Prečo praktizujeme zazen

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame vypočuť si aj pôvodný zvukový záznam.

Teraz najprv zarecitujme Kaikyoge.

[recitácia, 00:00:24–00:01:30]

Dobrý deň. Dnes tu máme nováčikov, a preto by som chcel najprv povedať niečo o dôvode, prečo praktizujeme zazen. Dnes máme v našej ľudskej spoločnosti veľmi základné fakty: jedným je náboženstvo a druhým veda. Zvyčajne si myslíme, že náboženstvo a veda sú úplne rozporné. Keď uvažujeme o ľudských dejinách, môžeme rozlíšiť niekoľko období, napríklad staroveké, stredoveké a moderné. V stredoveku boli náboženstvá veľmi mocné. V tom čase bolo veľa silných náboženských vodcov, ktorí hlásali svoje vlastné náboženské názory. Ich náboženské názory boli založené na skúsenosti vodcov, napríklad na tom, čo si mysleli alebo v čo verili. Preto ľudí v stredoveku ovládali náboženské názory niektorých vodcov. Základ stredovekého myslenia je teda do istej miery subjektívny, pretože náboženské myslenie bolo založené na subjektívnych predstavách náboženských vodcov.

Ale v modernej dobe sa situácia zmenila. V 14. storočí niektoré talianske mestá veľmi zbohatli vďaka obchodu s Východom. Každé z týchto miest malo svojho panovníka a títo panovníci horlivo pomáhali literátom, umelcom, učencom a mysliteľom. Takže vďaka pomoci panovníkov vznikla v tom čase akási nová civilizácia.

To sa nazýva obdobie renesancie. V renesancii ľudské bytosti zistili veľmi dôležitý fakt, že majú fyzické telá. Predtým, teda v stredoveku, náboženské myslenie potláčalo fakt, že ľudské bytosti majú fyzické telá. Ale v čase renesancie ľudia zistili, že ľudské bytosti majú svoje vlastné fyzické telá. Tento fakt je veľmi dôležitý. Napríklad na renesančných sochách a maľbách bolo veľa zobrazení nahých ľudských tiel. Tento fakt ukazuje, že v tom čase ľudské bytosti zistili, že majú fyzické telá, a táto tendencia čoraz viac silnela.

Potom ľudia začali rozpoznávať svet odlišný od náboženského sveta: ľudský svet. Ctili ľudské zmyslové vnímanie. Od toho času začali ľudské bytosti veriť tomu, čo vnímali, a to, čo vnímali, nazvali hmotou. Horlivo skúmali, čo je hmota, a skúmanie toho, čo je hmota, sa zvyčajne nazýva veda. Preto môžeme povedať, že v modernej dobe ľudia začali mať vedu a vedecký výskum sa v nej čoraz viac rozvíjal. Podľa vedeckých záverov existovalo veľa faktov, ktoré nemožno odvodiť z náboženských písem.

Preto v modernej dobe máme konfrontáciu medzi náboženstvom a vedou a mnoho ľudí touto konfrontáciou trpí. Ale v polovici 19. storočia alebo na konci 19. storočia dosiahol vedecký výskum svoj vrchol. V tom čase ľudia nemohli byť spokojní iba s vedeckým výskumom. Cítili, že niečo chýba. Nevedeli rozpoznať, čo chýba, ale cítili, že niečo chýba. Potom sa ľudia v 20. storočí horlivo usilujú objaviť, čo v 19. storočí chýbalo.

Inými slovami, ľudia hľadajú niečo, čo sa líši od vedeckých záverov. Zároveň nemôžeme poprieť hodnotu vedy. Preto blúdime medzi vedou a tým, čo hľadáme. V našej dobe môžeme nájsť situáciu podobnú tej, aká bola v starovekej Indii v čase, keď žil Gautama Buddha. V starovekej Indii za čias Gautamu Buddhu bola rovnaká konfrontácia medzi starým duchovným náboženstvom a novými mysliteľmi, ktorých nazývali šiestimi nebudhistickými učiteľmi. V tom čase tam bolo veľmi známe, mocné náboženstvo nazývané bráhmanizmus.

V bráhmanizme verili v stvoriteľa, ktorý stvoril vesmír, a v duchovnú dušu v každom jednotlivcovi. Verili, že musíme poprieť svoje fyzické telá a že je potrebné stotožniť našu dušu s Brahmanom, teda s podstatou vesmíru. Môžeme si teda myslieť, že bráhmanizmus bol akési veľmi duchovné náboženstvo. Ale v čase, keď žil Gautama Buddha, existovali noví myslitelia, ktorých nazývali šiestimi nebudhistickými učiteľmi. Kritizovali staré duchovné náboženstvo, bráhmanizmus. Presadzovali materialistické myšlienky a popierali hodnotu etiky a morálky.

Gautama Buddha trpel touto rozpornou situáciou medzi starým duchovným náboženstvom a novými materialistickými myšlienkami. Aby túto rozpornú situáciu vyriešil, Gautama Buddha rozpoznal, že žijeme v skutočnosti. Veril v existenciu skutočnosti. Veril v existenciu sveta, v existenciu vesmíru. Keď veril v skutočnosť, mohol pochopiť, že duchovné náboženstvo je jedna tvár skutočnosti. Vedecká alebo materialistická myšlienka je druhá tvár skutočnosti. Vierou v skutočnosť teda mohol vyriešiť rozpornú situáciu medzi duchovným náboženstvom a materialistickými myšlienkami.

Situácia v dávnych časoch je podobná situácii v modernej dobe. Keď teda chceme vyriešiť rozpornú situáciu medzi náboženstvom a vedou, môžeme sa oprieť o budhistickú teóriu. Keď praktizujeme zazen, môžeme realizovať skutočnosť. A keď môžeme veriť v existenciu skutočnosti, môžeme vyložiť duchovné náboženstvo ako jednu tvár skutočnosti a vedecké poznanie ako druhú tvár skutočnosti. Vierou v skutočnosť môžeme vyriešiť rozpornú situáciu medzi duchovným náboženstvom a vedou. To je dôvod, prečo praktizujeme zazen. To je dôvod, prečo študujeme budhizmus.

Teraz by sme radi mali nejaké otázky a odpovede k tomuto problému. Áno.

Otázka: Povedali ste, že Gautama Buddha trpel konfliktom medzi náboženstvom a vedou, alebo ako to bolo vtedy. Ale aké utrpenie pociťoval? V akej konkrétnej fyzickej situácii bol? Čo to bolo za utrpenie?

Nishijima: Keď bol mladý, bol to veľmi citlivý a bystrý chlapec. Jeden budhistický spis hovorí, že keď bol na poli, zniesol sa na zem vták a zobol dážďovku. Keď Gautama Buddha videl túto scénu, veľmi sa zarmútil. Uvedomil si, že všetky živé bytosti môžu žiť tým, že zabíjajú iné. Ale zároveň sa ako tínedžer oženil a užíval si zmyselné pôžitky. Hovorí sa, že okrem manželky mal ešte dve ženy. Bol to veľmi silný mladý muž, a preto si užíval svoj život plný pôžitkov.

Ale v tom živote plnom pôžitkov nemohol byť spokojný. Vždy v ňom bol akýsi smútok a chcel sa zbaviť tej smutnej situácie. Tak sa stal kňazom. Motiváciou, ktorá priviedla Gautamu Buddhu k tomu, aby sa stal kňazom, bola teda rozporná situácia medzi jeho duchovným postojom a jeho telesnou túžbou.

Otázka: Vaše vysvetlenie znie veľmi ľahko zrozumiteľne a veľmi reálne. Ale keď hovoríte o konflikte medzi náboženstvom a vedou, mne sa náboženstvo zdá ako niečo abstraktné a veda ako akýsi druh poznania. Zdá sa mi, že konflikt medzi náboženstvom a vedou existuje v knižnici, nie v každodennom živote ľudí. Konflikt je vlastne medzi tým, aké by podľa nás veci mali byť, a tým, ako veci vnímame. Ale nezdá sa mi, že by to bolo to isté ako náboženstvo a veda.

Nishijima: Áno. Keď veríme v nejaké duchovné náboženstvo, chceme byť úprimní vo svojom každodennom živote. Chceme dodržiavať náboženské predpisy, ale zároveň ich niekedy nedokážeme dodržať. Na druhej strane, keď uvažujeme o vedeckom poznaní, vedecké poznanie nás učí pravidlo príčiny a následku. Vedecké poznanie vždy vysvetľuje samotné fakty, takže môžeme získať poznanie o faktoch. Ale poznanie o faktoch nás nemôže naučiť, ktorým smerom máme ísť. Vo vedeckom poznaní preto nemôžeme nájsť hodnotu etiky ani morálky.

Preto, keď žijeme v modernej dobe a riadime sa vedeckým poznaním, nemôžeme nájsť žiadne meradlo na dodržiavanie morálky alebo etiky. A keď sa riadime náboženskými predpismi, je pre nás dosť ťažké ich dodržiavať, pretože nemáme dostatočné poznanie o príčine a následku. Do takýchto rozporných situácií sa moderní ľudia zvyčajne dostávajú. Myslím si teda, že rozporná situácia medzi náboženstvom a vedou súvisí s utrpením Gautamu Buddhu v mladosti.

Otázka: Náboženstvo a veda sú akési produkty. Keby ste vysadili ľudskú bytosť na pustý ostrov bez akéhokoľvek kontaktu s kultúrnymi vecami, ako sú náboženstvo a veda, stále by mala nejaký základný konflikt medzi dvoma časťami. Ale tie nesúvisia s náboženstvom a vedou. Je to niečo zásadnejšie v ľudských bytostiach, pretože náboženstvo a veda sú produkty ľudskej kultúry.

Nishijima: Áno. Keby sme mohli žiť na izolovanom ostrove ako Robinson Crusoe, mohli by sme tú situáciu predpokladať. Ale my žijeme v modernej dobe, v ktorej vedecké poznanie a náboženské myšlienky skutočne existujú. Preto by sme mali svoje problémy posudzovať v skutočnosti. V skutočnosti existuje vedecké poznanie a zároveň náboženské presvedčenie a sú úplne rozporné.

Otázka: Hovoríte, že sú úplne rozporné, ale faktom je, že ľudia si to zvyčajne nemyslia. Na konferencii mi jeden človek, ktorý študoval akupunktúru, na moju poznámku o konflikte medzi náboženstvom a vedou povedal: Ale nie, žiadny konflikt nie je. Konflikt bol vyriešený, pretože vedci teraz veria, že teória malých častíc je podobná hinduistickým predstavám, a tak ďalej. Mohli by ste sa teda vyjadriť k predstave v modernom svete, že žiadny konflikt nie je, pretože si ľudia myslia, že žiadny konflikt nie je?

Nishijima: Áno, je to pravda. V západnom myslení si myslia, že náboženstvo a vedecké poznanie sú rozporné. Ale keď využívame...

Otázka: Veľmi často si myslia, že nie sú rozporné. Ľudia si myslia, že náboženstvo a veda nie sú rozporné.

Nishijima: Ale zároveň, keď čítame náboženské písma, napríklad Bibliu, môžeme nájsť mnoho opisov, ktoré podľa vedeckého poznania nemôžu byť pravdivé.

Otázka: Čo je to, čo ľudia ako ten človek, ktorý študoval akupunktúru, alebo to, čo je napísané v knihe od Fritza, v knihe o náboženstve a vede, ktorú sme študovali pred niekoľkými rokmi, Tao of Physics... Ľudia hovoria: Ale nie, teraz už žiadny konflikt nie je. Vyriešili sme konflikt.

Nishijima: Áno, je to pravda.

Otázka: Čo tým myslia?

Nishijima: Také tendencie sa objavili v poslednom čase. Môžeme nájsť akúsi tendenciu posudzovať vedecké poznanie a náboženské myšlienky na základe skutočnosti. Preto môžeme nájsť možnosť vyriešiť rozpornú situáciu medzi náboženstvom a vedou v blízkej budúcnosti. To je nová tendencia a o to sa usilujeme. A to je dôvod, prečo praktizujeme zazen. Vstupujeme teda do nového veku civilizácie. V tejto civilizácii môžeme rozpornú situáciu medzi náboženstvom a vedou vyriešiť tak, že vznikne jedna zharmonizovaná civilizácia. To je úloha, ktorú sa usilujeme splniť.

Otázka: Stále cítim určité znepokojenie, keď hovoríte o náboženstve a vede, pretože vaše vysvetlenie života Gautamu Buddhu podľa mňa veľmi pekne trafuje do čierneho. Tomu rozumiem. Ale potom videl dážďovku a veľmi citlivo to vnímal, a potom si s tými ženami užíval veľa zmyselných pôžitkov. Nezdá sa mi, že by to súviselo s náboženstvom a vedou. Nechápem, ako do tých skúseností zapadajú náboženstvo a veda.

Nishijima: Túto situáciu môžeme vysvetliť pojmami subjektivizmus a objektivizmus. V náboženských myšlienkach sú takmer všetky tvrdenia založené na subjektívnych predstavách. Inými slovami: pretože veria v to a to, je to pravda; alebo pretože si myslia to a to, preto je to pravda. To je náboženský postoj. Ale vo vede uvažujeme o faktoch. Používame experimenty a pozeráme sa na fakty. Vnímame objektívnou metódou. Môžeme teda povedať, že náboženský postoj je subjektívny, vedecký postoj je objektívny. Tieto dva základné postoje, subjektívny a objektívny, vždy existujú v ľudských spoločnostiach.

Aj v starovekej Indii teda mohla byť taká rozporná situácia medzi subjektivizmom a objektivizmom. V modernej dobe trpíme rozpornou situáciou subjektivizmu a objektivizmu.

Otázka: Náboženstvo je akoby najabstraktnejší, odtrhnutý prejav subjektívnej tendencie a veda je akýsi najintelektuálnejší, abstraktný prejav objektívnej tendencie. Ak teda opíšete konflikt ako konflikt náboženstva a vedy, myslím, že ľudia, ktorých poznám v Anglicku, jednoducho povedia: No dobre, tak choďte a vyriešte ten konflikt. Nezaujíma ich to, pretože bežní ľudia nežijú v ríši protichodných abstraktných vecí. Ale ak to vysvetľujete tak, že praktizujeme zazen, aby sme vyriešili konflikt medzi subjektívnou a objektívnou tendenciou, ktorý majú v sebe všetky ľudské bytosti, potom sa vysvetlenie zdá širšie použiteľné pre všetkých ľudí.

Nishijima: Áno. Ak ľudia nemajú žiadny záujem o rozporné situácie medzi subjektivizmom a objektivizmom, nie je pre nich potrebné študovať budhizmus. Ľudia, ktorí majú záujem o rozporné situácie medzi objektivizmom a subjektivizmom, môžu mať záujem študovať budhizmus. Gautama Buddha teda rozlišoval medzi obyčajnými ľuďmi a budhistickými ľuďmi. Všetci ľudia majú pôvodnú tendenciu mať záujem o rozporné situácie, ale niektorí ľudia počas celého života nemôžu mať žiadny záujem o štúdium budhizmu. Je to veľmi smutná situácia, ale je to vzácna situácia. Gautama Buddha teda povedal: Ľudia, ktorí nemajú žiadne okolnosti na to, aby mali záujem o budhizmus, nemôžu byť spasení. Je to dosť silné vyjadrenie, ale myslím si, že je pravdivé.

Otázka: Mám veľmi silný záujem o štúdium budhizmu, no pri príchode do Japonska som náboženstvo nikdy neštudoval/a. Do kostola som nikdy nechodil/a a v škole som sa vyhýbal/a vedeckým predmetom. Keď teda hovoríte o konflikte medzi náboženstvom a vedou, nevidím, že by sa týkal môjho vlastného života. Keď to vysvetľujete tak, ako ste vysvetlili život Gautamu Buddhu, tak tomu skutočne rozumiem. Ale keď hovoríte o konflikte medzi náboženstvom a vedou, zdá sa mi to len niekde tam vonku, založené na akejsi lekcii z dejepisu, nie na mojej vlastnej prežitej skúsenosti.

Nishijima: Áno, je to pravda. Čas, v ktorom môžem ten problém vysvetliť, nie je taký dlhý, takže moje vysvetlenie bolo skrátené. To je dôvod. Máme priamo pokračovať v prednáške o Kokyo, alebo sú nejaké otázky?

Otázka: Myslím, že mám podobný problém ako ten, na ktorý sa tu pýtali. Venujem sa vede a z pozície vedy nachádzam konflikt medzi niekým, kto je veľmi nábožný, alebo niekým, kto je veľmi subjektívny, pretože ja vždy hovorím, že fakt je to, ako ho môžem vidieť alebo pozorovať, ale druhý človek hovorí, že fakt je to, ako ho cítim alebo o ňom uvažujem. A ten konflikt cítim. Ale zároveň, neviem, či je to len v angličtine, ale určite v angličtine sa slová náboženstvo a veda samy osebe nezdajú veľmi skutočné. Nezdá sa, že by boli naozaj súčasťou našej skutočnej existencie. Pôsobia ako akési myšlienky odtrhnuté, odňaté z každodenného života.

Nishijima: Áno, je to pravda.

Otázka: Ale v japončine podľa mňa ten problém nemáte. A zaujíma ma, či je to preto, že japonská spoločnosť, japonskí ľudia, nemajú toľko abstrakcií. Všímam si, že japonskí ľudia, s ktorými sa rozprávam, majú akúsi jednoduchú filozofiu každodenného života a nemyslia si, že ich filozofia je niečo veľmi duchovné. Majú veľmi praktickú filozofiu. Mnohokrát mi ľudia v Japonsku hovorili o tom, aký spôsob života je najlepší, alebo že rozmýšľajú, ako by mali žiť. Tento spôsob myslenia je pre mňa dosť zvláštny. Zvyčajne uvažujem buď veľmi teoreticky, a tomu hovorím filozofia, alebo veľmi prakticky, a tomu nehovorím filozofia, nehovorím tomu veda a nehovorím tomu náboženstvo.

Nishijima: Áno. K tomu problému môžem nájsť dva dôvody. Jedným je, že japonský život je presiaknutý budhistickou filozofiou. Preto si neuvedomujeme, že žijeme v budhistických myšlienkach alebo budhistických zvykoch. Vlastne žijeme v budhistických zvykoch. Preto si nemusíme robiť starosti s rozpornými situáciami duchovného a vedeckého sveta. V našom každodennom živote sú tieto dva svety zmiešané do jednej nejasnej situácie. To je jeden dôvod. Druhý dôvod je, že japonská schopnosť myslieť nie je taká silná. To je druhý dôvod.

Otázka: Takže keď niekedy v angličtine používate určité slová, vedú nás do veľmi teoretickej oblasti, ale v skutočnosti si nemyslím, že nás chcete viesť do teoretickej oblasti. Myslím, že to nejako súvisí s hodnotou slov v rôznych jazykoch.

Nishijima: Áno. Musím sa teda usilovnejšie učiť angličtinu. Jedným dôvodom je moja slabá angličtina. Chcel by som vysvetľovať budhistickú teóriu a konkrétne fakty, ale niekedy je pre mňa dosť ťažké vyjadriť tieto situácie po anglicky.

Otázka: Dokážete to vyjadriť po japonsky?

Nishijima: Po japonsky je pre mňa ľahké vysvetliť budhistickú teóriu a skutočné situácie.

Otázka: Myslím, že cítime určitú frustráciu, pretože je pre nás ťažké nájsť to veľmi konkrétne, skutočné spojenie medzi vašimi myšlienkami a našou skúsenosťou. Týždeň čo týždeň počúvame o náboženstve a vede a o veľmi abstraktných veciach. Niekedy dostaneme náznak, že táto veľká situácia súvisí s naším súkromným životom, ale myslím, že chceme viac. A tak keď sa niekedy zdá, že ja alebo niekto iný kritizuje váš spôsob vyučovania, je to ten hlad, ktorý máme po konkrétnejších alebo skutočných vysvetleniach.

Nishijima: Áno, je to pravda. Musím sa teda učiť konkrétnejšie anglické slová a získať schopnosť vysvetľovať budhistickú teóriu na základe konkrétnejších faktov. Zároveň očakávam, že moji študenti budú vysvetľovať budhistickú teóriu na základe konkrétnych faktov po anglicky.

Otázka: Myslím, že veľa z toho, čo v poslednom čase vo svojom živote zažívam, je do veľkej miery práve tento rozpor. Nerozumiem zmätku, ktorému títo ľudia čelia, a ak sa podelím o jednu skúsenosť, možno to pomôže celú vec skonkretizovať. Vyučujem na škole. Učím deti; v školách učím malé deti. A v školách rodičia aj vedenie, všetci chcú fakty. Chcú informácie: čo vie, čo sa naučil, aké má známky, testovanie, testovanie. Japonsko je v tomto smere vo svojich školách, dalo by sa povedať, veľmi vedecké. Môj pocit v školách, keď pracujem s malými deťmi, je, že možno potrebujú viac náboženstva. Možno potrebujú viac lásky, viac... Možno je to vekom detí, s ktorými pracujem. Majú veľmi veľké srdcia. A tam učím ja, takže mám veľmi silný rozpor. Koho učím, deti? Pracujem s ich srdcami, alebo robím rodičom radosť a ukazujem im známky, ktoré požadujeme? A napadá ma, že v každej situácii, ktorú máme, aj keď niečo jeme: Och, chutí mi to, ale potom, však viete, to je tá citová časť, náboženská časť. Och, toto sa mi páči. Tá logická časť, vedecká časť: je to pre mňa dobré? Koľko to má kalórií? Aké vitamíny? A možno je tam rozpor. Možno, však viete, možno je tam...

Nishijima: Áno, je to pravda. Otcovia a matky v dnešnom Japonsku boli vychovaní v čase vojny alebo hneď po vojne, čo bola veľmi biedna situácia, napríklad nedostatok jedla, nedostatok oblečenia a podobne. Títo rodičia sú preto vo svojich životoch zvyčajne materialistickí, a preto sú veľmi súťaživí pri výchove svojich synov a dcér. To je jeden dôvod postoja rodičov.

Ale zároveň sú deti prirodzene náboženské. Inými slovami, deti sú prirodzené; preto môžu veriť v niečo posvätné vo vesmíre. Preto môžete nájsť rozporné situácie medzi rodičmi a deťmi. To je situácia v školách v dnešnom Japonsku, myslím si. Zároveň zažívame rozpor v našom každodennom živote. Keď jeme jedlo, cítime chuť a chutné jedlo nemožno poprieť, nemalo by sa poprieť. Ale zároveň jeme preto, aby sme mohli pracovať.

Pracovať je cieľ nášho života a chutnosť jedla je akýsi prostriedok na podporu našej chuti do jedla. Preto v takom jednoduchom fakte môžeme rozpoznať dva činitele. Jedným je význam, druhým je fakt. Význam je jedlo, ktoré je užitočné pre našu prácu, a zároveň nie je zlé, keď je chutné. Preto aj v takom malom fakte môžeme vždy nájsť význam. To je subjektívna stránka. A druhou stránkou je množstvo kalórií. To je objektívny fakt. Podľa budhistickej teórie máme tieto dva činitele zlúčiť do jednej skutočnosti. To je postoj budhizmu.

Aj keď je teda náš život zvyčajne rozdelený na dve časti, mali by sme tieto dve časti zlúčiť do skutočnosti. To je budhistická myšlienka. Mali by sme teda nájsť skutočnú situáciu v súťaživom postoji rodičov a zároveň by sme mali ctiť aj náboženský postoj detí. Tá kombinácia je skutočnosť. Nemali by sme zahodiť ani jedno, ani druhé. Mali by sme ctiť objektívny fakt aj subjektívny význam. To je budhistický postoj.

Otázka: Keď nás konflikt medzi týmito dvoma znepokojuje, ako môžeme ctiť obe?

Nishijima: Keď tú situáciu posudzujeme intelektuálnym myslením, tieto dve časti sú oddelené a nikdy ich nemožno zlúčiť. Preto by sme mali prekročiť svoje intelektuálne myslenie. Mali by sme vstúpiť do skutočnosti. Preto praktizujeme zazen. Praktizovaním zazenu vstupujeme do skutočnosti. A v skutočnosti nemôžu byť v našom každodennom živote žiadne odlišné činitele. Existuje iba jedna skutočnosť. Má dve tváre, ale tváre nie sú celá skutočnosť. My sme samotná skutočnosť. Žijeme v samotnej skutočnosti.

V takej situácii môžeme prekročiť rozpornú situáciu medzi subjektívnym a objektívnym. Budhistický postoj je teda veľmi jednoduchý, ale zároveň je dosť ťažké doň vstúpiť. Preto praktizujeme zazen.

Otázka: Ak teda praktizujeme zazen a dokážeme prekročiť konflikt v našich životoch, znamená to, že konflikt zmizne, alebo to znamená, že konflikt len prijmeme?

Nishijima: Keď rozpoznáme, že žijeme v skutočnosti, môžeme konflikt vnímať priamo a pohľad na rozporné situácie v nás nevyvoláva žiadne emocionálne účinky. Môžeme rozporné situácie prijať bez akéhokoľvek emocionálneho rozrušenia. Niekedy je rozporná situácia sama osebe emocionálnym rozrušením. Ja si to nemyslím. V budhizme zvyčajne uvažujeme o sunyata. Sunyata je pocit, akoby nebolo nič.

Keď máme sunyata, alebo v situácii, v ktorej môžeme cítiť, akoby nebolo nič, môžeme byť pri každom fakte bez emócií. To je budhistický fakt.

Otázka: Takže ak sme chorí, zdá sa to ako emocionálne rozrušenie. Zdá sa, že parasympatický nerv je veľmi silný. Znamená to teda naše vedomie?

Nishijima: Keď sme chorí, nie je to budhistický stav. Liečiť našu chorobu je teda dôležité budhistické úsilie.

Otázka: Keď hovoríte o neemocionálnom stave, po anglicky to znie ako veľmi chladný, necitlivý stav.

Nishijima: Áno.

Otázka: Ale to nemyslíte, však?

Nishijima: Áno. Budhistov niekedy považujú za chladných a ľudia si zvyčajne myslia, že musíme byť emocionálni, mali by sme byť emocionálni, mali by sme mať lásku k iným. Ale láska niekedy vedie k odlišnej situácii, a tou je nenávisť. Podľa budhistickej teórie sú teda láska a nenávisť v skutočnej situácii vyvážené. Ak teda presadzujeme iba hodnotu lásky, skrýva sa v tom akési nebezpečenstvo. To je moja myšlienka. To je budhistická myšlienka.

Otázka: Zaujímalo by ma, či je možné povedať pokojný stav namiesto stavu bez emócií?

Nishijima: Áno, myslím si, že áno. Pokojný stav je vyváženosť medzi láskou a nenávisťou. To je veľmi dôležitý bod. Mnoho ľudí tvrdí, že by sme mali mať lásku, ale láska má niekedy nebezpečný charakter. Vyváženosť medzi láskou a nenávisťou je teda pokojný stav. To sa nazýva neemocionálny stav. Táto teória sa niektorým ľuďom zdá čudná, ale toto je budhistická myšlienka.

Otázka: Niekedy však cítime ten veľmi emocionálny stav, lásku a nenávisť, ktoré zachádzajú do extrémov, ale...