Naše činy majú vždy výsledok a žijeme len v prítomnosti: dve pravdy, ktoré buddhizmus učí a ktoré si možno uvedomiť cez zazen

Čo môže ponúknuť buddhizmus

To, o čom chcem hovoriť, je, že svet, v ktorom žijeme, nie je v knihách. Myslím, že názov mojej dnešnej prednášky je o prítomnosti. Buddhizmus je veľmi staré učenie s mnohými rituálmi: rúcha, kadidlo, zvony. Tieto rituály majú svoju hodnotu. Ale vždy ma zaujímalo, o čom buddhistické učenie naozaj je.

Každá spoločnosť si vytvára vlastnú štruktúru a myslíme si, že štruktúra, v ktorej žijeme, má nejakú pravdu. Ale keď stretneme inú spoločnosť, niekedy zistíme, že jej pravdy sú iné, a často to vedie k sporom a nedorozumeniam. Takže kto má pravdu? Ktorej spoločnosti pravdy sú správne: kresťanskej, islamskej, buddhistickej, materialistickej? Toto sú otázky, na ktoré musíme v modernom svete nájsť odpovede. Odpovede hľadáme žitím, ale je to obrovský proces pokusov a omylov.

Čo teda môže buddhizmus ponúknuť tomuto modernému svetu, ktorý sa zdá byť založený na vede a peniazoch? Samozrejme, môže ponúknuť istý druh skupiny a môžeme sa naučiť obliekať sa ako buddhista, alebo dokonca predstierať, že sme japonský zenový buddhista. Ale buddhizmus má dve veľmi podstatné veci, ktoré môžu prispieť modernému svetu.

Naše činy majú vždy výsledok

Prvou je vec, o ktorej už vieme: príčina a následok. Príčina a následok je základom vedy. Čokoľvek urobíme, má nejaký výsledok, a veda neustále zisťuje, aký je ten výsledok. Niektoré staré presvedčenia sú pravdivé, ale mnohé sa neskôr ukázali ako nepravdivé. Jedno presvedčenie, ktoré je veľmi silné v kresťanskej Európe: ak zhrešíš, pôjdeš do pekla. Neviem, či je to pravda. Ale nezdá sa, že by bola, v tom zmysle, že som spáchal veľa hriechov, ale neviem uveriť, že pôjdem do pekla. Veda teda postupne mení naše presvedčenia.

Aj buddhizmus odjakživa, bez toho, aby poznal zistenia vedy, tvrdil, že čokoľvek urobíme, má výsledok bez výnimky. Výsledku svojho konania nikdy neunikneme. Ale aj v modernom svete, kde veľmi jasne poznáme príčinu a následok, ľudia niekedy radi zabúdajú, že to, čo robia, má výsledok. To je prvý princíp, ktorý nie je až taký nezvyčajný.

Žijeme len v prítomnosti

Ale druhý princíp je pre nás veľmi ťažké si uvedomiť. Buddhistické učenie hovorí, že život, skutočnosť je iba teraz, v tejto chvíli. Minulosť je preč; nikdy sa nemôžeme vrátiť. Budúcnosť ešte nie je tu; môžeme si ju predstavovať v hlave, ale nikdy do nej nemôžeme vstúpiť. Znie to jednoducho.

Ale v skutočnosti veľkú časť života prežívame v hlave: v minulosti, keď myslíme na to, čo sa nám stalo, alebo v budúcnosti, keď ju predvídame alebo sa o ňu obávame. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť existujú ako akási línia procesu v našej mysli a úplne tomu veríme. Zajtra sa deje to a to, musím ísť na to a to. Včera som bol v Bratislave. Je nemožné žiť nejakým iným spôsobom, lebo naša civilizácia vytvorila toto spoločné presvedčenie: cestujeme cez minulosť, prítomnosť, budúcnosť a potrebujeme to, aby sme mohli existovať v spoločnosti. Buddhizmus hovorí, že v skutočnosti je to presvedčenie. A pravda je, že sme len tu.

Myslieť na budúcnosť je, samozrejme, v poriadku. Ale je to len myslenie. Nádherné veci, ktoré urobíme, ciele, ktoré chceme dosiahnuť, sú len činnosť v našom mozgu. Jediná vec, ktorá je skutočná, je to, čo robíme teraz. To, čo sme urobili, je preč a nikdy to nemôžeme zmeniť.

To vysvetlenie môžeme pochopiť rozumom. Dobre, chápem: minulosť je skončená, budúcnosť ešte neprišla, sme len tu. Ale uvedomiť si to a žiť tak: veľmi, veľmi ťažké. Ale ak dokážeme žiť v prítomnosti, môže to moderným ľuďom veľmi pomôcť. Môžeme prestať mať obavy o budúcnosť. Môžeme prestať ľutovať alebo byť uväznení svojou minulosťou.

Pravdy, ktoré patria všetkým

Ale samozrejme, toto nepatrí buddhizmu. Toto učenie nájdeme v mnohých rôznych oblastiach. Ak ste atlét, je veľmi dôležité byť v prítomnosti: myslím, zabudnúť na minulosť, nemyslieť na budúcnosť, ale len podať výkon teraz. Športovci tomu hovoria byť v zóne alebo v prúde a zo svojej skutočnej skúsenosti vedia, že im to veľmi pomáha. Psychoterapeuti sa snažia pomôcť ľuďom byť slobodní od minulosti a od budúcnosti. Je to len druhý princíp buddhistického učenia.

Takže buddhisti sú všade. Vlastne nerád používam slovo buddhista. Pravda, že naše konanie má vždy výsledok, a pravda, že žijeme len v prítomnosti, nepatria k žiadnemu náboženstvu. Patria všetkým a rôzni ľudia si tieto veci niekedy uvedomia vo svojom vlastnom živote. Čím sa teda buddhizmus líši? Podľa mňa je rozdiel v tom, že ľudia, ktorí sa nazývali buddhistami, tieto dve pravdy učili mnoho rokov.

A teraz, v 21. storočí, zisťujeme, že sú pravdivé. Veda nám ukazuje, že príčina má vždy následok, a čoraz viac dokážeme pochopiť výsledky nášho správania, našej stravy, nášho spôsobu života. A vlastnou skúsenosťou napríklad so športom si môžeme začať uvedomovať, že sústrediť sa na prítomnosť je najúčinnejší spôsob života.

Zazen

Ale je tu ešte jedna vec. Od dávnych čias mali buddhisti veľmi jednoduchú prax, ktorú ľudia volajú meditácia. V Japonsku jej hovoria zazen, sedenie v meditácii. Nie je to intelektuálne štúdium. Je to jednoduchá telesná prax. Keď praktizujeme zazen nejaký čas, pravidelne, môžeme si všimnúť, že žijeme len teraz. Je to veľmi, veľmi hlúpa činnosť, lebo to nie je myslenie. Je to len sedenie. Ale touto veľmi jednoduchou praxou si po niekoľkých rokoch môžeme začať uvedomovať pravdy buddhizmu. Platia pre každú ľudskú bytosť.

Ak žijeme teraz, nemusíme sa obávať budúcnosti ani myslieť na minulosť a tento postoj nás môže urobiť šťastnejšími v prítomnosti. Čo som vám však práve povedal, je akýsi sen. Lebo si môžeme predstavovať, že sme v prítomnosti a sme veľmi šťastní, ale je to veľmi, veľmi ťažké.

Ale ak máme nejakú činnosť, ktorá nás privedie do prítomnosti, meditáciu, a nielen meditáciu, šport, nejako sa cítime slobodní. Ak máte rušný týždeň v práci a idete si zaplávať, zbavíte sa frustrácie. Pustíte minulosť. Sme neustále v kontakte s niekým, kto tu nie je, myslíme na zajtrajšok, myslíme na minulosť. Ak teda odložíme telefón a sadneme si do meditácie, alebo ho necháme doma a ideme do športového klubu, môžeme byť slobodní. Neberte si telefón.

Ako sedieť

Rád by som ukázal jednoduchý postoj meditácie. Tradičný postoj je prekrížené nohy, v lotosovom sede, ak ste ohybní. Ale musíme pracovať s vlastným telom; nemá zmysel si predstavovať, že niečo dokážeme. Spojíme ruky s dotýkajúcimi sa palcami; potom si môžete všimnúť, keď veľa myslíte. Chrbtica by mala byť prirodzene rovná.

Uvoľníme váhu nadol, akoby naše stavce boli kopa kameňov, a držíme rovnováhu. Ľudia hovoria, že meditácia je poloha rovnováhy. Vyvážiť telo znamená vyvážiť myseľ. Ak sedíme 20 alebo 30 minút, hlboké napätia, ktorých si nie sme vedomí, pomaly ustúpia. Ak zavrieme oči, niekedy zaspíme, takže oči necháme otvorené. Ak si všimneme, že niečo myslíme, upravíme svoj postoj, čo zastaví náš prúd myšlienok; pomaly ho prestaneme mať. Samozrejme, nemôžeme zastaviť všetko, čo nám prichádza do hlavy, lebo náš mozog pracuje. Ale nemyslíme prúd myšlienok ani príbeh. Takto sedieť je celý zazen. Veľmi jednoduché. Ale nie také ľahké.

Ale nie je to iné ako učenie sa športu. Ak chcete začať behať, môžete sa veľmi nadchnúť a kúpiť si nové bežecké topánky. Ale ak pokračujeme, deň za dňom, len trochu, naučíme sa behať. V hlave sa veľmi nadchneme a naše telo sa tak rýchlo neučí. Mnoho ľudí chodí na buddhistické stretnutia a veľmi sa nadchnú: áno, toto je pre mňa. A potom sa pokúsia sedieť. Ó nie, nie, potrebujem niečo ľahšie. Nič ľahšie v živote nie je. Život nie je ľahký.

Život nie je spravodlivý

Účastník: Niektorí ľudia veria, že akcia a reakcia je niečo ako spravodlivosť. S morálkou to nemá nič spoločné.

Ach áno, myslíme si, že vo svete existuje spravodlivosť. Môžeme povedať, že existujú správne veci a nesprávne veci, ale nechápeme, ako človek zo susednej ulice veľmi bohatne, lebo neplatí žiadne dane, kým človek z našej ulice je chudobný a nešťastný, ale nikdy nerobí nič zlé. Život, bohužiaľ, nie je spravodlivý. Ale spoločnosť môžeme urobiť spravodlivou.

Zajtrajšok je myšlienka

Tlmočník: Mike nevysvetlil, prečo zajtrajšok nikdy nepríde.

Môžete sem dať oznam, zajtra pivo zadarmo, a nechať ho tam každý deň. Zajtrajšok je myšlienka, bez ktorej nemôžeme žiť. Existuje len teraz. Ale bez myšlienok ľudská spoločnosť nemôže žiť. Samozrejme, nemôžeme uhádnuť, aký je život psov alebo mačiek naozaj, ale zdá sa, že sa nestarajú o zajtrajšok; zdá sa, že žijú v prítomnosti. Nemôžeme žiť ako psy alebo mačky. Ale môžeme si pripomenúť, že vlastne nemusíme mať starosti.

Keď hľadáte miesto na parkovanie, dostanete sa do nejakého napätia. Včera v Bratislave môj priateľ Rory povedal: nerobte si starosti, parkovací boh sa o nás postará. Samozrejme, je to akýsi vtip, len príbeh; hovorí to, aby sa uvoľnil. Ale je rozdiel medzi „dostanem…?“ a tým, že sa jednoducho uvoľníte.

Buddhizmus, Západ a iné náboženstvá

Otázka: Veľké náboženstvá sa menia. Ako sa mení buddhizmus?

Buddhizmus je pre Západ nový. Pochádza z Tibetu, Japonska, Indie, s mnohými tradíciami z týchto spoločností. Buddhizmus sa pomaly mení, keď si ľudia uvedomia, že obliekať sa ako buddhista nie je to, o čo ide. Žil som v Japonsku 25 rokov a nerád nosím japonské oblečenie. Ľudia, ktorí nešli do Japonska, sa radi obliekajú ako japonskí mnísi. Považujem to za veľmi zábavné. Rád preto hovorím, že učenie buddhizmu je rovnaké, ale všetky tie ďalšie veci pomaly miznú. Veľa ľudí v Európe stále chce buddhizmus ako zvláštne náboženstvo so zvláštnymi obradmi, ale musí sa integrovať so západnou spoločnosťou iným spôsobom. V kresťanstve bolo veľa veľmi zvláštnych rituálov, ale teraz sú modernejšie formy kresťanstva, kde si uvedomujú, že porozumieť učeniu a žiť podľa učenia… Nezáleží na tom, čo nosíte, ani či sedíte na čiernom vankúši, alebo na červenej deke.

Otázka: Desiatky rokov som prežil v karate s japonskými majstrami. Ich správanie bolo v súlade s buddhizmom, ale nikdy o ňom nehovorili. Prečo?

Učili karate. Neučili buddhizmus. V Japonsku existuje veľa hlbokých buddhistických zvykov už stovky rokov, ale ľudia si ich nevšímajú. Ak poviete Japoncovi niečo o sedení v zazene, povie si: ó nie, bolestivé. Ale vlastne jeho správanie sa zakladá na buddhizme. Takže súhlasím s tým, čo ste povedali: schopnosť sústrediť sa na konanie, bez vysvetľovania, len to urob, je nejaký zvyk z buddhizmu.

Otázka: Jeden slovenský autor píše, že pokoj vo svete by prišiel zo zlúčenia veľkých náboženstiev. Je na to šanca, s buddhizmom ako ich súčasťou?

Ach áno, súhlasím s ním. Dvaja partneri sa hádajú, bojujú. Ale ak pokračujú, môžu sa integrovať, zlúčiť a mať pokojné situácie. Nie. Keď si uvedomia, že prestať sa hádať znamená byť v pokoji. Ak jedna krajina prestane bojovať, môže to pomôcť. Myslím, že buddhizmus má učenie o rovnováhe medzi protikladmi. Táto osoba si myslí, že má pravdu, táto osoba si myslí, že má pravdu. Buddhizmus hovorí, že sa mýlia obe, takže by mali nájsť strednú cestu. Ale my veríme, že existuje veľmi jasne správne a nesprávne, takže bojujeme za svoje presvedčenie. Buddhizmus hovorí: nebojujte za svoje presvedčenie, ale robte kompromis. Ale my nenávidíme kompromis. Máme pocit, že ak urobíme kompromis, stratíme svoje ja.

Ale myslím, že svet pomaly pochopí. Jeden faktor: teraz vojakov, ktorí bojujú, sledujú televízne kamery a ľudia vo svojich foteľoch si robia nejaký úsudok, takže je pomaly ťažšie zapájať sa do boja. Ale myslím, že to trvá dlho, napríklad kým islamský svet a humanistický alebo kresťanský svet nájdu spoločnú pôdu. Dúfam, že ju nájdu. Myslím, že nájdu. Islamskí ľudia, ktorí prišli žiť do západnej spoločnosti, vykladajú islam humanistickejšie, a to je užitočnejšie pri riešení rozdielov medzi náboženstvami.

Tu a teraz

Účastník: Aký je zmysel meditácie? Snažím sa byť vo vyváženosti, ale nie je to ľahké. Existuje nejaký trik?

Nie je to ľahké. Ale žiť nie je ľahké. Zmyslom zazenu je len sedieť v prítomnosti. Ale udržať myseľ v prítomnosti je veľmi ťažké.

Otázka: Jedna sekunda je minulosť, jedna sekunda je budúcnosť. Tak kde je prítomnosť?

Teraz. Tu a teraz. Nebyť uväznený svojím myslením. Jednoduchý stav, kde sme tu. To je všetko. Ale tento jednoduchý stav je pre nás veľmi, veľmi ťažký. Naša myseľ skáče, skáče na rôzne miesta celý čas. Takže odpoveď je… budeme pokračovať.

Účastník: Aká je odmena tejto meditácie?

Môžete byť tu, nie uväznení myslením. Byť tu, to je výsledok. Lebo tu je jediné miesto, kde byť. Ale ľudia radi bývajú niekde inde, tu so svojím telom. Milujú to. Môžeme vymýšľať nádherné miesta na život.

Otázka: Nie je to astrálne cestovanie?

Môžeme prestať s astrálnym cestovaním, ak chceme byť tu. Je to veľmi, veľmi jednoduché. Preto je to pre nás také ťažké.