[92]
生死
Shoji
Život a smrť
Oslobodenie je v samotnom živote a smrti, bez odporu a pripútanosti
Zdroj: autorizovaný preklad
Master Dogen’s Shobogenzo, Book 4 (Windbell Publications) —
© 1999 by Gudo Nishijima and Chodo Cross. All rights reserved.
Slovenský preklad z autorizovaného anglického prekladu: Dogen Sangha Česko-Slovensko, 2026.
© 1999 by Gudo Nishijima and Chodo Cross. All rights reserved.
Čo hovorí tento text (jednominútový prehľad) — O týchto prehľadoch
Malé čísla, napríklad 93, vedú na úsek úplného textu, z ktorého veta prehľadu vychádza. Kliknutím sa tam dostaneš a tlačidlom Späť sa vrátiš sem.
Podľa Dógena sa oslobodenie nachádza v samotnom živote a smrti, keď ich neodmietame ani sa k nim nepripútavame.93 Život a smrť sú samy nirvánou — oslobodením, ktoré hľadáme —, nie prekážkami, ktoré treba nechať za sebou. Hľadať buddhu mimo nich je ako obrátiť sa na juh a dúfať, že uvidíme Polárku.
Zrodenie má vlastný okamih s minulosťou pred ním a budúcnosťou po ňom. Aj smrť má vlastný okamih so svojou minulosťou a budúcnosťou. Podľa Dógena je omyl predstavovať si, že samo zrodenie putuje časom, až sa zmení na smrť. Tento život a smrť nazýva posvätným životom buddhu.95 Snahou zbaviť sa ich tento život strácame, ale strácame ho aj vtedy, keď sa k nim pripútavame.
Stať sa buddhom opisuje prostredníctvom konkrétneho spôsobu života. Patrí k nemu vyhýbanie sa zlému konaniu a hlboký súcit s každou živou bytosťou. Patrí k nemu aj úcta k tým nad nami a starostlivosť o tých pod nami, bez nevraživosti či baženia po veciach. Hovorí aj o mysli bez myšlienok a zármutku. Záverečný pokyn znie: nehľadať nič mimo tohto spôsobu života.97
Sho znamená „život“ a ji „smrť“, takže shoji znamená „život a smrť“. Hoci slová „život“ a „smrť“ jestvujú vo všetkých jazykoch, majster Dógen hovorí, že intelektuálne nedokážeme porozumieť, čím sú náš život a smrť. Ich význam je vložený do samotného nášho skutočného každodenného života. V tejto kapitole vysvetľuje život a smrť ako skutočný okamihový stav v prítomnom okamihu. V našom každodennom živote jestvujú život i smrť v nerozdelenej celistvosti.
[93] Pretože v živote a smrti je buddha, niet života a smrti. Inak môžeme povedať: Pretože v živote a smrti niet „buddhu“, neblúdime v živote a smrti.1 Tento význam vyslovili Kassan2 a Jozan.3 Sú to slová dvoch zenových majstrov; sú to slová ľudí, ktorí získali pravdu, a preto rozhodne neboli vyslovené nadarmo. Človek, ktorý sa chce oslobodiť od života a smrti, by mal túto pravdu iba osvetliť. Ak niekto hľadá buddhu mimo života a smrti, je to ako ukazovať vozom na sever a smerovať do [južnej krajiny] Etsu, alebo ako byť obrátený na juh a dúfať, že uvidí Polárku. Znamená to hromadiť stále viac príčin života a smrti a úplne stratiť cestu oslobodenia. Keď pochopíme, že iba samotný život a smrť sú nirvánou, niet čo nenávidieť ako život a smrť ani k čomu sa upínať ako k nirváne. Až vtedy jestvuje prostriedok, ako sa oslobodiť od života a smrti. Chápať, že prechádzame od zrodenia4 k smrti, je omyl. Zrodenie je stav v jednom okamihu; už má minulosť a bude mať budúcnosť. Preto sa v Buddha-Dharme hovorí, že ukázanie sa je práve neukázanie sa.5 Zánik6 je tiež stavom v jednom okamihu; aj on má minulosť a budúcnosť. Preto sa hovorí, že miznutie je práve nemiznutie.7 V čase zvanom život nie je nič okrem života. V čase zvanom smrť nie je nič okrem smrti. Keď teda prichádza život, je to iba život, a keď prichádza smrť, je to iba smrť; keď im čelíš, nehovor, že im budeš slúžiť,8 ani si ich neželaj.
[95] Tento život a smrť sú práve posvätným životom buddhu. Ak ich nenávidíme a chceme sa ich zbaviť, znamená to iba chcieť stratiť posvätný život buddhu. Ak v nich uviazneme, ak sa pripútame k životu a smrti, aj to znamená stratiť posvätný život buddhu. Uzavierame sa do stavu buddhu. Keď nemáme odpor ani túžbu, až vtedy vstupujeme do mysle buddhu. Neuvažujme o tom však mysľou a nehovorme o tom slovami. Keď jednoducho pustíme vlastné telo a vlastnú myseľ a vhodíme ich do domu buddhu, z buddhovej strany sa uvedú do činnosti; potom, keď sa mu aj ďalej podriadime, bez vynaloženia akejkoľvek sily a bez vynaloženia akejkoľvek mysle, oslobodíme sa od života a smrti a staneme sa buddhom. Kto by chcel zotrvávať v mysli?
[97] Jestvuje veľmi ľahká cesta, ako sa stať buddhom. Nedopúšťať sa previnení; nebyť pripútaní k životu a smrti; prejavovať hlboký súcit so všetkými živými bytosťami, ctiť si tých nad sebou a ľutovať tých pod sebou; byť bez mysle, ktorá nemá rada desaťtisíc vecí, a bez mysle, ktorá po nich túži; mať myseľ bez myšlienok a bez zármutku: toto sa nazýva buddha. Nehľadaj nič iné.
Shobogenzo Shoji
Rok nie je zaznamenaný.
Poznámky
Sú to Dógenove varianty výrokov, ktoré sa objavujú v Keitoku-dento-roku, kap. 7: Jozan hovorí Kassanovi: „Pretože v živote a smrti niet buddhu, nie je to život a smrť.“ Kassan hovorí: „Pretože v živote a smrti je buddha, neblúdime v živote a smrti.“ ↩︎
Majster Kassan Zen-e (805–881), nasledovník majstra Sensua Tokujoa. Na podnet majstra Dogoa Enchiho navštívil majstra Sensua a pod jeho vedením uskutočnil pravdu (pozri kap. 14, Sansui-gyo, a Shinji-shobogenzo, časť 1, č. 90). Neskôr žil a učil na hore Kassan. Jeho posmrtný titul bol Veľký majster Denmyo. ↩︎
Majster Jozan Shin-ei (dátumy neznáme), nasledovník majstra Isana Reiyua. ↩︎
生 (SHO) znamená „zrodenie“, „život“, „vznikanie“ alebo „ukázanie sa“. ↩︎
生すなはち不生 (SHO sunawachi FUSHO). 不生 (FUSHO), „neukázanie sa“, vyjadruje okamihovosť. Pozri napríklad kap. 3, Genjo-koan. ↩︎
滅 (METSU) znamená „zánik“, „smrť“, „ustanie“ alebo „miznutie“. Všeobecne 生死 (SHOJI) naznačuje „život a smrť“, zatiaľ čo 生滅 (SHOMETSU) „ukázanie sa a miznutie“; 滅 (METSU) však znamená aj „smrť“. ↩︎
滅すなはち不滅 (METSU sunawachi FUMETSU). 不滅 (FUMETSU), „nemiznutie“, tiež vyjadruje okamihovosť — prítomný okamih je nezávislý, preto sa neukazuje z minulosti ani nemizne do budúcnosti. ↩︎
„Slúžiť životu“ alebo „byť otrokom života“ znamená napríklad postoj hypochondra alebo človeka prehnane sústredeného na zdravie. „Slúžiť smrti“ opisuje postoj drogovo závislého alebo človeka, ktorý jazdí nerozumne rýchlo. „Čeliť“ naznačuje oddelenosť. ↩︎