[PRÍLOHA]
普勧坐禅儀
Fukan-zazengi
Univerzálny návod na štandardnú metódu zazenu
zazen je praxou Buddhovho učenia aj priamou skúsenosťou jeho pravdy
Zdroj: autorizovaný preklad
Master Dogen’s Shobogenzo, Book 1 (Windbell Publications) —
© 1994 by Gudo Nishijima and Chodo Cross. All rights reserved.
Slovenský preklad z autorizovaného anglického prekladu: Dogen Sangha Česko-Slovensko, 2026.
© 1994 by Gudo Nishijima and Chodo Cross. All rights reserved.
Čo hovorí tento text (jednominútový prehľad) — O týchto prehľadoch
Malé čísla, napríklad 3, vedú na úsek úplného textu, z ktorého veta prehľadu vychádza. Kliknutím sa tam dostaneš a tlačidlom Späť sa vrátiš sem.
Podľa Dógena je zazen — pokojné sedenie so vzpriameným telom — praxou Buddhovho učenia aj priamou skúsenosťou jeho pravdy.3 Táto pravda je už priamo dostupná, no prax je napriek tomu potrebná. Môžeme byť hrdí na to, čomu rozumieme, a pritom strácať kontakt s telesnou praxou. Dógen to prirovnáva k človeku, ktorý miluje obrazy drakov, no skutočného draka sa bojí. Skutočný drak tu znamená samotný zazen: vedomosti o ňom nenahradia sedenie.
Dógen dáva konkrétne pokyny: vyberte si tichú miestnosť, jedzte a pite s mierou a ostatné záležitosti odložte bokom. Seďte v úplnom alebo polovičnom lotose so vzpriameným telom a otvorenými očami a nosom dýchajte zľahka. Počas sedenia odložte posudzovanie dobra a zla, správneho a nesprávneho a nesnažte sa stať buddhou.2 Dógen vyzýva k spôsobu sedenia, ktorý sa líši od premýšľania nad myšlienkami. Zazen opisuje ako pokojnú a radostnú prax a odmieta chápať ho ako tréning koncentrácie.
Táto prax nie je vyhradená ľuďom s výnimočnou inteligenciou. Rozhodujúce je venovať sa sedeniu naplno.4 Dógen nás nabáda využiť ľudské telo, ktoré máme, na túto prax a nemárniť čas bezcieľnym putovaním. Život je krátky ako rosa na tráve či záblesk blesku.
[Rufu-bon — ľudové vydanie1]
Keď to teraz skúmame, pravda je pôvodne všade: prečo by sme sa mali spoliehať na prax a skúsenosť? Skutočná cesta existuje prirodzene: prečo by sme mali vynakladať veľké úsilie? Navyše, celé telo ďaleko presahuje prach a špinu: kto by mohol veriť v prostriedky zametania a leštenia?2 Vo všeobecnosti neodbočujeme od správneho stavu: na čo sú nám teda drobné kroky cvičenia?
Ak je však medzera čo len tisícina alebo stotina, odlúčenie je také veľké ako medzi nebom a zemou;3 a ak vznikne stopa nesúhlasu, myseľ sa stratí v zmätku. Hrdí na svoje porozumenie a bohato obdarení uskutočnením, získavame osobitné stavy vhľadu; dosahujeme pravdu; vyjasňujeme myseľ; získavame horlivosť, ktorá preniká nebom; túlame sa vzdialenými intelektuálnymi sférami a vstupujeme do nich hlavou — a predsa sme takmer úplne stratili živú cestu, po ktorej telo vychádza von.
Okrem toho [stále] vidíme stopy šiestich rokov, keď prirodzený mudrc z parku Jetavana sedel vzpriamene.4 Stále počujeme zvesti o deviatich rokoch, ktoré prenášač pečate mysle zo [šáolinského] chrámu strávil čelom k stene.5 Dávni svätci už boli takíto: ako by dnešní ľudia mohli nevynaložiť úsilie?
Preto by sme mali prestať s rozumovou prácou študovania výrokov a naháňania sa za slovami. Mali by sme sa naučiť krok späť: obrátiť svetlo a odrážať ho. Telo a myseľ prirodzene odpadnú a pôvodné črty sa pred nami prejavia samy. Ak chceme dosiahnuť vec nevysloviteľného, mali by sme vec nevysloviteľného hneď praktizovať.6
Vo všeobecnosti je na cvičenie [za]zenu vhodná tichá miestnosť a jedlo i nápoj sa prijímajú s mierou. Odložte všetky záväzky. Dajte nespočetným veciam odpočinúť. Nemyslite na dobro a zlo. Neuvažujte o správnom a nesprávnom. Zastavte hnací pohyb mysle, vôle a vedomia. Prestaňte s intelektuálnym uvažovaním prostredníctvom obrazov, myšlienok a úvah. Nesnažte sa stať buddhou. Ako by [toto] mohlo súvisieť so sedením alebo ležaním?7
Na miesto, kde sedíme, zvyčajne rozprestrieme hrubú podložku a na ňu položíme okrúhly vankúš. Seďte buď v úplnom lotosovom sede, alebo v polovičnom lotosovom sede. Pri úplnom lotose najprv položte pravé chodidlo na ľavé stehno a potom ľavé chodidlo na pravé stehno. Pri polovičnom lotose iba pritlačte ľavé chodidlo na pravé stehno.8
Rúcho rozprestrite voľne a upravte ho.9 Potom položte pravú ruku nad ľavé chodidlo a ľavú ruku na pravú dlaň. Palce sa stretnú a navzájom sa podopierajú. Telo jednoducho vyrovnajte a seďte vzpriamene. Nenakláňajte sa doľava, nevykláňajte sa doprava, nehrbte sa dopredu ani sa nezakláňajte. Uši musia byť v jednej línii s ramenami a nos s pupkom. Jazyk držte pri podnebí, pery a zuby majte zovreté a oči otvorené. Nosom dýchajte zľahka.
Keď je telesná pozícia už usporiadaná, raz úplne vydýchnite a zakolíšte sa doľava a doprava. Nehybne seďte v stave horského pokoja: „Mysli na tento konkrétny stav za myslením.“ „Ako možno myslieť stav za myslením?“ „Je odlišný od myslenia.“10 Práve toto je jadro zazenu.
Toto sedenie v zazene nie je učením sa zenovej koncentrácii.11 Je to jednoducho pokojná a radostná brána Dharmy. Je to prax-a-skúsenosť, ktorá dokonale uskutočňuje stav bódhi. Vesmír sa zjavne uskutočňuje a obmedzenia a prekážky12 ho nikdy nedosiahnu. Pochopiť tento význam je ako byť drakom, ktorý našiel vodu, alebo tigrom v horskom útočisku. Pamätajte, že správna Dharma sa pred nami prirodzene prejavuje a temnota a rozptýlenie13 už odpadli.
Keď vstávame zo sedenia, mali by sme telom pohybovať pomaly a pokojne sa postaviť. Nemali by sme sa ponáhľať ani konať prudko. V minulosti vidíme, že tí, ktorí prekročili obyčajné a prekročili posvätné, i tí, ktorí zomreli v sede alebo zomreli postojačky,14 sa úplne opierali o túto moc. Navyše zmenu okamihu pomocou prsta,15 tyče,16 ihly alebo dreveného kladivka;17 a zakúsenie stavu18 prejavením metličky,19 päste, palice alebo výkriku20 nikdy nemožno pochopiť myslením a rozlišovaním.21 Ako by ich bolo možné spoznať nadprirodzenými silami alebo praxou a skúsenosťou? Môžu byť dôstojným správaním za zvukom a podobou.22 Ako by mohli byť niečím iným než meradlami, ktoré predchádzajú poznaniu a videniu?
Preto nepovažujeme inteligenciu za vyššiu a hlúposť za nižšiu. Nevyberajte si medzi chytrými a tupými ľuďmi. Ak s jednoliatou mysľou vynakladáme úsilie [v zazene], práve to je usilovanie sa o pravdu. Prax a skúsenosť sú prirodzene nepoškvrnené.23 Konanie je vyváženejšie a stálejšie.24
Vo všeobecnosti [patriarchovia] tohto sveta aj iných smerov, Západných nebies aj Východných krajín, všetci rovnako udržiavajú Buddhovu pozíciu a oddávajú sa iba zvyku nášho náboženstva. Jednoducho sa venujú sedeniu a sú uchvátení nehybným stavom.
Hoci jestvujú nespočetné rozlíšenia a tisíce rozdielov, mali by sme iba praktizovať [za]zen a usilovať sa o pravdu. Prečo by sme mali opustiť vlastné miesto na podlahe a bez účelu chodiť sem a tam prašnými hranicami cudzích krajín?25 Ak urobíme chybný krok, minieme okamih prítomnosti. Už sme dostali zásadné jadro,26 ktorým je ľudské telo: nikdy nesmieme premárniť čas.27 Udržiavame a opierame sa o kľúčovú podstatu,28 ktorou je Buddhova pravda: kto by sa chcel nečinne tešiť z iskier [odlietavajúcich] z kremeňa? Telo je navyše ako kvapka rosy na steble trávy. Život prejde ako záblesk blesku. Náhle je preč. V okamihu sa stráca.
Prosím vás, vznešení priatelia, ktorí sa učíte zo skúsenosti, nezvyknite si tak na obrazy, aby vás znepokojil skutočný drak.29 Venujte úsilie pravde, ktorá je priamo dostupná a priama. Ctite ľudí, ktorí prekročili štúdium a sú bez úmyslu.30 Zlaďte sa s bódhi buddhov. Staňte sa právoplatnými nástupcami samádhi patriarchov. Ak budete takýto stav dlho praktizovať, iste sa sami stanete takýmto stavom. Pokladnica sa prirodzene otvorí a budete môcť slobodne prijímať a používať [jej obsah], ako sa vám zapáči.
Fukan-zazengi končí
Poznámky
Existujú dve hlavné verzie Fukan-zazengi: 真筆本 (SHINPITSU-BON), pôvodné vydanie (doslova vydanie napísané vlastnou rukou autora), a 流布本 (RUFU-BON), ľudové vydanie. Majster Dógen napísal Shinpitsu-bon krátko po návrate z Číny do Japonska roku 1227. Neskôr toto vydanie prepracoval, kým sa ustálil pri Rufu-bon. Kým samotné Shobogenzo napísal majster Dógen po japonsky, Fukan-zazengi napísal iba čínskymi znakmi. Pôvodne ide o jeden dlhý odsek; tu je pre ľahšie čítanie rozdelený na odseky. ↩︎
Slová „prach a špina“ (塵埃, JINNAI) a „zametanie a leštenie“ (払拭, HOSSHIKI) odkazujú na príbeh o majstrovi Daikanovi Enoovi a mníchovi menom Jinshu. Jinshu prirovnal budhistickú prax k čisteniu zrkadla. Majster Daikan Eno vyslovil názor, že pôvodne nejestvuje nijaká nečistota. (Pozri kap. 22, Kokyo.) majster Dógen prevzal slová z tohto príbehu do úvodných riadkov, v ktorých vyjadruje zásadne optimistickú myšlienku budhistickej filozofie. ↩︎
Majster Dógen prevzal tieto slová z básne Shinjinmei majstra Kanchiho Sosana. V tejto časti varuje pred upadnutím do stavu, v ktorom príliš veľa myslíme. ↩︎
Jetavana doslova znamená „park princa Jetu“. Park kúpil od princa Jetu, syna kráľa Prasenajita z Kośaly, laický Buddhov žiak Sudatta alebo Anāthapiṇḍada a daroval ho Buddhovi ako miesto obdobia dažďových ústraní v Śrāvastī (110 km severovýchodne od dnešného Lucknowu). ↩︎
心印 (SHIN-IN), „pečať mysle“, je skratkou 仏心印 (BUTSU-SHIN-IN), „pečať Buddhovej mysle“. 印 (IN) pochádza zo sanskrtského slova mudrā, ktoré znamená „pečať“. Majster Dógen v Shobogenzo stotožňuje 仏心印 (BUTSU-SHIN-IN) s pozíciou v úplnom lotose. Shaolin je názov chrámu, kde majster Bodhidharma uviedol zazen do Číny. ↩︎
„Vec nevysloviteľného“ je 恁麼事 (INMO [no] JI). Majster Tozan hlásal zhromaždeniu: „Ak chcete dosiahnuť vec nevysloviteľného, musíte sa stať niekým nevysloviteľným. Keď už ste niekým nevysloviteľným, prečo sa znepokojovať dosiahnutím veci nevysloviteľného?“ Pozri kap. 29, Inmo. ↩︎
Sedenie a ležanie predstavujú štyri druhy správania: sedenie, státie, chôdzu a ležanie. Majster Dógen naznačuje, že zazen presahuje bežné konania každodenného života. ↩︎
Majster Dógen uvádza ako príklad ľavé chodidlo na pravom stehne. Správnou lotosovou pozíciou je aj pravé chodidlo položené na ľavom stehne. ↩︎
Konkrétne sa tým myslí zvyk nenaťahovať kašáju pevne cez kolená. ↩︎
Tieto riadky pochádzajú z rozhovoru majstra Yakusana Igena s mníchom. Sú podrobne rozobrané v kap. 27, zazenshin. ↩︎
Sekimon-rinkanroku uvádza, že dejepisci zaradili majstra Bodhidharmu medzi ľudí, ktorí sa učili zenovej koncentrácii (習禅 SHUZEN). Pozri kap. 30, Gyoji, ods. [193]. Majster Dógen vo svojom komentári hovorí: „[Majster Bodhidharma] sedel nehybne čelom k stene, ale neučil sa zenovej koncentrácii.“ ↩︎
„Obmedzenia a prekážky“ je 羅篭 (RARO), hodvábne siete a bambusové klietky, ktorými sa v Číne chytajú vtáky a ryby. ↩︎
昏散 (KONSAN), „temnota a rozptýlenie“, sú typickými príkladmi neprirodzených alebo nevyvážených stavov tela a mysle. 昏 (KON) predstavuje sanskrtské styāna a 散 (SAN) predstavuje vikṣepa, dve z mnohých nečistôt uvádzaných v sanskrtských komentároch. ↩︎
Napríklad sa hovorí, že majster Mahākāśyapa zomrel v sede na hore Kukkuṭapāda a že majster Kankei Shikan (pozri kap. 8, Raihai-tokuzui) zomrel postojačky. ↩︎
Majster Gutei zdvíhal jeden prst, aby odpovedal na otázku, na ktorú nebolo možné odpovedať slovami. ↩︎
Majster Ānanda uskutočnil pravdu, keď chrámový stožiar spadol na zem. ↩︎
鎚 (TSUI), niekedy písané 椎 (TSUI). Ide o malé drevené kladivko, ktorým sa udiera do osemhranného dreveného stĺpa. Hovorí sa napríklad, že bódhisattva Mañjuśrī hlásal pravdu pomocou tsui. ↩︎
証契 (SHOKAI), doslova „súlad skúsenosti“, znamená zakúsiť ten istý stav ako Gautama Buddha. Pozri poznámky ku kap. 16, Shisho. ↩︎
払子 (HOSSU), obradná metlička s drevenou rukoväťou a chocholom zo zvieracích chlpov alebo iného materiálu. ↩︎
Majster Baso Do-itsu bol napríklad známy veľmi hlasným výkrikom. ↩︎
Odkazuje na Lotosovú sútru, Hoben-bon (Vhodné prostriedky). Pozri LS 1.88–90. ↩︎
声色之外威儀 (SHOSHIKI no hoka no IIGI). Tie isté znaky sa objavujú v básni majstra Kyogena Chikana, citovanej v kap. 9, Keisei-sanshiki. ↩︎
Odkazuje na rozhovor majstra Daikana Enoa a majstra Nangakua Ejoa o jednote praxe a skúsenosti. Pozri kap. 7, Senjo. ↩︎
平常 (BYOJO). 平 (BYO, HEI) znamená rovný alebo pokojný. 常 (JO) znamená stály. Spojenie 平常 (BYOJO, HEIJO) znamená normálny. Objavuje sa vo výraze 平常心 (BYOJOSHIN, HEIJOSHIN), „vyvážená a stála myseľ“ alebo „normálna myseľ“. Pozri Butsu-kojo-no-ji (28-kapitolové vydanie). ↩︎
Odkazuje na podobenstvo z kapitoly Shinge (Viera a porozumenie) Lotosovej sútry o synovi, ktorý sa v chudobe túla cudzími krajinami, hoci nevie, že je dedičom otcovej zámožnosti. Pozri LS 1.236. ↩︎
機要 (KIYO). ↩︎
莫虚度光陰 (KOIN munashiku wataru koto nakare). Tie isté znaky sa objavujú na konci verša Sandokai majstra Sekitoa Kisena. ↩︎
要機 (YOKI). Slová 機要 (KIYO) a 要機 (YOKI) majú významné miesto v kap. 27, zazenshin. 機 (KI) znamená mechanizmus alebo niekedy stav v prítomnom okamihu. 要 (YO) znamená hlavnú vec, dôležitú časť, jadro. ↩︎
Odkazuje na príbeh o Shokoovi, ktorý miloval obrazy drakov, ale skutočného draka sa zľakol. Skutočný drak znamená zazen. ↩︎
絶学無為人 (ZETSU-GAKU-MU-I [no] HITO). Báseň Shodoka majstra Yoku Genkakua sa začína slovami: „Páni, nevidíte? Človek, ktorý prekročil štúdium a je bez úmyslu, ktorý je uvoľnený v pravde, sa nepokúša zbaviť blúdenia ani nechce získať skutočnosť.“ ↩︎