Zima 2004 — Uji
Miesto konania: Rowardennan
Z ústraniaKronika
Prednášky a výťahy
Výťah je kratšia cesta k prednáške: hlavné myšlienky hovoriaceho jeho vlastným hlasom, nič pridané.
Čo hovorí séria (stručný prehľad) — O týchto prehľadoch
Malé čísla, napríklad 1.6, vedú na úsek úplného textu, z ktorého veta prehľadu vychádza. Kliknutím sa tam dostaneš a tlačidlom Späť sa vrátiš sem.
V týchto piatich talkoch Mike podáva Uji ako svoju modernú interpretáciu náročnej Dógenovej kapitoly a používa „čas-prítomnosť“ pre existenciálny výklad bytia tu v tomto čase. Začína tvrdením, že čas je prítomnosťou a prítomnosť časom,1.6 pričom zachováva, že ani hodinový čas, ani vnímané tempo času nie sú absolútne. Séria preto nenahrádza bežnú reč o čase lepšou teóriou: pridáva pohľad, v ktorom má každý človek a vec svoju čas-prítomnosť a jediný skutočný okamih i miesto sú tu a teraz.1.91.10 Táto prítomnosť nie je ani súkromným duševným stavom, ani sľúbenou čistou podmienkou, pretože patria k nej aj sklamanie, hnev, ospalosť, myslenie a úsilie stať sa buddhom.
Tvrdenie nesie zámerné napätie: príčiny, pamäť, plány a vedecké procesy zostávajú použiteľné, no Mike opakuje, že proces je a proces nie je,2.6 a odmieta chápať skutočnosť ako spojitý proces. Nejde mu o to, aby toto napätie vyhral vysvetlením, ale o všimnutie si, ako nás mentálne obrazy, skonštruované ja a očakávanie budúceho dosiahnutia môžu odvádzať od stavu, v ktorom už sme. Zazen preto podáva ako premenlivú rovnováhu, nie ako pevný výdobytok; pozícia a plná činnosť nás môžu priviesť späť ku skutočnosti, no nevynútia dokonalý stav ani nerobia myslenie bezcenným. Jeho výklad trvá na konaní: čas-prítomnosť zažívame v konaní, nie iba v premýšľaní, a človek stratený v myšlienkach stále viditeľne sedí v spoločnej miestnosti. Spojenie človeka, sveta a času je preto praktické, nie iba metafyzické: v konaní vesmír robí sám seba skutočným a obyčajné činnosti môžu ľudí vrátiť ku skutočnosti.
Jazyk nám pomáha dorozumieť sa a skúmať, no opisy svoje predmety obmedzujú a nie sú vecami samými, takže žiadna formulácia — ani Mikeova — napokon nevlastní to, čo pomenúva. Svoj výklad preto nazýva interpretáciou, nie vedeckým tvrdením ani konečným vysvetlením, a ponecháva spolu bežné výroky, že deň prešiel rýchlo a že trval dvadsaťštyri hodín. Výklady minulosti či budúcnosti sa stále vyslovujú z prítomnosti, čo však neruší minulé udalosti, príčinnosť, spoločný vytvorený svet ani obyčajnú prácu v ňom. V záverečnom pohybe séria žiada všimnúť si, akí sme, úprimnou činnosťou robiť skutočným to, čo robíme, a vracať sa k prítomnosti, ktorej nikto neunikne.5.115.12
Prednášky v sérii
Uji 1: Čas je prítomnosť
Mike vykladá čas-prítomnosť ako skutočné tu a teraz, ktoré relativizuje hodinový čas a ukazuje sa v konaní
Mike uvádza Uji prostredníctvom vlastnej modernej interpretácie ťažkej, ale dôležitej kapitoly o čase. Do jej stredu kladie Dógenovo úvodné tvrdenie: Čas-prítomnosť znamená, že čas je prítomnosť a prítomnosť je čas. To jednoducho neruší obyčajný dvadsaťštyrihodinový čas, pretože kapitola skúma aj tento čas, hoci ho nazýva relatívnym. Mike hovorí, že ani subjektívny pocit času, ani objektívne hodiny neposkytujú absolútny výklad.
Uji 2: Alternatíva k lineárnemu času
Mike drží prítomnosť ako jediný skutočný čas a uznáva bežný proces; rozpor necháva otvorený
Mike pokračuje vo výklade Uji tým, že Dógenovu čas-prítomnosť stavia proti bežnému obrazu času ako lineárnej cesty. Jeho ústredné tvrdenie znie, že prítomnosť je jediný skutočne existujúci čas. Ide o alternatívny pohľad, nie o odmietnutie bežného jazyka, ktorým ľudia hovoria o minulosti, budúcnosti, príčinách a plánoch.
Uji 3: Meniaci sa stav zazenu
Mike číta čas-prítomnosť ako skutočný stav zazenu vrátane podráždenia a ospalosti, nie ako čistý budúci cieľ
Mike číta Dógenovu čas-prítomnosť ako skutočný stav zazenu, nie ako čistý alebo budúci stav, ktorý treba dosiahnuť. Stav buddhu zahŕňa premenlivý stav, v ktorom práve sme, vrátane sklamania, podráždenia, ospalosti a myslenia. Hovorí, že ideálny človek, ktorým sa snažíme stať, je obraz v mysli, kým rozpoznať stav, v ktorom sme, je už samotná podstata veci.
Uji 4: Protirečivé vysvetlenia
Mike: skutočnosť nie je protirečivá, no naše vysvetlenia si musia protirečiť, aby ju vystihli
Mike pristupuje k Dógenovej čas-prítomnosti ako k niečomu, k čomu sa treba vracať, nie čo raz zvládneme rozobratím textu. Hovorí, že jar sa robí skutočnou v každej čas-prítomnosti, a rovnaký rozdiel oddeľuje to, čo je tu a teraz, od mien, ktoré dávame procesom a ľuďom. Jeho čítanie ponecháva tvrdenie, že čas nie je ani statický, ani spojitý proces, hoci to robí bežné vysvetľovanie ťažkým.
Uji 5: Slová a skutočnosť
Mike pri uzavretí Uji na sesshine: opis predmet obmedzuje a obyčajné konanie nás môže vrátiť k skutočnosti
Mike uzatvára svoje čítanie Uji básňou majstra Kishoa o vôli a slovách a Dógenovou vlastnou obmenou tejto básne. Hovorí, že vôľa a slová môžu byť prítomné alebo neprítomné bez procesu prichádzania či odchádzania, takže reč alebo ticho sa môžu diať prirodzene namiesto toho, aby nasledovali po vopred danom vnútornom pláne. Obrazy somára, koňa a jari mu umožňujú vysvetliť to ako obyčajnú situáciu čas-prítomnosti, nie ako mystickú udalosť.