Budhistické predpisy

Keď Gautama Buddha žil v Indii, mal veľa žiakov. Študovali učenie svojho majstra a usilovne cvičili zazen. Mnohí z nich dosiahli pravdu a sami sa stali majstrami. Takto sa budhistické učenie rýchlo šírilo. Ľudia sa zhromažďovali okolo majstrov, aby študovali a cvičili a aby žili podľa učenia. Vytvorili budhistický rád, ktorý sa nazýval Sangha (saṃgha v sanskrte).

Keď ľudia žijú spolu na jednom mieste, vzniká veľa problémov. To je veľmi prirodzené – všetci sme to sami zažili. Sangha nebola výnimkou. Bola to istá forma spoločenstva a ako v iných spoločenstvách boli potrebné určité pravidlá, ktoré by upravovali správanie jej členov. Buddha si to uvedomil, a preto dával svojim žiakom rady, ako správne žiť. Naučil ich mnohé normy, podľa ktorých mohli posudzovať svoje správanie – dal im predpisy.

Ako Sangha rástla a šírila sa svetom, narážala na mnoho rozmanitých a zložitých situácií. Snažili sa vytvoriť pravidlá pre tieto rozmanité situácie, ale keď chceme mať pravidlo pre každú situáciu, zanedlho budeme mať viac pravidiel, ako si dokážeme zapamätať. Zdá sa, že presne toto sa stalo v rokoch po Buddhovej smrti. V istom období bolo 250 pravidiel pre kňazov a 350 pravidiel pre mníšky. V takej situácii sa samotné pravidlá stali problémom.

Asi 400 rokov po smrti Gautamu Buddhu preto jeden z patriarchov budhistického rádu zhrnul pravidlá budhistického života do šestnástich predpisov. Tie sa stali známymi ako bódhisattvovské predpisy. Bódhisattva je človek, ktorý intuitívne rozpoznal pravdu budhizmu a je na ceste ku konečnému dosiahnutiu pravdy. Prijatie bódhisattvovských predpisov sa tak stalo vstupnou bránou do samotného budhistického života.

Šestnásť predpisov sa delí do troch skupín. Sú to Tri oddanosti, Tri univerzálne predpisy a Desať základných predpisov. Tri oddanosti sú oddanosť Buddhovi, oddanosť Dharme a oddanosť Sanghe.

Buddha znamená predovšetkým Gautamu Buddhu. Ako budhisti cítime ohromnú oddanosť človeku, ktorý pred 2500 rokmi dosiahol pravdu; človeku, ktorý ustanovil pravdu ako náboženstvo a ktorý učil svojich nasledovníkov metódu, ako dosiahnuť tú istú pravdu. Podstatu pravdy si od jeho čias uvedomilo mnoho ľudí. Všetci boli buddhovia – všetci našli pravdu vlastným úsilím. Odovzdávali učenie cez stáročia až do našich čias. Sme im veľmi vďační. Keď sa oddávame Buddhovi, oddávame sa všetkým buddhom minulosti, prítomnosti i tým, ktorí ešte len prídu: buddhom troch čias.

Oddanosť Dharme je oddanosť samotnému Vesmíru (pozn. prekl.: anglicky Universe, teda aj celý svet okolo nás). Vesmír má svoj poriadok, svoju krásu, svoje zákony. Ako budhisti sa snažíme riadiť pravidlom Vesmíru; snažíme sa vstúpiť do samotného poriadku Vesmíru. Oddávame sa tomuto poriadku; oddávame sa pravidlu Vesmíru, oddávame sa Dharme. Oddanosť Dharme je základným princípom budhizmu.

Oddanosť Sanghe je oddanosť kňazom, mníškam, laikom a laičkam budhistického rádu. Gautama Buddha nás učil ctiť si svojich spoločníkov v tomto budhistickom živote: oddať sa spoločenstvu alebo spoločnosti tých, ktorí hľadajú pravdu.

Druhá skupina predpisov sú Tri univerzálne predpisy. Ako som povedal, po Buddhovej smrti sa nahromadilo priveľa predpisov, a preto vznikla potreba zjednodušenia: nájsť najširšie a najpodstatnejšie zásady života. Tak vznikli univerzálne predpisy. Prvým je dodržiavanie pravidiel. Každá spoločnosť má svoje pravidlá. Ak nedokážeme dodržiavať pravidlá svojej spoločnosti, náš život bude narušený, a preto by sme ako budhisti mali dodržiavať pravidlá spoločnosti.

Druhý univerzálny predpis sa nazýva dodržiavanie morálneho pravidla Vesmíru. Dodržiavať pravidlo Vesmíru znamená konať primerane vo všetkých situáciách. Znamená to konať správne – konať tak, ako je to správne. Dodržiavanie pravidla Vesmíru sa preto dá nazvať dodržiavaním morálky. Existuje mnoho spoločenských pravidiel, ale my sa potrebujeme riadiť morálkou, ktorá presahuje spoločenskú situáciu. Potrebujeme sa riadiť morálkou založenou na samotnom poriadku Vesmíru.

Spása všetkých živých bytostí je tretí univerzálny predpis. Budhizmus nás učí, že sme súčasťou Vesmíru. Nie sme izolované jednotky, ale prvky systému – veľkolepého systému, ktorý sa odráža v každej malej časti: v každej bytosti. Všetky bytosti vo Vesmíre teda zdieľajú určitú kvalitu alebo podstatu, ktorú nemožno pomenovať ani opísať; je to čosi nevysloviteľné – je to samotný základ života. Ak teda máme vyjadriť svoju skutočnú prirodzenosť ľudských bytostí, je pre nás prirodzené starať sa o to, čo máme spoločné so všetkými živými bytosťami. Je pre nás prirodzené chcieť zachrániť ostatné živé bytosti.

Tieto prvé dva druhy predpisov sú veľmi široké a zahŕňajúce, ale možno sú príliš abstraktné. Preto existuje ďalších desať predpisov. Aj tie sú zhustené alebo zhrnuté, ale majú veľmi konkrétny charakter. Sú to Desať základných predpisov.

1. Nenič život. Všetci máme svoj život. Vesmír je samotný život. Nemali by sme ničiť to, čoho sme súčasťou. Nemali by sme ničiť život nadarmo.

2. Nekradni. Všetci máme svoje miesto vo svete; svoje postavenie a svoj majetok. Nemali by sme zasahovať do postavenia druhého. Nemali by sme kradnúť.

3. Netúž priveľa. Všetci máme túžby. Túžba je dôležitým činiteľom nášho života. Ale prehnaná túžba nie je zdrojom šťastia. Ničí našu vyrovnanosť. Priveľa túžby má sklon robiť náš život nešťastným. Gautama Buddha teda uznával existenciu túžby, ale varoval pred prílišným oddávaním sa jej. Radil nám, aby sme netúžili priveľa.

4. Neklam. Žijeme vo Vesmíre. Vesmír je samotná pravda. Pravda a úprimnosť sú spolu zviazané. Ak chceme nájsť pravdu, musíme byť úprimní. Ak nebudeme úprimní, nikdy nenájdeme svoju skutočnú situáciu vo Vesmíre.

5. Neži z predaja alkoholu. Ako náboženský predpis to vyzerá dosť zvláštne. Myslím, že pôvodná myšlienka mohla byť nepiť alkohol. Možno sa tento predpis pozmenil, keď sa budhizmus šíril z Indie do krajín ako Čína a Japonsko, aby vyhovoval miestnym podmienkam. V týchto severných krajinách sa alkohol považoval za dôležitú pomoc pri prežití počas chladných zimných mesiacov. Osobne si teda myslím, že je dôležité nepiť, ale predpis by sme mali uznať v podobe, v akej k nám prišiel z minulosti.

6. Nediskutuj o chybách budhistických kňazov a laikov. Ako budhisti sa zo všetkých síl snažíme žiť a praktizovať budhistický život. Pritom často robíme chyby. To je prirodzené. Naše chyby vychádzajú priamo z nášho úsilia. To môže znieť čudne, ale takto to v našom živote je. Keď teda vidíme chyby druhých, nemali by sme byť kritickí, pretože ich chyby sú iba výsledkom ich úsilia v tomto živote.

7. Nechváľ sa a nehaň druhých. Moderná psychológia hovorí, že väčšina z nás má nejaký komplex nadradenosti alebo menejcennosti. Myslím, že je to v podstate pravda a že kvôli týmto osobným sklonom sme náchylní chváliť alebo kritizovať seba aj druhých ľudí. Ale všetci sme ľudské bytosti. Ak rozpoznáme skutočnú situáciu, je nemožné vyčítať druhým ich chyby a chváliť seba je zbytočné – je to plytvanie dychom.

8. Neskúp na zdieľaní budhistického učenia a iných vecí, ale rozdávaj ich slobodne. Máme sklon chcieť viac, ako máme. Chceme viac učenia; chceme viac vecí. Ale keď jasne vidíme svoju situáciu, uvedomíme si, že sme súčasťou širokého a veľkolepého Vesmíru. Už teraz máme všetko, čo potrebujeme. V takej situácii je prirodzené dávať. Chceme sa podeliť o učenie a o bohatstvo, ktoré máme, s druhými. Je to prirodzená činnosť našej skutočnej situácie.

9. Nehnevaj sa. Mnohí z nás majú sklon hnevať sa. Zdá sa, že je to prirodzený dôsledok našej osobnosti, ale v skutočnosti hnev nie je náš prirodzený stav – nie je to naša prirodzená povaha. V budhizme sa snažíme zachovať si vyrovnanosť. Byť vyrovnaný je naša prirodzená povaha. Byť prirodzený je učenie Gautamu Buddhu.

10. Neznevažuj tri najvyššie hodnoty. Buddha, Dharma a Sangha sú základom budhistického života. Musíme si ich ctiť, vážiť si ich a oddať sa im.

Predpisy nie sú teoretické ani romantické. Sú veľmi konkrétne a praktické. V tom odrážajú základný charakter budhistického náboženstva. Budhizmus je praktické náboženstvo. Zaoberá sa hľadaním správneho spôsobu života. Žiť správne nie je také jednoduché. Keď začíname s budhistickým životom, potrebujeme nejaké usmernenia: nejaké kritériá, podľa ktorých sa rozhodneme, čo máme robiť a čo nie. Predpisy vznikli na splnenie tejto funkcie. Boli vytvorené, aby nám pomáhali žiť riadne a správne. Inými slovami, predpisy nás učia, ako žiť šťastný život.

Otázky a odpovede

Povedali ste, že prijatie predpisov je vstupná brána do budhistického života. Zahŕňa formálnu ceremóniu? Mohli by ste ju opísať?

Áno, prijatie predpisov je formálna ceremónia. Keď si človek úprimne praje stať sa budhistom a nasledovať učenie budhizmu, sľúbi, že bude dodržiavať šestnásť bódhisattvovských predpisov po zvyšok svojho života. Počas ceremónie majster nahlas prečíta každý predpis a potom sa prijímateľa pýta, či ho môže dodržať. Tú istú otázku položí trikrát a prijímateľ musí zakaždým odpovedať „áno, môžem“. Po odovzdaní predpisov prijímateľ si sadne na miesto majstra a majster chváli prijatie predpisov a hovorí, že človek, ktorý prijíma predpisy, okamžite vstupuje do stavu Buddhu; stojí na rovnakej úrovni ako Gautama Buddha; je synom alebo dcérou Buddhu. Prijímateľ sa tak stáva budhistom a žiakom svojho majstra. Je to jednoduchá, ale dôležitá ceremónia. Označuje začiatok budhistického života.

Čo máme robiť, ak sa bojíme, že nedokážeme dodržiavať predpisy? Znamená to, že sa nemôžeme stať budhistami?

Aby sme odpovedali na vašu otázku, mali by sme uvažovať o skutočnom zámere alebo účele predpisov. Vo väčšine náboženstiev sa predpisy považujú za prikázania alebo zákony Boha. Tvoria základ samotného náboženstva a musia sa prísne dodržiavať. Ale v budhizme sú predpisy zásadne odlišné. Dodržiavanie predpisov nie je cieľom budhistického života. Možno vám to znie zvláštne, ale v budhizme je to fakt. Majster Dógen povedal, že dodržiavanie predpisov je len zvykom budhistov; nie je to ich cieľ. Cítil, že predpisy sú iba normy, podľa ktorých môžeme posudzovať svoje správanie. Ako také sú nám veľmi užitočné, ale mali by sme si dávať pozor, aby sme z nich neurobili cieľ svojho života.

Predpisy sa opisovali ako ohrada, ktorá obklopuje širokú, krásnu lúku. My sme kravy na tej lúke. Kým zostávame vnútri ohrady, náš život je bezpečný a pokojný a môžeme sa na lúke slobodne hrať; ale keď vystúpime von z ohrady, ocitneme sa na vratkej pôde – vstúpili sme do nebezpečnej situácie a mali by sme sa vrátiť na pastvinu. Keď to urobíme, náš život sa opäť stane bezpečným a zvládnuteľným.

Aby som sa vrátil k vašej otázke: ako budhisti si uvedomujeme, že v našom dlhom živote nastane veľa situácií, v ktorých nebudeme schopní dodržať predpisy. To by nám nemalo brániť v prijatí predpisov. Prijímame predpisy úprimne a uznávame ich hodnotu a účel v našom živote. Ceníme si predpisy, ale netrápime sa kvôli nim. Toto bola teória majstra Dógena: je to naša cesta.

Spomínali ste, že morálny kódex vo väčšine náboženstiev je založený na slove Božom. Čo je základom budhistického morálneho kódexu?

Základom budhistickej morálky je samotná skutočnosť. Je to samotný poriadok Vesmíru. Sú to životné fakty, ktorým čelíme v každom okamihu. V budhistickej teórii je najdôležitejšie vidieť, čo je. Budhistická morálka je tu.

Inými slovami, budhistická morálka nemá iný základ než samotnú budhistickú morálku. Aby sme to pochopili, musíme si uvedomiť, že morálka nie je teoretický ani intelektuálny problém. Morálka je praktický problém – skutočný problém. Problémom je, čo robiť tu a teraz, a odpoveď je obsiahnutá v samotnej situácii. Takto to je a fakty sú základom samotnej budhistickej morálky.

Aký je teda vzťah medzi predpismi a morálkou?

Predpisy nás vedú v živote. Vzišli zo skúsenosti s pravdou v minulosti, takže môžeme povedať, že sú založené na skutočnosti. Ale naše životy sú nesmierne zložité a rozmanité. Ak sa pokúsime uplatňovať predpisy príliš prísne, môžeme stratiť slobodu konať. Žijeme tu a teraz, a preto musíme nájsť pravidlá, ktoré možno použiť tu a teraz. Svoje predpisy musíme nachádzať v každom okamihu. Skutočnosť je premenlivá, a preto musia byť premenlivé aj naše pravidlá. Skutočné pravidlá musia fungovať v skutočnom svete. Skutočné predpisy sú premenlivé a zároveň nemenné. Taká je podstata budhistických predpisov. Pomáhajú nám žiť správne. Poskytujú rámec, ktorý je presný a dosť úzky, a predsa sme slobodní konať v situácii nášho života z okamihu na okamih.

Jeden čínsky kňaz raz povedal: „Žiadne pravidlo je naším pravidlom.“ Tento výrok presne vyjadruje budhistický postoj. Predpisy sú pre nás cenné. Môžu nám pomôcť predtým, než konáme, aj potom, ale v prítomnom okamihu sa nemôžeme spoliehať na žiadne pravidlo. Musíme sa rozhodovať priamo: v prítomnom okamihu je naším predpisom byť bez predpisov. Žiadne pravidlo je naším pravidlom.

Je teda dôležité dodržiavať predpisy, alebo nie?

Je dôležité dodržiavať predpisy.

Potom som stále zmätený z toho, aký je vzťah medzi predpismi a naším skutočným životom. Ak sa v prítomnom okamihu nemôžeme spoliehať na predpisy, ako môžeme vôbec dúfať, že ich budeme dodržiavať?

Obávam sa, že nemôžeme. Snažiť sa dodržiavať predpisy je beznádejná úloha. Čím viac sa snažíme, tým je to ťažšie. Gautama Buddha, majster Dógen a veľkí patriarchovia sa všetci vzdali pokusov dodržiavať predpisy. Znie to čudne, ale je to pravda. Zistili, že predpisy nemôžu dodržiavať vedomým úsilím, a tak sa problému chopili z iného uhla. Zistili, že keď každý deň cvičili zazen, ich životy sa stali jednoduchými a jasnými. Zistili vlastne, že nemôžu predpisy nedodržiavať.

V našom živote sa musíme rozhodovať z okamihu na okamih. Rozhodnutia sú okamžité: závisia od stavu nášho tela a mysle v danom okamihu. Preto keď sú naše telo a myseľ vyvážené a vyrovnané, naše konanie odráža našu vyrovnanosť. Keď sme „v poriadku“, bude správne aj naše konanie. Jediný spôsob, ako dodržiavať predpisy, je teda zmeniť telo a myseľ cvičením zazenu. Keď cvičíme zazen, vraciame sa k svojej pôvodnej prirodzenosti – k svojej budhovskej prirodzenosti. V každom okamihu sa ocitáme v harmónii s Vesmírom. V takom stave je nemožné porušiť predpisy. Keď cvičíme zazen, stávame sa ľuďmi, ktorí nemôžu predpisy nedodržiavať.