Jeden skutočný učiteľ a jednoduchosť

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame pozrieť si aj pôvodný videozáznam.

Náš spôsob štúdia budhizmu je hlúpy. A náš učiteľ Nishijima, Gudo Nishijima, bol hlúpy. Gudo znamená hlúpy. Takže jeho meno bolo „hlúpy“.

Účastník: Hlúpa cesta.

Mike: Hlúpa cesta. Gudo. A súhlasím s Gabriele a chcem upozorniť na niečo veľmi dôležité. V modernom živote máme veľa zdrojov informácií: veľa kníh, veľa programov v televízii a na internete, ktoré vysvetľujú, ako žiť. Existuje veľa rôznych druhov terapií, psychologických systémov, presvedčení. A je ich také množstvo, že takmer každý týždeň by sme mohli nájsť nový systém. A niekedy tieto systémy súvisia s inými systémami.

Takže tak ako v reštaurácii si môžeme dať veľké jedlo z týchto informácií. Ako povedala Gabriele, jedlo à la carte.

Účastník: À la carte.

Mike: À la carte. Myslím, že si dám trochu z tohto a to ďalšie sa mi až tak nepáči. Dám si trochu z tohto. Dám si trochu z tohto. Dám si trochu z tohto. A teraz mám svoje jedlo. Nechcem to kritizovať. Pretože existuje veľa rôznych výkladov života. A v niektorých z nich môže byť pravda. Pochybujem, že je pravda vo všetkých. Ale Gabriele a ja sme išli úplne inou cestou. A touto cestou ideme aj teraz. Budhizmus sme sa naučili od nášho učiteľa, od nášho majstra,

a jeho učenie nám vymylo mozgy. Takže hoci som vo vnútri niekedy cítil: Toto sa mi nepáči. Neverím tomu. Nedáva to zmysel. Počúval som ho viac ako dvadsať rokov. A nakoniec som prijal všetko, čo povedal. Možno je to hlúpe. Ale pre mňa to úplne funguje. Toto je zmysel budhistickej cesty. Nájsť učiteľa, skutočného človeka. Nie knihu ani teóriu.

Ideu alebo akýkoľvek program. Nájsť skutočného človeka. A naučiť sa všetko, čo má. Nehľadieť na dobré a zlé, na to, čo sa páči a čo nie, ale prijať všetko. A vlastne toto je starodávny učňovský systém v každom učení. Ak ste sa v stredoveku učili vyrábať koše alebo stavať schody alebo robiť strechy,

alebo pestovať záhrady, učili ste sa u jedného človeka, ktorý to úplne ovládal. A naučili ste sa všetko, čo vás mohol naučiť, dobré a zlé, čo sa vám páči a čo nie, ťažké a ľahké, ale pokračovali ste mnoho rokov. Takže určitým spôsobom nasledujeme veľmi starodávny spôsob učenia, ktorý je úplne iný než spôsob, akým sa môžeme v modernom živote naučiť toľko vecí. Je to teda dosť prísny spôsob. Ale ak pokračujete až do konca, naučíte sa všetko úplne, bez akýchkoľvek pochybností.

Chcem teda upozorniť na ten rozdiel. Mnohokrát, som si istý, že aj Gabriele, a ja rovnako, sme pochybovali. Ako môže tento malý muž vedieť všetko? Nemám ho rád. Má zvláštnu povahu. Jedno hovorí, druhé robí. Ale napriek všetkým týmto veciam sme sa naučili, čo učil, úplne. A naučiť sa niečo úplne je úžasné. Vidím to na svojej partnerke, ktorá je hrnčiarka. Je majsterkou hrnčiarstva. Naučila sa to úplne a je úžasné to vidieť. A je veľa, veľa hrnčiarov, ktorí vyrábajú kopu drobností, haraburdy

zo svojich vlastných ideí a svojich vlastných pocitov, ale moja partnerka Lisa robí sama seba. Takže Gabriele a ja sme sa od nášho učiteľa naučili byť sami sebou. A trvalo mi to veľmi dlho. Keď som sa v roku 2000 vrátil z Japonska, nevedel som to jasne. A potom som začal viesť prednášky a sesshiny. A v posledných desiatich, štrnástich rokoch som si uvedomil zvyšok.

Naniesol som na drevo politúru. Takže iná cesta neexistuje. Samozrejme, existuje veľa spôsobov, ako žiť. A napríklad môžete žiť plnohodnotný život presne tak, ako chcete, možno študovať niečo tu a praktizovať niečo tam a zladiť to so svojím rodinným životom. A môžete žiť plnohodnotný život.

Nemôžeme teda povedať, že budhistická cesta je jediný spôsob, ako by mali ľudia žiť. Keby sme to povedali, je to smiešne. Pretože počet ľudí, ktorí žijú budhistickou cestou, je veľmi, veľmi malý. Ale chcem upozorniť, že toto je spôsob, akým žijeme my. Gabriele a ja sa v našich životoch veľmi líšime. Ona žije sama a strávila veľa, veľa hodín tlmočením a prekladaním Dógenovho diela. Ja nežijem sám, mám rodinu.

A mám dcéru a vnuka. A zapájam sa do práce svojej partnerky. A tak sa Gabriele a ja v tomto smere veľmi líšime v životoch. Ale iným spôsobom sú naše životy rovnaké. Pretože žijeme rovnakým spôsobom, ktorý je založený na zazene a intuícii, ktorá prichádza zo zazenu, a na slobode, že nie sme uväznení v systémoch.

A na slobode, ktorá prichádza z videnia skutočnej situácie. Takže ak chcete nasledovať budhistickú cestu, neznamená to, že musíte byť mních. Neznamená to, že sa musíte stiahnuť zo spoločnosti a žiť na úbočí hory. Rovnakú cestu môžeme nájsť v oboch situáciách. Nejde teda o veci, ktoré robíme, ale o to, ako žijeme. Čo je základom nášho života? Myslím, že v modernom živote je veľmi ťažké to vidieť. Keby som zostal v Anglicku, myslím, že by pre mňa bolo nemožné to nájsť. Ale šiel som do Japonska, z nejakého dôvodu.

A našiel som tento spôsob života. A mnoho rokov som mu nedôveroval. Je to neisté, spoliehať sa na nejakú intuíciu a nestarať sa o budúcnosť. Naozaj strašidelné. Ale po mnohých rokoch sa už nebojím. Takže je to akýsi, je to odvážny spôsob života. Nemusí byť pre každého, ale toto je to, čo učíme. A sesshin je sústredených niekoľko dní na to, aby sme žili pokojným, ustáleným spôsobom, bez toho, aby nás rušili idey,

bez veľkého rozprávania a s opustením všetkých tých činností, ktoré zakaľujú našu myseľ. A nájdenie jasnosti, ktorú sme mohli mať ako deti, pôvodnej jasnosti. To je teda zmysel sesshinu. Nie je to stretávanie sa s priateľmi a rozprávanie sa o budhizme alebo o iných činnostiach, ktoré môžu byť užitočné. Nejde ani o to, aby sme z tohto miesta urobili pekné miesto, zbierali kamene a rúbali drevo, hoci tieto veci nemôžeme vylúčiť. To nie je účel. Mal som to povedať na začiatku.

Takže je už neskoro, ale povedal som to už na konci.

Účastník: V tom istom čase som začínala prekladať Shobogenzo. A úprimne povedané, keď som sa vrátila do Nemecka, povedala som si: Dobre, toto všetko si sa naučila, ale teraz to musíš uplatniť vo svojom živote. A ak to funguje, tak to prijmem. A ak to nefunguje, musím hľadať niečo, čo ma môže uspokojiť. Takže po desiatich rokoch to nebolo celkom ustálené v takej miere ako teraz. Potrebovalo to ešte ďalších desať rokov a ešte viac, aby som to, čo som počula, naozaj urobila súčasťou seba.

Účastník: A je pravda, že som prešla fázami, keď som čítala mnoho iných kníh. Všimla som si, že mi to spôsobilo veľa zmätku. Bolo to preto, že som ešte nebola celkom, ako by som to povedala,

Účastník: Zrelá.

Účastník: Zrelá, áno. Takže naozaj je to tak. Našťastie mi v Nemecku prebiehal preklad a vždy som sa vracala do Japonska skontrolovať si to so Sensei. Stále som bola v kontakte so svojím učiteľom a vždy som si to s ním mohla overiť.

Účastník: A samotný preklad mi nejako pomáhal pokračovať, aj keď som pochybovala. Takže si myslím, že je celkom prirodzené, že pochybujeme. Teraz mám vieru v zazen a naozaj nachádzam, že to, čo nás naučil náš učiteľ Nishijima Roshi, je dobrý spôsob života. Ale trvalo to čas a myslím, že to platí pre každého. Musí sa to usadiť. Až potom môžeme byť spokojní. Viete, existuje veľmi dobré príslovie, ale v angličtine chýba jedno slovo.

Účastník: Po nemecky sa hovorí: „Knowledge, oder Wissen, ist ein Fass ohne Boden.“ Môžete to preložiť?

Robert: Áno, áno, áno.

Účastník: Poznanie. Wissen. Wissen. A to zahŕňa všetko naše, to, čo je napísané v knihách, a čo počujeme, čo akosi...

Mike: Ako sa to povie po anglicky?

Účastník: Áno, to je problém. Neviem, ako sa po anglicky povie Fass ohne Boden.

Účastník: Je to hrniec bez dna?

Účastník: Áno, áno.

Mike: Bezodný hrniec.

Účastník: Áno, bezodný hrniec.

Mike: Dobre.

Účastník: To je ono. A myslím, že je to tak pravdivé. Je to tak pravdivé. Milión životov nestačí na to, aby sme...

Mike: Získali poznanie, informácie.

Účastník: Áno. Informácie. Poznanie. Bez intuície je to zbytočné. Nepomôže vám to. Len hromadíte. Je to banka informácií. Je to smutný život, ak takto pokračujete. To som sa naučila.

Účastník: Všimol som si, ako keby Gabriele podčiarkovala to, čo Mike učí, tým, že sa vyjadruje. Hoci Mike a Gabriele sú dvaja rôzni ľudia, a práve to je na tom krásne, všímam si, že majú niečo spoločné, jasne akúsi jednoduchosť. Takže prítomnosť Gabriele mi pomáha lepšie porozumieť Mikeovi, alebo môžem lepšie vidieť vašu jednoduchosť vďaka tomu, že ju Gabriele vyjadruje.

Účastník: Takže si môžem všimnúť, že máte svoj charakter, svoju mentalitu, svoje emócie, ale to nie je to, čo učíte. Gabriele má svoju osobnosť a to, čo sa jej páči a nepáči, ale tá jednoduchosť, ktorú máte obaja, je rovnaká. A myslím, že to je po tom, čo som začal trochu chápať, že túto jednoduchosť by som mal uplatňovať aj vo svojom živote. Vidím, že je to niekedy veľmi ťažké, pretože si všímam všetkých študentov budhizmu, ako keby sme sa báli byť jednoduchí. Chceme vedieť viac a prečítať ďalšiu knihu. Bojíme sa byť jednoduchí.

Účastník: Bojíme sa. A snažím sa naučiť túto jednoduchosť. Preto si stále pamätám Mikea: len, aký je ďalší krok? Dobre, mám problém vo svojom živote, ale koniec koncov, čo môžem urobiť? Iba ďalší krok. A funguje to.

Účastník: Viete, aj ja som nezrelý. Snažím sa od vás učiť a vidím, že prichádza ďalší človek a pomáha mi pochopiť nie viac, ale niečo jednoduchšie. Takže mi to pomáha byť tiež jednoduchší. Napríklad, nemusíte byť takí zložití. Len... a ja si tú jednoduchosť užívam.

Účastník: Ak to dokážem uplatniť vo svojom živote a ak sa to dokážem naučiť od Mikea alebo Gabriele alebo od Brada, stretol som ho len raz, a, viete, píše o všetkých možných veciach a nemusí sa vám páčiť všetko, čo píše, ale vždy cítim akúsi jednoduchosť za všetkými tými vecami, ktoré musí písať. Len sa nebojí byť jednoduchý a povedať: „Pozri, neviem. Nechápem tieto sračky.“ Viete, nebojí sa. Len byť jednoduchý. Alebo, ako, hlúpy, ale nie zle hlúpy.

Účastník: Hlúpy istým spôsobom ako dieťa, ktoré je pripravené užívať si všetko, čo sa práve deje. Nemyslím si, že budhizmus je zložitý, ale bojíme sa byť jednoduchí. Veľmi sa bojíme, myslím.

Mike: Všetky veci, ktoré si užívame. Ale to neznamená toto. Nie je to jednoduchosť bez akéhokoľvek majetku. Nie je to jednoduchosť, kde sa zbavíme všetkých svojich túžob. Je to len jednoduchosť...

(smiech)

Mike: jednoduchosti. Áno, takže to nepochopte zle. Bojíme sa. Ach, je to príliš prísne. Ach, to nezvládnem. Nemohol by som mať sex. Musím urobiť svoj život veľmi jednoduchý a prísny. Nie, nie. Nie takto. Viem, že tibetský budhizmus sa sústreďuje na myseľ, na fungovanie mysle,

v starovekej psychológii, a naša línia budhizmu nevychádza z mentálneho aspektu, ale zistili sme skúsenosťou, že prax nám dáva mentálnu jednoduchosť. Nie pracovať na mysli, aby sa myseľ zjednodušila. Pretože v skutočnosti existuje len myseľ, ktorá má pracovať na mysli. Takže komplikovaná myseľ zjednodušuje myseľ. Je to ako stáť na koberci a ťahať...

Naše učenie teda hovorí, že nepracujte na mysli. Samozrejme, myseľ je dôležitá. Pracujte na tele-mysli: zazen, zdravé stravovanie, cvičenie, rovnováha. Dajú vám zdravú myseľ. Takže sa o svoju myseľ nestarajte. Potom sa stane zdravou. Takže starosť o zdravú myseľ je nezdravá. Zároveň je moderná psychológia veľmi účinná. Absolvoval som výcvik ako psychoterapeut v sedemdesiatych rokoch, predtým, ako som odišiel do Japonska. A pôsobil som ako terapeut sedem alebo osem rokov.

Pracoval som v krízovom centre, s ľuďmi, ktorí sa chceli zabiť, a tiež so študentmi na vysokej škole, ktorí mali problémy. Ale keď som sa stretol s učením Nishijimu Roshiho, ten pohľad som nepotreboval. Ale potom som nedávno zistil, že psychoterapia je veľmi užitočná. A vlastne som takmer dva roky chodil k psychoterapeutovi

aby mi pomohol nájsť odpoveď na to, že sa hnevám. A to bolo veľmi užitočné. Ale nezasahovalo to do môjho budhistického života. Chodil som každý týždeň k terapeutovi a rozprávali sme sa o mojej minulosti a o mojom detstve a o takých spúšťačoch v mojej povahe

ktoré ma rozhnevajú, a o tom, kde sa začali. Toto všetko je teda veľmi užitočné porozumenie sebe samému. Ale necítil som, že by to malo niečo spoločné s budhizmom. Môj spôsob života, budhistický spôsob života, a psychoterapia sú pre mňa úplne rozdielne. Môj budhistický život sa akosi nezaoberá psychologickými problémami. Je jednoduchší než psychologické problémy. Pozeral som sa teda na psychologické problémy na inej úrovni. A zistil som, že psychoterapia je veľmi užitočná

z oboch strán, ako terapeut v minulosti a ako človek využívajúci terapiu v poslednom čase. Takže ak žijete budhistickým životom, nie je potrebné popierať hodnotu porozumenia sebe samým. Nemusíme sa teda báť byť jednoduchí. Je to trochu strašidelné

pretože je to neisté, ale zvyknete si. Moderné časy sa stali pokrútenými. Prečo by to nemalo trvať dvadsať rokov? Naša životná skúsenosť nás učí, že existujú vynikajúci ľudia, ktorí dokážu pochopiť alebo uvedomiť si, čo je život, keď sú mladí. Ale nie ja. Takže si myslím, že väčšina ľudí, my potrebujeme desať alebo dvadsať rokov, aby sme pochopili svoj život. Prečo by to malo byť kratšie?

Účastník: Toto je moderná ideológia, že všetko musí ísť rýchlo.

Otázka: Zaujímalo ma skôr, čo ste cítili ako svoju najväčšiu prekážku?

Mike: Ja sám. Myslím, že ide o zahadzovanie vecí. Je veľmi ťažké zahadzovať veci.

Robert: Áno, len sa pozrite na naše životy tu.

Mike: Idey majú kúsok gumičky. Zahoďte ich. Nie. Mal som veľa gumičky.

Účastník: Potvrdzujem.

Mike: Zahadzovanie vecí teda neznamená zahadzovanie majetku. Niečo zahadzovať, vyhadzovať niečo, znova a znova.

Otázka: Myslíte si, že sťahovanie do cudzej krajiny, ako je Japonsko, do veľmi odlišnej kultúry, vám výrazne pomáha pri zahadzovaní vecí?

Mike: Ale každý sa nemôže presťahovať do Japonska. Zahodiť náš pohľad: to som musel urobiť. Takže štyri alebo päť rokov v Japonsku som mal hrozný čas pri zahadzovaní svojho pohľadu. A niekedy sa to ešte stále vracia.

Otázka: Môžem sa vás opýtať na jednoduchosť? Rozmýšľam o tom, čo ste povedali, a o tom, čo to slovo znamená, a chcem sa opýtať na svoju skúsenosť s ľuďmi, jednoduchými, ako keď hovoríte o jednoduchých ľuďoch, myslím na svoju starú mamu a... Bývajú na dedine a pracujú na poli a podobne. A je veľmi ľahké urobiť z nich ideál, že sú to naozaj milí ľudia. Ale v skutočnosti vidím, že jediné, čo moja stará mama, napríklad, študovala alebo neštudovala, ale v čo verila, je kresťanstvo, katolícka cirkev a tradície, ktoré sú na dedine, a títo ľudia sú veľmi citliví na to, čo si o nich myslia iní. A ďalší príklad toho jediného, čo môžete študovať ako ideológiu, ako ste hovorili o budhistoch: myslel som na islamských extrémistov, áno, viete. Že jediné, čo vidia a počujú, a jediný zdroj informácií je nejaký chlap, ktorý im hovorí, že ak zomriete za Alaha, pôjdete do neba. A čaká na vás 72 panien v reťaziach. Takže to je niečo, čo si predstavujem ako jednoduchého človeka, ale vidíte, že to nie je také dobré.

Mike: Áno, rovnaký druh ako toto.

Účastník: Áno.

Mike: Ale ak veríte, keď bola Európa veľmi silnou kresťanskou spoločnosťou, každý vedel, čomu veriť. Ako sa správať. Väčšina ľudí. Takže mohli byť pomerne jednoduchí. Ale stratili sme vieru v modernom svete. Takže nemáme čomu veriť. Takže je veľmi ťažké byť jednoduchý. Budhizmus teda hovorí: Verte v realitu. Neverte v nič duchovné ani v nič materiálne. Verte v tento svet, tento život. Takže ak veríte v niečo, môžete sa stať jednoduchším.

Ale je dôležité, v čo veríte. Takže podobne ako teroristi. Ale iné presvedčenie. Takže je nemožné zomrieť za tento svet. Môžu zomrieť za svoje presvedčenie, pretože majú iný svet. Ale ako môžete zomrieť za tento svet, keď prichádzate do tohto sveta?

Účastník: Takže si myslím, že je to paradox, pretože budhistická jednoduchosť neznamená byť úzkoprsý,

Účastník: Ale prečo úzkoprsý?

Účastník: nebyť úzkoprsý, nie slepá jednoduchosť.

Mike: Ale byť jednoduchý, skôr ako dieťa, predtým, než dieťa niekto zmanipuluje. Takže si myslím, že aj ja som mal podobnú prababičku, o ktorej som počul príbehy. Aká bola jednoduchá.

Účastník: A starala sa, pokiaľ viem, iba o to, aby jej rodina bola šťastná, aby chodila do kostola a tvrdo pracovala. Takže si myslím, že v každom z nás je tento Buddha: tento jednoduchý, úprimný, starostlivý spôsob života je Buddha. Ale potom, ak niekto povie: „No, musíš to urobiť, toto je správna vec a musíme zabiť týchto ľudí, pretože sa mýlia“, už to nie je jednoduchosť, je to byť zmanipulovaný.

Účastník: A nechceme byť bláznivými budhistami, ktorí hovoria: „Verím iba Mikeovi a urobím všetko, čo mi Mike povie.“ To nie je to, čo od nás Mike chce.

Robert: Ale Mike na začiatku povedal, že máme nájsť učiteľa a učiť sa od neho všetko, zlé aj dobré. Takže môžeme skúsiť ísť na niečo iné, ako ste teraz povedali.

Mike: Áno, nájdite si učiteľa a učte sa od neho všetko, ale neznamená to, že ho musíte mať radi alebo robiť, čo povie.

Účastník: Kedysi som Nishijimu Roshiho veľmi kritizovala. Mali sme skutočné, viete, hádky. Nesúhlasila som so všetkým, čo hovoril, celých desať rokov, čo som tam bola. A aj keď som prišla do Japonska, naposledy, keď som ho videla, asi pred štyrmi rokmi, bola to najväčšia hádka, akú sme mali. Viete, čo som mu povedala? Povedala som: „Nie ste budhista.“ Pamätáš, Mike? Bolo to iba medzi nami. Ale predsa viem, že jeho učenie je to, čo dokážem prijať; mal však mnoho stránok svojej povahy, ktoré bolo treba kritizovať. Spôsob, akým sa správal k ženám. To sú kultúrne rozdiely, ktoré som neprijala. Nebolo to o mne, pretože sa ku mne nikdy nesprával zle, ale—

Mike: Bojí sa ťa.

(smiech)

Účastník: Ale ako sa správal k Japonke, ktorá žila v dojo. Takže niektoré aspekty jeho povahy som naozaj neznášala. Ale to nikdy nezasahovalo do nášho vzťahu v súvislosti s prekladom Shobogenzo ani s jeho budhistickým učením. Je veľmi dôležité to pochopiť. Svojho učiteľa nemusíte milovať, viete. Môžete ho kritizovať. A to sme niekedy robili.

Mike: Každopádne je dôležité vidieť rozdiel medzi spôsobom, akým sa normálne učíme v modernom svete, a veľmi neobvyklými tradičnými učňovskými systémami, na ktoré svet zabúda.