Úvod do myslenia majstra Dógena

Prečo majster Dógen

Dnes by som chcel podať úvodný výklad myslenia majstra Dógena. Myslím si, že majster Dógen bol najvýtečnejším budhistickým majstrom v Japonsku, a preto si myslím, že je najvýtečnejším budhistickým majstrom na svete. Jeho myslenie sa dosť ťažko chápe, ale jeho myšlienka je veľmi dôležitá pre ľudí v dnešnom svete.^[1]

Dógenov život

Narodil sa v Kyote v roku 1200. Jeho otec zomrel, keď mal majster Dógen iba dva roky, a matka, keď mal sedem. Keď mal dvanásť rokov, chcel sa stať budhistickým kňazom, pretože japonská spoločnosť bola v tom čase veľmi zmätená; chcel získať pevné meradlo na to, ako žiť ako ľudská bytosť.^[1][2]

Stal sa budhistickým kňazom a o rok neskôr sa mu objavila jedna pochybnosť. Podľa budhistickej teórie sa hovorí, že my ľudské bytosti máme pôvodne vynikajúcu povahu; naše ľudské telo je čisté. Ale pomyslel si: ak majú ľudské bytosti túto čistú povahu, prečo by mali ľudské bytosti študovať budhizmus? To je veľmi jednoduchá pochybnosť, ale veľmi dôležitá pochybnosť. Nijaký kňaz v chráme na ňu nevedel odpovedať, pretože kňazi študovali budhizmus iba ako teóriu, ale jeho pochybnosť súvisela s praxou každodenného života, so skutočnosťou každodenného života.^[2][3]

V chráme Kenninji v Kyote stretol majstra, ktorý sa volal Eisai. Eisai bol zakladateľ školy Rinzai v Japonsku. Keď majster Dógen položil otázku, majster Rinzai povedal: Neviem, či Buddhovia v minulosti, prítomnosti a budúcnosti existujú, alebo nie. Ale viem, že tam žijú mačka a biely vôl. A táto konkrétna odpoveď zasiahla myseľ majstra Dógena. V chráme Kenninji zostal deväť rokov, štyri roky študoval budhizmus v Číne a neskôr založil chrám Eihei.^[3]

Dógenova zvláštna logika

V jeho knihe Shobogenzo som našiel veľmi zvláštnu logiku. Majster Dógen vysvetľoval jednu tému v prvej fáze na základe idealizmu, teoreticky, filozoficky, duchovne. Hneď v nasledujúcej fáze vysvetľoval tú istú tému na základe materializmu a v tretej fáze na základe skutočnosti. Táto štruktúra je dôvodom, prečo v tej knihe nachádzame veľmi rozporné tvrdenia. V konečnej fáze naznačuje samotnú skutočnosť, pretože podľa jeho teórie sú filozofie úplne odlišné od skutočnosti. Preto môžeme v jeho knihe nájsť tri druhy filozofií a jednu skutočnosť. Keď použijeme túto logiku, môžeme vysvetliť všetky filozofické problémy na základe skutočnosti. A zistil som, že budhizmus je náboženstvo, ktoré je založené na skutočnosti.^[4]

Od idealizmu k materializmu

Potom som premýšľal o dejinách západných filozofií. Platón si myslel, že idea je skutočnosť; tento pohľad sa zvyčajne nazýva idealizmus. Spojenie kresťanstva a platónskeho idealizmu vládlo v stredoveku európskym spoločnostiam. Môžeme si teda myslieť, že staroveké obdobie a stredovek v Európe patria k obdobiam idealizmu. Ale na začiatku novoveku ľudské bytosti našli iný svet, totiž svet hmoty. V renesancii ľudské bytosti zistili, že my ľudské bytosti máme fyzické telá. Môžeme si teda myslieť, že novovek patrí k filozofii hmoty, k obdobiam vedy. Ale tieto materialistické sklony dosiahli svoj vrchol v polovici 19. storočia. Odvtedy ľudské bytosti pracujú na získaní novej filozofie alebo nového náboženstva, pretože nemohli byť spokojné iba s materialistickou filozofiou. Nové náboženstvo by malo mať silu zlúčiť idealizmus a materializmus, inými slovami, náboženstvo a vedu.^[5][6]

Konanie ako zlúčenie

Keď o tomto probléme premýšľam, zvyčajne si spomeniem na zvláštnu logiku majstra Dógena: tému najprv vysvetlil na základe idealistického myslenia, potom na základe materialistického myslenia, takže môžeme mať dva úplne rozporné obrazy jednej témy. Tento postoj je veľmi dôležitý na premýšľanie o probléme v skutočnosti. Dnes je pre nás veľmi dôležité porozumieť náboženstvu aj vede, ale zároveň sú náboženstvo a veda úplne rozporné. Pred týmto faktom nemôžeme nikdy zavrieť oči. Preto by sme mali zlúčiť náboženstvo a vedu v tretej fáze.^[6][7]

Na zlúčenie našej duševnej a fyzickej stránky použil majster Dógen ľudské konanie. Ľudské konanie je zlúčením ľudskej mysle a ľudského tela. A trval na tom, že konanie je fakt v prítomnom okamihu a fakt na tomto mieste. Použitím ľudského konania ako základu filozofie môžeme mať novú filozofiu, ktorá môže zlúčiť idealizmus a materializmus. Dnes svet trpí rozporom medzi idealizmom a materializmom. Ak dokážeme zlúčiť náboženstvo a vedu, môžeme mať iba jedno náboženstvo, ktoré môže urobiť svet úplne pokojným.^[7]

Hoci vysvetľoval budhistickú filozofiu, ktorá je založená na konaní, v konečnej fáze rozpoznal, že tri druhy filozofií sú veľmi užitočné, ale zároveň sú všetky filozofie odlišné od skutočnosti. Filozofie môžu vysvetliť skutočnosť, ale skutočnosť nikdy nemôže byť tým istým ako filozofie. Jeho logika je teda zložená z mysle, tela, konania a skutočnosti, inými slovami, z idealizmu, materializmu, budhizmu a skutočnosti. Myslím si, že použitím logiky majstra Dógena môžeme nájsť konečné náboženstvo. To je dôvod, prečo študujem myslenie majstra Dógena a kážem jeho myslenie.^[8]

Skutočnosť a zazen

Otázka: Ak Dógenovou teóriou bolo zakúsiť veci sám prostredníctvom meditácie, prečo je od neho toľko spisov?

Podľa jeho teórie sa skutočnosť nikdy nedá uchopiť myslením. Preto je na realizovanie skutočnosti potrebné, aby sme praktizovali zazen. Praktizovaním zazenu môžeme zakúšať skutočnosť, a potom môžeme porozumieť budhistickej filozofii, materialistickej filozofii a idealistickej filozofii v skutočnej oblasti.^[8]

Otázka: Takže zazen slúži na to, aby sme niečomu porozumeli.

Zazen nie je prax na to, aby sme niečomu porozumeli. Zazen je skúsenosť. Zazen je akýsi stav. Zazen je akýsi druh konania. Praktizovaním zazenu môžeme niečo získať intuitívne. Nikdy to nemôžeme vysvetliť slovami. Ale to, čo môžeme zakúsiť v zazene, je základ nášho života.^[8]

Otázka: Prečo skutočnosť nikdy nemôže byť tým istým ako filozofia?

Filozofia je zložená zo slov a viet, ale skutočnosť sa líši od slov, viet, ľudského myslenia. Filozofické vysvetlenie je vysvetlenie skutočnosti, ale nie je to samotná skutočnosť, a vedecké poznanie je poznanie o skutočnosti, ale líši sa od samotnej skutočnosti.^[9]

Otázka: Mohli by ste povedať niečo, čo by naznačilo samotnú skutočnosť?

Nie, je úplne nemožné vyjadriť samotnú skutočnosť. Preto praktizujeme zazen.^[9]

Hmota a zmyslové vnímanie

Otázka: Čím sa skutočnosť líši od hmoty?

Podľa nášho zdravého rozumu si zvyčajne myslíme, že skutočnosť je hmota. Ale hmota je akýsi pojem, ktorý vytvorili ľudské bytosti: znamená to, čo môžeme vnímať svojimi zmyslovými orgánmi. Preto hmota nie je samotná skutočnosť.^[9]

Otázka: Mohli by ste vysvetliť, prečo by sme nemali vždy dôverovať svojmu zmyslovému vnímaniu?

Niekedy je naše zmyslové vnímanie spoľahlivé, ale niekedy nie; napríklad keď sme opití. Takže ak si myslíme, že naše zmyslové vnímanie je vždy správne, tá myšlienka je nesprávna. Zvyčajne používam farebné sklo: ak si nasadíme červené okuliare, celý svet vyzerá červený. So zmyslovým vnímaním máme vždy ten problém. Ak veríme, že naše zmyslové vnímanie je vždy správne, môžeme sa spoliehať na to, čo vidíme, čo sa nazýva hmota. Ale naše zmyslové vnímanie nie je až také správne. Hmota je to, čo vidíme, ale skutočnosť sa líši od toho, čo vidíme. Môžeme sa pozrieť na stôl a stôl je hnedý s čiernou škvrnou. To je hmota. Ale tá forma nevysvetľuje, že tento stôl je užitočný na písanie listu. Skutočnosť zahŕňa mnoho obsahov.^[10]

Otázka: Ako poznáme, kedy sú naše vnímania správne?

Nesprávnosť zmyslového vnímania nemôžeme rozpoznať sami. Opitý človek zvyčajne hovorí: Nebol som opitý.^[11]

Otázka: Potom musíme byť v stave určitej pochybnosti.

Problém súvisí so stavom nášho fyzického tela a zmyslové vnímanie sa mení podľa nášho fyzického stavu. Takže v budhistickej teórii by sme mali uvažovať o sympatickom nervovom systéme a parasympatickom nervovom systéme. Keď je sympatický nervový systém silnejší, sme zvyčajne duchovní, napätí a všetky veci vnímame v napätí. Keď je silnejší parasympatický nervový systém, sme uvoľnení, leniví. Keď cítime ľad, niekedy je pre nás nemožné dotknúť sa ľadu. Napríklad vo veľmi chladnej severnej krajine nie je dobré dotýkať sa ľadu. Ale v horúcej južnej krajine je dotýkať sa ľadu dosť príjemné. Zmyslové vnímanie teda závisí od nášho stavu a od stavu našich okolností.^[12]

Osvietenie

Otázka: Keď ste osvietený, ako Dógen Zenji, viete rozoznať, kedy sú vaše zmyslové vnímania nesprávne?

Gautama Buddha: človek, ktorý rozpoznal skutočnosť. Etymologicky povedané to znamená prebudený človek, osoba, ktorá sa prebudila k celej skutočnosti. Takže podľa jeho definície osvietenie nie je až taká dramatická, drastická zmena v jeho každodennom živote. Keď to rozpoznal, žije v skutočnosti. Skutočnosť je nádherná a mali by sme nasledovať skutočnosť. Toto rozpoznanie je jeho osvietenie.^[11]

Vysvetľovanie konania

Otázka: Ako by sme mali prepojiť našu myseľ a telo prostredníctvom ľudského konania?

Konanie je fakt v prítomnom okamihu a konanie je na tomto mieste. Konanie sa nedá priamo vysvetliť slovami. V oblasti filozofie nemôžeme nájsť inú filozofiu než idealizmus a materializmus, takže na vysvetlenie konania využívame obe. Konanie by sa malo vysvetľovať z našej subjektívnej duševnej situácie a zároveň z objektívnej stránky, teda z nášho fyzického tela a okolností.^[13]

Zazen a každodenný život

Otázka: Pri počúvaní Senseiových prednášok dnes nezískate pocit, aký dôležitý je zazen v budhizme. Senseiova vlastná skutočná myšlienka je, že zazen je celý budhizmus, ale dnes to nepovedal.

Áno, toto je úvodný výklad, takže jeho reč je správna. Ale zároveň je úvodný výklad tiež veľmi dôležitý.^[14]

Otázka: Veríte, že inými spôsobmi než zazenom môžete dosiahnuť ten istý pocit skutočnosti?

Môžeme povedať, že zazen je akýsi druh konania. V našom každodennom živote existuje mnoho druhov konania, napríklad hrať šport a ísť na prechádzku, a aj tieto konania môžu byť základom budhizmu. Preto môžeme povedať, že zazen nie je jedinou praxou budhizmu. Skrátka, všetko správanie v našom každodennom živote môže byť budhistickou praxou.^[15]