stredná cesta
Experiment Kľúčové slová sú pomôcka na cestu k textom; ak vám nesedia, čítajte priamo texty. Ako ich používať →
aj ako stredná cesta medzi dvoma extrémami · stredná cesta medzi snahou a vyhýbaním · střední cesta mezi snahou a vyhýbáním se · middle way between two extremes · hedonism and asceticism · middle path · middle way between trying and avoiding · střední cesta CZ
Zhrnutie
Stredná cesta je to, čo Gautama Buddha našiel medzi dvoma extrémami: materiálnym pôžitkom a krajným duchovným zápalom. V týchto textoch je jej hľadanie stredobodom budhizmu; nachádzame ju rovnováhou, nie voľbou jednej strany, a v zazene stredom stále prechádzame.
Gautama ju našiel, keď opustil asketizmus, nútenie sa, ktorým chceme vytvoriť duchovný stav, a pocítil obyčajné šťastie z nápoja teplého mlieka.
Ako pohľad je to stredný pohľad: nie večné a nie odrezané, ani bytie, ani nebytie, ani idealizmus, ani materializmus. Nishijima nazýva štyri hľadiská a Strednú cestu ústrednými teóriami budhizmu a Mike prekladá názov Nagardžunovho hlavného diela ako Základné verše strednej cesty.
V zazene ju nachádzame prechádzaním stredom, medzi myslením a cítením. V konaní je to stredná cesta a kompromis: keď si obe strany myslia, že majú pravdu, budhizmus hovorí, že sa mýlia obe; a keď ideme strednou cestou medzi dobrom a zlom, môžeme konať vzpriamene.
Patrí pod ↑ budhistická filozofia ↑ prax
Kľúčové slová priamo pod ním✦ Ukázať na hviezdnej oblohe
Úryvky
Čo o tom hovoria naši učitelia: úryvky z prednášok a textov, mierne štylisticky upravené a skrátené; tri bodky (…) značia vynechanú vetu alebo viac. Titulky nad úryvkami sú moje, slová učiteľa sú až v úryvku; otázka pod titulkom naozaj zaznela na prednáške. Ako vznikli →
Nápoj z mlieka: nie hmotné, nie duchovné, práve tu
Gautama Buddha vyrastal v paláci; mal už dosť všetkého toho bohatstva, bolo toho naňho príliš. Odišiel teda a pokúsil sa žiť v lese s jogínmi, ktorí jedli veľmi málo a hovorili, že môžete dosiahnuť najvyššiu úroveň vedomia, kde uvidíte malé atómy vyskakovať do existencie a z existencie. Vyskúšal to a nefungovalo to. Potom vyšiel z lesa, dievča mu podalo nápoj z mlieka, ktorý vypil, a cítil, že mlieko je skutočné. Potom nejaký čas sedel pod stromom a videl, že to nie je v materiálnom úsilí, nie je to v duchovnom úsilí, je to práve tu. Sedel presne tam, kde bol, a uvedomil si: toto je ono, toto je skutočné, tu je pravda. A hľadal mnoho rokov.
Mike · Uji 2: Alternatíva k lineárnemu času Zima 2004 — Uji
Gautama nachádza cestu medzi dvoma extrémami
Gautama si uvedomil, že celý jeho život je priamo tu, na tom mieste, práve v tej chvíli. … Ďalej sedel a uvažoval o svojej skúsenosti asi mesiac a uvedomil si, že našiel akúsi hlbokú rovnováhu vo svojom živote. Napokon vnútorný konflikt v ňom, ktorý ho prinútil opustiť palác, ísť do lesa, opustiť les a prísť tam, kde bol — uvedomil si, že našiel strednú cestu medzi dvoma extrémami, ktoré doteraz formovali jeho život. Na jednej strane extrém hmotného potešenia; na druhej strane extrémne duchovné nadšenie. Konečne si všimol inú cestu, ktorá nebola ani jedným, ani druhým. Bola medzi nimi. Dni plynuli a jasne si uvedomil, že sedenie v pozícii dhyāna nejako súvisí s jeho vyváženým stavom.
Mike · Buddhov objav Jún 2005 — Centrum LotusAj v: Co Buddha objevil?
Nútiť sa nie je budhistický stav
Na niektorých retreatoch sa ľudia radi dostávajú akosi čoraz vyššie a jeden spôsob, ako to urobiť, je mať veľmi prísne pravidlá o zazene. Ľudia sa nútia, a ak sa nútime, vytvára to duchovný stav: tomu sa hovorí asketizmus a je to veľmi dobre známe. Veľa duchovných ľudí v minulosti robilo veľmi bolestivé veci a dosiahli duchovný stav, vo všetkých náboženstvách. Ak takto pristúpiš k zazenu, vytvoríš si pekný duchovný stav a budeš sa cítiť úžasne. Ale to nie je budhistický stav.
Mike · Úvody 4: Obyčajná rovnováha Leto 2003 — Úvody do kapitol ShobogenzoAj v: Dógenove slová ako naše vlastné
Prvá kázeň: štyri hľadiská a Stredná cesta
Budhistické písma nám hovoria, že keď Gautama Buddha dosiahol pravdu, chcel učiť druhých tomu, čo sa naučil. … Svoju prvú kázeň predniesol piatim bývalým druhom, s ktorými sa venoval askéze. Dozvedáme sa, že v tejto prvej kázni kázal Štyri vznešené pravdy, v mojom preklade teóriu štyroch hľadísk, a Strednú cestu. Preto považujeme tieto dve učenia za ústredné teórie budhizmu. Pochopiť tieto teórie znamená pochopiť jadro budhistického filozofického systému.
Nishijima · Tri filozofie a jedna skutočnosť
Nie večné, nie odrezané, ale v strede
Gautama Buddha povedal: nie večné, nie odrezané, ale v strede. A tým výrokom myslel, že neveríme vo večnú dušu; to je brahmánske presvedčenie, ktoré v Indii bolo pred ním, že duša je oddelená od tela a bude navždy pokračovať do iného tela. Nie toto. A nie odrezané znamená, že keď zomrieme, tak je to koniec, takže sme len fyzické telo a nič iné. Nie toto, ale v strede medzi nimi, stredná cesta, učenie stredu. V tom výroku vlastne popiera znovuzrodenie, lebo ak niet duše oddelenej od tela, ktorá je večná, potom je nemožné, aby sa niečo znovuzrodilo.
Mike · Úvody 5: Jasný výklad pre zazen Leto 2003 — Úvody do kapitol ShobogenzoAj v: Budhizmus a teória ne-ja
Katyayana: ani bytie, ani nebytie
Majster Dógen píše: „Toto úplné prejavenie bytia, ktoré je prirodzenosťou buddhu, nie je pojem ako ‚bytie‘ alebo ‚nebytie‘.“ Ak čítame niektoré rané budhistické spisy, nájdeme už v rozhovoroch Gautamu Buddhu s jeho žiakmi diskusie o bytí a nebytí. V ranom budhizme to bola veľmi veľká téma. Je veľmi známy rozhovor Gautamu Buddhu s jedným z jeho žiakov, nazývaným Katyayana alebo Katchana; je v pálijčine. Rozhovor je o tom, či je bytím alebo nebytím Stredná cesta. Buddha hovorí, že nie je ani bytím, ani nebytím. Ľudia potom stovky rokov premýšľali, čo by to mohlo znamenať. … V tejto vete majster Dógen myslí, že keď úplne prejavujeme bytie, sme za pojmami. Bytie a nebytie sú totiž pojmy: v mysli môžeme myslieť na niečo existujúce a niečo neexistujúce, ale nikto v dejinách vesmíru nikdy nevidel niečo, čo neexistuje.
Mike · Bussho 1: Úplné prejavovanie bytia Leto 2004 — Bussho
Stredný pohľad medzi vedou a náboženstvom
Veda je platný spôsob pozerania sa na skutočnosť, takže vedecký pohľad je platný. Musí byť založený na procese; bez procesného pohľadu nemôžete oddeliť príčiny od ich následkov. … Vedecký pohľad na svet vytvoril našu civilizáciu, potrebujeme ho a veríme mu. Majster Dógen však chce naznačiť iný pohľad, mimo vedy aj mimo náboženstva, a tento pohľad sa volá stredný pohľad. Môžete povedať, že je stredom medzi vedou a náboženstvom. Nie je založený na procesnom pohľade ani na duchovnom či večnom pohľade; je založený na skutočnej skúsenosti v prítomnosti. Aj v 21. storočí je to však pre nás také nové, že to znie veľmi čudne, divne, bizarne.
Mike · Uji 2: Alternatíva k lineárnemu času Zima 2004 — UjiAj v: Genjo-koan 3: Konanie len tu a teraz, Vzťah medzi autonómnym nervovým systémom a budhizmom
Nájsť strednú cestu, stredobod budhizmu
otázka z prednášky Mám pravdu, keď si myslím, že prázdnota a forma sú to isté, hoci sa zdajú byť protikladné?
Môžeme povedať niečo, čo nie je ani prázdnota, ani forma. Takže niečo, čo buddha-prirodzenosť ani má, ani nemá. Niečo uprostred. V budhizme sme vždy uprostred, je to stredná cesta. Majster Joshu teda dáva dve zdanlivo protikladné odpovede a skutočnosť je uprostred. … Majster Dógen píše: „Hoci máme mentálny pohľad, ktorý sa formuje z našich minulých skúseností, práve v tomto okamihu máme buddha-prirodzenosť.“ Je to teda skutočná dichotómia. Majster Dógen trvá na tom, že máme buddha-prirodzenosť uprostred svojich mentálnych skúseností, mentálnych pohľadov. Snažíme sa udržať v mysli dve veci naraz a nedokážeme to. Nájsť strednú cestu je stredobodom budhizmu.
Mike · Bussho 3: Joshuov pes a pojmy Leto 2005 — Bussho
Uprostred medzi myslením a cítením
Stredobodom budhizmu je prax zazenu. A v praxi zazenu sedíme v stave, ktorý sa nazýva „konanie“. Konáme. Správame sa. Stredobodom významu konania v budhizme je teda stav v zazene. Keď sedíme v zazene, nesústreďujeme sa ani na svoje myšlienky, ani na svoje vnímanie vonkajšieho sveta. Sedíme v stave, ktorý je uprostred medzi myslením a cítením. Preto sa budhizmus nazýva stredná cesta. … Keď sedíme so skríženými nohami a s prirodzene vzpriamenou chrbticou, s hlavou vyváženou na krku, pomáha to ANS dostať sa do stavu rovnováhy, a v tomto stave rovnováhy sa cítime pokojní. Nie nadmerne znepokojovaní myšlienkami a nie strhnutí svojimi zmyslami. Niekde uprostred.
Mike · Konanie ako stredobod budhizmuAj v: Ikka-no-myoju 5: Štyri hľadiská, Budhizmus mimo rúcha a kadidla
Stále prechádzame stredom
Zazen nie je strnulý, nie je upevnený, tak ako nemožno vyvážiť kopu kameňov tým, že k nim priložíme pravítko, zarovnáme ich a potom pravítko odoberieme; treba ich vyvážiť tým, že ich naozaj vyvažujeme. … Keď nájdeme stredový bod, nemusíme robiť nič. V našom skutočnom zazene je však stredový bod iba obraz; len sa okolo neho kníšeme, vstupujeme doň a vystupujeme z neho. Stále prechádzame stredom. To je náš skutočný zazen. … Po troch dňoch praktizovania zazenu sa cítime ustálenejší a trochu pokojnejší. Neuvedomujeme si však, že to pochádza z nášho zazenu. Môžeme si povedať, že náš zazen nie je veľmi dobrý, že stále myslíme, ale v skutočnosti máme prínos z toho, že sa snažíme sedieť v rovnováhe.
Mike · Úvody 3: Stred bez zámeru Leto 2003 — Úvody do kapitol ShobogenzoAj v: Genjo-koan 1: Štyri hľadiská, Posvätné a obyčajné dohromady
Budhistická cesta vychádza z rovnováhy
Ľudia hovoria o budhistickej ceste. Ale budhistická cesta nie je nejaký chodník, ktorý nájdete a potom po ňom idete získavaním vedomostí alebo rozprávaním a učením sa, hoci, samozrejme, tieto veci sú dôležité. Budhistická cesta vychádza z rovnováhy. Keď praktizujeme rovnováhu, namiesto výberu medzi touto alebo tamtou cestou môžeme nájsť strednú cestu. Nevieme, čo to je, ale vieme. Takže ak praktizujeme zazen a vyvažujeme telo a myseľ, všetky tie veľmi malé voľby, ktoré robíme podvedome, niekedy vedú náš život. Ale nevidíme jasne, čo sme zvolili.
Mike · Budhistický učiteľ bez plánu Jún 2007 — Padmafarma
Ani dobré, ani zlé, ale uprostred
Budhizmus hovorí: ani dobré, ani zlé, ale uprostred. Byť v rovnováhe uprostred znamená byť zároveň dobrý aj zlý. Alebo prestať deliť svet na dobrý a zlý. … Netrápiť sa dobrom a zlom. Niektorým ľuďom to znie nezodpovedne, ale v skutočnosti je to stredná cesta medzi dobrom a zlom. A ak ideme strednou cestou, môžeme konať vzpriamene. To je dôvod, prečo napríklad Dógen hovorí: nesnaž sa stať buddhom. Stať sa buddhom znamená stať sa nejakým dobrým človekom. Takže pre Dógena nesnažiť sa stať buddhom znamená byť vzpriamený. A byť vzpriamený je buddha. … Vynakladáme úsilie, ale nevynakladáme úsilie, aby sme boli dobrí. Vynakladáme úsilie, aby sme boli vzpriamení.
Mike · Protiklady a vzpriamenosť Júl 2009 — BrnoAj v: Predpisy ako usmernenia
Kodo Sawaki: pravica sa mýli, ľavica sa mýli
Keď môj učiteľ Nishijima Roshi chodil na prednášky Kodo Sawakiho, bol to devätnásťročný mladý muž a premýšľal: Čo je správne? Čo je správne, pravica, alebo ľavica? Čo je najlepšia cesta? Čo je správna myšlienka? A rozprával, že Kodo Sawaki povedal: „Pravica sa mýli a ľavica sa mýli. Obe sa mýlia.“ To môjho učiteľa ako mladého muža šokovalo. Tak čo je správne? Kodo Sawaki, samozrejme, myslel niečo ako strednú cestu, rovnováhu medzi ľavicou a pravicou. Ale môj učiteľ ako mladý muž nerozumel, čo tým myslel. Bol jednoducho veľmi šokovaný týmto veľmi mrzutým mužom, ktorý hovoril, že obe strany sa mýlia, čo bolo v Japonsku pred druhou svetovou vojnou odvážne povedať.
Mike · Kodo Sawaki a konkrétne učenie August 2011 — DibbavanaAj v: Úvod do budhizmu a cvičenie zazenu
Kompromis namiesto boja za presvedčenie
Myslím, že budhizmus má učenie o rovnováhe medzi protikladmi. Tento človek si myslí, že má pravdu. Tento človek si myslí, že má pravdu. Táto krajina si myslí, že má pravdu. Táto krajina si myslí, že má pravdu. Budhizmus hovorí, že sa mýlia obe, a preto by mali nájsť strednú cestu. Ale my veľmi pevne veríme, že existuje správne a nesprávne, a tak bojujeme za svoje presvedčenie. Budhizmus hovorí: nebojujte za svoje presvedčenie. Budhizmus teda nestavia na boji za svoje presvedčenie, ale na kompromise. Lenže my kompromisy neznášame. Neznášame ich. Máme pocit, že ak pristúpime na kompromis, stratíme samých seba. A tak sa hádame ďalej.
Mike · Čin a výsledok, život v prítomnosti Máj 2014 — Banská ŠtiavnicaAj v: Keď sa hlinené byvoly rozpustia
uvedomil si, že našiel strednú cestu medzi dvoma extrémami
he had found the middle way, between the two extremes
originálBuddhov objav Jún 2005 — Centrum Lotus
Texty
- Co Buddha objevil? ●●● po českystredná cesta · asketizmus · Gautama a nápoj z mlieka
Cítil, že našel střední cestu mezi dvěma extrémy, které doposud formovaly jeho život.
po česky - Buddhov objav ●●● Jún 2005 — Centrum Lotusstredná cesta · Gautama a nápoj z mlieka
uvedomil si, že našiel strednú cestu medzi dvoma extrémami
- Úvod do budhizmu a cvičenie zazenu ●●● po českystredná cesta · asketizmus
He said that the truth that Buddhism taught is the middle way between the two.
EN - Úvody 3: Stred bez zámeru ●●● Leto 2003 — Úvody do kapitol Shobogenzoprechádzanie stredom
len sa okolo neho kníšeme, vstupujeme doň a vystupujeme z neho. Stále prechádzame stredom.
- Uji 2: Alternatíva k lineárnemu času ●●● Zima 2004 — UjiGautama a nápoj z mlieka · stredný pohľad
tento pohľad sa volá stredný pohľad. Môžete povedať, že je stredom medzi vedou a náboženstvom
- Budhistický učiteľ bez plánu ●●● Jún 2007 — Padmafarmaprechádzanie stredom
Budhistická cesta vychádza z rovnováhy. Keď praktizujeme rovnováhu, namiesto výberu medzi touto cestou alebo touto cestou, môžeme nájsť strednú cestu.
- Kodo Sawaki a konkrétne učenie ●●● August 2011 — Dibbavanapravica a ľavica sa mýlia
Pravica sa mýli a ľavica sa mýli. Obe sa mýlia.
- Keď sa hlinené byvoly rozpustia ●●● August 2011 — Dibbavanaasketizmus · stredná cesta a kompromis
Vo veľmi vážnych situáciách vzíde kompromis z dvoch pozícií sily.
- Vzťah medzi autonómnym nervovým systémom a budhizmom ●●●stredný pohľad
Základným princípom budhizmu je, že popiera idealistické presvedčenie aj materialistické presvedčenie.
- Genjo-koan 1: Štyri hľadiská ●●● Leto 2002 — Genjo-koanprechádzanie stredom
Majster Dógen však učil, že presiahnuť oboje je stred a stredná cesta, ktorú učil Buddha, presahuje tieto dve.
- Genjo-koan 3: Konanie len tu a teraz ●●● Leto 2002 — Genjo-koanstredný pohľad
budhistický stredný pohľad, Stredná cesta, to presahuje.
- Úvody 4: Obyčajná rovnováha ●●● Leto 2003 — Úvody do kapitol Shobogenzoasketizmus
ak sa nútime, vytvára to duchovný stav – tomu sa hovorí asketizmus a je to veľmi dobre známe.
- Úvody 5: Jasný výklad pre zazen ●●● Leto 2003 — Úvody do kapitol Shobogenzostredný pohľad
Gautama Buddha povedal: nie večné, nie odrezané, ale v strede
- Bussho 1: Úplné prejavovanie bytia ●●● Leto 2004 — Busshostredný pohľad
Rozhovor je o tom, či je bytím alebo nebytím Stredná cesta. Buddha hovorí, že nie je ani bytím, ani nebytím.
- Bussho 3: Joshuov pes a pojmy ●●● Leto 2005 — Busshostredná cesta
Nájsť strednú cestu je stredobodom budhizmu.
- Budhizmus mimo rúcha a kadidla ●●● Jún 2006 — Padmafarmastav medzi myslením a cítením
Je tu stav, ktorý nie je myslenie a nie je zameriavanie sa na fyzické, ale je medzi tým.
- Uji 3: Úplná prítomnosť ●●● Leto 2007 — Ujistredná cesta
Naznačuje teda strednú cestu medzi dvoma postojmi. Jeden je snažiť sa niečo urobiť, niečo získať alebo niečím byť
- Predpisy ako usmernenia ●●● Júl 2009 — Dibbavanastredná cesta a kompromis
Budhizmus je teda stredná cesta medzi nasledovaním morálky iných ľudí a vytváraním abstraktnej morálky pre seba.
- Protiklady a vzpriamenosť ●●● Júl 2009 — Brnostredná cesta a kompromis
v skutočnosti je to stredná cesta medzi dobrom a zlom. A ak ideme strednou cestou, môžeme konať vzpriamene.
- Čin a výsledok, život v prítomnosti ●●● Máj 2014 — Banská Štiavnicastredná cesta a kompromis
Budhizmus teda nestavia na boji za svoje presvedčenie, ale na kompromise.
- Jeden skutočný učiteľ a jednoduchosť ●●● August 2014 — Banský Studenecasketizmus
Nie je to jednoduchosť bez akéhokoľvek majetku. Nie je to jednoduchosť, kde sa zbavíme všetkých svojich túžob.
- Tri filozofie a jedna skutočnosť ●●●stredná cesta
v tejto prvej kázni kázal Štyri vznešené pravdy, v mojom preklade teóriu štyroch hľadísk, a Strednú cestu
- Konanie ako stredobod budhizmu ●●●stav medzi myslením a cítením
Sedíme v stave, ktorý je uprostred medzi myslením a cítením. Preto sa budhizmus nazýva stredná cesta.
- Budhizmus a teória ne-ja ●●●stredný pohľad
čím môže byť v praxi stredná cesta medzi tým, že ja máme, a tým, že ho nemáme
- Ikka-no-myoju 5: Štyri hľadiská ●●● Leto 2006 — Ikka-no-myojuprechádzanie stredom
konať znamená nájsť strednú cestu medzi premýšľaním o tom, čo robíme, a telesnými stránkami toho, čo robíme.
- MMK 1: Štyri podmienky ●●● Leto 2008 — Nagardžunova Mulamadhyamakakarikastredná cesta
Dobrý preklad by teda bol: „Základné verše strednej cesty“ alebo niečo podobné.
- Posvätné a obyčajné dohromady ●●● Júl 2009 — BrnoHitler prechádzajúci stredom
Ale aj Hitler niekedy prešiel stredom. Takže môžeme viesť svoj život takto: extrém, extrém, extrém a niekedy rovnováha.
- Dógenove slová ako naše vlastné ●●● August 2012 — Dibbavanaasketizmus
Ak chcete v niečom pokračovať dlhý čas, je lepšie to robiť nie príliš silno.