Mulamadhyamakakarika – prednáška o význame zásadného Nagardžunovho diela

Úvodné verše

Chcel by som podať akúsi všeobecnú teóriu budhizmu na základe indickej budhistickej knihy s názvom Mulamadhyamakakarika, pretože som ju nedávno preložil zo sanskrtu do japončiny.^[1]

Na začiatku knihy nájdeme štyri veršované riadky. Naznačujú základný pohľad Gautamu Buddhu. Tento svet opísal ako neskrytý. Neobjavil sa až teraz; inými slovami, tu pred nami už bol. Tiež o ňom povedal, že nie je až taký okamžitý, ale ani večný; že neslúži žiadnemu inému cieľu, a preto existuje sám pre seba; a že neprichádza a neodchádza. Tieto slová naznačujú, že tento svet existuje v prítomnom okamihu. Takže keď čítame túto báseň, môžeme si všimnúť, že budhistická myšlienka autora, majstra Nagardžunu, je prijať tento svet taký, aký je. Takže prijať tento svet taký, aký je, to je základ budhistického myslenia. Potom v prvom verši prvej kapitoly poprel existenciu subjektivity a objektivity.^[1][2]

To, čo si myslíme, a to, čo vnímame

My budhisti veríme v existenciu Dharmy. Subjektivita je to, čo si myslíme, a objektivita znamená to, čo vnímame. Nagardžuna hovorí, že predstava, čiže to, čo si myslíme, je iba povrchný opis Dharmy. Takže Nagardžuna tvrdí, že to, čo si myslíme, neexistuje vnútri Dharmy. Keď sa pozeráme na tento svet prostredníctvom svojich zmyslových orgánov, môžeme získať mnoho druhov zmyslových podnetov (sense stimuli), ale zmyslové podnety sú tiež obrazom na povrchu Dharmy. Takže Nagardžuna tvrdí, že taká objektivita, čiže to, čo vnímame, v Dharme neexistuje.^[1][2][3]

Táto myšlienka nám zvyčajne pripadá veľmi zvláštna, pretože v našej civilizácii je to, čo si myslíme, veľmi dôležité. Platón tvrdil, že idey sú práve skutočnosť; Nagardžunova myšlienka je úplne opačná. Materializmus tvrdí, že to, čo vnímame, je práve hmota, práve skutočná existencia; Nagardžunova myšlienka sa líši aj od takej materialistickej filozofie. Keď o tom uvažujeme, môžeme si myslieť, že Nagardžunova myšlienka je silná kritika našej civilizácie, ktorá je založená na tom, čo si myslíme, a na tom, čo vnímame. Ale Nagardžunova myšlienka je iná. Existuje niečo, čo sa nazýva Dharma, a to, čo si myslíme, je povrchný obraz Dharmy. To, čo vnímame, je povrchný povrch Dharmy.^[3][4]

Viera a konanie

V druhom verši kapitoly vymenoval štyri veci, o ktorých nemôže pochybovať: rozum (reason), vonkajší svet, prítomný okamih a skutočnosť. Opísal ich ako obsahy viery. Domnievam sa, že slovo viera (belief) použil preto, že existenciu tých štyroch nemožno doložiť (testify): v tie štyri veril, ale všimol si, že potvrdiť (certify) ich existenciu presahuje ľudské schopnosti.^[4]

A potom uviedol, že okrem nich existuje niečo skutočnejšie, a tým skutočnejším je konanie (action). Prítomný okamih je čas, keď existuje konanie. A Nagardžuna naznačil, že konanie a Dharma môžu byť to isté. Takže podľa jeho myšlienky tento svet existuje v prítomnom okamihu ako konanie a konanie je práve Dharma. To je základný filozofický systém Nagardžunu. Táto myšlienka nám znie trochu zvláštne, alebo veľmi zvláštne. Ale na základe tejto myšlienky opísal filozofiu, ktorá je založená na konaní.^[4][5]

Zazen

Mulamadhyamakakarika neobsahuje žiadny opis zazenu. Ale uvedomujem si, že bez skúsenosti zazenu by k tejto myšlienke nikdy nedospel, pretože vo svojich iných dielach o zazene toľko písal. Takže si myslím, že ako záver svojho budhistického myslenia ju napísal ako základnú teoretickú štruktúru budhizmu; preto neopisuje prax. Ale myslím si, že bez praxe by sa táto myšlienka v jeho mysli nikdy nemohla objaviť, pretože tvrdí, že keď konáme, sme na tomto mieste, čiže v Dharme.^[5]

Mnohé materialistické filozofie vznikli, keď sme sa na Dharmu pozerali zvonka. Ale náš život je práve v Dharme. Preto ak chceme poznať Dharmu, musíme vstúpiť do samotnej Dharmy. Keď premýšľame o Dharme zvonka Dharmy, môžeme mať myšlienky o Dharme, ale myšlienky o Dharme sú odlišné od samotnej Dharmy. A zmyslové podnety z povrchu Dharmy neznamenajú skutočný pocit, ktorý máme, keď žijeme v Dharme. Takže budhizmus tvrdí, že by sme si mali uvedomiť, že žijeme v Dharme. Na základe takej skúsenosti môžeme Dharmu naozaj spoznať, nie intelektuálne, nie zmyslovo; v skutočnosti môžeme Dharmu poznať prostredníctvom konania, prostredníctvom skúsenosti. Preto tento filozofický systém naznačuje nevyhnutnosť praktizovať zazen.^[5][6]

Konanie a morálka

Na základe tejto filozofie si budhizmus tak nesmierne ctí konanie a my môžeme mať veľmi silnú úctu k morálke. Teraz žijeme na konci moderného veku. Na základe vedeckých metód môžeme mať veľmi silnú ničivú moc, napríklad atómové bomby. Ak použijeme také mocné zbrane, môžeme ľudskú civilizáciu úplne zničiť. V takej situácii potrebujeme práve samotnú morálku. Kritérium, ako sa správať, je dnes najdôležitejšou vecou na svete. A keď uvažujem o tejto situácii, cením si hodnotu filozofie, ktorá je založená na konaní. Na základe takej filozofie si môžeme tak veľmi ceniť hodnotu cností a vďaka takým cnostiam môžeme v budúcnosti prežiť.^[6]

Budhistická filozofia je založená na skutočnosti, na morálke, na konaní a na ľudských fyzických podmienkach. Tieto štyri faktory spôsobujú, že budhizmus existuje. Takže keď uvažujem o Nagardžunovom zámere pri opise budhizmu, všímam si, že existencia budhizmu v dnešnom svete je veľmi dôležitá pre ľudskú existenciu v budúcnosti.^[6][7]

Duch

V Madhyamaka Karike v jednej kapitole úplne poprel existenciu duše (soul) alebo ducha (spirit) a keď som to čítal, bol som dosť prekvapený. Predtým som pochyboval, či duch existuje, alebo nie. Majster Dógen v Shobogenzo tiež opísal neexistenciu ducha, ale mnohé náboženstvá zvyčajne veria v existenciu duše alebo ducha; preto som kolísal medzi dvoma možnosťami. Ale podľa myšlienky majstra Dógena si musím myslieť, že duch neexistuje, a Nagardžuna tiež trvá na neexistencii duše alebo ducha. Takže v základe budhizmu môže byť taká myšlienka pravdivá. Takže podľa tejto myšlienky som dospel k akémusi dosť jasnému rozhodnutiu. Podľa budhistickej myšlienky je Dharma niečo, čo zahŕňa ducha aj hmotu. Duch a hmota neexistujú nezávisle. Duch je ľudský pojem. Hmota je tiež ľudský pojem. Dharma existuje a duch neexistuje.^[7]

Otázka: Niekedy používame ducha tak nejako každodenne. Tento týždeň mám nádchu, takže fyzicky sa necítim veľmi dobre, ale vo svojom duchu sa niekde cítim celkom šťastne. Je to ten istý duch, ktorý Nagardžuna popiera?

V tom zmysle je duch slovo. Slovo duch naznačuje niečo. Niečo existuje, ale duch neexistuje. To je jeho myšlienka. Takže Dharma existuje, ale ľudské myšlienky a zmyslové podnety nie sú skutočná existencia.^[9]

Otázka: Ale nepopiera naše pocity, ktoré zhŕňame pod slovo duch.

Áno. Nepopiera hodnotu pojmov. Ale nemali by sme si myslieť, že pojem je skutočná existencia.^[9]

Realistická filozofia

V Madhyamaka Karike povedal: Nirvána je práve náš každodenný život. V Shobogenzo majster Dógen tiež povedal: Náš každodenný život je nirvána. Nirvána je práve náš každodenný život. Takže budhistická myšlienka je vždy realistická, nie idealistická a nie materialistická. Táto filozofia je veľmi dôležitá, keď myslím na situáciu vo východnej Ázii, kde sa vedú vojny. Myslím si, že ak sa obe strany spoliehajú na samotnú skutočnosť, niet rozdielu a v takej situácii si uvedomia, že nie je potrebné bojovať.^[8]

Keď čítam Mulamadhyamaka-kariku, myslím si, že budhizmus nie je náboženstvo, ale samotná filozofia, pretože jej obsah je iba filozofia, iba teória, a v knihe nenachádzam vôbec nijaký náboženský postoj. Domnievam sa, že v 21. storočí alebo neskôr ľudské bytosti dospejú k realistickej filozofii. Na základe skutočnosti môžeme pri mnohých problémoch dospieť k spoločným záverom. Takže dúfam, že sa takého veku v budúcnosti dočkáme.^[9]

Rozum a čas

Otázka: Čo majster Nagardžuna myslí slovom rozum?

Rozum je mentálna schopnosť: schopnosť myslieť, schopnosť vnímať. Mentálna funkcia sa nazýva rozum. To je môj výklad.^[10]

Otázka: Popiera subjektivitu a objektivitu a rozum je súčasťou funkcie myslenia.

Takže jeho myšlienka je iná. Keď poprel subjektivitu a objektivitu, domnievam sa, že našiel niečo, o čom nemožno pochybovať, niečo, v čo musí veriť. Potvrdil existenciu Dharmy, ale nepotvrdzuje existenciu subjektivity. Ale v inej oblasti uvažoval o niečom, o čom nemožno pochybovať, a to sú tie štyri.^[10]

Otázka: Rozum znamená spôsob, ako použiť myslenie na vysvetlenie, nie?

Takže rozum som použil ako mentálnu funkciu.^[10]

Otázka: Ako sa to povie po japonsky?

Risei. Risei je v japončine dosť filozofické slovo, takže zvyčajne používame kokoro.^[10]

Otázka: Kokoro. Pôsobenie mysle.

Áno, tak to myslím.^[10]

Otázka: Takže môžeme veriť v pôsobenie mysle, ale on popiera, že to, čo myseľ vidí, je skutočnosť.

Áno, to je jeho myšlienka.^[11]

Otázka: Ale proces pôsobenia mysle sa nazýva rozum.

Takže to nemohol poprieť.^[11]

Otázka: Bola tu ešte jedna vec, ktorú povedal: že Nagardžuna popiera okamžitosť tohto sveta.

Čas opísal v jednej kapitole a v nej naznačuje, že čas súvisí s existenciou a existencia súvisí s časom. Taká myšlienka je veľmi podobná myšlienke majstra Dógena v Shobogenzo alebo je s ňou rovnaká.^[11]

Otázka: Myslím, že Nagardžuna poprel okamžitosť aj večnosť, obe spolu.

Nie je to filozofický opis, ale keď sa pozeráme na tento svet, nezdá sa okamžitý, ale nezdá sa ani večný.^[11]

Morálka v japonskej spoločnosti

Keď na základe tejto filozofie uvažujem o ľudskej spoločnosti, dnes sú inteligentní ľudia ctení a ctení sú aj ľudia, ktorí majú bystrý zmysel. Ale myslím si, že ľudia, ktorí nerobia nič zlé, nie sú až takí ctení. Najmä v japonskej spoločnosti po druhej svetovej vojne Japonci neveria ľuďom, ktorí nerobia nič zlé. Preto si myslím, že kritériá morálky nie sú v spoločnosti, v ktorej žijeme, až také dôležité. Podľa japonského príslovia je čestný človek hlúpy. Ďalšie príslovie: červený signál na ulici nás nevystraší, keď prechádzame cez cestu spolu s mnohými ľuďmi. Aj v tejto myšlienke nie je až také dôležité, či dodržiavať pravidlo, alebo nie. Moc mnohých ľudí je silná. Takže aj toto je popretie morálnej hodnoty.^[11][12]

Otázka: Keď vidím skupinu Japoncov, ako ku mne kráča, vždy sa chcem pretlačiť priamo stredom. Je to veľmi hrubý pocit. Čo mi poradíte?

Dodržiavať pravidlá krajiny je dosť dôležité. Keď krajina rozhodla, že by sme mali chodiť po pravej strane, mali by sme chodiť po pravej strane. A je dosť zvláštne, že v Japonsku dnes také pravidlá nie sú veľmi jasné. Takže niektorí ľudia si myslia, že dodržiavať pravidlá nie je veľmi primerané. Riadiť sa skutočnou situáciou bez pravidiel je jeden postoj a jeden druh filozofie.^[13]

Takže obnoviť morálku je, myslím, v japonskej spoločnosti veľmi dôležitý bod. A aby sme obnovili morálku, musíme sa spoliehať na budhistickú filozofiu, ktorá je založená na samotnom konaní. Na základe tejto filozofie môžeme teoreticky vysvetliť, prečo by sme mali dodržiavať morálku. Takže aby sme to vysvetlili teoreticky, potrebujeme filozofiu, ktorá je založená na konaní.^[13]