Ikka-no-Myoju — Jedna jasná perla

Keď Veľký majster Shuitsu, ktorého mníšske meno bolo Shibi a rodinné meno Sha, žil v tomto svete, býval vo veľkom kráľovstve Sung, v provincii Fuchou, v chráme na hore Gensa [a preto bol známy ako Gensa Shibi]. Predtým, než sa stal mníchom, rád rybárčil a na lodi sa plavil dolu riekou Nandaiko s ostatnými rybármi. Zdá sa však, že nelovil s veľkým úmyslom chytiť veľkú rybu; okolo roku 860 náhle pocítil potrebu opustiť svetský život. Opustil loď a odišiel žiť do chrámu ako mních. Mal práve tridsať rokov. Už však pochopil, aké krehké sú základy svetského života a aká vznešená je Buddhova cesta.

Nakoniec vystúpil po ceste k chrámu na hore Seppo a stal sa žiakom majstra Seppa Gisona, u ktorého usilovne cvičil dňom i nocou. Jedného dňa si zaumienil precestovať kraje a navštíviť mnohých majstrov v iných oblastiach, zbalil si tašku a chystal sa odísť z chrámu.

Krátko po odchode na cestu si udrel prst na nohe o kameň. Prst začal krvácať. Veľmi ho bolel. Práve vtedy sa vážne zahľadel na seba a povedal: „Dozvedel som sa, že toto fyzické telo nie je skutočné, no odkiaľ sa v takom prípade berie všetka táto bolesť?“ Potom sa otočil a vrátil sa do chrámu. Keď ho majster Seppo uvidel prichádzať späť, povedal mu: „Kto je tento Shibi, ktorý tak usilovne cvičí?“ Gensa odpovedal: „Uvedomil som si, že to nie sú druhí, kto ma klame.“ Seppovi sa tieto slová veľmi páčili a povedal: „Všetci máme tento pocit v sebe, ale kto z nás ho vie takto vyjadriť?“ Pokračoval: „A čo sa stalo s tvojou cestou?“ Gensa odpovedal: „Bodhidharma nemal v úmysle prísť do Číny, rovnako ako náš druhý predok nemal v úmysle ísť do Indie.“ Majster Seppo tejto odpovedi zatlieskal.

Keď bol majster Gensa rybárom, ani nesníval o čítaní sútier a iných buddhistických textov. Najdôležitejšia je však naša vôľa hľadať pravdu a vidíme to v úprimnom postoji majstra Gensu. Sám majster Seppo si myslel, že Gensa je mimoriadne vynikajúci žiak, a chválil ho ako najlepšieho žiaka vo svojom ráde. Gensovo jediné rúcho bolo z rastlinného vlákna a znova a znova ho záplatoval. Pri koži nosil odevy z papiera alebo z hrubého rastlinného vlákna. Nikdy nenavštívil iných majstrov; zostal iba pri majstrovi Seppovi. Nadobudol však schopnosť urobiť pravdu majstrovho učenia vlastnou. Keď napokon zistil, čo je pravda, učil túto pravdu druhých slovami, že celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla.

Jedného dňa sa mních opýtal majstra Gensu: „Počul som, že hovoríš, že celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla. Ako by sme to my, tvoji žiaci, mali chápať?“

Majster Gensa odpovedal: „Celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla. Ako by bolo užitočné chápať tieto slová intelektuálne?“

O niekoľko dní neskôr položil majster Gensa tú istú otázku mníchovi: „Celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla. Ako tomu rozumieš?“

Mních odpovedal: „Celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla. Ako by bolo užitočné chápať tieto slová intelektuálne?“

Majster povedal: „Teraz vidím, že si sa moje slová iba snažil intelektuálne pochopiť, akoby si zápasil s démonom v jaskyni na čiernej hore.“

Tento výrok — celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla — pochádza od Gensu. Ide o to, že vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, sa v skutočnosti nedá opísať výrazmi ako „rozľahlý a veľký“ ani „biedny a malý“. Nevystihuje ho ani „štvorcový“, ani „okrúhly“. Nehodí sa naň ani „sústredený“, ani „usporiadaný“. Nevystihuje ho povedať, že je v stave prudkej činnosti alebo že sa ukazuje v dokonalej jasnosti. Je úplne mimo našich obvyklých výkladov toho, čo sú žitie a umieranie, prichádzanie a odchádzanie. Žitie a umieranie, prichádzanie a odchádzanie sú samotným vesmírom. Včerajšok teda z tohto miesta odišiel a zajtrajšok na toto miesto prichádza. Keď vesmír podrobne skúmame, máme povedať, že je iba nahromadením častíc, alebo máme dospieť k záveru, že je niečím nedeliteľným a celistvým? Napokon je celá skutočnosť [celý vesmír] jednoducho nekonečným uvedomovaním si toho, že ja som práve tu v tomto svete a svet je práve tu so mnou. Obyčajne hovoríme, že naše city a myšlienky sú oddelené od vesmíru, no naše city a myšlienky sú, podobne ako otočenie hlavy alebo zmena výrazu tváre, okamžitými činmi, ktorými prijímame veci, a ako také sú samotným vesmírom. Uvedomovanie si, že svet je práve tu so mnou, je nekonečné. Keďže však vesmír v tejto chvíli jestvuje pred našou pojmovou predstavou [teda skôr, než si ho vyložíme], nemôžeme uchopiť jeho podstatu. Gensov výraz „jedna jasná perla“ ešte nie je všeobecne známy, no vyjadruje skutočnú situáciu a raz bude ako taký uznaný. „Jedna jasná perla“ vyjadruje niečo večné, a prináša tak večnosť do prítomného okamihu. Hoci máme telá a mysle, ktoré jestvujú tu a teraz, celý vesmír je jedna jasná perla. Nie tá tráva tam vonku ani tie stromy tam, nielen hory a rieky všade okolo nás, ale jedna jasná perla.

„Ako by sme to my, tvoji žiaci, mali chápať?“ Hoci sa tu mních zdá byť iba zachytený vo svojich intelektuálnych návykoch, svojou otázkou plní podstatnú funkciu vesmíru. Vlna obsahuje presne toľko vody, koľko jej patrí, a naše každodenné konanie tomu musí zodpovedať. Veľká perla ukazuje jas, ktorý zodpovedá jej veľkosti. Slová majstra Gensu, „Celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla. Ako by bolo užitočné chápať tieto slová intelektuálne?“, vyjadrujú túto skutočnosť. Vyjadrujú pravdu, ktorú buddha odovzdáva buddhovi a jeden predok druhému. Túto pravdu Gensa odovzdáva sám sebe. A ak sa chceme vyhnúť pravde, ktorú nám tieto slová odovzdávajú, hoci sa o to určite môžeme pokúšať, aj všetko úsilie, ktorým sa tejto pravde vyhýbame, sa deje v jednej jasnej perle tohto prítomného okamihu.

Keď sa Gensa o niekoľko dní neskôr mnícha opýta: „Celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla. Ako tomu rozumieš?“, vidíme, že kým prvý raz učil mnícha všeobecnú zásadu, teraz ho skúša na konkrétnom príklade. Prvý prípad jednoducho odbaví smiechom a pokývnutím hlavy. Mních na to odpovedal rovnakými slovami ako Gensa: „Celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla. Ako by bolo užitočné chápať tieto slová intelektuálne?“ Je to iba použitie majstrových slov, aby sa dostal tam, kde je majster. Keď večný Buddha Gensa učil mnícha, hovoril z vlastného nezávislého názoru. [Tým, že iba opakuje Gensove slová,] mních ukazuje, že sa musí zamyslieť v zazene a študovať, v koľkých prípadoch je porozumenie užitočné! Predbežne môžeme povedať, že skutočné veci a udalosti, ktoré sú učením a praxou, sa vložením do slov všetky stávajú pojmovými svojou povahou.

Gensa povedal: „Teraz vidím, že si sa moje slová iba snažil intelektuálne pochopiť, akoby si zápasil s démonom v jaskyni na čiernej hore.“ Spomeňme si na jednu jednoduchú skutočnosť: od večnej minulosti sa slnko nikdy neukázalo namiesto mesiaca a mesiac sa nikdy neukázal namiesto slnka. Slnko sa vždy ukazuje ako slnko. Mesiac sa vždy ukazuje ako mesiac. Preto majster Yakusan Igen, keď sa ho podľa zvyku opýtali na rodinné meno, zdržal sa odpovede a namiesto toho povedal, že je veľmi pekné ročné obdobie, namiesto toho, aby povedal, aký horúci bol onen jún.

Diskusia o tom, či je vesmír naozaj jedna jasná perla alebo nie, by nikdy neskončila. Stále však môžeme tvrdiť, že celý vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla — nie dve perly ani tri perly. Celé telo vesmíru je jedným okom, ktoré učí skutočnosti; celý vesmír je naše skutočné telo; slová „celý vesmír“ učia pravdu; celý vesmír je čisté osvietenie; napokon je celý vesmír jednoducho celým vesmírom. A keď je vesmír zakúšaný ako celok, nejestvujú nijaké prekážky; celý vesmír je dokonale guľatý a guľato sa kotúľa.

Pretože povaha vesmíru je takouto jednou jasnou perlou, predkovia ako Avalokitešvara a Maitreja a ďalší [ako majster Reiun Shigon alebo majster Kyogen Shikan], ktorí našli pravdu pri pohľade na slivkové kvety alebo pri počutí zvuku kamienka udierajúceho do bambusu, sa objavujú vo vesmíre, a ako sa píše v Lotosovej sútre, mnohí buddhovia minulosti a prítomnosti prejavujú telo buddhu a kážu dharmu.

Práve v tejto chvíli vesmír ako jedna jasná perla preniká celým priestorom; je ako neoceniteľná perla z Lotosovej sútry, priviazaná vo vnútri niečieho rúcha, ukrytá pod bradou čierneho draka alebo vo vlasovom uzle niekoho. To všetko sú prípady, keď vesmír, ktorý sa rozprestiera vo všetkých smeroch, je jedna jasná perla. Často je skrytá pod rúchom a nemali by sme očakávať, že ju nájdeme vystavenú nápadne. Často je ukrytá vo vlasovom uzle alebo pod bradou, no nemali by sme ju tam hľadať.

Vždy sú dobrí priatelia, ktorí nám dajú perlu pravdy, keď sme opití svojimi bludmi. To isté by sme mali robiť pre nich. A práve keď sme opití svojimi bludmi, nevyhnutne dostávame perlu. Práve v okamihu, keď si uvedomíme, čo sme dostali, je celý vesmír jedna jasná perla. A hoci sa zdá, že vesmír pri kotúľaní stále mení svoju podobu, je to iba samotná jasná perla. Samotné uvedomenie si, že celý vesmír je jasná perla, je samo jasnou perlou. Jasná perla sú jednoducho zvuky a podoby, ktoré zakúšame. A keď si to uvedomíme, aj keby sme mali pocit, že jasnou perlou nemôžeme byť, nemali by sme pochybovať, že ňou sme. A hoci môžeme mať pocit, že sme či nie sme, alebo by sme chceli byť či nebyť, toto obmedzené myslenie je iba to, ako sa v tejto chvíli cítime voči sebe; iba sa pokúšame obmedziť vesmír tak, aby vyhovoval nášmu úzkemu pohľadu. Aký nádherný je vesmír so svojím bezhraničným svetlom a farbou. Každý okamih, každé miesto so svojou nekonečnou farbou a svetlom ukazuje povahu celého vesmíru.

Ako by si ho niekto mohol chcieť privlastniť alebo zničiť? Bolo by to ako hodiť kameň doprostred davu ľudí! Nerobme si starosť, či padneme do šiestich stavov (peklo, hladní duchovia, zvieratá, nahnevaní démoni, ľudské bytosti a bohovia), alebo nie. Keď sa vrátime k svojej pôvodnej povahe, vesmír sa úplne napraví a naše črty a naše oči sú jasnou perlou. Ani ty, ani ja však nevieme, prečo je teraz jasnou perlou alebo prečo ňou vtedy nebola. Keď o nej stokrát premýšľame a stokrát prestaneme premýšľať, nakoniec vznikne niečo jasné. Keď však začujeme, spoznáme a objasníme Gensovo učenie, že naše telo a myseľ sú jedna jasná perla, naše vedomie stráca osobné hranice. Prečo by sme sa potom mali trápiť tým, či vesmír je alebo nie je jasnou perlou? Kto je vlastne ten človek, ktorý sa tým trápi? Naše dohady a starosti nie sú ničím iným než jasnou perlou. Nijaký čin ani myšlienka nikdy nevyšli z ničoho iného než z jasnej perly. Kroky vpred a vzad v obmedzenom svete našich myšlienok, podobné zápasu s démonom v jaskyni na čiernej hore, sú jednoducho samotnou jednou jasnou perlou.

Shobogenzo Ikka-no-Myoju
Prednesené pred veľkým publikom v chráme Kannon-dori-horin v oblasti Uji v Kjóte 18. apríla 1238.
Skopíroval Ejo, osobný Dōgenov asistent, v príbytoch priora chrámu Kippo v okrese Shibi, v oblasti Yoshida prefektúry Fukui, 23. júla 1243.
[Túto interpretáciu dokončil Eido 20. augusta 2006.]