Bussho — 3. prednáška

Majster Dogen vysvetľuje, čo znamená „úplné prejavovanie bytia“, a ťažkosť je v tom, že to znamená niečo skutočné. Hovorí nám teda, že je to niečo skutočné mimo nášho ideálneho sveta, mimo nášho intelektu. A pokračuje:

„Úplné prejavovanie bytia“ neznamená návrat k pôvodnému stavu bytia, ktorý sme kedysi mali a teraz sme ho stratili, pretože prítomný okamih zahŕňa aj večnú minulosť, aj večnú prítomnosť.

„Pôvodný stav bytia“ – niektorí ľudia si myslia, že sa vraciame k niečomu, čo sme mali a stratili; on hovorí, že to tak nie je.

Neznamená to dosiahnuť nový stav bytia, po ktorom túžime, lebo nezahŕňa nič, čo by sme už nemali.

Ak si myslíme, že v budúcnosti je niečo, na čo ešte nie sme dosť dobrí, aby sme to získali, on to popiera.

Nie je to oddelený rad okamihov bytia, lebo zahŕňa všetky okamihy.

Ak si predstavíme, že úplné prejavovanie bytia je stav v prítomnosti, prítomnosť tu, a potom tu, a potom tu, je to pekný spôsob, ako o tom premýšľať, ako o rade okamihov. Prítomnosť však taká v skutočnosti nie je. Keď o tom premýšľame, zdá sa to celkom dobrý opis, ale v skutočnosti je to za tým, za radom oddelených okamihov bytia.

Nie je to bytie bez začiatku, pretože som to ja, kto tu a teraz prejavuje svoj nevysloviteľný stav.

Nie je to teda niečo, čo vždy bolo a vždy bude, pretože je to bezprostredné. Sú to protirečenia a ten istý argument vidíme v kapitole Uji, ktorú sme robili v januári: protirečivé tvrdenia o povahe skutočnosti. Ten istý protirečivý argument sa ozýva aj v spisoch majstra Nagarjunu.

Nie je to nové bytie, pretože majster Nansen Fugan povedal, že „vyvážené a stále telo-myseľ je pravda“.

To je citát od majstra Nansena. Ak si myslíme, že je to niečo, čo sme nemali a čo teraz vzniklo, protirečí to tomu, čo povedal majster Nansen.

Pamätajte, keďže živé bytosti sú uprostred úplného prejavovania svojho bytia vo vesmíre, nie je pre ne ľahké túto skutočnosť vidieť.

Chceme to teda vidieť; nielenže chceme byť, hoci už sme, chceme vidieť samých seba, ako sme. Je to vlastne dosť smiešne, ale je to náš údel, náš osud, chcieť vidieť samých seba takých, akí sme, hoci už takí sme. Chceme byť divákmi vlastného života a zároveň žiť.

Otázka: Môžeme vidieť aj u iného?

Mike: Zdá sa, že áno, ale neviem, či naozaj poznáme život iného človeka. Najbližší človek ku mne je Yoko a myslím, že život Yoko poznám, predpokladám. Mám okno do života Yoko, takže verím, že jej život poznám. Neviem však, či ho naozaj poznám. Chceme to však, zúfalo to chceme, a to je ľudský údel. Nemá to teda byť tak, že by sme s tým mali prestať, len si máme všimnúť, čo robíme.

Význam „úplného prejavovania bytia“ pochopený takto je dostať sa k jadru veci – sloboda v tomto okamihu.

Neviem, či je to tam najlepšia fráza, ale tak som to dal. Ak „úplné prejavovanie bytia“ chápeme ako niečo bezprostredné a plné v tom zmysle, ako to opísal, dostávame sa bližšie k jadru veci. A jadro veci je niečo plné v prítomnosti. To je koniec jeho prvého bloku vysvetlenia básne, v ktorom komentuje prvý riadok: „všetky živé bytosti vo svojom bytí úplne prejavujú buddha-prirodzenosť“. Komentoval teda to, čo znamená úplne prejavovať bytie.

Otázka: Máte v tom príklady štyroch hľadísk?

Mike: Áno, nájdeme ich, ale nie tak zreteľne. Niektoré kapitoly ich majú veľmi zreteľne. Vidíme ich, ale nezdá sa mi také užitočné ich vyznačovať; užitočné mi príde vedieť, čo sú štyri hľadiská, všimnúť si, že ich majster Dogen používa, a nechať to tak.

V ďalšej pasáži začína majster Dogen hovoriť o pojme „buddha-prirodzenosť“, takže „úplné prejavovanie bytia“ necháva tak a pokračuje:

Keď niektorí študenti počujú frázu „buddha-prirodzenosť“, nesprávne ju pochopia ako nejaké trvajúce „ja“, ako ho opisuje nebuddhistický Senika.

Ak si spomeniete, o Senikovej viere hovorí v prvej kapitole Shobogenzo (Bendowa), kde cituje Senikovu vieru vo večnú dušu a potom ho za to ostro odmietne.

Otázka: Aj v Soku-shin-ze-Butsu – Myseľ tu a teraz je buddha.

Mike: Áno. Na mnohých miestach celkom jasne hovorí, že predstava trvajúceho ja v zmysle pokračujúcej duše, ktorá ide ďalej na nejaké iné miesto, nie je buddhizmus. Hovorí, že buddha-prirodzenosť to nie je, nie je to nejaká zvláštna vlastnosť alebo ja, ktoré existuje a pokračuje. Ľudia, ktorí tomu veria:

Je to preto, že v skutočnosti nevidia druhých ľudí pred sebou, v skutočnosti nevidia, kto sú, a nevidia pred sebou svojho učiteľa.

Myslí tým, že premýšľajú o abstraktných veciach a nevidia skutočnosť takú, aká je. Ak myslíme abstraktne, vymyslíme pre svet všelijaké duchovné vysvetlenia.

Bez toho, aby sa naozaj sústredili, si myslia, že myseľ, vôľa alebo vedomie – čo je len pohyb molekúl v našom mozgu – boli základom poznania a porozumenia osvieteného Buddhu. Nikto nepovedal, že buddha-prirodzenosť je len osvietené poznanie alebo porozumenie.

Bol názor, že buddha-prirodzenosť je niečo, čo získate tým, že budujete svoje poznanie a porozumenie buddhizmu, až kým nedosiahnete osvietený stav, a on hovorí, že to tak nie je.

Otázka: Mike, aký bol Dogenov výraz tam, kde ste dali „pohyb molekúl v našom mozgu“?

Mike: „Pohyb vetra a ohňa“.

Hoci ľudia, ktorí realizujú a poznajú, čo je osvietenie, sú buddhovia, povaha buddhu je za osvieteným poznaním a porozumením.

Povaha buddhu je teda očividne buddha-prirodzenosť a je za nejakým zvláštnym poznaním alebo porozumením.

A keď opisujem buddhu ako niekoho, kto realizuje a pozná, nemyslím tým rozličné nesprávne druhy realizovania a poznania, ktoré opisujú niektorí ľudia.

Má na mysli abstraktné poznanie, ten druh poznania súter a teoretického buddhizmu, ktorý bol v Japonsku už stovky rokov pred návratom majstra Dogena z Číny a pred tým, ako zaviedol prax zazenu. Buddhistické učenia tu už boli stovky rokov, ale všetky boli abstraktné alebo duchovné, založené na poznaní alebo porozumení v mozgu. Hovorí, že povaha buddhu to nie je. Keby bola, veľmi bystrí učenci by bez akejkoľvek pochybnosti boli všetci buddhovia. Hlúpy človek však môže byť rovnako veľkým buddhom ako bystrý človek. Môj majster má meno Gudo, čo znamená hlúpa cesta.

Napríklad nemyslím, že pohyb molekúl v našom mozgu je realizovanie a poznanie.

Realizovanie a poznanie, o ktorom hovorí, nie je realizovanie a poznanie intelektu.

Realizovanie a poznanie správne prejavuje buddha – tak ako ich prejavovali naši buddhistickí predkovia – práve v prítomnom okamihu.

Dogenov význam „realizovania a poznania“ je niečo, čo prejavujeme v prítomnom okamihu. Teraz prechádza ku kritike iných druhov realizovania a poznania, toho druhu buddhizmu, ktorý sa v Japonsku ustálil pred tým, ako priniesol prax zazenu:

Po mnoho rokov chodili naši predkovia do Číny a vracali sa s porozumením buddhizmu, aby ho učili druhých. Bolo ich ako stebiel trávy.

Pretože Čína bola stredom kultúry a Japonsko bolo necivilizované miesto a Japonci sami seba pokladali za necivilizovaných, chodili do Číny, ktorá bola stredom sveta, učili sa literatúru a všetky atribúty civilizácie a prinášali ich späť do Japonska. Mnoho mníchov teda išlo z Japonska do Číny a vrátilo sa s rozličnými učeniami a Dogen sám tiež. „Predkami“ myslí buddhistických učiteľov všetkých rozličných druhov; bolo ich „ako stebiel trávy“.

Mnohí z nich však jednoducho uchopili poznanie a porozumenie buddha-prirodzenosti na základe pohybu molekúl v ich mozgoch.

Inými slovami, vrátili sa s vysvetleniami, čo je buddha-prirodzenosť, o ktorých mali predstavu, a potom to učili ľudí.

S týmto porozumením sa omylom vzďaľovali čoraz ďalej od pravdy. Aká škoda! My, študenti prítomnosti, by sme nemali kráčať v ich stopách. Učíme sa, čo je realizácia a poznanie, za pohybom naprieč časom.

To je zvláštna fráza, ale znova opakuje jeho učenie v Uji, kde sa sústreďuje na to, že prítomnosť je za časom.

Otázka: Čo myslí „študentmi prítomnosti“? Študentov dneška, alebo študentov, ktorí študujú prítomnosť?

Mike: Nie našich predkov. Nemali by sme robiť tie isté chyby ako tí predkovia, chodiť študovať množstvo teoretického buddhizmu, potom sa vrátiť a vysvetľovať, čo je buddhizmus v teórii.

Otázka: Neviem pochopiť, ako môžu ľudia študovať a študovať a neuvedomiť si, že ich porozumenie je nesprávne; prečo nesedia v zazene?

Mike: Ak sa nikdy nestretli so zazenom, nemajú stred, nemajú prax. Mnoho skorších siekt teda zazen nepraktizovalo, ale praktizovali veci ako spev, recitovanie mena Buddhu a podobne. Aj dnes sú školy, ktoré recitujú meno Buddhu, a veria, že keď recitujete meno Buddhu, dáva vám to nejakú silu alebo zásluhu. To sa potom stáva stredom ich praxe. Majster Dogen hovorí, že tie učenia sú nesprávne – teória je nesprávna a prax je nesprávna. Hovorí, že stredom buddhizmu je zazen. Ak praktizujeme zazen, dáva to zmysel a môžeme si myslieť, ako to vôbec môžu robiť. Ľudia sa však so zazenom nestretli; pred zavedením zazenu o ňom v Japonsku nikto nevedel.

Otázka: Zdá sa neuveriteľné, že sa dá od toho, čo Buddha učil, odbočiť úplne inam a skončiť v situácii, kde ľudia o sedení nikdy nepočuli a celý život študujú buddhizmus.

Mike: Áno, je to pravda, a je zvláštne, že aj dnes je veľa sôch Buddhu a všetky sedia v zazene, ale veľmi zriedka počujete ľudí povedať, že je to buddha sediaci v zazene, alebo že tam sedí buddha v nejakom zmysluplnom držaní tela. Ľudia si myslia, že to držanie je nejaký posvätný tvar. Keď však vidím sochu Buddhu sedieť v zazene, hovorí ku mne priamo.

Otázka: Buddhizmus sa na cestách pomiešal aj s taoizmom.

Mike: Ľudská myseľ je veľmi dobrá v pridávaní vecí; radi niečo pridáme a je to prirodzený sklon.

Otázka: Vari všetci patriarchovia, Bassho a všetci títo ľudia, nepraktizovali zazen?

Mike: Áno.

Otázka: A boli pred Dogenom.

Mike: Áno. Ach, predkovia, o ktorých tu hovorí, sú konkrétne tí predkovia v Japonsku, ktorí išli do Číny a vrátili sa s ezoterickými teoretickými učeniami. Nemyslí svojich predkov.

Otázka: Znelo to, akoby v Japonsku pred Dogenom žiadny zazen nebol.

Mike: Áno, on to hovorí, pred ním v Japonsku zazen nebol, ale v Číne bol. Ľudia, ktorí podľa Dogena prišli z Číny do Japonska, nepriniesli pravý zazen; zazen školy Rinzai už bol, ale ten bol iný. Majster Dogen teda praktizoval so školou Rinzai asi deväť rokov, potom išiel do Číny a stretol čínskeho učiteľa a jeho skúsenosť zazenu sa zmenila, niečo odpadlo a prvý raz videl, čo je zazen. Potom sa vrátil a zaviedol čistý zazen, šikantaza – len sedenie, nie sedenie so spevom, sedenie s myslením, sedenie s riešením koanov, sedenie s rukami v rôznych tvaroch, sedenie s premýšľaním o dychu, len sedenie; to zaviedol.

Sme na konci druhej strany:

Učíme sa, čo je realizácia a poznanie, za pohybom naprieč časom.

To je teda jeho učenie o realizácii a poznaní, nie realizácia a poznanie v intelektuálnom zmysle, ale realizácia a poznanie, ktoré sú za procesným pohľadom.

Učíme sa, čo je pohyb, a chápeme, že nie je to isté ako nevysloviteľný stav v prítomnom okamihu.

V tejto vete tiež opakuje svoje spisy v Uji: pohyb vidíme ako nejaký proces, ale videné z prítomného okamihu proces nie je. To vždy znie ako dosť bizarné tvrdenie, pretože vieme, že proces je. Zároveň však, keď v prítomnom okamihu konáme naplno, nemáme zmysel pre proces; budúcnosť aj minulosť sa zrútia do prítomnosti.

Keď dokážeme pochopiť pravú povahu pohybu, dokážeme uchopiť aj skutočné poznanie a porozumenie.

Znova hovorí o niečom bezprostrednom v prítomnosti. A keď vieme, čo je pravý pohyb, vieme, čo je pravé poznanie a porozumenie, v tom zmysle, v akom to myslí.

Otázka: Pohybom myslí to isté ako proces?

Mike: Áno, to tu naznačuje. Hovorí teda v treťom hľadisku, rečou štyroch filozofií.

Otázka: Nerozumiem, čo to znamená.

Mike: Dobre, pretože to, čo hovorí, je, že v prítomnom okamihu je miesto na to, aby človek bol a konal, ale nie je miesto na to, aby reflektoval alebo myslel. Jeho „bytie v prítomnosti“ je teda súznačné s „úplným existovaním“, a keď úplne existujeme, nie je miesto na to, aby sme reflektovali samých seba, takže nie je miesto na to, aby sme rozumeli. Jeho „realizácia a poznanie“ naznačuje akési úplné intuitívne uvedomenie (awareness).

Otázka: A keď sa tam hovorí, že môžeme pochopiť pravú povahu pohybu, naznačuje to, že ju nejako pochopiť viete.

Mike: Ak slová vykladáte takto, áno, ale keď povie „pochopiť“, čo iné tam mám dať? V angličtine musíme používať slová, on musel používať slová v japončine, takže to naznačuje, že je tu realizácia a poznanie, ktoré sú niečo úplné a sú tu a teraz a nie sú intelektuálne. Čo to teda je? Nemôžeme zapísať, čo to je, ale zažívame to. Napríklad keď niekoho stretneme prvý raz, v prvom okamihu, keď ho stretneme, sa deje niečo veľmi zložité; môžeme to rozoberať tak, že vidíme toho človeka, ten človek vidí nás a deje sa všeličo, nasadzujeme svoje výklady, ako človek vyzerá, ako sa cítim a tak ďalej, ale celková bezprostredná situácia je za naším opisom – niečo realizujeme a poznáme. V každom okamihu niečo realizujeme a poznáme, ale nie bežným spôsobom, ako sa to hovorí; sme na hranici toho, o čom naozaj dokážeme hovoriť. Naznačuje niečo dosť jemné, akýsi predpojmový stav plnosti, a v ňom hovorí, že je skutočná realizácia, skutočné poznanie, skutočné poznanie pohybu, skutočný buddha – všetko je v tom. Všetko tam nahromadí, minulosť a budúcnosť, prítomnosť, všetko sa vleje do tohto bezprostredného stavu.

Otázka: Myslím, že Wittgenstein dospieva k podobnému záveru

Mike: Áno.

Otázka: Hoci nemal zazen, dospel k záveru, že myšlienka je slepá, myšlienka nedokáže vidieť niečo práve teraz.

Otázka: Táto veta však akoby hovorila opak, akoby hovorila, že keď to dokážeme pochopiť, dokážeme uchopiť aj skutočné porozumenie.

Otázka: Myslí skôr realizovať než pochopiť?

Mike: Nech použijeme akékoľvek slová, nestačí to; ak poviem, že keď naozaj pochopíte, aká je chuť čokolády, budete mi to vedieť povedať, nemyslíte si, že tým myslím, že musíte pochopiť chuť čokolády, nie. Slová niekedy používame voľne a majster Dogen používa slová niekedy nahrubo a niekedy veľmi sústredene. Keď naozaj vieme, je možno lepšie než pochopiť.

Otázka: Keď vidíme?

Otázka: Pretože to všetci poznáme, môžeme to vidieť alebo pochopiť, lebo tam nie je tá vzdialenosť. Je to ako snažiť sa pozrieť dovnútra vlastného oka; nedá sa mať odstup a pozerať sa na to, pretože už to sme. Nejako to teda dokážeme pochopiť, pretože sme to my.

Mike: To, o čom majster Dogen hovorí, je niečo skutočné, čo je tu; keď o tom hovoríme, povieme „niečo skutočné, čo je tu“ a povieme „skutočné?, tu?“ Je to, ako keď ukazujem na Anne a hovorím, tam je Anne, a niekto povie: „tvoj prst neukazuje celkom tam hore, ukazuje tam hore, však? Nemal by teda ukazovať na Anne?“ A ja hovorím, áno, ALE UKAZUJEM NA ANNE! NEVIDÍŠ? Potom niekto povie: „tvoj palec ukazuje nadol“, a ja poviem, áno, ukazuje nadol, ale nevidíš, čo sa ti snažím povedať, nie môj palec, nie môj prst – TAM JE ANNE! Náš intelekt sa teda sústreďuje na slová; slová môžeme zmeniť, možno je lepšie „vidieť“ alebo „vedieť“, čokoľvek, čo nás dostane von z pozerania sa na slová, by bolo lepšie. To, čo sa snaží povedať, nie je v slovách.

Otázka: Pri tejto vete mi však stále niečo prekáža.

Mike: Áno!

Otázka: Keď, a potom, pretože hovoríme, že tu je stáloť, nie je tu veľký zážitok ani záblesk. On však akoby hovoril, že keď toto dosiahneme, potom budeme môcť…..

Mike: Mne to tak nehovorí. On len hovorí….

Otázka: Je to len rozvedenie, druhá polovica vety vrhá viac svetla na prvú polovicu….

Otázka: Keď vetu pochopíte, pochopíte to?

Otázka: Pochopili ste tú vetu?

Otázka: Úplne.

Mike: „Keď pochopíme pravú povahu pohybu, dokážeme uchopiť aj skutočné poznanie a porozumenie.“ „Učíme sa, čo je pohyb, a chápeme, že nie je to isté ako nevysloviteľný stav v prítomnom okamihu.“ Hovorí, že to, čo vidíme ako pohyb, je niečo, čo vykladáme vo vedomí, a že nevysloviteľná prítomnosť nie je to isté ako výklad. Keď na to prídeme, keď zažijeme, čo je pohyb naozaj, potom dokážeme dať dokopy to, čo myslím poznaním a porozumením.

Otázka: Inde sa hovorí, že buddha nepotrebuje vedieť, že je buddha; tento zmysel uchopenia skutočného poznania a porozumenia akoby naznačoval, že buddha vie, že je buddha.

Mike: Nie, uchopením myslí odhodenie. Uchopiť skutočné poznanie a porozumenie znamená všetko odhodiť, prestať myslieť, to tým myslí. Nanešťastie sa cez slová nedostaneme – „povedal si uchopiť!“ Áno, ale odhoď to, „áno, ale povedal si uchopiť!“ Nie, nie uchopiť! Čo urobíme? Len hovorí, že keď to naozaj dokážeme uchopiť, keď naozaj dokážeme uchopiť to, o čom hovorím, potom vidíme.

Otázka: To sa však dosť ťažko chápe; jedna z tých fráz tam nie je, tá priamo protikladná, ktorá dáva zmysel prvej, a to tá, ktorou myslí odhodenie všetkého myslenia; prestať uchopovať.

Mike: On však nepovedal odhodenie všetkého myslenia, takže to tam nemôžem dať; mohol by som, mám to tam dať?

Otázka: Teraz mi to dáva zmysel.

Otázka: Mike, je to ako to, o čom sme hovorili minulý raz v Rowardennane, že človeku môžete v noci opísať, že slnko zašlo a je tma, takže môže do vecí naraziť; poznať tie slová vám nepomôže, keď ste v tme.

Mike: Presne tak, ale aj tak žiadame zoznam vecí, do ktorých by sme mohli naraziť.

Otázka: Byť v tme je teda skutočné poznanie a porozumenie tmy?

Mike: Áno.

Otázka: Keď sa vrátime k pohybu, pri tenise alebo futbale pohyb vidíte, ale keď to naozaj hráte, necítite ho.

Mike: Presne tak, naša skúsenosť je iná, a to myslí. V skutočnom pohybe máme poznanie a porozumenie; keď sa futbalová lopta kopne, potom kam lopta poletí ďalej…príde.

Otázka: Prečo Dogen toľko písal? Prečo sa namáhal, mohol len povedať „seď v zazene, dobrú noc“.

Mike: Prečo ste išli do Indie?

Otázka: Len som šiel.

Mike: Preto písal, len písal. Tak žijeme svoje životy; niektorí ľudia sa rozhodnú vziať kúsok dreva s chlpmi, namočiť ho do farby a robiť značky na veciach. Niektorí sa rozhodnú vydávať smiešne zvuky celý život, vezmú drevené alebo kovové tvary a vydávajú zvuky. Niektorí otvoria ústa a vydávajú zvuky donekonečna, taký je náš život.

Otázka: Hovorí nám však, aby sme v prítomnom okamihu odťali všetko pojmové myslenie, a pritom o tom hovorí toľko.

Mike: Áno, bol to veľmi brilantný človek; ak sa pozriete na jeho básne, jeho písmo a jeho používanie jazyka a na to, ako blízko sa v 13. storočí dostal k moderným pojmom napríklad vo fyzike, musel byť brilantný. Čo teda robí brilantný človek? Čo od neho čakáte, že bude len sedieť a mlieť ryžu?

Otázka: A tiež, keby ste len sedeli v zazene bez akéhokoľvek vysvetlenia alebo filozofie, vyvinuli by ste si všelijaké čudné predstavy o tom, čo to je, pretože je pre nás prirodzené snažiť sa okolo seba vytvárať stavby. Ide teda o to všetky ich zbúrať.

Mike: Áno, presne, dekonštruuje svet. A tiež v čase majstra Dogena bolo obrovské množstvo nedorozumení; ľudia hovorili veci ako: ak spievate meno Buddhu, stanete sa človekom, ktorý vie všetko. A ak stojíte každý deň tri hodiny pod studeným vodopádom, môžete sa stať osvieteným, a buddhovia sú nadľudskí, a po smrti Gautamu Buddhu pokračoval naveky – a tak ďalej. Majster Dogen tým všetkým prechádza a popiera to, čo je presne to, čo urobil majster Nagarjuna v 2. storočí: vzal všetko, čo pokladal za nesprávne porozumenie, a povedal nie, nie, nie toto, toto tu. Buddhizmus je o tomto, tu.

Yoko: Majster Dogen musel vedieť, akí sú ľudia zložití, tak nejako, preto chcel veci vysvetľovať. Ľudia sú veľmi zložití.

Mike: Áno, nie sme? Dôvod, prečo o úplnom prejavovaní bytia hovorí donekonečna takým zložitým spôsobom, je, že sa snaží povedať…niečo o…úplnom prejavovaní bytia.

Buddha a prirodzenosť sem dospeli... dospeli sem… dospeli sem… Buddha-prirodzenosť je úplné prejavovanie bytia a úplné prejavovanie bytia je povaha buddhu. Úplné prejavovanie bytia nie je ako rad oddelených okamihov bytia a nie ako súvislá línia bytia. Pretože je to čisté konanie v tomto okamihu, je za opisom rozlišujúcej mysle. To, čo tu opisujem ako buddha-prirodzenosť, nie je povaha nejakej nadľudskej osoby a nie je ako predstava o nej, ktorú držíme v mysli.

To chce povedať. Je teda veľmi zvláštne, že toho napísal toľko.

Niektorí ľudia opisujú buddha-prirodzenosť ako semeno rastliny,

A táto konkrétna metafora je aj v diele majstra Nagarjunu.

ktoré vyklíči, keď ho poleje dážď Dharmy. Rastú halúzky, listy a kvety a rastlina prináša plod, ktorý zasa plodí ďalšie semená. Takéto metafory sú len romantické myslenie obyčajných ľudí. Ľudia, ktorým takáto metafora stačí, by si mali všimnúť, že semená, kvety a plody všetky existujú tak, ako sú, v okamihu prítomnosti.

Vyvádza nás teda z premýšľania o procese a z premýšľania o buddha-prirodzenosti ako o semene v nás, ktoré možno poliať praxou alebo spevom, a ono potom vyrastie a stane sa buddhom; tieto predstavy prevládali vo všetkých učeních tej doby.

Semená sú už prítomné v plode.

To je dobrá veta.

A listy a halúzky sú už prítomné v semenách, aj keď ich nevidíme; nezískavajú ich odinakadiaľ, a predsa vytvárajú hojnosť halúzok, konárov a kmeňov. Tieto skutočnosti sa nakoniec nedajú vysvetliť pohľadom zvnútra alebo zvonka; sú to len prítomné skutočnosti a sú za vysvetlením procesom rastu, ktorý sa hýbe z minulosti do prítomnosti.

To teraz akoby popieralo vedecké vysvetlenie. A on to poprieť chce, ale inde zistíte, že vedecké vysvetlenie potvrdzuje. Potvrdzuje teda určité hľadisko, tretie hľadisko, ktorým je prítomnosť. A hovorí, že v hľadisku z prítomnosti, keď sa v prítomnosti úplne vyjadrujeme, je vedecké vysvetlenie, veci vyvíjajúce sa ako proces v čase, nevhodné. Môžeme sa na to pozerať v procesnom hľadisku, ale k tomu, o čom hovorí, je nevhodné.

Takže aj keď použijeme metaforu, ktorú používajú obyčajní ľudia, korene, stonky, konáre a listy sú všetko buddha-prirodzenosť; rodia sa ako buddha-prirodzenosť a umierajú ako buddha-prirodzenosť. Je to len skutočnosť, že úplne prejavujú bytie.

Semeno je teda semeno, je semeno, je semeno, a to majster Dogen myslí „úplným prejavovaním bytia“, – byť tým, čím je. Bolo by veľmi pekné použiť frázu ako „byť tým, čím to je“, ale nanešťastie sa nehodí ku všetkým spôsobom, akými ju používa. Problém, ktorý som mal, bolo nájsť frázu, ktorá sa hodí k tomu, ako ten výraz používa v celej kapitole. S týmto výrazom sa hrá, takže ak použijem niečo ako „byť takí, akí sme“, je v tom „my“, ale veľa použití v origináli je bez podmetu, preto som zvolil frázu „úplné prejavovanie bytia“: semeno je semeno, je semeno, plod je plod, ja som ja, ty si ty, vesmír je vesmír, ale bez podmetov a predmetov.

Otázka: Veci, ako to je.

Mike: „Veci, ako to je“ je veľmi dobré – Shunryu Suzuki. Ideme ďalej k ďalšiemu kúsku, alebo skončíme?

Otázka: Chcel by som skončiť.

Mike: Už máte plnú hlavu?

Otázka: Inde v Shobogenzo je podobný výraz o palivovom dreve a popole; je to niečo podobné?

Mike: Áno, tieto hľadiská, tieto spôsoby pozerania sa stále opakujú. Ak čítame kapitoly Shobogenzo, nájdeme tie isté hľadiská znova a znova, najmä toto hľadisko, pre nás také zvláštne, ktoré popiera proces, alebo ktoré akoby hovorilo, viete, že žiadny čas nie je. A samozrejme vieme, že čas je, pretože sa pozrieme na hodinky a je desať minút po... Je to teda hádanka. Ak sa však na tieto kapitoly pozeráme ďalej, všimneme si, že majster Dogen má štyri spôsoby, ako sa na veci pozerať, a všetky si protirečia. Takže áno, čas je, ale je stav, v ktorom čas nie je niečo, čo si všímame, alebo niečo, čo je vhodné.

Otázka: Je teda buddha-prirodzenosť spôsob, ako odhodiť Uji a povedať, že je to viac než to?

Mike: Buddha-prirodzenosť je Uji. Všetky frázy majstra Dogena znamenajú to isté. Hovorí teda v celom Shobogenzo len o jednej veci. Buddha-prirodzenosť je úplné vyjadrenie v prítomnosti, Uji je úplné vyjadrenie v prítomnosti, buddha je úplné vyjadrenie v prítomnosti, nirvána je úplné vyjadrenie v prítomnosti. Je len jedna skutočnosť, ktorú sa snaží vysvetliť. Vysvetľuje ju z mnohých hľadísk, strieľa šípy do terča z mnohých rôznych smerov.

Otázka: Prečo pokračujete v štúdiu Dogena, keď je všetko zjavné?

Mike: Neviem si predstaviť, čo iné robiť. Nenachádzam nič, čo by ma zapalovalo. Kedysi som mal rád horolezectvo, ale už to veľmi nerobím, rád chodím. A robím redakčnú prácu, pretože sa dobre platí, ale redigovať vedecký článok ma až tak nezapaluje. Jediná vec, ktorá ma zapaluje, je toto, takže s tým nemôžem prestať.

Otázka: Prečo to nenapíšete vlastnými slovami?

Mike: Nenapadajú mi žiadne slová, ktoré by som napísal, takže sa vkrádam na okraj obrovského svetla, ktoré majster Dogen vrhol, vkrádam sa a uštipnem kúsok z okraja a získam trochu jeho svetla. To sa tu snažím robiť.

Otázka: Keď to vysvetľujete z vlastnej skúsenosti, vždy to pre mňa znamená viac, než keď čítate, čo píše Dogen.

Mike: Dobre, takže sa učím dávať to do vlastných slov, ale trvalo mi to veľmi dlho.

Otázka: Nie tieto slová, nie váš preklad Dogena, ale vaše vlastné skúsenosti.

Mike: Aha, no možno ich viem dostať von viac….vyjdú len vtedy, keď hovorím o tejto kapitole.

Otázka: Tak možno radšej než preklady robiť komentáre.

Mike: Toto je tým, čím to naozaj je, predpokladám. Tieto knihy sú doslovné a odsekom nemožno rozumieť bez toho, aby sa človek vrátil k pôvodnej japončine a videl, čo presne s jazykom robil; len z čítania angličtiny tomu rozumieť nemožno. To je škoda, takže môj prvý krok je pokúsiť sa to zlepšiť.

Otázka: Ďalší dôvod, na ktorý myslím, je takmer politický, pretože viete, toto je maličká skupina, však, a naozaj naznačujete, že mnohé školy buddhizmu v skutočnosti idú slepou uličkou.

Mike: Áno, presne tak, áno.

Otázka: Je to teda dosť dôležitý projekt?

Mike: Áno, je to dosť dôležité, ale keď Nishijima Roshi učí, čím je starší, tým otvorenejšie hovorí, čomu verí, ale nie je ľahké chodiť a hovoriť, že táto alebo tamtá škola buddhizmu ide slepou uličkou.

Otázka: Čítal som niečo od Jiyu Kennett; dôvod, prečo som to čítal, je získať nejaký kontext alebo porovnanie. A dokonca ju akoby odobril Kodo Sawaki. Veci, ktoré hovorí, sú však neuveriteľne iné.

Mike: Áno, sú. Áno.

[nepočuteľné]

Hovoríte o mne, alebo o sebe?

[nepočuteľné]

Radšej sa spolieham len na zazen. Keď som teda túto kapitolu dokončil a celú ju vysvetlil, chcem na to všetko zabudnúť a ísť ďalej so svojím životom a praktizovať zazen. Chcem sa úplne spoľahnúť na zazen, nie vypracúvať, ako mi zazen môže pomôcť alebo ako to, čo som sa v tejto kapitole naučil, môže fungovať pre mňa. To nikdy nerobím, mne to nefunguje. Len, to je teraz moje úsilie, teraz je to skončené, poďme na ďalšiu vec. Poďme?

Ďakujem veľmi pekne.