Dogen Sangha Česko-Slovensko

Zenová prax a štúdium

Menu

English

Ikka-no-myoju

Všetky bytosti, veci aj naše pochybnosti sú jedinou jasnou perlou

Jednominútová orientácia v texte — Ako tento prehľad vznikol

Podľa Dogena všetko, čo jestvuje, je jednou jasnou perlou vrátane nás samých. Perla je celá skutočnosť, nie osobitný poklad, ktorý treba získať. Učiteľ Gensa sa s touto skutočnosťou stretáva, keď si udrie prst na nohe o kameň. V bolesti spochybní tvrdenie, že jeho telo nie je skutočné. Nestačia mu vysvetlenia z druhej ruky; veci musí zažiť sám.

Neskôr Gensa skúša porozumenie jedného mnícha otázkou o perle. Mních odpovedá Gensovými vlastnými slovami, no Gensa jeho odpoveď spochybní. Opakovať učiteľove slová nie je to isté ako sám porozumieť. To neznamená, že myslenie je zbytočné: v buddhistickej praxi záleží na rozpoznávaní konkrétnych faktov aj na porozumení učeniu.

Aj naše pochybnosti a starosti sú jasnou perlou, nie dôkazom, že sme z nej vylúčení. Má podoby, ktoré vidíme, a zvuky, ktoré počujeme. Jej meniaci sa vzhľad z nej nerobí niečo iné. Celú skutočnosť však nemôžeme prispôsobiť svojmu obmedzenému porozumeniu. Všetko naše konanie aj všetky myšlienky pochádzajú z tej istej jasnej perly.

Master Dogen’s Shobogenzo, Book 1 (Windbell Publications) — © 1994 by Gudo Nishijima and Chodo Cross. All rights reserved.

Slovenský preklad je z autorizovaného anglického prekladu, 2026, Robert Spiegel.

[4]

一顆明珠

IKKA-NO-MYOJU

Jedna jasná perla

Ikka znamená „jeden“, myo „jasný“ alebo „svetlý“ a ju „perla“. Ikka no myoju teda znamená jedna jasná perla. Táto kapitola komentuje slová majstra Gensu Šibiho, že celý vesmír vo všetkých smeroch je taký nádherný ako jasná perla. Majster Dogen si tieto slová obľúbil, a preto o nich v tejto kapitole píše.

[97] V [tomto] sahā-svete,1 vo veľkej ríši Sung, v provincii Fuchou, v chráme Gensa-zan, [žil] Veľký majster Šu-icu, ktorého dharmové meno [mnícha] bolo Šibi a svetské priezvisko Ša.2 Ešte ako laik rád rybárčil a na svojej lodi splavoval rieku Nantai za ostatnými rybármi. Možno nečakal ani na rybu so zlatými šupinami, ktorá sa sama chytí bez lovenia.3 Na začiatku éry Kantsu4 za dynastie Tchang zrazu zatúžil opustiť svetský život; nechal loď a vošiel do hôr. Mal už tridsať rokov, [no] spoznal vratkosť pominuteľného sveta a uvidel vznešenosť Buddhovej cesty. Napokon vystúpil na horu Seppo-zan, vstúpil do rádu Veľkého majstra Šinkaku5 a dňom i nocou sledoval pravdu.6 Raz opustil horu s [cestovným] vakom, aby dôkladne prebádal okolité kraje. Keď však vychádzal, udrel si prst na nohe o kameň. Krvácal a veľmi ho to bolelo; [majster Gensa] sa zrazu vážne zamyslel: „[Hovorí sa, že] toto telo nie je skutočná existencia. Odkiaľ sa berie bolesť?“ Potom sa vrátil k Seppovi. Seppo sa ho opýtal: „Čo je, Bi dhūta?“7 Gensa odpovedal: „Napokon sa jednoducho nedám oklamať druhými.“8

[99] Seppo si tieto slová veľmi obľúbil a povedal: „Je niekto, kto tieto slová [nemá v sebe]? [A] je niekto, kto ich dokáže vysloviť?“ Ďalej sa spýtal: „Bi dhūta, prečo nejdeš na dôkladné skúmanie?“9 Majster [Gensa] povedal: „Bódhidharma neprišiel do Východných krajín; druhý patriarcha nešiel do Západných nebies.“10 Seppo to veľmi ocenil. Vo svojom bežnom živote rybára [majster Gensa] ani vo sne nevidel sútry a texty. Hĺbka jeho vôle však bola prvoradá a prejavilo sa jeho mimoriadne odhodlanie. Aj Seppo pokladal [Gensu] za výnimočného medzi sanghou; vychválil ho ako najprednejšieho člena rádu. [Gensa] mal iba jedno rúcho z rastlinného vlákna; nikdy ho nevymenil, iba ho stovky ráz zaplátal. Pri tele nosil odev z papiera alebo moxu.11 Okrem služby v Seppovom ráde nikdy nenavštívil iného [dobrého] radcu. Napriek tomu spoľahlivo uskutočnil schopnosť nadviazať na Majstrovu Dharmu. Keď napokon dosiahol pravdu, učil ľudí slovami, že celý vesmír v desiatich smeroch je jedna jasná perla. Raz sa ho mních opýtal: „Počul som Majstrove slová, že celý vesmír v desiatich smeroch je jedna jasná perla. Ako tomu má žiak porozumieť?“ Majster odpovedal: „Celý vesmír v desiatich smeroch je jedna jasná perla. Načo je porozumenie?“ Neskôr sa Majster opýtal mnícha naspäť: „Celý vesmír v desiatich smeroch je jedna jasná perla. Ako tomu rozumieš?“ Mních povedal: „Celý vesmír v desiatich smeroch je jedna jasná perla. Načo je porozumenie?“ Majster odpovedal: „Vidím, že sa namáhaš dostať do démonovej jaskyne v čiernej hore.“12

[101] Terajší výrok „Celý vesmír v desiatich smeroch je jedna jasná perla“ pochádza od Gensu. Ide o to, že celý vesmír v desiatich smeroch nie je veľký a rozsiahly, ani biedny a malý, nie je hranatý ani okrúhly, sústredený ani priamy, nie je v stave prudkej činnosti ani sa neodhaľuje v dokonalej jasnosti. Pretože úplne presahuje žitie-a-umieranie, prichádzanie-a-odchádzanie,13 je žitím-a-umieraním, prichádzaním-a-odchádzaním. A keďže je taký, minulosť z tohto miesta odišla a prítomnosť z neho prichádza. Keď sledujeme najzazší základ, kto ho môže celkom uvidieť ako oddelené okamihy? A kto ho môže postaviť pred seba a preskúmať ako stav úplného nehybna? „Celok desiatich smerov“ opisuje neprestajný [proces] sledovania vecí, aby sa z nich stalo ja, a sledovania ja, aby sa z neho niečo stalo. Vznik citov a rozlíšenia rozumu, ktoré nazývame oddeľovaním, sú samy [také reálne ako] otočenie hlavy a zmena tváre, alebo rozvíjanie vecí a vrhnutie [seba] do okamihu. Keďže sledujeme ja, aby sa z neho niečo stalo, celok desiatich smerov je v neprestajnom stave. A keďže [celok desiatich smerov] je faktom pred okamihom, niekedy presahuje [našu] schopnosť usmerňovať, ktorá je osou okamihu.14

„Jedna perla“ ešte nie je slávna, ale je výrokom pravdy. Stane sa všeobecne známou. „Jedna perla“ priamo prechádza desaťtisíc rokmi: večná minulosť sa neskončila, no večná prítomnosť prišla. Telo jestvuje teraz a myseľ jestvuje teraz. Napriek tomu je [celý vesmír] jasná perla. Nie sú to tam ani tu trávy a stromy, nie sú to hory a rieky vo všetkých svetových stranách; je to jasná perla. „Ako tomu má žiak porozumieť?“ Aj keď sa zdá, že mních pri vyslovovaní týchto slov narába so svojím podmieneným vedomím,15 sú jasným prejavom Veľkého konania, ktoré je práve Veľkým pravidlom. Keď postúpime ďalej, mali by sme zjavne ukázať, že stopa vody je vlnou jednej stopy: inými slovami, yard perly je yardom jasu. Keď Gensa vyslovuje tento výrok pravdy, hovorí: „Celý vesmír v desiatich smeroch je jedna jasná perla. Načo je porozumenie?“ Tento výrok je výrokom pravdy, v ktorom buddha nasleduje buddhu, patriarcha patriarchu a Gensa Gensu. Ak sa tomu chce vyhnúť — hoci nie je pravda, že by nebolo nijakej príležitosti vyhnúť sa — práve vo chvíli, keď sa tomu horlivo pokúša vyhnúť, je [okamih], v ktorom hovorí a žije, celým okamihom, nápadne prejaveným pred ním.

[103] V nasledujúci deň sa Gensa mnícha opýtal: „Celý vesmír v desiatich smeroch je jedna jasná perla. Ako tomu rozumieš?“ To znamená, že včera [majster Gensa] hlásal ustálené pravidlo, no jeho dnešný výdych sa opiera o druhú fázu: dnes hlása výnimku z ustáleného pravidla. Včerajšok odsunul nabok, prikyvuje a smeje sa. Mních povedal: „Celý vesmír v desiatich smeroch je jedna jasná perla. Načo je porozumenie?“ Mohli by sme mu povedať: jazdíš na koni svojho protivníka, aby si protivníka prenasledoval. Keď pre teba hlása večný Buddha, pohybuje sa medzi odlišnými bytosťami.16 Na chvíľu by sme mali obrátiť [späť] svetlo a obrátiť ho dovnútra:17 Koľko prípadov a príkladov „Načo je porozumenie?“ jestvuje? Môžeme predbežne povedať, že hoci sú učenie a prax siedmimi mliečnymi koláčmi a piatimi zeleninovými koláčmi, sú tiež „na juh od rieky Šo“ a „na sever od rieky Tan“.18

[105] Gensa povedal: „Vidím, že sa namáhaš dostať do démonovej jaskyne v čiernej hore.“ Pamätajte, že tvár slnka a tvár mesiaca si od večnej minulosti nikdy nevymenili miesta. Tvár slnka sa objavuje spolu s tvárou slnka a tvár mesiaca sa objavuje spolu s tvárou mesiaca. Preto [majster Jakusan Igen povedal]: „Aj keby som povedal, že šiesty mesiac19 je veľmi príjemným ročným obdobím, nemal by som povedať, že sa volám Horúci.“20 Preto sú skutočnosť i bezpočiatkovosť tejto jasnej perly bez hraníc a celý vesmír v desiatich smeroch je jedna jasná perla. Bez toho, aby sa o ňom hovorilo ako o dvoch či troch perlách, je Celé telo21 jedným okom pravej Dharmy, Celé telo je skutočná podstata, Celé telo je jedna veta, Celé telo je jas a Celé telo je samo Celým telom. Keď je Celým telom, je bez prekážky Celého tela; je dokonalou zaoblenosťou22 a oblo sa kotúľa.23 Keďže cnosť jasnej perly takto jestvuje v uskutočnení, sú teraz Avalókitéšvarovia24 a Maitréjovia,25 ktorí vidia podoby a počujú zvuky; sú aj dávni buddhovia a noví buddhovia, ktorí prejavujú svoje telá a hlásajú Dharmu.26

Práve v prítomnom okamihu — či visí v priestore alebo je zavesená vo vnútri odevu,27 či je uložená pod [dračiou] bradou28 alebo vo vlasovom uzle29 — [jedna jasná perla] je vo všetkých prípadoch jedinou jasnou perlou v celom vesmíre v desiatich smeroch. Byť zavesená vo vnútri odevu je jej situácia; nehovorte teda, že bude visieť na povrchu. Byť zavesená vo vlasovom uzle alebo pod bradou je jej situácia; nečakajte preto, že sa s ňou budete hrať na povrchu vlasového uzla alebo na povrchu brady. Keď sme opití, sú blízki priatelia,30 ktorí nám dávajú perlu; a my by sme perlu mali vždy dávať blízkemu priateľovi. Keď je perla zavesená na nás, sme stále opití. To, čo už je takto,31 je jedna jasná perla, ktorá je vesmírom v desiatich smeroch. Preto, hoci sa zdá, že neprestajne mení vonkajší vzhľad svojho otáčania a neotáčania, je jednoducho jasnou perlou. Samotné poznanie, že perla takto jestvovala, je jasnou perlou. Jasná perla má zvuky a podoby, ktoré možno takto počuť. Keď už dosiahli stav takto,32 tí, ktorí sa domnievajú: „Nemôžem byť jasnou perlou,“ by nemali pochybovať, že sú perlou. Umelé a neumelé stavy domnievania sa a pochybovania, pripútavania sa a odmietania sú len malým pohľadom. Nie sú ničím iným než snahou prispôsobiť [jasnú perlu] úzkemu rozumu. Ako by sme nemohli milovať jasnú perlu? Jej farby a svetlo sú samy osebe nekonečné.

[107] Každá farba a každý lúč svetla v každom okamihu a každej situácii je cnosťou celého vesmíru v desiatich smeroch; kto by ju chcel ukradnúť?33 Nikto by na trh nehodil škridlu. Nerobte si starosti, či padáte alebo nepadáte34 do šiestich stavov príčiny a následku.35 Sú pôvodným stavom bytia od hlavy po päty, ktorý nikdy nie je nejasný,34 a jasná perla je jeho vzhľadom i očami. Ani ja, ani vy však nevieme, čo jasná perla je a čo nie je. Stovky myšlienok a stovky popretí myšlienok sa spojili do veľmi jasnej predstavy.36 Zároveň sme zásluhou Gensových slov Dharmy počuli, spoznali a objasnili stav tela-a-mysle, ktoré sa už stalo jasnou perlou. Myseľ potom nie je osobná; prečo by nás mala trápiť pripútanosť k tomu, či je to jasná perla, alebo nie je, akoby to, čo vzniká a zaniká, bolo nejakou osobou?37 Ani domnievanie, ani starosť sa nelíšia od jasnej perly. Žiadne konanie ani nijaká myšlienka nikdy nemajú inú príčinu než jasnú perlu. Preto sú kroky vpred i kroky späť v démonovej čiernohorskej jaskyni samou jednou jasnou perlou.

Shōbōgenzō Ikka-no-myoju

Prednesené zhromaždeniu v chráme Kannon-dori-kosho-horin-dži v obvode Udži v Jóšú38 osemnásteho dňa štvrtého lunárneho mesiaca vo štvrtom roku Katei.39

Prepísal v priorových priestoroch chrámu Kippo-dži v okrese Šibi, v obvode Jošida v Eššú,40 dvadsiateho tretieho dňa priestupného siedmeho lunárneho mesiaca v prvom roku Kangen41 sprievodný bhikšu Edžo.

Poznámky

  1. 娑婆世界 (SHABA-SEKAI). 娑婆 (SHABA) predstavuje sanskrtské sāhā-loka-dhātu, čo znamená svet ľudských bytostí. ↩︎

  2. Majster Gensa Šibi (835–907), nástupca majstra Seppa Gisona. Keď mnísi zomreli, neoslovovali ich menom, ktoré používali za života. „Veľký majster Šu-icu“ je posmrtný titul majstra Gensu. Šibi je jeho 法諱 (HOKI), čiže „dharmové [meno], ktorému sa treba vyhýbať“. Pozri aj poznámky ku kap. 16, Shisho. ↩︎

  3. Už ako laik viedol majster Gensa pokojný a uvoľnený život bez obáv z výsledkov svojho úsilia. ↩︎

  4. 860 až 873. ↩︎

  5. Majster Seppo Gison (822–907), nástupca majstra Tokuzana Senkana. Veľký majster Šinkaku je jeho posmrtný titul. ↩︎

  6. 弁道 (BENDO) vyjadruje prax zazenu. ↩︎

  7. 備頭陀 (BIZUDA). 備 (BI) je z mena Šibi. 頭陀 (ZUDA) pochádza zo sanskrtského slova dhūta, ktoré znamená tvrdú prax. Majster Gensa bol známy tvrdou praxou, a preto dostal prezývku 備頭陀 (BIZUDA). Dvanásť dhūta je uvedených v kap. 30, Gyoji. Pozri aj LS 2.310. ↩︎

  8. Výrok je ironický. Majster Gensa znie, akoby sa chcel učiť od druhých, no napokon to nie je možné: uspokojiť ho nemôže poznanie z druhej ruky, iba vlastné zakúšanie vecí. ↩︎

  9. 偏参 (HENSAN), „dôkladné skúmanie“, je názov kap. 62. Tu je použité ako sloveso 偏参する (HENSAN suru). ↩︎

  10. Majster Bódhidharma do Východných krajín (Číny) v skutočnosti prišiel, no „majster Bódhidharma neprišiel do Východných krajín“ naznačuje, že do Číny prišiel prirodzene, nie z osobného úmyslu. Druhý patriarcha, majster Taiso Eka, nešiel do Západných nebies (Indie) a „druhý patriarcha nešiel do Západných nebies“ podobne naznačuje, že bolo prirodzené, že nešiel. ↩︎

  11. Hrubé rastlinné vlákno. ↩︎

  12. Shinji-shobogenzo, časť 1, č. 15. ↩︎

  13. 生死去来 (SHOJI-KORAI), „žitie-a-umieranie, prichádzanie-a-odchádzanie“, je výraz každodenného života, ktorý sa v Shobogenzo objavuje často. ↩︎

  14. 機要の管得 (KIYO no KANTOKU). 機要 (KIYO) znamená ústrednú časť mechanizmu; 機 (KI) zároveň naznačuje prítomný okamih. 管得 (KANTOKU) znamená „byť schopný ovládať“. ↩︎

  15. 業識 (GOSSHIKI), „karmické vedomie“. Termín sa preberá v kap. 22, Bussho. ↩︎

  16. 異類中行 (IRUI-CHU-GYO), „pohyb medzi odlišnými bytosťami“, je bežný výraz v Shobogenzo. Tu naznačuje absolútny rozdiel medzi skutočným porozumením majstra Gensu a intelektuálnym porozumením mnícha. ↩︎

  17. 囘光遍照 (E-KO-HEN-SHO) opisuje stav v zazene. Výraz sa objavuje vo Fukan-zazengi (pozri prílohu). ↩︎

  18. Rieka Šo tečie na sever od rieky Tan a rieka Tan na juh od rieky Šo. V Číne sa územie medzi nimi používalo ako symbol jednej veci, ktorú možno vyjadriť dvoma spôsobmi. V tejto vete koláče symbolizujú konkrétne veci a „na juh od rieky Šo“ a „na sever od rieky Tan“ predstavujú subjektívne pohľady. V buddhistickom učení a praxi sú dôležité ako rozpoznanie konkrétnych faktov, tak teoretické porozumenie. ↩︎

  19. 六月 (ROKUGATSU), „šiesty lunárny mesiac“, bol na juhu Číny neznesiteľne horúcim obdobím. ↩︎

  20. Buddhistickí mnísi sa zvykli vyhnúť uvedeniu rodinného mena a namiesto toho odpovedali: „Je príjemné ročné obdobie.“ ↩︎

  21. 全身 (ZENSHIN), „celé telo“, niekedy naznačuje vesmír ako celé telo Buddhu. Pozri kap. 72, Nyorai-zenshin. ↩︎

  22. „Dokonalá zaoblenosť“ je 円陀陀地 (EN-DA-DA-CHI), doslova „stav kruhu, uhlopriečky-uhlopriečky“. 円 (EN) znamená kruhový alebo dokonalý. 陀 (DA), opakované na zdôraznenie, znamená uhlopriečka; zároveň naznačuje neprítomnosť rohov, teda zaoblenosť. 地 (CHI) znamená „stav“. ↩︎

  23. 転轆轆 (TEN-ROKU-ROKU). 転 (TEN) znamená „otáčať sa“ alebo „kotúľať sa“. 轆轆 (ROKU-ROKU) je zvukomalebné označenie kotúľajúceho sa okrúhleho predmetu. ↩︎

  24. Bódhisattva Avalókitéšvara je témou kap. 33, Kannon. Pozri aj kap. 25 Lotosovej sútry. ↩︎

  25. Očakáva sa, že bódhisattva Maitréja sa narodí o 5 670 miliónov rokov a zachráni všetky živé bytosti, ktoré Buddha nezachránil. Pozri napríklad LS 1.62. Avalókitéšvara a Maitréja v tejto vete symbolizujú dnešných buddhistických praktizujúcich. ↩︎

  26. Narážka na opis Avalókitéšvaru (Toho, kto hľadí na zvuky sveta) v Lotosovej sútre. Pozri LS 3.252. ↩︎

  27. Pozri LS 2.114. ↩︎

  28. Čierni draci nosia perlu pod bradou. Perla čierneho draka je symbolom pravdy. ↩︎

  29. Pozri LS 2.276. ↩︎

  30. Pozri LS 2.114. ↩︎

  31. 既是恁麼 (KIZE-INMO). Na začiatku kap. 29, Inmo, majster Ungo Doyo rozoberá 既是恁麼人 (KIZE-INMO-NIN), čiže „osobu v stave, že už je takto“. ↩︎

  32. 得恁麼 (TOKU-INMO). Tieto znaky sa objavujú aj v kap. 29, Inmo. ↩︎

  33. Majster Gensa povedal: „Komukoľvek je zakázané vykrádať trh.“ Pozri Shinji-shobogenzo, časť 1, č. 38. ↩︎

  34. 不落 (FURAKU), „nepadanie“, a 不昧 (FUMAI), „nebyť nejasný“, predstavujú protikladné pohľady na príčinu a následok. Pozri napríklad kap. 76, Dai-shugyo. ↩︎ ↩︎

  35. 六道の因果 (ROKUDO no INGA) je šesť stavov, ktorými prechádzame podľa zákona príčiny a následku: stav bytostí v pekle, hladných duchov, zvierat, hnevlivých démonov, ľudských bytostí a bohov. ↩︎

  36. 明明の艸料 (MEI-MEI no SORYO). 想料 (SORYO) znamená „predstava“ alebo „myslenie“. Majster Dogen v tejto vete nahradil 想 (SO), „predstavu“, znakom 艸 (SO), „burina“ (symbol konkrétnych vecí), aby poukázal na tradičný výrok 明明百艸頭 (MEI-MEI taru HYAKU-SO-TO), „jasne-jasne je stoviek burín“ (pozri kap. 22, Bussho). ↩︎

  37. Pôvodné slovo pre „nejakú osobu“ je たれ (tare) a znamená „kto?“. ↩︎

  38. Zodpovedá dnešnej prefektúre Kjóto. ↩︎

    ↩︎

  40. Zodpovedá dnešnej prefektúre Fukui. ↩︎

    ↩︎