Uji

[11]

有時

UJI

Existencia-čas

U znamená „existencia“ a ji „čas“, takže uji znamená „existujúci čas“ alebo „existencia-čas“. V tejto kapitole majster Dogen vysvetľuje význam času v buddhizme. Ako objasňuje aj v iných kapitolách, buddhizmus je realizmus. Buddhistické chápanie času je preto vždy veľmi realistické. Čas vždy súvisí s existenciou a existencia vždy s okamihovým časom. V skutočnosti teda minulosť a budúcnosť nie sú existujúcim časom; prítomný okamih je jediným existujúcim časom — miestom, kde sa existencia a čas stretávajú. Čas súvisí aj s konaním tu a teraz. Konanie sa môže uskutočniť iba v čase a čas iba v konaní. Pohľad na čas v buddhizme preto pripomína existencializmus modernej filozofie. Ak máme uchopiť pravý význam buddhizmu, je veľmi dôležité tomuto buddhistickému pohľadu na čas porozumieť.

[29] Večný Buddha¹ hovorí:

Niekedy² stojac na vrchole najvyššieho štítu,
Niekedy sa pohybujúc po dne najhlbšieho oceánu.
Niekedy tri hlavy a osem ramien,³
Niekedy šestnásťstopové alebo osemstopové [zlaté telo].⁴
Niekedy palica alebo metlička,⁵
Niekedy vonkajší stĺp alebo kamenná lucerna.⁶
Niekedy tretí syn Čanga alebo štvrtý syn Liho,
Niekedy Zem a priestor.

[30] V tomto slove „niekedy“ je Čas už samou Existenciou a celá Existencia je Časom. Šestnásťstopové zlaté telo je samo Časom. Keďže je Časom, má žiarivý jas Času. Mali by sme sa ho učiť ako dnešných dvanásť hodín.⁷ Tri hlavy a osem ramien sú samým Časom. Keďže sú Časom, sú úplne totožné s dnešnými dvanástimi hodinami. Nemôžeme zmerať, akých dlhých a vzdialených či krátkych a naliehavých je dvanásť hodín; zároveň ich nazývame „dvanásť hodín“.⁸ Odchádzanie a prichádzanie smerov i stopy [Času] sú zjavné, a ľudia o nich preto nepochybujú. To, že nepochybujú, však neznamená, že ich poznajú. Pochybnosti, ktoré máme ako živé bytosti o každej veci a každom fakte, ktorý nepoznáme, nie sú stále; dejiny našich minulých pochybností sa preto nemusia presne zhodovať s pochybnosťou teraz. Nateraz však môžeme povedať, že pochybnosť nie je nič iné než Čas.

Usporiadame svoje ja a [výsledný stav] vidíme ako celý vesmír. Každého jednotlivca a každý predmet v tomto celom vesmíre treba zahliadnuť ako jednotlivé okamihy Času.⁹ Predmet nebráni predmetu tak, ako okamih Času nebráni okamihu Času. Preto sú mysle, ktoré vznikajú v tom istom okamihu Času, a okamihy Času, v ktorých vzniká tá istá myseľ. Také sú aj prax a uskutočnenie pravdy.¹⁰ Keď usporiadame ja, uvidíme, čím je. Taká je pravda, že ja je Čas. V praxi by sme sa mali učiť, že vďaka tejto pravde celá Zem zahŕňa nespočetné javy a stovky vecí a každý jav i každá vec jestvujú v celej Zemi. Takéto prichádzanie-a-odchádzanie je prvým krokom [cesty] praxe. Keď dospejeme do poľa nevysloviteľného,¹¹ je tu a teraz iba jedna [konkrétna] vec a jeden [konkrétny] jav, [mimo] porozumenia javom a neporozumenia javom, [mimo] porozumenia veciam a neporozumenia veciam.

Keďže [skutočná existencia] je iba tento presný okamih, všetky okamihy Existencie-času sú celým Časom a všetky existujúce veci i existujúce javy sú Časom. Celá Existencia, celý vesmír, jestvuje v jednotlivých okamihoch Času.¹² Zastavme sa a zamyslime sa, či z prítomného okamihu Času unikla nejaká časť celej Existencie alebo celého vesmíru. V čase obyčajného človeka, ktorý sa neučí Buddha-Dharmu, však jestvujú pohľady a názory: keď počuje slová „Existencia-čas“, myslí si: „Niekedy som sa stal [hnevlivým démonom s] tromi hlavami a ôsmimi ramenami a niekedy šestnásťstopovým alebo osemstopovým [zlatým telom Buddhu]. Bolo to napríklad ako prekročiť rieku alebo horu. Hora a rieka možno stále jestvujú, no teraz, keď som ich prekročil a žijem v klenotovom paláci s purpurovými vežami, sú mi hora a rieka [tak] vzdialené ako nebo od Zeme.“ Pravé usudzovanie sa však neobmedzuje na túto jedinú líniu [myšlienky]. Keď som vystupoval na horu alebo prekračoval rieku, bol som tam v tom Čase. Čas musel byť vo mne. A teraz naozaj jestvujem, [takže] Čas nemohol odísť.

[32] Ak Čas nemá podobu odchádzania a prichádzania, čas výstupu na horu je prítomnosťou ako Existencia-čas.¹³ Ak si Čas podobu odchádzania a prichádzania zachováva, mám tento prítomný okamih Existencie-času, ktorý je práve samotnou Existenciou-časom.¹⁴ Ako by ten čas výstupu na horu a prekročenia rieky nemohol pohltiť a vyvrhnúť tento Čas [teraz] v klenotovom paláci s purpurovými vežami?¹⁵ Tri hlavy a osem ramien boli včerajším Časom; šestnásťstopové alebo osemstopové [zlaté telo] je dnešným Časom. Buddhistická zásada včerajška a dneška však hovorí iba o okamihoch, v ktorých vstupujeme priamo do hôr a dívame sa cez tisíc či desaťtisíc štítov; nehovorí o tom, čo pominulo. Tri hlavy a osem ramien okamžite prechádzajú ako moja Existencia-čas; hoci sa zdajú vzdialené, sú [okamihmi] prítomnosti. Šestnásťstopové či osemstopové [zlaté telo] tiež okamžite prechádza ako moja Existencia-čas; hoci sa zdá byť tam, je [okamihmi] prítomnosti. Preto sú borovice Časom a bambusy Časom.

Nemali by sme rozumieť iba tomu, že Čas letí. Nemali by sme sa učiť, že „let“ je jedinou schopnosťou Času. Keby sme Čas nechali iba odletieť, mohli by sa v ňom objaviť medzery. Tí, ktorí nezakúsili a nepočuli pravdu Existencie-času, jej nerozumejú preto, že [Čas] chápu iba ako pominulý. Ak máme uchopiť os a vysloviť ju: všetko, čo jestvuje v celom vesmíre, je zoradené do sledu a zároveň je jednotlivými okamihmi Času.¹⁶ Keďže [Čas] je Existenciou-časom, je mojou Existenciou-časom.¹⁷ Existencia-čas má cnosť prechádzať sledom okamihov.¹⁸ To znamená, že z dneška prechádza sledom okamihov do zajtrajška; z dneška prechádza sledom okamihov do včerajška; zo včerajška prechádza sledom okamihov do dneška; z dneška prechádza sledom okamihov do dneška a zo zajtrajška prechádza sledom okamihov do zajtrajška. Keďže prechod oddelenými okamihmi je cnosťou Času, okamihy minulosti a prítomnosti nie sú ani navŕšené jeden na druhom, ani zoradené v rade; a preto je Časom Seigen,¹⁹ Časom Obaku²⁰ a Časom Kozei²¹ i Sekito.²²²³

[34] Keďže subjekt-a-objekt je už Časom, prax-a-skúsenosť sú okamihmi Času. Aj vstupovanie do blata a vstupovanie do vody²⁴ sú Časom. Pohľad obyčajného človeka dnes a príčiny a podmienky [tohto] pohľadu sú to, čo obyčajný človek zakúša, no nie sú jeho Skutočnosťou.²⁵ Táto Skutočnosť však obyčajného človeka zatiaľ urobila svojimi príčinami a podmienkami. Keďže tento Čas a túto Existenciu chápe ako niečo iné než samotnú Skutočnosť, domnieva sa, že „šestnásťstopové zlaté telo je mimo mňa“. Pokusy vyhnúť sa [tejto veci] myšlienkou „Nikdy nie som šestnásťstopovým zlatým telom“ sú tiež zábleskmi Existencie-času; sú jej zábleskami u človeka, ktorý ju ešte neuskutočnil v skúsenosti a nespolieha sa na ňu. [Existencia-čas], ktorá spôsobuje, že sú kôň a ovca²⁶ usporiadaní tak, ako sú dnes vo svete, je povstávaním a klesaním, niečím nevysloviteľným, čo prebýva na svojom mieste v Dharme. Potkan je Čas a tiger je Čas; živé bytosti sú Čas a buddhovia sú Čas. Tento Čas zakúša celý vesmír tromi hlavami a ôsmimi ramenami a zakúša celý vesmír šestnásťstopovým zlatým telom.

Všeobecne uskutočniť celý vesmír celým vesmírom sa nazýva „dokonale uskutočniť“.²⁷ Uskutočnenie šestnásťstopového zlatého tela²⁸ šestnásťstopovým zlatým telom sa prejavuje ako založenie mysle, ako cvičenie, ako stav bódhi a ako nirvána; teda ako sama Existencia i ako sám Čas. Nie je to nič iné než dokonalé uskutočnenie celého Času ako celej Existencie; nezostáva vôbec nič navyše. Keďže niečo navyše je práve niečím navyše, aj okamih polovične-dokonale-uskutočnenej Existencie-času je dokonalým uskutočnením polovičnej Existencie-času.²⁹ Aj fázy, v ktorých sa nám zdá, že bez rozmyslu blúdime, sú Existenciou. Ak to úplne prenecháme Existencii,³⁰ hoci sa [okamihy] predtým i potom prejavujú bezhlavým blúdením, zostávajú na svojom mieste ako Existencia-čas. Prebývanie na našom mieste v Dharme v stave činorodej činnosti je samo Existenciou-časom. Nemali by sme ju rušiť [výkladom] ako „bytia bez“,³¹ ani ju násilne nazývať „Existenciou“. Pokiaľ ide o Čas, snažíme sa pochopiť iba to, ako neúprosne plynie; nechápeme ho intelektuálne ako to, čo má ešte prísť. Aj keď je intelektuálne porozumenie Časom, nijaké okolnosti ním nie sú ovplyvnené. [Ľudské] kožené vaky rozpoznávajú [čas] ako odchádzanie a prichádzanie; nik neprenikol k Existencii-času, ktorá prebýva na svojom mieste. O čo menej by nejaká skúsenosť mohla zakúsiť Čas, ktorý prešiel bránou?³² Aj medzi tými, ktorí si uvedomujú, že prebývajú na svojom mieste, kto dokáže vyjadriť stav, že už dosiahol nevysloviteľné? Aj medzi tými, ktorí už dlho tvrdia, že sú takíto, nie je nik, kto by ešte netápal po prejave skutočných znakov pred sebou. Ak [aj bódhi a nirvánu] ponecháme také, aké sú v Existencii-čase obyčajného človeka, aj bódhi a nirvána sú — hoci iba podobou, ktorá odchádza a prichádza — Existenciou-časom.³³

[38] Stručne: bez akéhokoľvek zastavenia obmedzení a prekážok³⁴ sa Existencia-čas uskutočňuje. Nebeskí králi a nebeské zástupy, ktorí sa teraz objavujú napravo a naľavo, sú Existenciou-časom, v ktorej sa teraz sami namáhame. Inde sa bytosti Existencie-času zeme a mora [tiež] uskutočňujú naším vlastným dnešným úsilím. Mnohé druhy bytia a mnohé jednotlivé bytosti, ktoré [žijú] ako Existencia-čas v tme i jase, sú všetky uskutočnením vlastného úsilia a okamžitým pokračovaním³⁵ nášho úsilia. V praxi by sme sa mali učiť, že bez okamžitého pokračovania vlastného úsilia v prítomnosti by sa nemohla uskutočniť ani jediná dharma ani jediná vec, ani by nemohla pokračovať z jedného okamihu do druhého.³⁵ Nikdy sa neučme, že prechod z jedného okamihu do druhého je ako pohyb vetra a dažďa na východ a západ. Celý vesmír nie je ani mimo pohybu a zmeny, ani mimo postupu a ústupu; je prechodom z jedného okamihu do druhého. Príkladom okamžitého plynutia času je jar. Jar má nespočetné odlišné podoby, ktoré nazývame „prechodom času“.³⁶ Mali by sme sa učiť, že okamžité plynutie času pokračuje bez nejakej vonkajšej veci. Okamžité plynutie jari napríklad nevyhnutne prechádza okamih za okamihom samou jarou.³⁷ Nie je to tak, že okamžité plynutie času je jar; naopak, keďže jar je okamžitým plynutím času, plynúci čas už uskutočnil pravdu tu a teraz jari.³⁸ Mali by sme [to] podrobne skúmať, znovu a znovu sa k tomu vracať a znovu to opúšťať. Ak sa pri rozprave o okamžitom plynutí času domnievame, že okolnosti sú [iba] jednotlivými vecami vonku, zatiaľ čo niečo, čo môže prechádzať z okamihu do okamihu, sa presúva na východ cez stotisíce svetov a stotisíce kalp, potom sa nevenujeme výlučne buddhistickému učeniu v praxi.³⁹

[40] Veľký majster Jakusan Kodo⁴⁰ na podnet Veľkého majstra Musaiho⁴¹ podľa príbehu navštívil zenového majstra Kozei Daijakua.⁴² Opýtal sa ho: „Viac či menej som objasnil význam troch vozidiel a dvanástich oddielov učenia.⁴³ Ale aký je vlastne zámer patriarchu, ktorý prišiel zo Západu?“⁴⁴

Zenový majster Daijaku mu odpovedal: „Niekedy⁴⁵ ho⁴⁶ nútim zdvihnúť obočie alebo žmurknúť okom a niekedy ho nenútim zdvihnúť obočie alebo žmurknúť okom; niekedy je správne nútiť ho zdvihnúť obočie alebo žmurknúť okom a niekedy nie je správne nútiť ho zdvihnúť obočie alebo žmurknúť okom.“

Jakusan pri tom dosiahol veľké uskutočnenie a Daijakuovi povedal: „V Sekitovom rade som bol ako komár, ktorý vyliezol na železného vola.“

[42] To, čo hovorí Daijaku, nie je to isté ako to, čo [môžu povedať] druhí. [Jeho] obočie a oči môžu byť horami a moriami, pretože hory a moria sú [jeho] obočím a očami. Keď sa prinúti zdvihnúť [obočie], môže hľadieť na hory; a keď sa prinúti žmurknúť, môže vládnuť moriam. Správnosť sa mu stala dôvernou a vedie ho učenie.⁴⁷ Ani nesprávnosť nie je tým istým ako to, že sa neprinúti [konať], ani to, že sa neprinúti [konať], nie je tým istým ako nesprávnosť.⁴⁸ Všetky tieto [situácie] sú Existenciou-časom. Hory sú Časom a moria sú Časom. Bez Času by hory a moria nemohli jestvovať; nesmieme poprieť, že Čas jestvuje tu a teraz v horách a moriach. Ak Čas podlieha rozkladu, podliehajú mu hory a moria. Ak Čas nepodlieha rozkladu, nepodliehajú mu hory a moria. Podľa tejto pravdy sa objavuje jasná hviezda, objavuje sa Tathāgata, objavuje sa Oko a objavuje sa zdvihnutie kvetu,⁴⁹ a práve to je Čas. Bez Času by to tak nebolo.

[44] Zenový majster Kišo⁵⁰ z oblasti Šoken je dharmovým potomkom Rinzaiho a právoplatným nástupcom Šuzana.⁵¹ Raz hlásal zhromaždeniu:

Niekedy⁵² je vôľa prítomná, no slová neprítomné,
Niekedy sú slová prítomné, no vôľa neprítomná,
Niekedy sú vôľa i slová prítomné,
Niekedy sú vôľa i slová neprítomné.⁵³

[44] Vôľa aj slová sú Existenciou-časom. Prítomnosť aj neprítomnosť sú Existenciou-časom. Okamih prítomnosti sa neskončil, no prišiel okamih neprítomnosti — vôľa je osol a slová sú kôň;⁵⁴ z koní sa stali slová a z oslov vôľa.⁵⁵ Prítomnosť nesúvisí s tým, že prišla, a neprítomnosť nesúvisí s tým, že neprišla.⁵⁶ Taká je Existencia-čas. Prítomnosť je obmedzená samou prítomnosťou; nie je obmedzená neprítomnosťou.⁵⁷ Neprítomnosť je obmedzená samou neprítomnosťou; nie je obmedzená prítomnosťou. Vôľa prekáža vôli a stretáva vôľu.⁵⁸ Slová prekážajú slovám a stretávajú slová. Obmedzenie prekáža obmedzeniu a stretáva obmedzenie. Obmedzenie obmedzuje obmedzenie. To je Čas. Obmedzenie používajú objektívne dharmy, no obmedzenie, ktoré obmedzuje objektívne dharmy, nikdy nenastalo.⁵⁹ Stretám ľudskú bytosť, ľudská bytosť stretáva ľudskú bytosť, stretám sa so sebou a prejav sa stretáva s prejavom. Bez Času by tieto [fakty] nemohli byť takéto.

Vôľa je ďalej Časom uskutočneného vesmíru,⁶⁰ slová sú Časom osi, ktorá je vzostupným stavom,⁶¹ prítomnosť je Časom odhalenia podstaty⁶² a neprítomnosť je Časom lipnutia na tomto a odchádzania od tohto.⁶³ Takto by sme mali robiť rozlíšenia a konať Existenciu-čas.⁶⁴ Hoci ctihodní patriarchovia doteraz každý hovorili, ako hovorili, ako by už nebolo čo povedať? Chcel by som povedať:

Polovičná prítomnosť vôle a slov je Existencia-čas,
Polovičná neprítomnosť vôle a slov je Existencia-čas.

Takto treba skúmať v skúsenosti.

Prinútiť sa⁶⁵ zdvihnúť obočie alebo žmurknúť okom je polovičná Existencia-čas,
Prinútiť sa zdvihnúť obočie alebo žmurknúť okom je pomiešaná Existencia-čas,
Neprinútiť sa zdvihnúť obočie alebo žmurknúť okom je polovičná Existencia-čas,
Neprinútiť sa zdvihnúť obočie alebo žmurknúť okom je pomiešaná Existencia-čas.

Keď zakúšame prichádzanie a zakúšame odchádzanie, keď zakúšame prítomnosť a zakúšame neprítomnosť, je tento čas Existenciou-časom.

Shōbōgenzō Uji

Napísané v chráme Kosho-horin-dži v prvý zimný deň prvého roku Ninji.⁶⁶

Prepísal Edžo počas letného ústrania v [prvom] roku Kangen.⁶⁷

Poznámky

1. Majster Jakusan Igen. Keitoku-dento-roku, kap. 18. ↩︎

2. 有時 (UJI alebo a[ru]toki), ako v názve kapitoly. Tu je to príslovka, čítaná a[ru]toki, a znamená „niekedy“. V názve kapitoly je to zložené slovo „Existencia-čas“. ↩︎

3. Táto fráza označuje hnevlivé zobrazenia buddhistických ochranných božstiev, napríklad Aizenmyo-o, Kráľa lásky (v sanskrite Rāgarāja), ktorého socha má zvyčajne tri hnevlivé tváre a šesť ramien. ↩︎

4. 丈六八尺 (JOROKU-HASSHAKU). Jeden jo sa rovná desiatim shaku a jedno shaku je o trochu kratšie než stopa. 丈六 (JOROKU) označuje šestnásťstopové zlaté telo, idealizované zobrazenie stojaceho Buddhu. 八尺 (HASSHAKU) možno vykladať ako vyvážené zobrazenie sediaceho Buddhu. ↩︎

5. 錫杖 (SHUJO) je palica, ktorú buddhistickí mnísi používajú pri cestovaní a obradoch. 払子 (HOSSU) bola pôvodne metlička na muchy, no jej funkcia sa stala obradnou. Sú to konkrétne veci s náboženským významom. ↩︎

6. V Číne a Japonsku majú chrámové strechy dlhé okapy, ktoré podopierajú stĺpy stojace mimo samotnej chrámovej budovy; chrámové stĺpy a kamenné lucerny sú preto veľmi bežné predmety. ↩︎

7. 十二時 (JUNI-JI), doslova „dvanásť časov“. V Dogenovej dobe bol deň rozdelený na dvanásť období. Dogen naznačuje, že nádherný skutočný čas vo vyváženom stave sa nelíši od obyčajného času konkrétneho každodenného života. ↩︎

8. Keď čakáme, dvadsaťštyri hodín je dlhých, a keď nás tlačí čas, dvadsaťštyri hodín je krátkych. Dĺžka dňa je teda relatívna, no meriame ju ako „dvadsaťštyri hodín“. ↩︎

9. „Každý jednotlivec“ je 頭頭 (ZU-ZU), doslova „hlava-hlava“. „Každý predmet“ je 物物 (BUTSU-BUTSU), doslova „vec-vec“. „Jednotlivé okamihy Času“ je 時時 (JI-JI), doslova „čas-čas“. ↩︎

10. Tak ako vôľa k pravde, aj buddhistická prax a uskutočnenie sú skutočnou existenciou a skutočným časom. ↩︎

11. 恁麼の田地 (INMO no DENCHI). 恁麼 (INMO) znamená niečo nevysloviteľné (pozri kap. 29, Inmo). 田 (DEN) znamená pole a 地 (CHI) zem. 田地 (DENCHI) naznačuje konkrétnu oblasť alebo skutočný stav. ↩︎

12. „Jednotlivé okamihy Času“ je 時時の時 (JI-JI no JI). ↩︎

13. „Čas, ktorý nemá podobu odchádzania a prichádzania“ znamená okamihový čas na rozdiel od času ako lineárneho postupu. Ak takto vidíme Čas, aj súvislý dej — napríklad prechod cez horu — sú okamihmi prítomnosti. ↩︎

14. „Čas, ktorý si zachováva podobu odchádzania a prichádzania“ znamená lineárny čas. Ak ho takto vidíme, prítomný okamih, hoci prišiel a odíde, jestvuje teraz. Dogenov pohľad na skutočný čas zahŕňa čas ako bod, čas ako čiaru aj čas ako samotnú skutočnosť. ↩︎

15. Minulý čas, ktorý pohlcuje prítomný čas, naznačuje zahŕňajúci charakter času. Minulý čas, ktorý vyvrhuje prítomný čas, naznačuje nezávislosť minulosti a prítomnosti. ↩︎

16. „Jednotlivé okamihy Času“ je 時時 (JI-JI). Pozri poznámky 9 a 12. ↩︎

17. 吾有時 (GO-UJI), „moja Existencia-čas“, zdôrazňuje, že Existencia-čas nie je iba pojem, ale samotný náš skutočný život. ↩︎

18. 経歴 (KYORYAKU alebo KEIREKI). 経 (KYO alebo KEI) znamená prechádzanie, skúsenosť, plynutie času; predstavuje lineárny aspekt času. 歴 (RYAKU alebo REKI) naznačuje proces cez oddelené po sebe nasledujúce stupne; predstavuje okamihový aspekt času.

    Poznámka k výslovnosti: čínsky znak má buď formu kun-yomi (domáce japonské čítanie), alebo formu on-yomi (napodobňujúcu čínsku výslovnosť). Čínska výslovnosť sa medzi obdobiami menila, preto sú možné rôzne čítania on-yomi. Kyo-ryaku približuje výslovnosť používanú v dynastii Wu (222–258 n. l.); Kei-reki výslovnosť dynastie Han (206 pred n. l.–25 n. l.). Buddhistické sútry sa v Japonsku zvyčajne čítajú podľa výslovnosti používanej v dynastii Wu. ↩︎

19. Majster Seigen Gyoshi, zomrel roku 740. ↩︎

20. Majster Obaku Ki-un, zomrel medzi rokmi 855 a 859; bol druhogeneračným nasledovníkom majstra Basoa. ↩︎

21. Majster Baso Do-itsu (704–788). Pozri poznámku 42. ↩︎

22. Majster Sekito Kisen (700–790), nasledovník majstra Seigena Gyoshiho. Pozri poznámku 41. ↩︎

23. Životy všetkých buddhistických majstrov sú iba okamihmi prítomnosti. ↩︎

24. Symboly každodenných zápasov. ↩︎

25. 法 (HO) alebo Dharma. ↩︎

26. Dvanásť hodín čínskeho dňa znázorňovalo dvanásť zvierat: potkan (polnoc), vôl (2.00), tiger (4.00), králik (6.00), drak (8.00), had (10.00), kôň (poludnie), ovca (14.00), opica (16.00), kohút (18.00), pes (20.00) a diviak (22.00). Tieto zvieratá sa používali aj pre svetové strany: potkan označoval sever a kôň juh. ↩︎

27. Pôvodná veta spája iba tri čínske znaky, 尽, 界, 究 (JIN, KAI, GU). „Celý vesmír“ je 尽界 (JINKAI): 尽 (JIN), „celý“, je prídavné meno a 界 (KAI), „svet“, podstatné meno. „Všeobecne uskutočniť“ je 界尽す (KAI-JIN su): 界 (KAI), „všeobecne“, je príslovka a 尽す (JIN su), „uskutočniť“, sloveso. „Dokonale uskutočniť“ je 究尽す (GUJIN su): 究 (GU), „dokonale“, je príslovka a 尽 (JIN), „uskutočniť“, sloveso. 究尽 (GUJIN) sa objavuje v kľúčovej vete Lotusovej sútry: „Buddhovia sami, spolu s buddhami, môžu dokonale uskutočniť, že všetky dharmy sú skutočnou formou“ (LS 1.68). ↩︎

28. 丈六金身する (JOROKU-KONJIN suru), doslova „šestnásťstopové zlaté telo“; menná fráza sa používa, akoby bola slovesom. ↩︎

29. 半有時 (HAN-UJI). Dogen niekedy používa „polovicu“ na označenie niečoho konkrétneho, jednotlivého alebo skutočného, na rozdiel od ideálu. ↩︎

30. Doslova „Ak to úplne prenecháme jemu“, teda ak sa vzdáme subjektívnych starostí. „Jemu“ odkazuje na Existenciu v predchádzajúcej vete. ↩︎

31. 無 (MU), „neexistencia“. 有 a 無 (U a MU), „existencia a neexistencia“, sa zvyčajne stavajú do protikladu. Pozri napríklad kap. 24, Bussho. ↩︎

32. Brána naznačuje dualizmus klamov a ich negácie alebo idealizmu a materializmu. ↩︎

33. Fakt, že všetky veci — aj bódhi a nirvána — sú Existenciou-časom, sa nemení, nech je tento fakt vykladaný akokoľvek. ↩︎

34. 羅籠 (RARO), doslova „siete a klietky“. V Číne sa hodvábne siete 羅 (RA) a bambusové klietky 籠 (RO) používajú na chytanie a držanie malých vtákov. ↩︎

35. „Okamžité pokračovanie“ a „pokračovať z jedného okamihu do druhého“ prekladajú 経歴 (KYORYAKU). Pozri poznámku 18. ↩︎ ↩︎

36. „Okamžité plynutie času“ a „prechod času“ tiež prekladajú 経歴 (KYORYAKU). Jar má oddelené okamihové podoby: teplý vzduch, otvorené kvety, spev vtákov a podobne. Zároveň je zahŕňajúcim súvislým procesom. ↩︎

37. Keď myslíme na „plynutie“, obyčajne si predstavujeme subjekt, ktorý prechádza cez vonkajší predmet. To neplatí pre čas, pretože okamžité plynutie času je samo osebe úplné. ↩︎

38. V prvej vete sú plynúci čas a jar oddelené: „okamžité plynutie času“ znamená pojem ročného obdobia jar, kým „jar“ znamená jej konkrétne situácie — kvety, vtáky a podobne. V druhej vete Dogen naznačuje skutočnú jar ako jednotu pojmového a konkrétneho. ↩︎

39. Čas nie je faktor vo vesmíre; je samotným vesmírom. ↩︎

40. Majster Jakusan Igen (745–828). Mníchom sa stal v sedemnástich rokoch a napokon nasledoval majstra Sekita Kisena. Veľký majster Kodo je jeho posmrtný titul. ↩︎

41. Majster Sekito Kisen (700–790). Hlavu mu oholil majster Daikan Eno a napokon nasledoval majstra Seigena Gyoshiho. Napísal báseň Sandokai (O zakúšaní stavu), ktorú často recitujú v chrámoch školy Soto. Veľký majster Musai je jeho posmrtný titul. ↩︎

42. Majster Baso Do-itsu (704–788), nasledovník majstra Nangakua Ejoa. Kozei bol obvod, kde žil, a Daijaku jeho posmrtný titul. Rozšírenie buddhizmu v Číne ôsmeho storočia vychádzalo z úsilia majstra Sekita a majstra Basoa. ↩︎

43. Tri vozidlá sú cesty śrāvaku, pratyekabuddhu a bódhisattvu, ktoré Buddha načrtol v Lotusovej sútre. Dvanásť oddielov učenia je:

    1. sūtra, pôvodné texty alebo sútry; 2) geya, verše zhŕňajúce prozaické sútry; 3) vyākaraṇa, Buddhovo potvrdenie, že praktizujúci sa stáva buddhom;
    2. gāthā, samostatné verše; 5) udāna, spontánne kázanie; 6) nidāna, historické správy o príčinách a podmienkach; 7) avadāna, podobenstvá;
    3. itivṛttaka, príbehy minulých udalostí, najmä minulých životov Buddhových žiakov; 9) jātaka, príbehy Buddhových minulých životov;
    4. vaipulya, rozšírenia buddhistickej filozofie; 11) adbhuta-dharma, záznamy o zázračných udalostiach; a 12) upadeśa, teoretické rozpravy. Pozri aj slovník a kap. 24, Bukkyo.
    ↩︎

44. Patriarcha znamená majstra Bodhidharmu, ktorý priniesol skutočný buddhizmus z Indie do Číny. Pozri kap. 67, Soshi-sairai-no-i. ↩︎

45. 有時 (arutoki). Pozri poznámku 2. ↩︎

46. 伊 (kare) doslova znamená „on“ alebo „ten“. Majster Baso uvažoval o vlastnom správaní objektívne. ↩︎

47. „Učenie“ je 教 (KYO). V slovách majstra Basoa je 教 pomocné kauzatívne sloveso (seshimuru). Dogen potvrdil, že správanie majstra Basoa bolo mravné a že nasledoval učenie. Spojením 是, 伊 a 教 (správne, on a robiť/učenie) Dogen zároveň naznačuje jednotu slov a stavu majstra Basoa. ↩︎

48. Nemravnosť nie je iba nečinnosť: aj kladné konanie môže byť nemravné. Ani nečinnosť nie je vždy nemravná; nerobiť nič je niekedy mravne správne. ↩︎

49. Veta naznačuje skutočné situácie v Buddhovom živote: pravdu uskutočnil pri pohľade na rannú hviezdu a odovzdal ju Mahākāśyapovi, keď zdvihol kvet udumbary. Pozri kap. 68, Udonge. ↩︎

50. Majster Šoken Kišo, dátumy neznáme; nasledovník majstra Šuzana Šonena. Majster Šoken bol štvrtý v postupnosti od majstra Rinzaiho a deviaty od majstra Nangakua Ejoa. Hovorí sa, že uskutočnil pravdu v rade majstra Šuzana pri rozprave o shippei (bambusovej paličke). Šoken leží v dnešnej provincii Honan v stredovýchodnej Číne. ↩︎

51. Majster Šuzan Šonen zomrel roku 993 vo veku 68 rokov. Bol nasledovníkom majstra Fuketsua Enšoa. ↩︎

52. 有時 (arutoki). Pozri poznámku 2. ↩︎

53. „Prítomné“ je 到 (TO, ita[rite]), čo znamená prísť, prišlo alebo byť prítomné. „Neprítomné“ je 不到 (FUTO, ita[ra]zu), čo znamená neprísť, neprišlo alebo byť neprítomné. ↩︎

54. Majster Čokei sa pýta majstra Reiuna Šigona: „Aký je Veľký zámer Buddha-Dharmy?“ Majster Reiun odpovedá: „Oslia záležitosť sa ešte neskončila, ale prichádza konská záležitosť.“ Pozri Shinji-shobogenzo, časť 2, č. 56. ↩︎

55. Báseň sa zdá abstraktná, keď hovorí iba o slovách a vôli, no Dogen ju vykladá aj ako výpoveď o konkrétnej skutočnosti. ↩︎

56. Prítomnosť, „prísť“, a neprítomnosť, „neprísť“, sú stavy v prítomnom okamihu; netreba ich vnímať ako výsledky minulých procesov. ↩︎

57. Prítomnosť obmedzená sama sebou znamená skutočnú prítomnosť takú, aká je; teda prítomnosť neobmedzenú starosťou o neprítomnosť. ↩︎

58. „Vôľa prekáža vôli“ a „vôľa stretáva vôľu“ obe naznačujú skutočnú vôľu takú, aká je. ↩︎

59. „Obmedzenie“ znamená bytie také, aké je. Je to stav, ktorý skutočné veci už majú, nie niečo oddelené, čo by im mohlo prekážať. ↩︎

60. 現成公案 (GENJO-KOAN). Pozri kap. 3, Genjo-koan. ↩︎

61. 向上関棙 (KOJO-KANREI). 向上 (KOJO), „vzostupný“, opisuje stav skutočnejší než myslenie a cítenie. Pozri kap. 28, Butsu-kojo-no-ji. ↩︎

62. 脱体 (DATTAI). 脱 (DATSU) znamená oslobodiť sa alebo zhodiť. 体 (TAI) znamená telo, podstatu alebo konkrétnu skutočnosť. ↩︎

63. 即此離此 (SOKU-SHI-RI-SHI) naznačuje skutočné správanie v buddhistickom živote. Tento a tri predchádzajúce výrazy možno vyložiť ako štyri fázy: všeobecné vyjadrenie skutočnosti, konkrétny stav skutočnejší než zovšeobecnenie, jasné ustanovenie konkrétnych faktov v skutočnosti a skutočné konanie v každodennom živote. ↩︎

64. „Konať Existenciu-čas“ je 有時す (UJI su): 有時 (UJI) sa používa ako sloveso. ↩︎

65. 伊 (kare), ako v slovách majstra Basoa. Pozri poznámku 46. ↩︎

66. Prvý deň desiateho lunárneho mesiaca roku 1240. ↩︎

67. Rok 1243. ↩︎