Doshin

Doshin označuje sanskritské bodhicitta. Do, ktoré znamená „cesta“ alebo „pravda“, je preklad sanskritského slova bodhi a shin znamená „myseľ/vedomie“ alebo „vôľa“. V tejto kapitole majster Dógen hlása vôľu k pravde, oddanosť Trom pokladom, zhotovovanie podobizní buddhu a praktizovanie zazenu. Učenia tejto kapitoly sú dosť konkrétne a priame a niektorí budhistickí učenci sa domnievajú, že kapitola mohla byť napísaná a hlásaná pre laikov.

[99] Pri nasledovaní Buddhovej pravdy by sme mali považovať vôľu k pravde za prvoradú. Ľudia, ktorí vedia, aká je vôľa k pravde, sú vzácni. Mali by sme ju skúmať u ľudí, ktorí ju jasne poznajú. Medzi ľuďmi sveta sú ľudia, o ktorých sa hovorí, že majú vôľu k pravde, no v skutočnosti ju nemajú. Sú ľudia, ktorí vôľu k pravde naozaj majú, no [ostatní] ľudia ich nepoznajú. Preto je ťažké vedieť o jej existencii a neexistencii. Väčšinou neveríme a nepočúvame slová ľudí, ktorí sú hlúpi a zlí. Zároveň však nesmieme vlastnú myseľ považovať za prvoradú. Za prvoradý by sme mali považovať Zákon, ktorý hlásal Buddha. Ustavične, vo dne i v noci, by sme mali zamestnávať myseľ tým, aká má byť vôľa k pravde, a dúfať a modliť sa, aby v tomto svete nejako jestvovala pravá bódhi. V upadajúcom veku takmer niet nikoho s pravou vôľou k pravde. Keď však na chvíľu upriamime myseľ k nestálosti, nemali by sme zabudnúť na nespoľahlivosť sveta a vratkosť ľudského života. Nemusíme si pritom uvedomovať: „Premýšľam o nespoľahlivosti sveta.“ Vedome dávajme Dharme váhu a „môjmu telu“ a „môjmu životu“ prikladajme malú váhu. Pre Dharmu by sme nemali ľutovať ani telo, ani život.

[101] Ďalej by sme mali hlboko ctiť Tri poklady Buddhu, Dharmy a Sanghy. Mali by sme túžiť prinášať obety Trom pokladom a ctiť ich, aj keby to malo znamenať výmenu života alebo výmenu tela.¹ V spánku i v bdení by sme mali uvažovať o zásluhe Troch pokladov. V spánku i v bdení by sme mali Tri poklady recitovať. Aj medzi opustením tohto života a zrodením v ďalšom živote — v období, v ktorom sa vraj nachádza „medzistav“, ktorého život trvá sedem dní — by sme mali zamýšľať recitovať Tri poklady bez toho, aby hlas čo i len raz utíchol. Po siedmich dňoch v medzistave [vraj] zomrieme a potom v medzistave na sedem dní získame iné telo. Toto telo trvá najdlhšie sedem dní. Vtedy môžeme bez obmedzenia vidieť a počuť čokoľvek, akoby nadprirodzeným Okom.² V takom čase by sme mali povzbudiť myseľ a recitovať Tri poklady; recitovať bez prestávky a nezabudnúť vysloviť „namu-kie-Butsu, namu-kie-Ho, namu-kie-So“.³ Keď po opustení medzistavu prichádzame k otcovi a matke, mali by sme sa upevniť a — aj keď sme vďaka prítomnosti správnej múdrosti vo svete zásobárne lona,⁴ ktorý nás zaviaže k lonu — recitovať Tri poklady. Nemali by sme zanedbať recitovanie ani počas rodenia. Mali by sme si hlboko želať, aby sme prostredníctvom šiestich zmyslových orgánov mohli prinášať obety, recitovať a prijímať útočisko v Troch pokladoch. Môže sa tiež stať, že keď sa tento život končí, obe [naše] oči hneď stmavnú. Vtedy, keď už vieme, že ide o koniec nášho života, by sme sa mali usilovať recitovať „namu-kie-Butsu“. Potom buddhovia desiatich smerov udelia svoj súcit. Aj hriechy, pre ktoré by sme v dôsledku prítomnosti spolupôsobiacich príčin mohli odísť do zlého sveta, sa premenia a zrodíme sa v nebesiach hore; zrodení pred Buddhom budeme Buddhu ctiť a počúvať Dharmu, ktorú Buddha hlása. Keď sa nám pred očami objaví tma, mali by sme neúnavne recitovať tri útočiská a nepovoľovať až do medzistavu ani do ďalšieho zrodenia. Takto by sme mali život za životom, vek za vekom, recitovať [Tri útočiská]. Nemali by sme povoliť ani dovtedy, kým nedosiahneme buddhovský účinok bódhi. Toto je pravda, ktorú praktizujú buddhovia a bódhisattvovia. Nazýva sa „hlboko uskutočniť Dharmu“ a „Buddhova pravda je prítomná v tele“. Mali by sme si želať nikdy ju nemiešať s odlišnými ideami.

[104] Ďalej by sme sa počas života mali usilovať zhotoviť podobizeň buddhu. Keď ju zhotovíme, mali by sme jej priniesť tri druhy obiet. Tými tromi druhmi sú slamené podložky na sedenie, sladené nápoje a svetlá. Mali by sme ich prinášať ako obety.

[104] Ďalej by sme počas tohto života mali zhotovovať [odpisy] Sútry kvetu Dharmy. Mali by sme ich písať, tlačiť a uchovávať. Neustále by sme ich mali v úcte prijímať na hlavu, klaňať sa im až k zemi a prinášať im kvety, kadidlo, svetlá, jedlo a pitie i odev. Hlavu by sme mali stále udržiavať čistú a pokorne ich prijímať na hlavu.

[105] Ďalej by sme mali stále nosiť kašáju a sedieť v zazene. Existujú dávne príklady, v ktorých kašája viedla k uskutočneniu pravdy v treťom živote.⁵ Už teraz je odevom buddhov troch časov; jej zásluha je nevyspytateľná. Zazen nie je metódou trojitého sveta:⁶ je metódou budhistických patriarchov.

Shobogenzo Doshin

Dátum nie je zaznamenaný.