnom konaní. Na základe tej filozofie môžeme teoreticky vysvetliť, prečo by sme mali dodržiavať morálku. Takže aby sme to vysvetlili teoreticky, potrebujeme filozofiu, ktorá je založená na konaní. Takže, dobre? Takže na konci prednášky poďme...

[recitácia, 00:51:29–00:53:04]