Bussho — 4. prednáška

Po prednáške, ktorú som mal dnes ráno, som mal pocit, že som vrhol oblak na plný mesiac majstra Nagardžunu. Som dosť unavený, čiastočne z časového posunu, pretože som sa minulý týždeň vrátil z Japonska. Uvažujem, či tomuto textu robím česť, ale možno majster Dogen povie, že aj to, že textu česť nerobíme, je robiť textu česť, ak ho čítame. Tak to urobme.

Sme na strane 10.

Nerozumejte slovám „buddha-prirodzenosť nie je veľká ani malá…“ v bežnom zmysle ani podľa učenia intelektuálnych či materialistických budhistov. Jednostranní a tvrdohlaví ľudia, ktorí veria, že buddha-prirodzenosť musí byť rozľahlá a veľká, lipnú na nesprávnej predstave. Namiesto toho zvážte myšlienku, že buddha-prirodzenosť možno vyjadriť slovami práve v prítomnom okamihu, ako to urobil majster Nagardžuna, keď povedal „…ani veľká, ani malá…“ Pretože práve v prítomnom okamihu niet oddelenia medzi počutím a porozumením.

Toto je dosť zaujímavý komentár. Ak niečomu práve v prítomnom okamihu plne rozumieme, počuť to znamená rozumieť tomu. Naše porozumenie je často akýmsi intelektuálnym rozpoznaním niečoho, roztriedime, čo počujeme, a pridáme to k vedomostiam, ktoré už máme – zaradíme niečo do svojej existujúcej štruktúry vedomostí. To nazývame „aha, rozumiem“. Ale porozumenie, o ktorom tu hovorí, je počutie ako porozumenie. To zvyčajne porozumením nenazývame. Môžeme to nazvať „bezprostredné porozumenie“ alebo „prítomné porozumenie“. Mnohé komentáre majstra Dogena sú o prítomnom porozumení. Napríklad, ak sa pozrieme na jeho komentár: „Nerozumejte slovám buddha-prirodzenosť nie je veľká ani malá… v bežnom zmysle ani podľa učenia intelektuálnych či materialistických budhistov“, myslí tým, aby sme tomu nerozumeli v zmysle toho, čo slová hovoria. „Buddha-prirodzenosť nie je veľká ani malá“… nemyslite si, že buddha-prirodzenosť nie je veľká ani malá, aby ste ju mohli zaradiť do štruktúry v mozgu, v ktorej sú veľké a malé. Znamená to niečo iné, znamená to akési jednoduché rozpoznanie, že buddha-prirodzenosť je mimo našej rozlišujúcej mysle. Ak nad tým premýšľame, nemôžeme tomu porozumieť, ale niekedy môžeme mať akési prítomné porozumenie.

Otázka: Vracia sa to k tomu, čo si predtým hovoril o tom, ako môžeš prísť na prednášku a nemusíš jej vždy rozumieť.

Mike: Presne tak, niekedy rozumieme, keď si myslíme, že nerozumieme. Je to trochu ako rozdiel medzi pohľadom na niečo priamo a pohľadom naň periférnym videním. Najmä intelektuálni ľudia chcú niečo uchopiť priamo, presne zacielené. Porozumenie, o ktorom hovorí majster Dogen, je niečo širšie a nezacielené. V tomto zmysle môžeme Shobogenzo porovnať nie s filozofickým logickým dielom, ale s rozsiahlym obrazom; prechádzame po obraze očami a kútikom oka niečo zbadáme. Ak sa naň pozrieme priamo, nevidíme, čo to je. Naznačuje, že ak sa do viet nebudeme zahľadúvať tak ostro, získame akési prítomné porozumenie a čudujeme sa, či sme ho získali, alebo nie. Ale ak Shobogenzo prechádzame znova a znova, uvedomíme si… „aha, chápem, to dáva zmysel“. Je to v istom zmysle jemné porozumenie.

Práve v prítomnom okamihu môžeme počuť-a-porozumieť verš, ktorý recituje majster Nagardžuna: „moje telo prejavuje plný mesiac, aby vám ukázalo, čo je buddha.“ Neexistuje pevný spôsob, ako učiť pravdu, a účinnosť týchto učení je mimo slov a obrazov.

To je jeho báseň. Majster Nagardžuna vo svojej básni hovorí to isté. Potom majster Dogen komentuje:

Jeho fyzické telo sa javilo ako plné, ako okrúhly mesiac, a ukazovalo im plnosť buddhu. To, že plne prejavil svoje telo, nás môže naučiť, čo naozaj znamená dlhý, krátky, štvorcový a okrúhly. Ľudia, ktorí nerozumejú vzťahu medzi jeho telom a tým, že ho prejavuje, nemôžu pochopiť, čo sa myslí plnosťou mesiaca ani tým, čo je buddha.

Takže znovu naznačuje druh porozumenia, ktorý sa líši od intelektuálneho porozumenia. Intelektuálne chápeme vzťah medzi jeho telom a tým, že ho prejavuje, ako akýsi kauzálny vzťah – mám telo a niečo s ním robím. Takže tu som ja a je tu to, čo s ním robím. Takže „telo“ je predmet a „prejavovať ho“ je sloveso. Ale majster Dogen naznačuje jednotu v tom, že sa majster Nagardžuna prejavuje pred publikom. Jeho telo a jeho prejavovanie sú jedno. Pretože majstra Nagardžunu nevidíme rozlišujúcim spôsobom, pozeráme sa naňho, neanalyzujeme ho, je tam len majster Nagardžuna. Takže telo a prejavovanie sú tam v plnosti majstra Nagardžunu pred jeho publikom. To naznačuje, že publikum alebo človek, ktorý sa pozerá na majstra Nagardžunu, majstra Nagardžunu intelektuálne neskúma a intelektuálne neskúma ani to, čo majster Nagardžuna povedal, ale počuje a rozumie, alebo vidí a rozumie, alebo počúva a rozumie. Znie to veľmi zvláštne, ale je to pravda.

Otázka: Hovorí len o tom, že nie sme rozdelení.

Mike: Áno, presne. Počutie a porozumenie znamená počutie a porozumenie ako jeden čin. A rovnako ako majster Dogen sa musíme so slovami trápiť, pretože skutočný zážitok v prítomnosti nevieme presne opísať slovami. Ľahko sa hovorí o intelektuálnom porozumení, o spôsobe, akým sa učíme vedomosti, prečítame si knihu a keď ju prečítame, myslíme si, že knihe rozumieme. A keď jej rozumieme, myslíme si, že vedomosť, ktorú sme z knihy získali, je skutočná, je naša, vieme to. Môžeme si prečítať knihu o pestovaní jabĺk v Pretórii a keď ju dočítame, vieme všetko o pestovaní jabĺk v Pretórii, možno sme v Pretórii nikdy neboli a možno sme nikdy nepestovali jablká, ale nasledujúci deň môžeme viesť pekný rozhovor s niekým ako autorita v tejto téme. Robíme to neustále, hovoríme o témach, o ktorých v skutočnosti nič nevieme zo skúsenosti, ale o ktorých sme čítali. Takže si túto vedomosť nárokujeme ako nejako súčasť seba, ale nie je to tak, sú to len fakty uložené v našom mozgu, ktoré sme si zapamätali z knihy. Skutočné porozumenie je hlbšie, všetci ho máme, ale nezískavame ho z kníh, alebo ho nezískavame iba z kníh.

Otázka: Noviny sú toho výborným príkladom.

Mike: Áno, a sú tu zahraniční korešpondenti, ktorí odídu do nejakej krajiny na pár týždňov a napíšu podrobný článok o tom, čo sa tam deje. Mám priateľa, ktorý je Brit a žije v Japonsku už viac ako tridsať rokov, je nezávislým korešpondentom. Jeho veľkou bolesťou hlavy je, keď noviny pošlú novinárov, ktorí strávia v Japonsku pár týždňov alebo mesiacov, naštudujú si o krajine a porozprávajú sa s pár ľuďmi, a potom napíšu tieto autoritatívne články alebo urobia dlhé televízne relácie. Ale oni nevedia, nevedia sami, poznajú niekoho, kto vie. Máme rôzne druhy porozumenia a vedomostí.

Otázka: Veríme tomu, čo nám povedia. Na tom zakladáme svoje úsudky.

Otázka: Kedy vieš, že vieš?

Mike: Viete, keď viete, kedy viete. Keď viete, že viete, tak viete. Takže napríklad, ak ste nikdy nepili čaj rooibos, ale čítali ste o čaji, môžete sa s niekým baviť o čajoch. Ale ak ste čaj rooibos pili, poznáte ho.

Otázka: Takže skúsenosť, napríklad z pobytu v cudzej krajine, sa rozvíja časom. Ako vieš, kedy si dostatočne kvalifikovaný na to, aby si o nej diskutoval?

Mike: Dobrá otázka. Vlastne to nikdy neviete. Ale viete spoznať niekoho, kto nevie. Môj priateľ v Japonsku dokáže spoznať ľudí, ktorí nevedia, hneď. A viete spoznať aj ľudí, ktorí vedia. Platí to pri všetkom, ak máme s niečím skúsenosť a hovoríme o tom s niekým iným, viac-menej vieme povedať, či vie, viac-menej, pod povrchom našej hrdosti či čohokoľvek iného vieme povedať, že vie, o čom hovorí, akosi na intuitívnej úrovni.

Otázka: Správy sú dosť dobrým príkladom, niekedy ich sleduješ a myslíš si, že títo zahraniční korešpondenti mohli povedať presne to isté zo štúdia, bez toho, aby tam vôbec išli. Čo získajú tým, že stoja na pláži v Thajsku?

Otázka: Mike, ako to funguje s filozofiou?

Mike: Dobrá otázka. Filozofia je, predpokladáme, založená na skúsenosti, hoci veľa filozofie je založené na myslení. Môžeme teda povedať, že oblasť filozofie v mnohom nie je skúsenostná, ale je produktom ľudského myslenia. Ale v skutočnosti naše myslenie musí byť skúsenostné. Descartes sa musel pozrieť na svoj vlastný život, aby mohol povedať „som, pretože myslím“. Ale rôzni filozofi sú viac či menej abstraktní. Niektorí z nich vezmú trochu skutočnosti a napíšu o nej celé hory analýz. Niektorí vezmú veľa skutočnosti a napíšu o nej málo. Ale vo všeobecnosti je to, čo poznáme ako filozofiu, vlastne abstraktné a teoretické, čo sa nespája späť s našou skúsenosťou. Filozofia vedy je rastúca oblasť. Myslím, že je to oveľa realistickejšia oblasť než oblasť intelektuálnych filozofov, hoci tí vytvorili veľké diela. Veda sa vracia k hmotnému svetu, aby overila, že to, čo bolo povedané, dáva zmysel.

Otázka: Takže by sme mali robiť to isté s filozofiou?

Mike: Dúfam, že áno. Dúfam, že sa filozofi vrátia ku skutočnosti, aby zistili, či to, čo povedali, dáva zmysel, alebo nie.

Otázka: Nie je to niečo z toho skúsenostného základu, z ktorého filozofi žijú, angažujú sa v argumentácii s inými filozofmi. Kým vedec, ktorý nerobí experimenty, je… ťažko si predstaviť filozofa, ktorý by sa nehádal s inými filozofmi. To by mohlo byť ich uzemnenie.

Mike: Áno, ale žiaľ, vytvorili klub s prísnymi pravidlami, ak porušíte pravidlá, nikto sa s vami nerozpráva. To je problém. Napríklad si nesmiete protirečiť. Ak napíšete, že A je B, a potom napíšete, že B je A, všetci ostatní filozofi povedia „ach, pozrite, on si protirečil!“. To sa nesmie. Môžeme teda budovať abstraktné vedomosti, ale abstraktné vedomosti sú abstraktné vedomosti, nenavrhujem, aby sme to nerobili, robíme to neustále. Nenavrhujem, že to nemá žiadnu hodnotu, všetky správy, ktoré počúvame od ľudí, ktorí na týchto miestach nikdy neboli, majú veľkú hodnotu. Ale mali by sme si všimnúť rozdiel medzi niekým, kto niečo nezažil, a niekým, kto zažil. Je to veľmi dôležitý rozdiel.

Otázka: Myslíš si, že preto je pri štúdiu budhizmu dôležité, aby si ho nerobil len z kníh?

Mike: Preto majster Dogen hovorí, že musíme cvičiť zazen. Ale každopádne, majster Nagardžuna hovorí o niečom bezprostrednom, o akomsi bezprostrednom porozumení, a majster Dogen naznačuje, že môžeme počuť a porozumieť tomu, čo majster Nagardžuna povedal v tomto odseku.

Hlúpi ľudia, ktorí si neuvedomili pravdu Buddhu, si myslia, že sa jeho telo premenilo na plný mesiac, ale to je nesprávne.

Oni si to naozaj mysleli. A to znie hlúpo, však? Ale v dnešnej dobe je v oblasti náboženského a duchovného života veľa takých hlúpostí. Možno oveľa hlúpejších než táto.

Ako mohol prejaviť iné telo na tom istom mieste a v tom istom čase, keď sedí na svojom mieste v prednáškovej sieni? Jeho telo sa prejavilo presne tak, ako sa prejavuje telo ktoréhokoľvek človeka, ktorý tu a teraz sedí v tejto sieni. Aj my všetci prejavujeme plnosť mesiaca! Telo, ktoré sa prejavuje, sa nedá úplne vyjadriť opismi ako štvorcové alebo okrúhle, existujúce alebo neexistujúce, viditeľné alebo neviditeľné, ani pomocou neobmedzeného počtu vlastností; je to len telo, ktoré sa prejavuje.

Majster Dogen tým v celkom jednoduchom zmysle myslí, že ak sa pokúsite opísať človeka, na ktorého sa pozeráte, nedá sa to. Pretože sa na toho človeka pozeráte, môžete vyskúšať nejaké frázy na jeho opis, ale opis nezachytí úplne človeka pred vami. Nedá sa to. A toto je úloha spisovateľov. Ako spisovateľ opíše niečo niekomu, kto to nevidel? Použije mnoho opisných prostriedkov a obrazov, aby sa pokúsil vyvolať predmet. Ale obraz vyvolaný v jednom čitateľovi a obraz vyvolaný v inom, zaujímalo by ma, nakoľko sú presné alebo odlišné.

Otázka: Mesiac je veľmi symbolický obraz, nie?

Mike: Áno.

Otázka: Môžeš k tomu niečo povedať?

Mike: Nie. Keď vyjdete von a pozriete sa na mesiac, nevidíte žiadne symbolické zaťaženie. Keď sa vrátite a už nie je viditeľný, vtedy ho zaťažíte symbolikou. Hoci mesiac, keď ho naozaj vidíme, je… pohlcuje nás, objíma nás. Preto ľudia chodia von a pozerajú sa na mesiac. Keď vidíme mesiac na jasnej tmavej oblohe, sme s ním jedno. Nie metaforicky, ale skutočne, situácia, keď sa pozeráme na mesiac, je jednota.

Otázka: Dogen vo svojej poézii mesiac často používa. A používa ho…

Mike: Symbolicky.

Otázka: No nie, má to konotácie…

Mike: Mesiac je veľmi mocný, rovnako ako slnko, ale na slnko sa nemôžete pozerať. Nemôžete naň zízať. Plnosť slnka môžeme cítiť, ale nevidíme ju. Ale mesiac môžeme objať, alebo ho nechať, aby objal nás. Má v sebe túto plnosť. Vlastne to robíme.

Otázka: Budhistická filozofia je taká, však, je ako umenie, zobrazenie skutočnosti, ako keď urobíte fotografiu.

Fráza „plnosť mesiaca“ znamená to isté, čo majster Fuke povedal majstrovi Rinzaiovi: „To, čo existuje práve tu, je nepopísateľné, či sa to pokúšate opísať podrobne, alebo približne.“

Toto je citát, ktorý majster Dogen prevzal z jedného z koanov, ktoré zozbieral. Je to príbeh o dvoch budhistických majstroch, majstrovi Fuke a majstrovi Rinzaiovi. Mimochodom, majster Rinzai nebol členom školy Rinzai, takže ho môžeme pripustiť do Shobogenzo. To, čo majster Fuke povedal majstrovi Rinzaiovi, je pravda, ale často si to nevšímame – to, čo existuje práve tu pred nami, je vlastne nepopísateľné. To neznamená, že by sme sa to nemali alebo nemohli pokúšať opísať, je to jednoducho fakt.

Pretože sa majster Nagardžuna zbavil sebeckej pýchy, keď prejavil svoje vlastné telo, ukázal im, čo je buddha. Akt ukazovania odhalil telo buddhu, niečo úplne odlišné od nášho pojmu o tom, čo je buddha.

To je veľmi pravdivé. Majster Dogen naznačuje, že sebecká pýcha nám akosi bráni prejavovať vlastné telo. Ten, kto má sebeckú pýchu, si pred seba dá niečo navyše, masku, niekedy možno arogantnú alebo príliš sebavedomú masku. Chce vytvoriť obraz seba samého, ktorý sa líši od toho, aký naozaj je. A samozrejme, všetci to robíme, či chceme, alebo nie, ale chcieť to robiť je niečo iné ako to robiť nechcieť. Naznačuje teda, že majster Nagardžuna nechcel sedieť vpredu v miestnosti a vytvárať akýsi obraz seba ako hrdého učiteľa pravdy. Prejavil sa preto presne taký, aký bol, a prejaviť sa presne takými, akými sme, znamená byť buddhom. Byť buddhom je úplne iné ako náš pojem o tom, čo je buddha. Buddhovia sú skutoční, my máme predstavy o buddhoch, obrazy buddhov a opisy buddhov, ale všetko sú to úplné výmysly, jediní skutoční buddhovia sedia tu v tejto miestnosti, ale nie vždy zapadajú do nášho obrazu alebo spĺňajú naše normy. Váhame myslieť si, že by sme mohli byť buddhom, pretože máme pocit, že na to celkom nestačíme. Uvedomiť si, že celkom nezodpovedáme, je byť buddhom, prijať seba samých takých, akí sme.

Hoci buddha-prirodzenosť opisujeme slovami ako jasná a žiarivá ako plný mesiac, neznamená to, že sa premenil na plný mesiac! A keďže hovorí, že účinnosť týchto učení je mimo slov a obrazov“

(To je báseň majstra Nagardžunu…)

môžeme uzavrieť, že telo, ktoré im ukázal, bolo viac než len fyzické telo, ktoré mohli vidieť a opísať. Hoci sa zdalo byť len fyzickým telom, bolo to telo buddhu plne prejavené. Toto sú znaky učenia pravdy, ktoré nemá pevný spôsob.

Telo, ktoré im ukázal, bolo podľa majstra Dogena viac než len fyzické telo, a samozrejme je pravda, že nie sme iba fyzické zvieratá, máme myseľ a myšlienky. Môžeme povedať, že máme mentálne alebo duchovné telo a fyzické telo, ale nie sú odlišné. Alebo môžeme povedať, že naše skutočné ja má dve strany, abstraktnú alebo mentálnu stranu a konkrétnu alebo fyzickú stranu. Ale nie sú oddeliteľné, len záleží na tom, na ktorú sa pozeráme alebo ktorú práve ukazujeme. Majster Dogen teda hovorí, že keď majster Nagardžuna plne prejavuje svoje telo, neznamená to len fyzické, znamená to celok, fyzické a mentálne, alebo fyzické a duchovné. Aj keď sa pozeráme na plný mesiac, keď naozaj stojíme v tme a pozeráme sa na mesiac, nie je to len fyzické, je to niečo celistvé, môžeme cítiť jeho prítomnosť, môžeme cítiť myseľ mesiaca, ducha mesiaca. Tak to teda je. Samozrejme, ako sa hovorí v poslednej vete, „nemá pevný spôsob“, samozrejme nemá pevný spôsob, skutočnosť sa neustále mení. Takže pevný spôsob existuje, je to nasledovať skutočnosť, ale skutočnosť nie je pevná. Alebo ako často hovorieval Nishijima Roshi, „naším cieľom je nemať cieľ“, naším pevným spôsobom je nemať pevný spôsob.

Kanadeva opísal to, že sa majster Nagardžuna neprejavuje pevným spôsobom, ako „imanentný a vyvážený stav buddhu“. Hoci publikum opísalo jeho telo ako podobné plnému mesiacu videnému z diaľky, v skutočnosti sa stretlo s niečím, čo predtým nezažilo: s dynamickou povahou toho, kto učí pravdu, povahou, ktorú zažilo v okamžitom stave, v ktorom si neboli vedomí (aware) žiadneho oddelenia medzi tým, čo videli, a tým, čo počuli. A keď pokračovali v počúvaní jeho učenia, chvíľami si boli vedomí (aware) toho, že sa plne prejavuje ako mesiac, v týchto chvíľach jeho telo akoby zmizlo a boli si vedomí (aware) už len toho, že učí pravdu, a inokedy sa tento stav plnosti rozplynul a jeho obyčajné telo sa vrátilo do ich vedomia (awareness).

To je dlhá veta, chápete, o čo ide? Počúvali majstra Nagardžunu, ako učí, a ako počúvali, občas sa stali jedno. Počúvali ho, ale ich počúvanie a porozumenie a potom on, všetko sa stalo jedno. Potom občas z toho stavu vypadli a pred nimi sedel majster Nagardžuna, potom do toho stavu znova vplynuli, to sa stáva. Je to normálna situácia. Ale príbeh, ktorý sa odovzdával, dosť zjednodušene naznačoval, že sa majster Nagardžuna akosi premenil na okrúhly mesiac, a namaľovali z toho obrazy. Nikto v chrámoch, kde tieto obrazy viseli, nevedel vysvetliť, čo naozaj znamenajú, a vlastne, ako uvidíme neskôr v kapitole, to majstra Dogena nahnevalo do zúrivosti, mal dosť hádavú návštevu jedného chrámu, kde sa všetkých pýtal, čo tam ten obraz robí, ale nikto nevedel dať uspokojivú odpoveď.

Tu prestanem čítať, ale je v poriadku, ak budete z vašej strany ďalej hovoriť.

Otázka: Mike, môžeš povedať viac o tom, že mesiac má duchovnú stránku?

Mike: Áno, necítiš to?

Otázka: Neviem.

Mike: No, ak vyjdeš von a pozrieš sa na mesiac, cítiš len akúsi materiálnu…

Otázka: Záleží… na mne.

Mike: Aha, áno, záleží na tebe.

Otázka: Ak som pohltený, tak je tam ten pocit…

Mike: No, je tu ťažkosť, sú tu dve slová, mentálne a duchovné. Slovom mentálne myslíme niečo, čo súvisí s mysľou, a slovom duchovné zvyčajne niečo trochu vágnejšie a nádhernejšie. Myseľ je plná komplikovaných a niekedy špinavých faktov, ale duchovné oblasti sú plné niečoho dosť pekného a… vlnivého. Ale v budhizme znamená mentálne a duchovné to isté. Existuje jedna oblasť, ktorá je fyzická, ktorá je hmota, a druhá oblasť, ktorá je mentálna alebo duchovná, ktorá je nehmota. Môžeme ju nazvať mentálnou alebo duchovnou, je to všetko jedno.

Otázka: Nepochádza to od nás… z našej strany?

Mike: Áno, pochádza, ale budhizmus hovorí, že všetky živé bytosti majú telo a myseľ ako jedno. Takže mentálne a fyzické je vo všetkých živých bytostiach jedna vec. Ale to tiež hovorí, že každá živá bytosť má mentálny a duchovný aspekt, dokonca aj kamene. A pozostatok toho je napríklad v japonských záhradách, v takzvaných zenových záhradách v Japonsku, kde kameňom určujú pohlavie, sú ženské kamene a mužské kamene. Nepýtajte sa ma, aký je rozdiel. „Vy dvaja ste to zase robili?“ Preto hrabú štrk.

Otázka: Existuje fyzický zmysel, v ktorom sme s mesiacom spojení, a to je, ako fyzický organizmus, spôsob, akým mesiac skutočne priťahuje… a ovplyvňuje mikroorganizmy.

Otázka: Vyzeralo to, že Mike hovorí, že mesiac má myseľ.

Mike: Áno, mesiac má myseľ. Nie je to tak, že mesiac má myseľ, je to tak, že mesiac je skutočný, všetko má dve strany, všetko skutočné má dve strany. Všetko vo vesmíre má dve strany, ale tie dve strany nie sú oddelené. Aby sme o tom mohli hovoriť, rozdeľujeme to na dve strany. Keď teda idete a pozeráte sa na mesiac, nie je možné vidieť ho len ako fyzický objekt, ako ľudské bytosti reagujeme na niečo iné, čo tam je, nemôžeme inak, pretože je to niečo skutočné. Ak si o mesiaci prečítame v knihe, môžeme sa vzťahovať len na jeho fyzickú stranu, môžeme povedať, že je 248 000 míľ od Zeme alebo koľko to je, jeho priemer je taký a taký atď. Ale to nie je skutočný mesiac, môžeme sa naň pozerať ako na fyzický objekt alebo ako na objekt našich vedomostí, ale keď sa na mesiac naozaj pozeráme, pozeráme sa na skutočný mesiac, a skutočnosť mesiaca obsahuje to, čo nazývame dvoma stranami, mentálnou a fyzickou, tak sa na veci pozeráme. Nie sú oddelené, takže nemôžeme povedať, že je tu mesiac a jeho myseľ, znamená to, že tam je skutočný mesiac, ktorý je mesiac-skala-a-mesiac-myseľ, všetko je tam.

Je to úplne rovnaké, keď sa pozeráme na človeka, vidíme jeho tvar a vnímame ho, vycítime človeka. A samozrejme to závisí od nášho stavu, ale je to aj stav toho druhého. A stav mesiaca je taký, tomu sa hovorí skutočný. Keď má niečo dve strany, je to skutočné. Keď jednu stranu odoberieme, nie je to skutočné. Takže všetkým vedomostiam, ktoré čítame v knihách, chýba jedna strana. Keď sa obe strany spoja, potom je to skutočné. Skúsenosť je teda skutočná, pretože má vždy dve strany, mesiac na oblohe je skutočný, pretože má dve strany, vy ste skutoční, pretože máte dve strany, moja myšlienka na niečo nie je skutočná, pretože jej chýba jedna strana. Moja myšlienka na Yoko v Tokiu nie je skutočná Yoko, je to len obraz, chýba fyzická strana. Ale ak spojím fyzické a obraz, musím byť v Tokiu, potom by bola skutočná.

Je ťažké o tom hovoriť, neznamená to, že mesiac má myseľ, neznamená to, že mesiac nemá myseľ, znamená to, že skutočnosť mesiaca je…

Otázka: Naše vlastné spojenie s mesiacom…

Mike: Naša fyzická odpoveď na fyzické u toho druhého, naša duchovná odpoveď na duchovné u toho druhého, naša celistvosť alebo plnosť odpovedá na plnosť toho druhého. Publikum v príbehu teda odpovedalo na plnosť majstra Nagardžunu. Pretože bol plný, skutočný, stali sa plnými, skutočnými. A ak sa pozeráme na mesiac, pretože je plný a skutočný, robí nás plnými a skutočnými. Alebo ho možno robíme plným a skutočným my, alebo oboje.

Otázka: Neviem, či je to rovnaký druh skúsenosti, ale niekedy sa cítim ako strom alebo… niekedy ako predmet. A inokedy je to, akoby, stromy plne vyvíjajúce úsilie, hory plne vyvíjajúce úsilie. Neopísal by som to ako duchovné alebo mentálne, ale je to iné.

Mike: Áno, je to iné, alebo je to skutočné. Alebo je to jas prítomnosti. V Shobogenzo majster Dogen hovorí o jase prítomnosti, ten jas je skutočný.

Otázka: Zdá sa, že v tom..

Mike: Keď plne reagujeme, skutočnosť má v sebe jas.

Otázka: Áno, veci sa stávajú veľmi živými.

Mike: Prírodu kategorizujeme, redukujeme ju na fakty, aby sme ju mohli ovládať a naučiť sa, ako funguje. Ale to, čo sa naučíme, čo kategorizujeme, nie je skutočná príroda. Neznamená to teda, že by sme mali mať len skutočné veci a vôbec žiadne fakty o prírode. Nie je to kritika. Jednoducho máme fakty o skutočnosti, ktoré sú pre nás veľmi užitočné, ale musíme rozlišovať medzi faktmi, ktoré o skutočnosti máme, a skutočnou skutočnosťou, ktorá je vždy iná, pretože zatiaľ nie sme dosť šikovní na to, aby sme skutočnosť dokonale opísali.

Otázka: A nikdy nebudeme dosť šikovní na to, aby sme ju opísali.

Mike: Nie si? Majster Dogen by súhlasil. Preto sa o to tak dlho snažil.

Otázka: Nemôže existovať nič také ako úplný opis, pretože to, čo tým myslíš, nie je akosi zachytenie skutočnosti vo svojom opise?

Mike: Áno, ale viete, je veľa snáh v oblasti umelej inteligencie a počul som ľudí v rádiu hovoriť napríklad, že počítačová simulácia je teraz taká prepracovaná, že budeme môcť vytvárať svety, ktoré sú prakticky skutočné. A počul som dlhé a zložité programy, ktoré naznačovali, že podľa nich budeme môcť vytvárať virtuálne svety, ktoré budú ľudské bytosti pociťovať ako skutočné. Podľa mňa je to úplná somarina.

Otázka: Prečo? Ide o vytvorenie pocitu, existujú filmy, po ktorých sa môžeš cítiť smutný…

Mike: Je pocit to isté ako skutočnosť?

Otázka: Nie, ale hovorili o vytvorení pocitu, ktorý je skutočný…

Mike: Áno, dobre. Ak to hovoria, pokiaľ nehovoria, že to bude skutočné. Ako ten film s Keanu Reevesom, Matrix. Mozog vo vani.

Otázka: Vráťme sa k otázke mesiaca a podobne. Vesmír sa vraj rozpína z veľkého tresku z jedného zdroja. To znamená, že všetko, čo teraz existuje, celé mentálne a fyzické kontinuum alebo čokoľvek, všetko vzišlo z jedného zdroja, takže nie je prekvapujúce, že s nami mesiac súcití.

Mike: Myslíš z rovnakého zdroja? Pokiaľ je teória veľkého tresku správna, ale momentálne sa rúca, však? Budeš musieť pokračovať, Ralph. Zdá sa, že je tomu tak.

Otázka: Veda a filozofia majú… keď sa človek dostane k subatomárnemu, mimochodom, o tomto nič neviem… robím to, o čom Mike hovorí, že to robíme, keď niečo prečítame a myslíme si, že o tom vieme.

Mike: O niektorých veciach sa dá vedieť len z čítania. Áno, spájajú sa. Ale problém s teóriou veľkého tresku je, čo sa stalo pred veľkým treskom. To zatiaľ nevyriešili.

Otázka: Nie je to tá istá otázka ako to, čo je za okrajom sveta? Čas a vesmír začali, pretože začal čas, neexistuje žiadne predtým.

Mike: Aha, dobre, takže budhizmus nemôže súhlasiť s teóriou veľkého tresku, pretože Gautama Buddha hovorí, že svet nemá začiatok ani koniec. A tým myslel, že je vždy teraz. Takže teraz je večné.

Otázka: Nie je to aj… v istom bode odmietol zaoberať sa otázkami o začiatku sveta. Namiesto…

Otázka: Toto je akosi bližšie k domovu, spôsob, akým opísal ten príbeh, ktorý sa vznáša dnu a von, mi ozvenou pripomína sedenie v zazene. Nepotrebujem potvrdenie z teórie veľkého tresku ani nič také.

Mike: Pretože cvičíme zazen, môžeme porozumieť príbehom v Shobogenzo, áno. Majster Dogen povedal, že Shobogenzo vychádza z jeho praxe zazenu. Rovnako ako atómový fyzik, teoretik veľkého tresku študuje vzorce molekúl a potom sa ich pokúša opísať, my sedíme a študujeme skutočnosť a potom sa ju pokúšame opísať. Takže sme akýmisi vedcami.

Skončime tu, ďakujem.