Uji — 2. prednáška

Jediný skutočne existujúci čas

Majster Dógen hovorí, že si za normálnych okolností myslíme, že udalosti sú súčasťou cesty a že tieto udalosti sú „tam vzadu“ a my sme „tu“. Predkladá však svoj alternatívny pohľad:^[1]

V čase, keď prechádzame horské sedlo alebo rieku, sme tam prítomní, a preto je tam prítomný čas. Čas nemôže uniknúť prítomnosti.^[1]

Naša skutočná skúsenosť nie je ako políčka filmu: prítomnosť je stále tu, ale súčasne sa pohybuje ďalej. Je to teda rozpor.^[1]

Ako teda môže čas, keď prechádzame horské sedlo alebo rieku, nebyť pohltený časom, keď sme osvetlení prítomnosťou?^[1]

Takže celkom neobvyklým spôsobom naznačuje, že prítomnosť obsahuje minulosť a že minulosť obsahovala prítomnosť, alebo ak chcete, prítomnosť obsahuje budúcnosť. A tento pohľad je veľmi zvláštny. Nemyslí tým doslova, že udalosť, keď som minulý týždeň išiel do kina, niekde tu stále visí. Myslí tým, že prítomnosť je jediný skutočne existujúci čas. Všetko, čo existuje, teda musí byť v prítomnosti; nemá kam inam byť. Pokúša sa zničiť náš veľmi silný lineárny pohľad na čas, alebo ho skôr rozbiť a navrhnúť iný spôsob pozerania na veci.^[1][2]

Otázka: Ale budúcnosť ešte neexistuje.

Pomyslite na udalosť v budúcnosti: kde je?^[3]

Otázka: Ale hovoríme o tom, že pojem budúcnosti je v prítomnosti.

Áno, to môžeme povedať.^[3]

Otázka: Chápem, ako je to s minulosťou, ale budúcnosť…

Hovorí, že keď sme v prítomnosti, je to jediný čas, v ktorom môže existovať čokoľvek z minulosti. Môže to byť jazva na mojej ruke alebo nejaký duševný výsledok minulosti. Moja spomienka na minulosť, výsledky minulosti – to všetko existuje tu. Minulosť existuje tu. Keď to obráti, hovorí, že minulosť v sebe musela obsahovať teraz. Nemôžeme to však pochopiť, máte pravdu. Pokúša sa vytvoriť obraz, ktorý je pre našu myseľ takmer nemožné uchopiť.^[3]

Odhoďte lineárny pohľad

Nemôžeme pochopiť, že prítomnosť je obsiahnutá v budúcnosti, práve preto, že máme veľmi silný lineárny pohľad. Hovorí, odhoďte lineárny pohľad a všetko je teraz. Pretože je len teraz a v budúcnosti to bude teraz, a v minulosti bolo teraz, a všetky teraz sú na tom istom mieste. Lineárny pohľad chce rozbiť, nie poprieť, nepovedať, že je nesprávny, ale naznačiť iný pohľad, v ktorom je všetko tu.^[4]

Proces a stredný pohľad

Otázka: Povedal Einstein niečo podobné ako majster Dógen?

Myslím, že nie. Relatívny pohľad je síce veľmi podobný, ale nepostuloval večné teraz, ak chcete. Veda to nemôže povedať, pretože ak odstránite proces, veda sa zrúti: bez procesného pohľadu nemôžete oddeliť príčiny od ich následkov. A veda je platný spôsob pozerania sa na skutočnosť. Majster Dógen však chce naznačiť iný pohľad, mimo vedy aj mimo náboženstva, ktorý sa volá stredný pohľad. Nie je založený na procesnom pohľade ani na duchovnom či večnom pohľade; je založený na skutočnej skúsenosti v prítomnosti.^[4]

Otázka: Je ja iba akousi personalizáciou procesu?

Áno, ale nemôžem sa zbaviť seba. Ľudia, ktorí hovoria, že cieľom budhizmu je zbaviť sa ja alebo že ja neexistuje: do istej miery to platí, ale nemožno sa o to usilovať. Sme ľudia, sme ja, vytvárame sa v každom okamihu. V tom zmysle sme teda ilúzie, ale sme skutočné ilúzie.^[5]

Proces je skutočný, ale nie je skutočný. Je skutočný, lebo všetci súhlasíme, že vysvetľuje spôsob, akým funguje skutočnosť. Nie je skutočný, lebo skutočný je iba tento okamih: ďalší okamih ešte nie je a posledný okamih už odišiel. Môžeme teda povedať, že proces je a proces nie je. A tento rozpor je v jadre problému opisu skutočnosti.^[6]

Majster Dógen sa však vracia, aby si bol istý, že si nemyslíme, že popiera proces:^[8][9]

… Hoci možno čas vidieť ako takýto proces, prichádzajúce časy sa nehromadia na minulom čase ani sa nerozprestierajú v súvislej línii.^[9]

Predtým, než začneme myslieť

Otázka: Hovorí Dógen, že skôr, než sa na scéne objaví naše ja, čas jednoducho existuje taký, aký je?

Áno, to sa volá čas-prítomnosť. On však chce použiť svoju rozlišujúcu myseľ, aby opísal situáciu skôr, než začal rozlišovať. Celá Dógenova filozofia sa nás pokúša ukázať na miesto predtým, než sme o ňom začali myslieť. Je to však nemožné; pokúšal sa o to celý život a povedal, že je to nemožné.^[6]

Ak praktizujeme zazen, máme prax mimo oblasti myslenia a všetky tieto vety, ktoré píše, odkazujú na túto podstatnú skúsenosť v zazene alebo v čistej činnosti. Máme činnosti, ktoré vyžadujú celého človeka, a pri takej činnosti môžeme pustiť myslenie. Nájdeme to vo všetkých športoch aj v joge; zazen je podstata. Keďže však používa slová, sme svojím spôsobom v pasci. Preto vytvára tieto zvláštne obrazy.^[6]

Potom je borovica čas-prítomnosťou a bambusový háj je čas-prítomnosťou.^[7]

Nie že borovica je v čas-prítomnosti, ale borovica je čas-prítomnosťou. Hovoríme „som v tu a teraz“, ale on hovorí „som tu a teraz“.^[7]

Otázka: Môže to tiež pôsobiť tak, že čas prechádza nami.

Chce ísť ešte ďalej a povedať nie že čas prúdi cez vás, ale že čas ste vy: čas sme my. Bez nás čas nie je. To veľa naznačuje, jedným dôsledkom je, že čas je ľudský výtvor.^[8]

Uchopuje nás

Otázka: Čas-prítomnosť vlastne nemôžete určiť ani definovať; len čo sa o to pokúsite, je preč.

Budhizmus hovorí, že ju nemôžeme uchopiť, no máme spôsob, ako ju zažiť. A keď ju zažívame a pokúšame sa o nej hovoriť, akosi… nemôžeme ju uchopiť, ale ona uchopuje nás. A keď nás uchopuje, dáva nám zameranie. V modernom živote je naše zameranie často v nasledujúcich piatich minútach, lebo sme pod tlakom. Sme na akomsi procesnom dopravníku, ktorý spoločnosť potrebuje na fungovanie, no vyťahuje nás z prítomnosti. Ak o tom hovoríme, pokiaľ dokážeme, a praktizujeme to, ona nás uchopuje. To je všetko, čo chce Tim Henman: zamerať sa do tu a teraz, zabudnúť na bod, ktorý ste práve prehrali, a teraz odpáliť loptu. To chcú všetci športovci, to chcú hudobníci, však?^[10]

Otázka: Myslím, že tvorenie hudby a sedenie bez robenia sú možno to isté, ale ťažšie je nerobiť nič.

Súhlasím, je to ťažké. Ak si iba sadneme do kresla a rozhodneme sa, že nebudeme nič robiť, je to veľmi ťažké. Ak však sedíme v pozícii zazenu, samotná pozícia nám pomáha nerobiť nič. Nie je to iba duševná námaha, je to aj niečo fyzické. Aj keď je naša myseľ veľmi zamestnaná, skutočne sa usadíme, či sa nám to páči, alebo nie. Môže to byť iba trochu. Samotná pozícia v zazene nás uchopuje.^[11]

Otázka: V zazene si uvedomujete (aware) všetky veci. Čo robíte so všetkými vecami, ktoré sa môžu objaviť…?

Sú vaším majetkom, aby ste s nimi niečo robili? Sú tu. V zazene zdieľame priestor s celým vesmírom. Neznamená to, že si predstavujeme, ako nám mysľou prechádza všetko vo vesmíre. Keďže však sedíme vo vesmíre, zdieľame ho so všetkým. Za normálnych okolností sa oddeľujeme od sveta, ale pri činnosti, zvlášť v zazene, no aj pri každej inej činnosti, je v okamihu konania rovnosť, rovnováha medzi mnou a svetom. Stačí zdieľať vesmír so všetkým.^[12]

Jednoducho tu

Mnohí ľudia si myslia, že buddhom sa môžete stať po veľmi namáhavej snahe a potom sú všetky vaše problémy vyriešené. Jedným dôvodom, prečo to tak cítia, je, že nevidia, že v prítomnosti môžu byť buddhom. Ak si však pod slovom buddha predstavíme niekoho, kto je prebudený, je to celkom jednoduché. Ak ste tu prebudení a vidíte všetko okolo seba, ste buddha. Ak ste napoly tu a polovica vás chýba a na niečo myslí, nie ste. V čase, keď ste jednoducho tu, ste buddha. A ste buddha preto, že ste jednoducho tu v čas-prítomnosti. Ak tomu však neveríte, musíte si myslieť, že buddha je niečo iné, k čomu ste sa ešte nedostali: „Zajtra budem naozaj tvrdo praktizovať a pozajtra by som mohol byť osvietený.“^[14]

Stav buddhu, ktorý chce hľadať pravdu, praktizovať zazen, dosiahnuť pravdu a vstúpiť do vyrovnaného stavu, aby sa stav buddhu stal skutočným, existuje v čas-prítomnosti.^[17]

Táto veta naznačuje, že toto úprimné úsilie je samo osebe bytím buddhom, teda čas-prítomnosťou.^[17]

Otázka: Veľmi často trávime čas snahou mať časť života mimo času.

Nuž, vlastne musíme, aby sme mohli fungovať v spoločnosti, nie?^[15]

Otázka: … keď tú žiadosť o grant píšete, môžete byť veľmi v prítomnosti, takže to nie je…

Máte pravdu, súhlasím. Je tu však akýsi rozdiel v postoji, však? Môžeme robiť veľa vecí, ktoré vyzerajú orientované na budúcnosť, no skutočne ich robíme teraz a vieme, že ich robíme teraz.^[15]

Otázka: Vo svojej skúsenosti s touto kúpou domu… ovládlo to môj život, hoci šlo o budúcnosť.

Nie, pretože ste mysleli na budúcnosť. Pretože ste chceli, aby niečo, čo bolo v budúcnosti a ešte neprišlo, bolo tu.^[15]

Preto si ľudia predstavujú, že existuje niečo nazývané buddha alebo zenový majster, čo takéto skúsenosti nemá. To je však úplný nezmysel, lebo všetkých ľudí ovplyvňuje to, čo sa deje v ich životoch. Môžeme si však, dúfajme, všimnúť, že nás kúpa domu ťahá do budúcnosti. Už samotné všimnutie je akýmsi riešením problému. Majster Dógen hovorí, že aj okamih, keď sa ľudia usilujú a odmietajú prijať, že sú buddhami, lebo nevidia, že je to ich stav, sa deje v čas-prítomnosti. Hovorí, že z nej nemôžeme uniknúť.^[15]

Otázka: Ak sedíte v zazene a všimnete si, že sa vaše myšlienky už nesústredia na kúpu domu, je to nejaký znak návratu k…

Áno, môžeme cítiť návrat k prítomnosti po tom, ako sme boli nahnevaní, vzrušení alebo vyrušení.^[16]

Vesmír robí sám seba skutočným

… živé bytosti sú čas-prítomnosťou; buddhovia sú čas-prítomnosťou. Konkrétna čas-prítomnosť hnevu robí celý vesmír skutočným. … Čas-prítomnosť, v ktorej sa vesmír robí skutočným, sa nazýva dokonale skutočná.^[17]

„Živé bytosti sú čas-prítomnosťou“ znamená, že je tu čas a som tu ja a všetko to tvorí jedno. Naznačuje nejakú úplnú totožnosť medzi celým vesmírom, časom a mnou. Sú teda neoddeliteľné a sú skutočné.^[17]

Aj časy, keď sa zdá, že bezstarostne tápame, sú čas-prítomnosťou. Nechať tieto bezstarostne tápajúce čas-prítomnosti tak, ako sú, znamená vidieť, že majú svoje vlastné miesto ako čas-prítomnosť.^[18]

Keď ste sa cítili veľmi rozrušení, rozpoznať, že ste veľmi rozrušení, a nechať ich tak, ako sú, znamená byť v skutočnosti. Tieto vety vami akosi zatrasú, ale ak ich čítate znova a znova, je v nich akási chuť nejakej jednoduchej skúsenosti: že tu a teraz je skutočné. Ak teda chceme hľadať skutočnosť, už je tu. Alebo, ako povedal Wittgenstein, miesto, kam sa pokúšame dostať, musí byť miesto, na ktorom už sme.^[18]

Ak vstanem a pobehujem po miestnosti, svojou činnosťou robím vesmír skutočným. Ak sedím tu, robím vesmír skutočným. To, že vesmír robí vesmír skutočným, naznačuje, že tu nie som ja: medzi mnou a vesmírom nie je oddelenie, takže vesmír robí sám seba skutočným.^[18]

Proti tradičnému budhizmu

Otázka: Prečo je to vyjadrené tak silne, voči čomu to stálo?

Stálo to proti tradičnému budhizmu. Majster Dógen chcel odstrániť všetky nesprávne výklady a zvláštne presvedčenia, ktoré vtedy boli v Japonsku: sekty, v ktorých mnísi stáli pod vodopádmi, a iné sekty, ktoré robili rukami zvláštne znaky a spievali meno Buddhu. Chcel vytvoriť niečo veľmi jednoduché, realistické, čo sa naučil v Číne.^[19]

Chcel povedať, že budhizmus je o skutočnosti, nie o pálení kadidla. Kadidlo môžete páliť, ak chcete, ale ide o niečo nazývané skutočnosť a skutočnosť v budhizme znamená skutočnosť – skutočnosť tu.^[20]

Otázka: Ktorému tímu fandil?

Fukui Rovers.^[20]