Maka-hannya-haramitsu

Maka je fonetický prepis sanskrtského slova mahā, ktoré znamená „veľký“. Hannya je fonetický prepis sanskrtského slova prajñā, ktoré možno preložiť ako „skutočná múdrosť“ alebo „intuitívne nazeranie“. Haramitsu je fonetický prepis sanskrtského slova pāramitā, ktoré doslova znamená „byť už na druhom brehu“, teda dosiahnuť pravdu. Maka-hannya-haramitsu tak znamená dosiahnutie, ktorým je veľká skutočná múdrosť. V tejto kapitole majster Dógen napísal svoj výklad Mahā-prajñā-pāramitā-hṛdaya-sūtry. Hṛdaya znamená srdce. Táto krátka sútra, obyčajne nazývaná „Sútra srdca“, predstavuje srdce šesťsto zväzkov Mahā-prajñā-pāramitā-sūtry. Hoci je veľmi krátka, Sútra srdca obsahuje najzákladnejšiu zásadu buddhizmu. Čo je najzákladnejšou zásadou? Prajñā. Čo je prajñā? Prajñā, čiže skutočná múdrosť, je druh intuitívnej schopnosti, ktorá vzniká v našom tele a mysli, keď sú telo a myseľ v stave rovnováhy a harmónie. Bežne si myslíme, že múdrosť je niečo založené na intelekte, no buddhisti veria, že múdrosť, z ktorej vychádzajú naše rozhodnutia, nie je intelektuálna, ale intuitívna. Správne rozhodnutie vychádza zo správneho stavu tela a mysle a správny stav tela a mysle nastáva vtedy, keď sú naše telo a myseľ vyrovnané a zladené. Mahápradžňápáramita je teda múdrosť, ktorú máme, keď sú naše telo a myseľ vyrovnané a zladené. A zazen je prax, ktorou naše telo a myseľ vstupujú do stavu rovnováhy a harmónie. Mahápradžňápáramita je preto podstatou zazenu.

[71] Keď bódhisattva Avalókitéšvara¹ praktizuje hlbokú pradžňápáramitu, celé telo² nazerá, že päť agregátov³ je úplne prázdnych.⁴ Päť agregátov je hmota, cítenie, myslenie, konanie a vedomie. Je to päť prípadov prajñā. Nazeranie je samou prajñā. Keď sa táto zásada káže a uskutočňuje, hovorí sa, že hmota je práve to nehmotné⁵ a to nehmotné je práve hmota. Hmota je hmota, to nehmotné je to nehmotné.⁶ Sú to stovky vecí⁷ a nespočetné javy. Dvanásť prípadov pradžňápáramity je dvanásť vstupov [zmyslového vnímania].⁸ Je aj osemnásť prípadov prajñā.⁹ Sú to oči, uši, nos, jazyk, telo a myseľ;¹⁰ obrazy, zvuky, vône, chute, vnemy a vlastnosti;¹¹ a k tomu vedomia očí, uší, nosa, jazyka, tela a mysle. Sú ďalšie štyri prípady prajñā. Sú to utrpenie, hromadenie, zánik a Cesta.¹² Je ďalších šesť prípadov prajñā. Sú to darovanie, čisté [dodržiavanie] predpisov, trpezlivosť, usilovnosť, meditácia a [samotná] prajñā.¹³ Ešte jeden prípad pradžňápáramity sa uskutočňuje ako prítomný okamih. Je to stav anuttara-samjak-sambódhi.¹⁴ Sú ďalšie tri prípady pradžňápáramity. Sú to minulosť, prítomnosť a budúcnosť.¹⁵ Je ďalších šesť prípadov prajñā. Sú to zem, voda, oheň, vietor, priestor a vedomie.¹⁶ A sú ešte ďalšie štyri prípady prajñā, ktoré sa ustavične praktizujú v každodennom živote: sú to chôdza, státie, sedenie a ležanie.¹⁷

[74] V ráde tathágatu Šákjamuniho je bhikšu,¹⁸ ktorý si potajme pomyslí: „Budem sa s úctou klaňať hlbokej pradžňápáramite. Hoci v tomto stave niet objavovania sa a miznutia skutočných dhariem,¹⁹ predsa jestvujú zrozumiteľné výklady všetkých predpisov, všetkých vyrovnaných stavov, všetkých druhov múdrosti, všetkých druhov oslobodenia a všetkých názorov. Jestvujú aj zrozumiteľné výklady účinku toho, kto vstúpil do prúdu, účinku [podliehania] jedinému návratu, účinku [nepodliehania] návratu a účinku arhata.²⁰ Jestvujú aj zrozumiteľné výklady o [ľuďoch] samostatného prebudenia²¹ a [ľuďoch] bódhi.²² Jestvujú aj zrozumiteľné výklady najvyššieho správneho a vyrovnaného stavu bódhi. Jestvujú aj zrozumiteľné výklady pokladov Buddhu, Dharmy a Sanghy. Jestvujú aj zrozumiteľné výklady otáčania podivuhodného kolesa Dharmy²³ na záchranu cítiacich bytostí.“ Buddha, ktorý pozná bhikšuovu myseľ, mu hovorí: „Tak to je. Tak to je. Hlboká pradžňápáramita je príliš jemná a subtílna, než aby sa dala obsiahnuť.“²⁴

Bhikšuova potajme pôsobiaca konkrétna myseľ²⁵ je v tejto chvíli, v stave úctivého klaňania sa skutočným dharmám, samou prajñā — či už [skutočné dharmy] sú, alebo nie sú bez objavovania sa a miznutia — a toto je sama úctivá poklona. Práve v tejto chvíli úctivej poklony sa prajñā uskutočňuje ako výklady, ktorým možno porozumieť: [výklady] od predpisov, vyrovnanosti a múdrosti²⁶ až po záchranu cítiacich bytostí a podobne. Tento stav sa opisuje ako bytie bez.²⁷ Výkladom stavu bytia bez tak možno porozumieť. Taká je hlboká, jemná, neobsiahnuteľná pradžňápáramita.

[76] Boh Indra²⁸ sa pýta ctihodného mnícha Subhutiho:²⁹ „Cnostný! Keď chcú bódhisattvovia-mahásattvovia³⁰ skúmať³¹ hlbokú pradžňápáramitu, ako ju majú skúmať?“

Subhuti odpovedá: „Kaušika!³² Keď chcú bódhisattvovia-mahásattvovia skúmať hlbokú pradžňápáramitu, majú ju skúmať ako priestor.“³³

Skúmanie prajñā je teda samotný priestor. Priestor je skúmaním prajñā.

[77] Boh Indra sa potom obráti na Buddhu: „Svetom uctievaný! Keď dobrí synovia a dobré dcéry túto hlbokú pradžňápáramitu, ktorú si kázal, prijímajú a uchovávajú, čítajú a recitujú, rozumne o nej premýšľajú a vykladajú ju druhým, ako ju mám chrániť? Mojím jediným želaním, Svetom uctievaný, je, aby si mi prejavil súcit a poučil ma.“

Vtedy ctihodný mních Subhuti povie bohu Indrovi: „Kaušika! Vidíš niečo, čo musíš chrániť, alebo nie?“

Boh Indra hovorí: „Nie, Cnostný, nevidím tu nič, čo by som musel chrániť.“

Subhuti hovorí: „Kaušika! Keď dobrí synovia a dobré dcéry prebývajú v hlbokej pradžňápáramite tak, ako bola kázaná, práve tým ju chránia. Keď dobrí synovia a dobré dcéry prebývajú v hlbokej pradžňápáramite tak, ako bola kázaná, nikdy nezblúdia. Pamätaj, aj keby všetky ľudské i neľudské bytosti hľadali príležitosť im ublížiť, napokon by to bolo nemožné. Kaušika! Ak chceš chrániť bódhisattvov, ktorí prebývajú v hlbokej pradžňápáramite tak, ako bola kázaná, je to rovnaké ako chcieť chrániť priestor.“³⁴

Pamätajte, že prijímať a uchovávať, čítať a recitovať a rozumne premýšľať o [prajñā] znamená práve chrániť prajñā. A chcieť ju chrániť znamená prijímať ju a uchovávať, čítať ju a recitovať a podobne.

[78] Môj zosnulý majster, večný Buddha, hovorí:

Celé telo ako ústa visí v priestore;
nepýta sa, či je vietor východný, západný, južný či severný,
pre všetkých druhých rovnako džavotá prajñā:
Chin Ten Ton Ryan Chin Ten Ton.³⁵

Toto je džavot prajñā, [odovzdávaný] buddhistickými patriarchami od právoplatného nástupcu k právoplatnému nástupcovi. Je to prajñā ako celé telo, je to prajñā ako celok druhých,³⁶ je to prajñā ako celé ja a je to prajñā ako celý východ, západ, juh a sever.

[79] Buddha Šákjamuni hovorí: „Šáriputra!³⁷ Tieto mnohé cítiace bytosti majú prebývať v tejto pradžňápáramite ako buddhovia. Keď pradžňápáramite prinášajú obety, s úctou sa jej klaňajú a uvažujú o nej, má to byť tak, akoby prinášali obety buddhom-bhagavatom³⁸ a s úctou sa im klaňali. Prečo? [Pretože] pradžňápáramita sa nelíši od buddhov-bhagavatov a buddhovia-bhagavati sa nelíšia od pradžňápáramity. Pradžňápáramita sú práve samotní buddhovia-bhagavati a buddhovia-bhagavati sú práve samotná pradžňápáramita. Z akého dôvodu? Pretože, Šáriputra, primeraný, správny a vyrovnaný stav pravdy, ktorý majú všetci tathágatovia, sa vždy uskutočňuje vďaka pradžňápáramite. Pretože, Šáriputra, všetci bódhisattvovia-mahásattvovia, samostatne prebudení, arhati, tí, čo už nepodliehajú návratu, tí, čo sa vrátia už len raz, tí, čo boli prijatí do prúdu, a ďalší vždy dosahujú uskutočnenie vďaka pradžňápáramite. A pretože, Šáriputra, všetkých desať cnostných ciest konania³⁹ vo svete, štyri stavy meditácie,⁴⁰ štyri nehmotné vyrovnané stavy⁴¹ a päť mystických síl⁴² sa vždy uskutočňujú vďaka pradžňápáramite.“

[80] Buddhovia-bhagavati sú teda pradžňápáramita a pradžňápáramita sú tieto skutočné dharmy. Tieto skutočné dharmy sú holé prejavy: ani sa neobjavujú, ani nemiznú, nie sú ani špinavé, ani čisté, ani nepribúdajú, ani neubúdajú. Uskutočnenie tejto pradžňápáramity je uskutočnením buddhov-bhagavatov. Máme to skúmať a máme to zakúšať. Prinášať jej obety a s úctou sa jej klaňať znamená práve slúžiť buddhom-bhagavatom a prisluhovať im, a sú to buddhovia-bhagavati v službe a prisluhovaní.

Shobogenzo Maka-hannya-haramitsu

Prednesené zhromaždeniu v chráme Kannon-dori-in jedného dňa počas letného ústrania v 1. roku Tenpuku.⁴³

Prepísané v príbytku pomocných mníchov v chráme Kippo v Etsu-u⁴⁴ 21. dňa 3. lunárneho mesiaca na jar 2. roku Kangen.⁴⁵

Sútra srdca mahápradžňápáramity

Bódhisattva Avalókitéšvara, keď praktizuje hlbokú pradžňápáramitu, nazerá, že päť agregátov je úplne prázdnych, a prekonáva všetku bolesť a zlé konanie. Šáriputra, hmota sa nelíši od nehmotného a to nehmotné sa nelíši od hmoty. Hmota je práve to nehmotné a to nehmotné je práve hmota. Tak je to aj s cítením, myslením, konaním a vedomím. Šáriputra, tieto skutočné dharmy sú holé prejavy. Ani sa neobjavujú, ani nemiznú, nie sú ani špinavé, ani čisté, ani nepribúdajú, ani neubúdajú. Preto v stave prázdnoty niet hmoty, niet cítenia, myslenia, konania ani vedomia. Niet očí, uší, nosa, jazyka, tela, mysle; niet obrazov, zvukov, vôní, chutí, vnemov, vlastností. Niet sféry očí ani nijakej inej [základnej sféry]: niet sféry vedomia mysle. Niet nevedomosti ani konca nevedomosti, ani nijakého iného [príčinného procesu]: niet starnutia a smrti ani konca starnutia a smrti. Niet utrpenia, hromadenia, zániku ani Cesty. Niet múdrosti ani dosahovania — pretože [tento stav] je nedosahovanie. Bódhisattvovia sa spoliehajú na pradžňápáramitu, a preto ich myseľ nemá prekážky. Nemajú prekážky, a preto sú bez strachu. Nechávajú ďaleko za sebou všetky zmätené snové predstavy a uskutočňujú konečný stav nirvány. Buddhovia troch časov sa spoliehajú na pradžňápáramitu, a preto dosahujú anuttara-samjak-sambódhi. Pamätajte teda: pradžňápáramita je veľké a mystické zaklínadlo; je to veľké a žiarivé zaklínadlo; je to najvyššie zaklínadlo; je to zaklínadlo v neporovnateľnom stave rovnováhy. Dokáže odstrániť všetko utrpenie. Je skutočné, nie prázdne. Preto odriekame zaklínadlo pradžňápáramity. Odriekame ho takto:

Gate, gate, pāragate, pārasangate. Bodhi, svāhā.

Sútra srdca prajñā

Poznámky

1. 観自在菩薩 (KANJIZAI-BOSATSU), doslova „Bódhisattva slobodného nazerania“, je jedným z čínskych prekladov mena bódhisattvu Avalókitéšvaru (pozri kap. 33, Kannon, a kap. 25 Lotosovej sútry). Tento odsek sa začína rovnakými slovami ako Sútra srdca. ↩︎

2. Majster Dógen pridal k prvému riadku Sútry srdca slová 渾身 (KONSHIN), „celé telo“, ako podmet slovesa 照見 (SHOKEN), „nazerať“. ↩︎

3. 五蘊 (GO-UN), zo sanskrtského pañca-skandha. Pozri glosár. ↩︎

4. „Prázdny“ je 空 (KU), ktoré zastupuje sanskrtské śūnyatā (pozri glosár). Ako prídavné meno znamená 空 (KU) holý, lysý, nahý, prázdny, taký, aký je. ↩︎

5. „To nehmotné“ je tiež 空 (KU), tentoraz použité ako podstatné meno. V tomto prípade 空 (KU) znamená to nehmotné, čiže to, čo je prázdne alebo bez fyzickej podstaty, teda duchovnú či mentálnu stránku skutočnosti na rozdiel od hmoty. V iných prípadoch podstatné meno 空 (KU) znamená prázdny stav, teda stav, v ktorom je skutočnosť taká, aká je. Pozri kap. 22, Bussho. ↩︎

6. Sútra hovorí 色即是空 (SHIKI-SOKU-ZE-KU), „hmota je práve to nehmotné“, a 空即是色 (KU-SOKU-ZE-SHIKI), „to nehmotné je práve hmota“. Majster Dógen pridal 色是色 (SHIKI-ZE-SHIKI), hmota je hmota, a 空是空 (KU-ZE-KU), to nehmotné je to nehmotné. ↩︎

7. 百艸 (HYAKUSO), doslova „stovky burín“. ↩︎

8. 十二入 (JUNI-NYU), „dvanásť vstupov“, zo sanskrtského dvādaśayatanāni, označuje šesť zmyslových orgánov a ich predmety. ↩︎

9. 十八界 (JUHACHI-KAI), doslova „osemnásť sfér“, zo sanskrtského aṣṭādaśa dhātavaḥ, sú zmysly, ich predmety a šesť zodpovedajúcich druhov vedomia. Pozri glosár, heslo dhātu-loka. ↩︎

10. 身 (SHIN), „telo“, zo sanskrtského kāya, znamená telo alebo kožu ako orgán hmatu. 意 (I), „myseľ“, zo sanskrtského manas, znamená myseľ ako centrum myslenia, myseľ postavenú na rovnakú úroveň ako zmysly, pod prajñā. ↩︎

11. 触 法 (SHOKU, HO), „vnemy a vlastnosti“, zo sanskrtského sparśa a dharma, predstavujú predmety tela a mysle ako zmyslových orgánov. ↩︎

12. 四諦 (SHITAI), štyri filozofie, čiže štyri [vznešené] pravdy, sú 苦 集 滅 道 (KU, SHU, METSU, DO). Tieto slová pochádzajú zo sanskrtského duḥkha-satya (pravda o utrpení), saṃdhaya-satya (pravda o hromadení), nirodha-satya (pravda o rozplynutí) a mārga-satya (pravda o správnej ceste). ↩︎

13. 六度 (ROKUDO), šesť páramit. V sanskrite sa nazývajú takto: darovanie je dāna, podrobne vysvetlené v kap. 45, Bodaisatta-shishobo. Čisté [dodržiavanie] predpisov je śīla. Trpezlivosť je kṣānti. Usilovnosť je vīrya. Meditácia je dhyāna. (Dhyāna sa v Shobogenzo niekedy foneticky zapisuje čínskymi znakmi 禅那 (ZEN-NA), no v tomto prípade je dhyāna vyjadrená ako 静慮 (JO-RYO), doslova „tiché myslenie“.) Šiesta páramita, skutočná múdrosť, je prajñā. ↩︎

14. Sanskrtské anuttara-samyak-saṃbodhi (pozri kap. 1, poznámku 2) sa v druhom odseku tejto kapitoly prekladá do čínštiny ako 無上正等菩提 (MUJO-SHOTO-BODAI), „najvyšší správny a vyrovnaný stav bódhi“. Iné čínske preklady sú 無上正等覚 (MUJO-SHOTO-KAKU), „najvyšší správny a vyrovnaný stav pravdy“, a 無上等正覚 (MUJO-TOSHO-KAKU), „najvyšší vyrovnaný a správny stav pravdy“. ↩︎

15. 三世 (SANZE), tri časy. ↩︎

16. 六大 (ROKUDAI), šesť prvkov. V sanskrite saḍ dhātavaḥ. Pozri glosár, heslo dhātu. ↩︎

17. 四儀 (SHIGI), štyri formy správania. ↩︎

18. Sanskrtské slovo bhikṣu (pôvodne „žobrák“) znamená buddhistického mnícha. ↩︎

19. 無諸法生滅 (MU-SHOHO-SHOMETSU alebo SHOHO no SHOMETSU nashi). Sútra srdca hovorí 是諸法空相。不生不滅。(ZE-SHOHO-KUSO. FUSHO-FUMETSU.) — „Tieto skutočné dharmy sú holé prejavy. Ani sa neobjavujú, ani nemiznú.“ ↩︎

20. Śrāvaka, čiže intelektuálny buddhista, prechádza týmito štyrmi stupňami. V sanskrite je prvý srotāpanna, druhý sakṛdāgāmin, tretí anāgāmin a štvrtý arhat. ↩︎

21. 独覚 (DOKU-KAKU), doslova „samostatne prebudený“, znamená pratyekabuddhu, naturalistického buddhistu. Rozlíšenie medzi śrāvakami, pratyekabuddhami, bodhisattvami a buddhami, ktoré Buddha vysvetľuje v Lotosovej sútre, je opísané v kap. 24, Bukkyo. ↩︎

22. 菩提 (BODAI) tu podľa všetkého naznačuje človeka, ktorý má stav bódhi, teda bódhisattvu. ↩︎

23. 転妙法輪 (TENMYOHORIN), „otáčanie podivuhodného kolesa Dharmy“, znamená buddhistické kázanie. Pozri kap. 74, Tenborin. ↩︎

24. Táto pasáž je citovaná z Dai-hannya-kyo, kap. 291, Pripútanosť a nepripútanosť k forme. ↩︎

25. 竊作是念 (SETSU-SA-ZE-NEN). V sútre tieto znaky doslova znamenajú „potajme vytvoril túto myšlienku“. Avšak 作 (SA), „vytvoriť“, znamená aj „konať“ alebo „pôsobiť“; 是 (ZE), „toto“, znamená aj „konkrétny“; a 念 (NEN), „myšlienka“ alebo „obraz v mysli“, znamená aj „všímavosť“ alebo „stav mysle“. Majster Dógen nevyložil 念 (NEN) ako myšlienku, ale ako mníchov stav mysle, ktorý je samou prajñā, samým stavom konania. ↩︎

26. Predpisy, vyrovnanosť a múdrosť sú 三学 (SANGAKU), tri druhy výcviku. Pozri glosár, heslo tisraḥ śiksāḥ. ↩︎

27. 無 (MU, nashi) vyjadruje neprítomnosť. V tomto odseku je 無生滅 (MU-SHOMETSU) preložené ako „niet objavovania sa a miznutia“ (pozri poznámku 19) a ako „bez objavovania sa a miznutia“. Ako podstatné meno znamená 無 (MU) „stav bytia bez“, t. j. stav, ktorý je slobodný. Toto použitie je podrobne vysvetlené v kap. 22, Bussho. Znak 無 (MU) sa v Sútre srdca objavuje viac ako dvadsaťkrát. ↩︎

28. 天帝釈 (TENTAI-SHAKU). 天帝 (TENTAI) je doslova „Boh-cisár“ a 釈 (SHAKU) zastupuje Śakra-devānām-indru, sanskrtské meno tohto boha. Tento boh (niekedy bohyňa) bol začlenený do buddhizmu ako ochranca buddhistického učenia. Pozri glosár. ↩︎

29. 具寿善現 (GUJU-ZENGEN). 具寿 (GUJU), čiže „ctihodný mních“, pochádza zo sanskrtského āyuṣmat, úctivého označenia. 善現 (ZENGEN), doslova „Dobrý prejav“, je čínsky preklad mena Subhuti, jedného z Buddhových učeníkov. ↩︎

30. Mahāsattva doslova znamená „veľká bytosť“. Bodhisattva aj mahāsattva označujú buddhistického praktizujúceho. ↩︎

31. 学 (GAKU) zahŕňa význam „učiť sa“ aj „praktizovať“. Skúmanie prajñā ako priestoru naznačuje konkrétnu prax zazenu. ↩︎

32. Kaušika je iné meno Indru. Pozri glosár. ↩︎

33. 虚空 (KOKU), „prázdny priestor“ alebo „priestor“, zo sanskrtského ākāśa, je názov kap. 77, Koku. ↩︎

34. Aj tento príbeh pochádza z Dai-hannya-kyo, kap. 291. ↩︎

35. Táto báseň o veternom zvončeku pochádza z Nyojo-osho-go-roku (Záznam slov majstra [Tendo] Nyoja). Posledný riadok básne predstavuje zvuk veterného zvončeka. Pôvodné znaky možno po japonsky prečítať aj viacerými inými spôsobmi, napríklad teki cho to ryo teki cho to. Pôvodná čínska výslovnosť nie je známa. ↩︎

36. „Druhí“ je 陀 (TA), čo niekedy znamená „druhí“ a niekedy „vonkajší svet“. V komentári majstra Dógena naznačuje tento druhý význam. ↩︎

37. Šáriputra bol jedným z desiatich veľkých Buddhových učeníkov a hovorí sa o ňom, že ich všetkých prevyšoval múdrosťou. Zomrel ešte za Buddhovho života. Veľká časť Mahā-prajñā-pāramitā-sūtry je adresovaná Šáriputrovi. ↩︎

38. Bhagavat je sanskrtské úctivé označenie. Pozri glosár. ↩︎

39. 十善業道 (JU-ZENGODO), čiže desať ciest dobrého konania, človek nasleduje tak, že sa zdržiava desiatich druhov zlého konania, a to zabíjania, kradnutia, cudzoložstva, klamania, dvojakej reči, urážlivého ohovárania, zbytočného klebetenia, chamtivosti, hnevu a oddanosti nesprávnym názorom. ↩︎

40. 四静慮 (SHI-JORYO), čiže „štyri dhyāny“. Pozri kap. 90, Shizen-biku. ↩︎

41. 四無色定 (SHI-MUSHIKI-JO), čiže „štyri vyrovnané stavy, ktoré presahujú svet hmoty“, sú tieto: 1) 空無辺処定 (KU-MUHEN-SHO-JO), „vyrovnanosť v nekonečnom priestore“; 2) 識無辺処定 (SHIKI-MUHEN-SHO-JO), „vyrovnanosť v nekonečnom vedomí“; 3) 無所有処定 (MU-SHO-U-SHO-JO), „vyrovnanosť v nevlastnení ničoho“; a 4) 非想非非想処定 (HISO-HIHISO-SHO-JO), „vyrovnanosť v presahovaní myslenia a nemyslenia“. Takéto vymenúvanie pojmov je príznačné pre théravádový buddhizmus. ↩︎

42. 五神通 (GO-JINZU). O piatich mystických silách sa hovorí v kap. 25, Jinzu. ↩︎

43. ↩︎

44. Zodpovedá dnešnej prefektúre Fukui. ↩︎

45. ↩︎