Nagardžunova Mulamadhyamakakarika

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame vypočuť si aj pôvodný zvukový záznam.

Na začiatku prednášky by som chcel podať akúsi všeobecnú teóriu budhizmu, najmä na základe indickej budhistickej knihy s názvom Mulamadhyamakakarika, pretože som nedávno preložil Mulamadhyamakakariku zo sanskrtu do japončiny a vydal som ju v jednom vydavateľstve. Pri preklade som si všimol základ budhistického myslenia jej autora Nagardžunu. Tak si myslím, že je pre vás dosť zaujímavé poznať jej filozofický systém. Na začiatku knihy nájdeme štyri veršované riadky.

Tieto štyri veršované riadky naznačujú základný pohľad Gautamu Buddhu, ktorý bol zakladateľom budhistickej filozofie. Tie štyri riadky opisujú tento svet. Tento svet opísal ako neskrytý. Neobjavil sa až teraz; inými slovami, tu pred nami už bol. Tiež o ňom povedal, že nie je až taký okamžitý, ale ani večný. Ďalej uviedol, že tento svet neslúži žiadnemu inému cieľu, a preto existuje sám pre seba. A povedal, že tento svet neprichádza, tento svet neodchádza.

Tieto slová naznačujú, že tento svet existuje v prítomnom okamihu. A autor Nagardžuna povedal, že Gautama Buddha nám hlásal tieto pokojné, vynikajúce slová. Takže keď čítame túto báseň, môžeme si všimnúť, že budhistická myšlienka autora, majstra Nagardžunu, je prijať tento svet taký, aký je. Takže prijať tento svet taký, aký je, to je základ budhistického myslenia. A povedal, že neexistuje ani subjektivita, ani objektivita. Tak by som chcel túto myšlienku vysvetliť na tabuli. My budhisti veríme v existenciu Dharmy.

Nagardžuna povedal na začiatku knihy: prijať tento svet taký, aký je. Potom v prvom verši prvej kapitoly poprel existenciu subjektivity a objektivity. Takže musím vysvetliť význam subjektivity a objektivity. Subjektivita je to, čo si myslíme, a objektivita znamená to, čo vnímame. Ľudia zvyčajne premýšľajú o tomto svete pomocou svojej intelektuálnej schopnosti. Zvyčajne o ňom uvažujú zvonka tohto vesmíru, čiže Dharmy, a tak si o tomto svete môžeme utvoriť predstavu.

Nagardžuna hovorí, že predstava, čiže to, čo si myslíme, je iba povrchný opis Dharmy, čiže tohto sveta. Takže Nagardžuna tvrdí, že to, čo si myslíme, neexistuje vnútri Dharmy. Tiež tvrdí, že objektivita neexistuje. To znamená, že keď sa pozeráme na tento svet prostredníctvom svojich zmyslových orgánov, môžeme získať mnoho druhov zmyslových podnetov (sense stimuli), ale zmyslové podnety sú tiež obrazom na povrchu Dharmy.

Takže Nagardžuna tvrdí, že taká objektivita, čiže to, čo vnímame, v Dharme neexistuje. Keď počúvame túto myšlienku, zvyčajne nám pripadá veľmi zvláštna, pretože máme vynikajúcu civilizáciu a v našej civilizácii je to, čo si myslíme, veľmi dôležité. To, čo si myslíme, nazývame myšlienkami, a niektorí filozofi tvrdia, že myšlienky sú práve skutočná existencia. Napríklad v Grécku bol slávny filozof menom Platón a ten tvrdil, že to, čo si myslíme, čiže idey, sú práve skutočnosť. Idey sú existencia. Takže keď uvažujeme o takej situácii, Nagardžunova myšlienka je úplne opačná. Zároveň poprel existenciu zmyslových podnetov.

Zmyslové podnety existujú iba v našich zmysloch. Takže je pre nás ťažké myslieť si, že také zmyslové podnety sú práve svet. Takže Nagardžuna poprel existenciu zmyslových podnetov ako skutočnosti. Ale v našej oblasti filozofie existuje ešte jeden slávny smer, ktorý sa nazýva materializmus. Materializmus tvrdí, že to, čo vnímame, je práve hmota, a to je práve skutočná existencia. Takže Nagardžunova myšlienka sa líši aj od takej materialistickej filozofie. Keď o tom uvažujeme, môžeme si myslieť, že Nagardžunova myšlienka je silná kritika našej civilizácie, ktorú si teraz užívame.

Naša civilizácia je založená na idealistickej filozofii, čiže na tom, čo si myslíme. A naša civilizácia je založená na tom, čo vnímame. Ale Nagardžuna tvrdil, že to, čo si myslíme, nie je skutočnosť a to, čo vnímame, nie je skutočnosť. Takže trval na existencii Dharmy, ktorá je odlišná od toho, čo si myslíme, alebo od toho, čo vnímame. Keď uvažujeme o budhizme, toto pochopenie je veľmi dôležité. Zvyčajne si myslíme, že to, čo si myslíme, je práve pravda, alebo že to, čo vnímame, je práve hmota a hmota je iné meno pre pravdu. Ale Nagardžunova myšlienka je iná.

Existuje niečo, čo sa nazýva Dharma, a to, čo si myslíme, je povrchný obraz Dharmy. To, čo vnímame, je povrchný povrch Dharmy. Na základe tejto myšlienky jeho myslenie ide ďalej. V druhom verši kapitoly vymenoval štyri veci, o ktorých nemôže pochybovať. Z tých štyroch je prvá rozum (reason), druhá je vonkajší svet, tretia je prítomný okamih a štvrtá je skutočnosť. Uviedol tieto štyri a opísal ich ako obsahy viery.

Opísal, že sú štyri obsahy viery. Takže sa domnievam, že slovo viera (belief) použil preto, že existenciu tých štyroch nemožno doložiť (testify). Veril v existenciu tých štyroch, ale doložiť ju je pre neho nemožné. Overiť (verify)... potvrdiť (certify). Takže v tie štyri veril, ale všimol si, že potvrdiť existenciu tých štyroch presahuje ľudské schopnosti. Tak použil slovo viera. A potom uviedol, že okrem nich existuje niečo skutočnejšie, a tým skutočnejším je konanie (action). Takže si všimol existenciu konania v našom každodennom živote. A prítomný okamih je čas, keď existuje konanie. A Nagardžuna naznačil, že konanie a Dharma môžu byť to isté.

Takže podľa jeho myšlienky tento svet existuje v prítomnom okamihu ako konanie a konanie je práve Dharma. To je základný filozofický systém Nagardžunu. Táto myšlienka nám znie trochu zvláštne, alebo veľmi zvláštne. Ale na základe tejto myšlienky opísal filozofiu, ktorá je založená na konaní. Mulamadhyamakakarika, čiže Piesne strednej cesty (Songs of Middle Way), neobsahuje žiadny opis zazenu. Ale zároveň si uvedomujem, že bez skúsenosti zazenu by k tejto myšlienke nikdy nedospel, pretože vo svojich iných dielach o zazene toľko písal.

Takže si myslím, že ako záver svojho budhistického myslenia napísal Madhyamaka-kariku ako základnú teoretickú štruktúru budhizmu. Preto neopisuje prax. Ale zároveň si myslím, že bez praxe by sa táto myšlienka v jeho mysli nikdy nemohla objaviť, pretože tvrdí, že keď konáme, sme na tomto mieste, čiže v Dharme. Mnohé myšlienky sú založené na našom premýšľaní o Dharme a mnohé materialistické filozofie vznikli, keď sme sa na Dharmu pozerali zvonka. Ale náš život je práve v Dharme. Preto ak chceme poznať Dharmu, musíme vstúpiť do samotnej Dharmy.

Keď premýšľame o Dharme zvonka Dharmy, môžeme mať myšlienky o Dharme. Ale myšlienky o Dharme sú odlišné od samotnej Dharmy. Keď sa pozeráme na Dharmu zvonka sveta, môžeme získať zmyslové podnety z povrchu Dharmy. Ale také zmyslové podnety neznamenajú skutočný pocit, ktorý máme, keď žijeme v Dharme.

Takže budhizmus tvrdí, že by sme si mali uvedomiť, že žijeme v Dharme. Na základe takej skúsenosti môžeme Dharmu naozaj spoznať, nie intelektuálne, nie zmyslovo; v skutočnosti môžeme Dharmu poznať prostredníctvom konania, prostredníctvom skúsenosti. Preto tento filozofický systém naznačuje nevyhnutnosť praktizovať zazen. Na základe tejto teórie môžeme pochopiť nevyhnutnosť praktizovať zazen. A na základe tejto filozofie si budhizmus tak nesmierne ctí konanie. Budhizmus je filozofia, ktorá je založená na konaní, čiže na Dharme, čiže na skutočnosti. A na základe tejto filozofie môžeme mať veľmi silnú úctu k morálke.

Teraz žijeme na konci moderného veku a máme veľmi rozvinuté, vynikajúce vedy. Na základe takých vedeckých metód môžeme mať veľmi silnú ničivú moc; jedným príkladom sú atómové bomby. Takže ak použijeme také mocné zbrane, môžeme ľudskú civilizáciu úplne zničiť. V takej situácii potrebujeme práve samotnú morálku. Kritérium, ako sa správať, je dnes najdôležitejšou vecou na svete. A keď uvažujem o tejto situácii, cením si hodnotu filozofie, ktorá je založená na konaní.

Na základe takej filozofie si môžeme tak veľmi ceniť hodnotu cností. A vďaka takým cnostiam môžeme v budúcnosti prežiť. Bez takých morálnych kritérií je otázne, či v budúcnosti prežijeme, alebo nie. Takže v tomto zmysle musíme uvažovať o význame budhistickej filozofie. Budhistická filozofia je založená na skutočnosti. Budhistická filozofia je založená na morálke. Budhistická filozofia je založená na konaní. A budhistická filozofia je založená na ľudských fyzických podmienkach. Tieto štyri faktory spôsobujú, že budhizmus existuje.

Takže keď uvažujem o tejto situácii a o Nagardžunovom zámere pri opise budhizmu, všímam si, že existencia budhizmu v dnešnom svete je veľmi dôležitá pre ľudskú existenciu v budúcnosti. Moja dnešná prednáška je skôr príliš abstraktná, takže si myslím, že nie je veľmi zaujímavá. Ale uvažovať o takých teoretických veciach je tiež dôležité pre štúdium budhizmu. Teraz by som chcel svoju prednášku ukončiť a mať čas na otázky a odpovede.

Otázka: Pred 17 rokmi, pri mojej prvej účasti na vašom seminári, ste raz veľmi dôrazne povedali: Môžete nás naučiť celý budhizmus po anglicky. A mnoho rokov vo mne zostávala pochybnosť, pretože hoci ste vysvetľovali štyri filozofie, niečo chýbalo. Ale pri vašom dnešnom vysvetlení cítim úplné uspokojenie.

Nishijima: Ďakujem veľmi pekne.

Otázka: Takže mám veľkú radosť. Niečo vo vysvetlení, rozum, vonkajší svet, prítomný okamih, skutočnosť a vaše štyri pohľady na konanie, sa napokon presne zhoduje s mojou skúsenosťou. (smiech) Takže ďakujem veľmi pekne. Trvalo vám to dlho.

Nishijima: V Madhyamaka Karike, výrokoch strednej cesty, poprel existenciu duše (soul), ducha (spirit). Je v nej o tom jedna kapitola. V tej kapitole úplne poprel existenciu duše alebo ducha a keď som to čítal, bol som dosť prekvapený. Predtým som pochyboval, či duch existuje, alebo nie. A v Shobogenzo majster Dógen tiež opísal neexistenciu ducha. Ale mnohé náboženstvá zvyčajne veria v existenciu duše alebo ducha. Preto som kolísal medzi dvoma možnosťami: duch existuje, alebo duch neexistuje.

Ale podľa myšlienky majstra Dógena v Shobogenzo si musím myslieť, že duch neexistuje. A v Madhyamaka Karike Nagardžuna tiež trvá na neexistencii duše alebo ducha. Takže v základe budhizmu môže byť taká myšlienka pravdivá. Takže podľa tejto myšlienky som dospel k akémusi dosť jasnému rozhodnutiu o duši alebo duchu. A podľa budhistickej myšlienky je Dharma niečo, čo zahŕňa ducha aj hmotu. Duch a hmota neexistujú nezávisle. Duch je ľudský pojem. Hmota je tiež ľudský pojem. Dharma existuje a duch neexistuje. To je budhistická myšlienka o duchu.

V Madhyamaka Karike písal o nirváne a povedal: Nirvána je práve náš každodenný život. V Shobogenzo majster Dógen tiež povedal: Náš každodenný život je nirvána. Nirvána je práve náš každodenný život. Takže budhistická myšlienka je vždy realistická, nie idealistická a nie materialistická.

Na základe takej realistickej filozofie môžeme otvoriť nový vek, v ktorom môžeme žiť na základe skutočnosti. Táto filozofia je veľmi dôležitá, keď myslím na situáciu vo východnej Ázii, kde sa vedú vojny. Myslím si, že ak sa obe strany spoliehajú na samotnú skutočnosť, niet rozdielu. Je nemožné, aby mali odlišný základ. A v takej situácii si uvedomia, že nie je potrebné bojovať. Nie je potrebné stláčať spúšť pušiek.

Takže spoliehať sa na samotnú skutočnosť je pre ľudské bytosti veľmi dôležitý postoj, myslím. A budhistická myšlienka naznačuje taký obsah. Keď čítam Mulamadhyamaka-kariku, myslím si, že budhizmus nie je náboženstvo, ale samotná filozofia, pretože obsah Mulamadhyamaka-kariky je iba filozofia, iba teória, a v knihe nenachádzam vôbec nijaký náboženský postoj. V starovekej Indii sa niektorí ľudia spoliehali na takú filozofiu a riadili podľa nej svoj život. Takže sa domnievam, že v 21. storočí alebo neskôr ľudské bytosti dospejú k realistickej filozofii.

S realistickou filozofiou môžeme cítiť, že nie je potrebné bojovať. Na základe skutočnosti môžeme pri mnohých problémoch dospieť k spoločným záverom. Takže dúfam, že sa takého veku v budúcnosti dočkáme. Samozrejme, vtedy už nebudem žiť. Ale mám takú nádej do budúcnosti ľudskej spoločnosti. Sú nejaké otázky?

Otázka: Veľmi konkrétna otázka. Hovoríte, že duch neexistuje. Niekedy používame ducha tak nejako každodenne. Napríklad tento týždeň mám nádchu, takže fyzicky sa necítim veľmi dobre. Ale vo svojom duchu sa niekde cítim celkom šťastne. Takže tomu „niekde“ hovorím duch. Je to ten istý duch, ktorý Nagardžuna popiera?

Nishijima: V tom zmysle je duch slovo. Slovo duch naznačuje niečo. Niečo existuje, ale duch neexistuje. To je jeho myšlienka. Takže Dharma existuje, ale ľudské myšlienky a zmyslové podnety nie sú skutočná existencia.

Otázka: Ale nepopiera naše pocity, ktoré zhŕňame pod slovo duch.

Nishijima: Áno. Nepopiera hodnotu pojmov. Ale nemali by sme si myslieť, že pojem je skutočná existencia.

Otázka: Čo majster Nagardžuna myslí slovom rozum?

Nishijima: Rozum je mentálna schopnosť: schopnosť myslieť, schopnosť vnímať. Mentálna funkcia sa nazýva rozum. To je môj výklad.

Otázka: Verí, že popiera subjektivitu, objektivitu, premýšľanie o. A rozum je súčasťou funkcie myslenia.

Nishijima: Takže jeho myšlienka je iná. Keď poprel subjektivitu a objektivitu, domnievam sa, že našiel niečo, o čom nemožno pochybovať. Takže je niečo, v čo musí veriť, a tie objekty sú štyri. To je jeho myšlienka. Takže nepotvrdzuje existenciu subjektivity. Potvrdil existenciu Dharmy, ale nepotvrdzuje existenciu subjektivity. Ale v inej oblasti uvažoval o niečom, o čom nemožno pochybovať, a to sú tie štyri.

Otázka: Rozum je v istom zmysle niečo, čo sa nedá kategorizovať, čo je, hádam, ako naša objektívna prirodzenosť, ale presahuje objektivitu, myslím tým naše myšlienky.

Nishijima: Takže tie štyri sú jeho vlastný skutočný pocit.

Otázka: A vonkajší svet je náš subjektívny pocit.

Otázka: Rozum? Nie, to, čo ste povedali.

Otázka: Nie.

Otázka: Inak nemôžeme o tom slove vôbec diskutovať. Rozum znamená spôsob, ako použiť myslenie na vysvetlenie, nie? Rozum.

Nishijima: Takže rozum som použil ako mentálnu funkciu.

Otázka: Ako sa to povie po japonsky?

Nishijima: Risei. Risei je v japončine dosť filozofické slovo, takže zvyčajne používame kokoro.

Otázka: Kokoro. Pôsobenie mysle.

Nishijima: Áno, tak to myslím.

Otázka: Takže môžeme veriť v pôsobenie mysle, ale on popiera, že to, čo myseľ vidí, je skutočnosť.

Nishijima: Áno, to je jeho myšlienka.

Otázka: Ale proces pôsobenia mysle sa nazýva rozum.

Nishijima: Takže to nemohol poprieť.

Otázka: Nemôžete to poprieť.

Otázka: Presne ako vonkajší svet: nemôžete poprieť, že niečo existuje, ale naše pojmy o ňom sú naše... Bola tu ešte jedna vec, ktorú povedal: že Nagardžuna popiera okamžitosť tohto sveta.

Nishijima: Čas opísal v jednej kapitole a v nej naznačuje, že čas súvisí s existenciou a existencia súvisí s časom. Taká myšlienka je veľmi podobná myšlienke majstra Dógena v Shobogenzo alebo je s ňou rovnaká. Takže môžeme nájsť mnoho podobností medzi myšlienkami majstra Dógena a Madhyamakou.

Otázka: Myslím, že Nagardžuna poprel okamžitosť aj večnosť, obe spolu.

Nishijima: Nie je to filozofický opis, ale keď sa pozeráme na tento svet, nezdá sa okamžitý, ale nezdá sa ani večný.

Otázka: Takže obe spolu.

Nishijima: Áno. Keď na základe tejto filozofie uvažujem o ľudskej spoločnosti, dnes sú inteligentní ľudia ctení a ctení sú aj ľudia, ktorí majú bystrý zmysel. Ale myslím si, že ľudia, ktorí nerobia nič zlé, nie sú až takí ctení. Najmä v japonskej spoločnosti, najmä po druhej svetovej vojne, Japonci neveria ľuďom, ktorí nerobia nič zlé. Preto si myslím, že kritériá morálky nie sú v spoločnosti, v ktorej žijeme, až také dôležité.

Otázka: Znamená to, že spoločnosť si nemyslí, že je to dôležité.

Nishijima: Takže ľudia v tej spoločnosti nectia hodnotu morálky. Podľa japonského príslovia je čestný človek hlúpy. Toto príslovie je veľmi silné, je to akási filozofia, a v japonskej spoločnosti je veľmi rozšírené. A ďalšie príslovie: červený signál na ulici nás nevystraší, keď prechádzame cez cestu spolu s mnohými ľuďmi. Aj v tejto myšlienke nie je až také dôležité, či dodržiavať pravidlo, alebo nie. Moc mnohých ľudí je silná. Takže aj toto je popretie morálnej hodnoty.

Otázka: To platí aj v Tokiu, napríklad.

Nishijima: Áno.

Otázka: Je to dosť zaujímavé. Na Západe, ak je skupina ľudí a jeden človek prechádza, potom si ľudia predstavujú akési rovnaké právo každého jednotlivca. Ale v Japonsku má skupina, ktorá kráča týmto smerom, oveľa väčšiu moc ako jednotlivec, ktorý kráča týmto smerom, takže jednotlivec musí ustúpiť nabok.

Nishijima: Áno. Také pomery v japonskej spoločnosti neboli vždy. Pred vojnou bola situácia trochu iná. Takže si myslím, že dnešná japonská situácia by sa mala zmeniť, a preto sa o to usilujem.

Otázka: Keď vidím skupinu Japoncov, ako ku mne kráča ako skupina, vždy sa chcem pretlačiť priamo stredom. Je to veľmi hrubý pocit, ale vždy to chcem urobiť. Čo mi poradíte?

Nishijima: Dodržiavať pravidlá krajiny je dosť dôležité. Keď krajina rozhodla, že by sme mali chodiť po pravej strane, mali by sme chodiť po pravej strane. Ak krajina rozhodla, že by sme mali chodiť po ľavej strane, mali by sme chodiť po ľavej strane. A je dosť zvláštne, že v Japonsku dnes také pravidlá nie sú veľmi jasné. Niektorí ľudia chodia po pravej strane a niektorí ľudia chodia po ľavej strane. Takže niektorí ľudia si myslia, že dodržiavať pravidlá nie je veľmi primerané. Riadiť sa skutočnou situáciou bez pravidiel je jeden postoj a jeden druh filozofie.

Takže obnoviť morálku je, myslím, v japonskej spoločnosti veľmi dôležitý bod. A aby sme obnovili morálku, musíme sa spoliehať na budhistickú filozofiu, ktorá je založená na samotnom konaní. Na základe tejto filozofie môžeme teoreticky vysvetliť, prečo by sme mali dodržiavať morálku. Takže aby sme to vysvetlili teoreticky, potrebujeme filozofiu, ktorá je založená na konaní. Dobre? Takže na konci prednášky poďme zarecitovať Fueko.

[recitácia, 00:51:29–00:53:04]