Yoko o Sawakim

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Idem čítať niekoľko úryvkov, ktoré som preložila z knihy majstra Koda Sawakiho. O prednáškach a poznámkach Koda Sawakiho je vyše desať kníh a veľa životopisov. Kniha, z ktorej som tieto úryvky preložila do angličtiny, je zbierka jeho prednášok, ktoré predniesol tu a tam po celom Japonsku na svojich cestách. Rozdelila som to na osem častí, takže prečítam po štvrtú, a ak budete mať otázky, môžeme sa o tom rozprávať, a ak bude moja výslovnosť zvláštna a nebudete rozumieť, pokojne zakričte, dobre? A môj tlmočník je tamten človek (Mike).

1 Život majstra Koda Sawakiho

Majster Kodo Sawaki sa narodil ako štvrté dieťa v rodine továrenského robotníka, v západnej časti Japonska v roku 1880. Keď mal päť rokov, zomrela mu matka, a o tri roky neskôr zomrel otec. Jeho dve sestry a jedného brata si adoptovali príbuzní, ale nikto z príbuzných ho nechcel adoptovať, lebo vraveli, že je to veľmi ťažký chlapec. Preto sa stalo, že ho adoptoval pár, ktorý nemal vôbec nijaký morálny cit. Bývali za nevestincom, jeho adoptívny otec bol podvodník, hráč a vydierač, takže ich dom bol semenište pre bandu chuligánov a v ich dome sa dňom i nocou veľa hazardovalo. Keď vyrastal v týchto najohavnejších okolnostiach, bol jedného dňa svedkom náhlej smrti muža v nevestinci. Veľmi ho šokovalo, keď si uvedomil, aký je život drsný a krehký. Odvtedy stále hľadal príležitosť utiecť od adoptívnych rodičov.

Keď mal sedemnásť rokov, rozhodol sa odísť do Eiheiji. Po tom, čo stál pri bráne chrámu dva dni a dve noci, ho prijali ako chrámového robotníka. Povedal však, že zistil, že v Eiheiji žijú len obyčajní ľudia a že veľa mladých kňazov vo výcviku bolo veľmi drzých a zaujímalo ich len jesť veľa jedla a piť veľa saké. A tiež zistil, že ak človek patril k nejakej skupine, mal sklon nasledovať ostatných členov skupiny. Cítil, že tento postoj by ho urobil senilným, lebo ľudia v Japonsku boli veľmi skupinovo založení. Preto veľmi zápasil, aby našiel spôsob, ako sa dostať z chrámu Eiheiji. V dôsledku toho tam nezostal dlho.

V osemnástich odišiel z Eiheiji a šiel do Soushinji v Kumamoto, ktoré je v južnej časti Japonska, a stretol majstra Koho, ktorý mu neskôr udelil prikázania. Vo veku dvadsiatich piatich rokov ho počas vojny medzi Japonskom a Ruskom povolali do armády. Začal prednášať o buddhizme a učiť ľudí, ako praktizovať zazen, a cestoval po Japonsku od Kyushu po Hokkaido. Odvtedy žil v zenovom chráme Daiiji na Kyushu v roku 1925. V dvadsiatich šiestich ho vymenovali za profesora na univerzite Komazawa, čo je buddhistická kolej školy Soto, a tiež sa bál, že tradícia kesy, rúcha, vymiera, takže z času na čas učil veľa mníšok, ako rúcho šiť. Bol pravý buddhistický kňaz až do svojej smrti vo veku osemdesiatich piatich rokov. Toto je teda hrubý životopis.

A číslo dva:

2 Zazen

O zazene je veľa nedorozumení. Niektorí ľudia veria, že keď škrtnete zápalkou, aby ste zapálili sviecu alebo vonnú tyčinku, hneď dostanete satori, osvietenie. Alebo že keď dostanete satori, osvietenie, viete pochopiť všetko. Toto chápanie bolo populárne v Číne pred vyše deviatimi stovkami rokov. Niektorí ľudia majú sklon úplne dôverovať svojmu intelektu a tí si myslia, že satori alebo osvietenie je to isté ako intelekt. Niektorí sa pýtali, čo by mohli dostať, keby praktizovali zazen. Odpovedal: „nezískate nič“. Tí, čo od zazenu čakali niečo zvláštne, vyzerali veľmi zmätene. Potom odpovedal: „môžete sa stať prirodzenými“. Ak sa snažíte pochopiť zazen intelektuálne, veľmi vás to zmätie. Majster Dógen povedal, že šikantaza nie je predstava, ale fakt len sedenia v zazene. Keď ako sedemnásťročný pracoval v chráme Eiheiji ako chrámový chlapec, poslali ho do chrámu Ryu-unji, kde sa konal zvláštny stodňový obrad, Gokoe. Pracoval tam pod staršou ženou a robil pre obrad drobné práce. Jedného dňa, po konci veľkého obradu, mali všetci kňazi a chrámoví pracovníci jednodňové voľno a všetci šli do mesta zabaviť sa. On však zostal v chráme sám a veľmi chcel praktizovať zazen sám v sále zazenu. Kým sedel v zazene, stará žena, s ktorou pracoval, vošla do sály zazenu a veľmi ju šokovalo, keď ho videla sedieť v zazene. Hneď sa mu mnohokrát poklonila, aby ukázala úctu. Aj jeho šokovalo, keď si uvedomil, že postoj zazenu musí byť niečo zvláštne, lebo to bola skôr zlá osoba, ktorá ho pri práci stále sekírovala a karhala. Táto skutočnosť mu povedala, že postoj zazenu odráža niečo o pravde buddhizmu. Zazen je koža, mäso, kosti a dreň starých predkov buddhizmu. Zazen spôsobuje, že netlačíte druhých dole, a spôsobuje, že každý z vás žije ako prirodzený človek. Praktizovaním zazenu sa stávate plne sami sebou. Ak sa narodíte do bohatej rodiny, mali by ste byť plne bohatý človek; ak ste osemdesiatročný človek, mali by ste byť plne osemdesiatročný človek, s odpadnutím mysle a tela.

Stav Munen Musou (nijaké svetské túžby a nijaké bludy) je stav, v ktorom sa stávate plne sami sebou, bez porovnávania sa s druhými alebo so svojím minulým životom. Číslo tri:

3 Viera v zazen je druh konania, ako len naladiť rádio

Musíte sa naladiť na vlnovú dĺžku Vesmíru. Toto konanie je gassho, poklona, a len sedenie v zazene. Toto konanie vás naladí na tú istú vlnovú dĺžku, ako je neobmedzená vlnová dĺžka Vesmíru. Ak sa na vlnovú dĺžku Vesmíru dáte ako na svoje návykové konanie, váš stav sa stane tým istým stavom, ako mal Gautama Buddha. V stave satori, osvietenia, v buddhizme niet nesprávností. Nie je pre vás ľahké praktizovať zazen sami, osamote; praktizovať zazen s inými ľuďmi, spolu, je oveľa ľahšie. Je však pre vás veľmi dôležité založiť si návyk praktizovať zazen. Niektorí kňazi hovoria, že ak dostanete satori, potom máte začať praktizovať zazen, a niektorí kňazi hovoria, že máte praktizovať zazen, kým nedostanete satori. Tie predstavy sú úplne nesprávne. Majster Dógen povedal, že stav sedenia v zazene je samo satori.

4 Pravidlo buddhizmu je ako čisté saké (víno)

Niektorí ľudia majú úmysel počúvať prednášky, aby k vlastnej predstave alebo poznaniu alebo predstavám o buddhizme pridali nejaké predstavy, a potom idú počúvať prednášky iných ľudí, zo školy Rinzai alebo odniekiaľ inak. To, čo tí ľudia robia, je presne ako liať vodu do čistého vína alebo saké. Niektorí sa chcú zlepšiť tým, že počúvajú buddhistické prednášky. Nie je to pre vás dobrý spôsob študovať buddhizmus takto polovičato, lebo ak to robíte takto, privedie vás to do zmätku o vlastnom živote. Praktizovať buddhizmus nie je cesta do nejakého ideálneho neba; je to cesta nájsť sa takí, akí ste. Nepomáha to iným ľudským bytostiam, ale pomáha vám to stať sa buddhom. Jediné, čo máte robiť, je praktizovať zazen a zakúšať samých seba, stále ďalej, kým sa sami presvedčíte tým, že to robíte. Buddhizmus nie je niečo, čo sa treba učiť intelektuálne alebo si pamätať; buddhizmus je práve naše plné a úprimné konanie tu a teraz. Všetky druhy športu sú chvíľkové konanie: ľudia len konajú v danej chvíli a nemyslia na výhru alebo prehru. Toto chvíľkové konanie je jednota života a smrti, alebo výhry a prehry. Toto konanie je to isté ako každé konanie v našom každodennom živote. Kedykoľvek raňajkujete, len plne jete; kedykoľvek upratujete spálňu, len dôkladne upratujete spálňu. Je pre vás veľmi dôležité len plne konať. Žijeme chvíľkovo v okamihu prítomnosti, plne, medzi nebom a zemou vo Vesmíre.

5 Ľudia v každej spoločnosti sú súťaživí

Majster Dógen povedal: „aj keď si myslíte, že ste v niečom lepší ako iní, nie je v tom nijaká zásluha. Ak myslíte na to, že ste iní ako ostatní, ešte nie ste prebudení“. Keďže majster Kodo Sawaki bol z veľmi chudobnej rodiny, nedovolili mu dokončiť ani povinnú školu a všetko úsilie vložil do štúdia buddhizmu, rôznymi spôsobmi, dlho. Neznášal byť porazený; bol veľmi hrdý, že je v Japonsku kňaz číslo jeden, pokiaľ išlo o krásny a hlasný spev sútier. Mnohých kňazov v Tokiu učil, ako krásne spievať sútry; preto ho čítanie tohto učenia majstra Dógena strašne šokovalo. Odvtedy sa, samozrejme, prestal porovnávať s druhými.

6 Štyri bonno (štyri svetské túžby)

Majster Ryusui skladal básne.

„Myseľ, ktorú si neuvedomujem, nazývam myseľ bez vnímania.“ „Kto pomenoval niečo, čo sa volá myseľ? Ozveny, ktoré sa nesú kopcami, sú môj hlas; kto je však osoba, ktorá sa volá ja?“

Niet však ničoho takého ako trvajúca myseľ, duch alebo duša; menia sa v okamihu prítomnosti. Zdá sa, že ste odhodlaní trápiť sa svojím úspechom alebo stratou, a zdá sa, že dychtivo chcete získať späť niečo, čo ste v minulosti stratili.

V buddhizme sú štyri výrazy, ktoré sa nazývajú štyri svetské túžby: gachi, gaken, gaman a gaai. Ga v moderných japonských výrazoch znamená „ja“. V tomto prípade však ga znamená myseľ alebo ducha. Preto sa tieto výrazy volajú štyri ga, alebo po japonsky štyri bonno.

Gachi znamená nevedomosť o sebe. Nepoznáte svoje ja, inými slovami, nepoznáte svoju buddha-prirodzenosť, neviete jasne, že vaša buddha-prirodzenosť je tá istá ako prirodzenosť Gautamu Buddhu. Keď sedíte v zazene, váš stav je ten istý stav ako stav Gautamu Buddhu. Ak praktizujete zazen, ste buddha. Ak kradnete niekomu veci, ste zlodej.

Gaken znamená individualistický a sebestredný. O každej jednej veci máte vlastný názor a vlastné meradlá. Vyložil to ako Dokudan, čo znamená svojvôľu, alebo myseľ obyčajného človeka. Inými slovami, stále nosíte farebné okuliare.

Gaman znamená porovnávanie ja; stále sa porovnávate s inými ľuďmi, takže máte sklon byť na seba príliš hrdí a myslieť si, že ste chytrejší ako ten druhý. Alebo naopak máte sklon znižovať sa a cítiť, že v porovnaní s niekým iným nie ste hodný človek, lebo máte individualistický sebestredný pohľad. Medzi krajinami sveta sú individualistické pohľady; príčina vojen sa zakladá na tejto skutočnosti.

Gaai znamená lásku k sebe alebo erotizmus. Myslíte si, že ste na Zemi najdôležitejšia osoba. Napríklad ak vidíte, že niekoho uštipne osa, nie je vám ich ľúto, ale keď vás uštipne osa, robíte okolo toho veľký rozruch. Ľudia, ktorí majú sklon žiť v tomto štvrtom stave inštinktívne, sa nazývajú priemerní ľudia. Tieto štyri výrazy sa v Japonsku často používajú pri výcviku mladších kňazov v chrámoch. Pravda buddhizmu nie je satori ani osvietenie; je to len zabudnúť na všetko, o čom si myslíte, že vám patrí. On si myslel, že koreň trápenia a ťažkostí, ktoré ľudské bytosti zakúšajú, pochádza zo sklonu ľudských bytostí k týmto štyrom stavom; hoci môžete intelektuálne pochopiť, čo tým myslí, bez praktizovania zazenu bude pre vás nemožné zbaviť sa týchto štyroch stavov.

Mám tu prestať? Rozumeli ste? Máte nejaké otázky?

Otázka: Myslím, že v štvrtej časti bola nejaká zmienka o tom, že váš zazen neovplyvňuje iných ľudí, nepamätám si, ako to bolo formulované.

Takže praktizovanie zazenu nespôsobuje, že sa porovnávate s inými ľuďmi, niečo také. Len to, že sa neporovnávate s druhými.

Otázka: Bolo tam niečo o nepomáhaní iným ľuďom……..

Áno, nepomáha to iným ľudským bytostiam. Takže to znamená, že majster Kodo Sawaki v tom prípade rozlišoval: vy praktizujete zazen, počúvate pravdu buddhizmu, ale iným ľuďom, to znamená priemerným ľuďom, vaša prax nepomáha.

Mike: Nepomáha to iným ľudským bytostiam, ale pomáha to vám.

Otázka: Myslím, že možno malým spôsobom, ak žijete s niekým, kto praktizuje zazen, sa to môže zmeniť; napokon však musia robiť svoj vlastný zazen. Je to ten význam?

Nie, myslím, že zdôrazňoval: len praktizujte zazen, zazen, zazen. Takže v tom prípade bol dosť kritický, mal dosť ostrý jazyk, hovoril dosť ostro.

Otázka: Myslíte si, že to môže byť poznámka o iných ľuďoch, ktorí praktizujú pre druhých, pre ich duše alebo pre životy druhých, a že on ten pohľad spochybňuje?

Mohlo by to tak byť.

Mike: Tak to robte pre seba. V kresťanstve sa ľudia modlia za iných ľudí, ale nie toto.

Otázka: Ale predstava bódhisattvu je zostať a pomáhať druhým.

Bódhisattva, áno, áno?

Mike: Ale majster Dógen hovorí, že ak praktizujeme zazen, sme buddhovia, takže môžeme preskočiť to, že sme bódhisattvovia!

Otázka: Môžem sa vás spýtať, spomínali ste, že hovoril niečo o ľuďoch, ktorí počúvajú prednášky o buddhizme, a potom sa stal profesorom na univerzite, trocha ma to mätie, čo na univerzite robil, a tiež, čo s Mikovými prednáškami o buddhizme, máme tie prednášky o buddhizme ignorovať.

To je veľmi dobrá otázka. NHK s ním urobila rozhovor, NHK je obdoba BBC, a v tom rozhovore hovoril o tom, ako praktizovať zazen. Zdôrazňoval, že je dôležité počúvať skutočnú, pravú buddhistickú prednášku. Takže nepopieral štúdium buddhistického učenia, buddhistickú teóriu potrebujeme študovať.

Mike: Takže hovorí, že niektorí ľudia chodia a počúvajú buddhistické prednášky, potom si myslia, že niečo majú, potom odídu a počúvajú niekoho iného, a potom majú zas o niečo viac. Takže kritizuje tento postoj. Veľa ľudí v Japonsku to robí, dokonca aj bez zazenu.

Len hromadia vlastné poznanie o buddhizme, takže kritizoval toto. A bol profesor, jeho titul bol profesor, ale cvičil študentov v zazene a hovoril o zazene majstra Dógena, takže neučil len intelektuálnu stránku buddhizmu.

Otázka: Mali skúšky zo zazenu?

Nemyslím.

Otázka: Všetci by prešli.

Všetci prešli, áno. Ani zložiť, ani nezložiť.

Otázka: Môžem len povedať, že Kodo Sawaki mal, ako hovoríte, veľmi ostrý jazyk a veľmi silnú osobnosť. A keď mal aj ťažké detstvo, myslíte si, že sú isté veci, ktoré sa človeku môžu v živote stať a pomôžu mu stať sa buddhistom?

Nie. On sám sa chcel stať buddhistom, keď bol veľmi malý.

Otázka: Ale myslíte si, že to malo niečo spoločné s tým, že mal ťažký život – majster Dógen tiež stratil rodičov?

Situácia a okolnosti majstra Sawakiho a majstra Dógena sú dosť odlišné. Majster Dógen sa narodil na veľmi vysokom mieste, bol príbuzný cisára, takže…..

Mike: Ale Martin sa pýta, či má človek ťažkosti, keď je mladý….

Majster Kodo Sawaki mal veľké ťažkosti, áno. Bol nútený strážiť bránu ich domu, kde sa hazardovalo.

Otázka: Bol aj vojnový hrdina, však?

Áno, vojnový hrdina. Ale v tých dňoch všetci kňazi, ak boli povolaní. Museli si splniť povinnosť, medzi kňazmi a obyčajnými ľuďmi sa nerozlišovalo. Takže v jeho prípade len konal plne, preto bol úspešný vojak, hoci bol zranený. Takže si nemyslím, že bol vojnový hrdina, ale mal osobitnú medailu….

Otázka: Bol kňazom predtým, než išiel do vojny?

Nie, kňazom sa stal počas vojny. O tejto časti svojho života hovoril v rozhovore, mám to prečítať? Prečítam to a potom skončím:

7 – rozhovor pre NHK, ktorý vysielali v roku 1952

Redaktor: V rusko-japonskej vojne vás zranili, prestrelili vám ústa, a odvtedy máte ťažkosti s rečou, zotavili ste sa úplne?

Sawaki: Vyše šesť mesiacov som nevedel vôbec hovoriť a pýtal som sa lekára, kedy budem vedieť hovoriť poriadne. Povedal mi, že ak začnem hovoriť ako bábätko, zo všetkých síl, potom možno budem vedieť zasa hovoriť. Tak som to dlho robil. Teraz viem s veľkou námahou povedať väčšinu slov, ale cítim sa z toho dosť unavený, zdá sa, že jazyk mi nefunguje poriadne.

Redaktor: Prihlásili ste sa do armády dobrovoľne a boli ste v tom čase kňaz?

Sawaki: Vtedy som bol kňaz. Do armády ma povolali vo veku 25 rokov. Počul som, že kňazi mali právo odmietnuť nástup, ale v Japonsku sa medzi obyčajnými mužmi a buddhistickými kňazmi nerozlišovalo. Preto všetci buddhistickí kňazi museli ísť do armády, ak boli povolaní. Vrchnosť v Japonsku ich v tých dňoch nechránila.

Redaktor: Ste z rodiny buddhistického chrámu, čo vás priviedlo k tomu, aby ste sa stali kňazom?

Sawaki: Nie, nebol som z rodiny buddhistického chrámu. Rodičia mi zomreli, keď som bol malý chlapec, takže ma adoptovali. Vyrastal som v hroznom prostredí a dňom i nocou som zakúšal hroznú, špinavú stránku ľudských bytostí. A tak som chcel ísť na nejaké čisté miesto. Keď som mal 12 alebo 13 rokov, začal som tajne chodiť do blízkeho chrámu a občas som počúval buddhistickú prednášku. Postupne vo mne rástla túžba oddať sa pravde.

Redaktor: Rozhodli ste sa stať kňazom dobrovoľne, alebo vám niekto navrhol, aby ste to urobili?

Sawaki: Uvažoval som, ako mám žiť. Tajne som chodil do chrámu, kým som bol u svojich druhých rodičov. Myseľ mi zápasila medzi dvoma stranami môjho života v každodennom živote. V jednej ma nútili stáť na stráži pri prednej bráne nášho domu, kým prebiehali nezákonné hazardné hry. V druhej som chodil do chrámu a buddhistické príbehy ma dojímali. Jeden z týchto príbehov v sútre Nehan Gyo bol o mladom chlapcovi menom Setuzan Doji, ktorý položil život v mene pravdy. Rozhodol som sa utiecť z domu a oddať sa ceste pravdy. Tak som to urobil. Utekol som do chrámu Eiheiji a vzal som so sebou dva malé vrecká ryže. Vzdialenosť z môjho domu do chrámu Eiheiji bola asi 175 míľ. Trvalo to asi 2 dni a noci, kým som sa tam dostal.

Redaktor: Koľko ste mali vtedy rokov?

Sawaki: Mal som sedemnásť rokov. Stál som pri bráne chrámu dva dni a dve noci. Kňaz ma odmietol prijať a len hovoril: „choď domov, choď domov“. Tak som povedal: „Mám takú silnú vôľu stať sa kňazom, ak ma nepustíte, zabijem sa.“ Kňaz povedal: „To nie je dobré! To by spôsobilo veľa ťažkostí.“ Potom z brány vyšiel kňaz a pustil ma do chrámu. Dali mi ryžovú kašu.

Redaktor: Aký vám pripadal život v chráme po prvý raz?

Sawaki: Nenašiel som tam ani nebo, ani osvietenie. V chráme boli len obyčajní ľudia.

Redaktor: Čo ste robili po vstupe do buddhistického sveta, s vašou silnou vôľou stať sa kňazom?

Sawaki: Trápil som sa, ako zvládnem život v chráme. Ako viete, ľudské bytosti sú veľmi zložité, nemal som poriadne vzdelanie, takže som si myslel, že by som mal niečo študovať. Čítal som veľa buddhistických kníh, ale okrem telesnej praxe som len hromadil buddhistické poznanie, a to bol jeden z mojich problémov. Mať veľa poznania o buddhizme mi nepomohlo. Ak nemáte jednotu mysle a tela, nedokážete vyriešiť svoje problémy. V chráme Eiheiji som nezostal dlho. Stal som sa však kňazom a odvtedy praktizujem buddhizmus.

Redaktor: Keď kňaz zostarne, tradične dostane vlastný chrám. To je bežná kariéra kňaza. Váš prípad je nejako iný ako u iných ľudí v buddhistickom svete. Je na to nejaký zvláštny dôvod?

Sawaki: Keď som bol ešte mladý, myslel som si, že musím mať chrám tak ako ostatní. Čím viac som však videl veľa sporov medzi kňazmi o prevzatie najvyššieho miesta v ich chrámoch, tým viac ma to odrádzalo nasledovať ich. Niektorí kňazi-bratia šli kvôli nástupníctvu v chrámoch na súd, alebo niekedy mladší kňaz uchvátil najvyššie miesto v chráme staršiemu kňazovi tým, že niečo urobil v zákulisí. Rozhodol som sa, že vo svojom živote nebudem mať vlastný chrám, aby som sa vyhol dlhodobým rozbrojom okolo takýchto problémov. A tiež pre mňa nemalo zmysel mať chrám. Som šťastnejší bez chrámu. Hlavný dôvod tohto druhu sporu medzi kňazmi v zákulisí je, že ak sa dostanú na najvyššie miesto v chráme, cítia sa finančne istí. Najmä slávne chrámy majú sklon mať tento druh problému. Niektorí kňazi cítia, že sú veľmi úspešní, ak držia veľký chrám. Pozrite sa však, čo urobil Gautama Buddha. Zahodil trón pre buddhizmus! Majster Dógen sa stránil slávy a zisku.

Redaktor: Keď hovoríme o zazene, čo si myslíte o yakozen, čo znamená zazen líšky? Sú ľudia, ktorí robia yakozen, šťastní? My zvonka nedokážeme pochopiť, čo sa s nimi deje.

Sawaki: Nič nie je nepochopené viac ako zazen. Mnohí ľudia, ktorí verili, že dostali osvietenie (satori), sú v skutočnosti uprostred bahnitého bludu; klamú sami seba. Myslím, že zazen alebo osvietenie nie je niečo, čo dostanete tým, že roky a roky študujete a hromadíte veľa poznania o buddhizme. Niektorí ľudia si myslia, že zazen je druh techniky, takže nedokážu uchopiť podstatnú stránku zazenu. V starej Číne boli otázky a odpovede (príbehy koanov) medzi kňazmi druh hry, pri ktorej sa riešila hádanka a ktorá sa používala ako spôsob, ako sa dostať k povýšeniu. To nie je správne. Ak počúvate správne prednášky o pravde buddhizmu a praktizujete správny zazen, môžete sa hneď dostať do veľkého stavu, ktorý je ten istý ako stav Gautamu Buddhu. Zazen je najposvätnejší postoj, aký ľudské bytosti vôbec môžu zaujať. Ak sedíte v postoji zazenu úprimne, bez recitovania sútier a bez myslenia, ak praktizujete zazen presne tak, ako som vysvetlil, to je skutočný zazen, osvietenie (satori), a ste pravý buddha. V tomto bode je môj zazen veľmi odlišný od iných druhov. Zazen je pravidlo Gautamu Buddhu. Ak praktizujete zazen podľa pravidla Gautamu Buddhu, váš stav je ten istý ako stav Gautamu Buddhu – to je ráz môjho zazenu. Jediné, čo treba robiť, je len praktizovať zazen a veriť v zazen. Toto je pravda buddhizmu a osvietenie. Je to veľmi odlišné od takzvaného zazenu iných ľudí; je to učenie majstra Dógena a pravda Bodhidharmu.

Posledná nie je taká dlhá, takže ju dokončím:

8 Ľudské bytosti sú len kúsky plesne na povrchu Zeme

Majster Kodo Sawaki povedal, že si myslel, že ľudské bytosti sú len kúsky plesne na povrchu Zeme. Povedal aj toto:

Hovorí sa, že „ľudské bytosti sú stvorené na obraz Boha“ v Starom zákone Biblie. Buddhizmus je existencializmus a realizmus. Od starých čias sa hovorí: „Ak nerobíte to isté, čo robí Gautama Buddha, ste obyčajní ľudia.“ Čo je to isté konanie ako konanie Gautamu Buddhu? To je zazen; inými slovami „ľudské bytosti sú stvorené na obraz Gautamu Buddhu.“ Niet lepšieho sveta ako buddhistický svet, inými slovami zazen spôsobuje, že vytvárame najvznešenejší a najcennejší svet. Zazen je sám tou najcennejšou vecou na svete. Zazen je Tenchi ippai, čo znamená plnosť medzi Zemou a Nebesami.

Koniec.

Ďakujem veľmi pekne.