Keď sa hlinené byvoly rozpustia

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame vypočuť si aj pôvodný zvukový záznam.

Lucia mi práve povedala, že keď bol jej pes Finny veľmi malý, mal veľmi, veľmi veľa energie, takže ho museli naučiť pokojne sedieť. Viem si predstaviť, ako ten malý pes skáče, skáče, skáče, behá všade. Takže aby pokojne sedel, musel mať veľmi tvrdý výcvik. A pripomenulo mi to zazen.

Myslím si, že zazen je to isté ako výcvik Finnyho. Cvičíme sa v sedení a zvyčajne sú dva problémy, pre ktoré je to ťažké. Tri problémy. Ale tak či tak, jeden je ten, že keď máme veľa energie, sedí sa nám ťažko. Takže si myslím, že napríklad pre deti je ťažké sedieť. Nechcú sedieť bez pohnutia; chcú poskakovať. A aj pre nás je niekedy ťažké sedieť, keď sa v nás hýbe veľa energie, alebo napríklad keď sme veľmi nahnevaní alebo cítime veľmi silnú túžbu alebo niečo také. Vtedy je veľmi ťažké sedieť, lebo máme veľa energie, ktorá chce von. Takže si myslím, že v takej situácii je niekedy lepšie robiť niečo iné.

Ak sa do sedenia nútime, je to veľmi ťažké, keď máme veľa energie. Pamätám si jedného mladého muža, ktorý asi pred desiatimi rokmi sedával v našej skupine v Bristole. Bol mladý, takže mal veľa energie, pravdepodobne veľa sexuálnej energie, a mal veľa problémov s priateľkami, lebo mal veľa energie, a nedokázal sedieť. Veľmi sa snažil sedieť a videl som ho tam sedieť, ako si stále mení nohy, stále dookola, pár rokov. Tak som mu povedal: Choď a ži svoj život. Je to lepšie. A on to urobil a osem rokov sme ho nevideli. Ale potom sa vrátil a... Možno má teraz menej energie, takže sa mu sedí ľahšie. Takže si myslím, že najmä pri mladých ľuďoch, ktorí majú veľa energie, v porovnaní napríklad so mnou, svoju energiu potlačiť nemôžeme, aj keď si myslíme, že zazen je to najväčšie na svete.

Musíme ísť s tokom energie. Nemôžeme ju nasilu stočiť iným smerom. A nemusíme to posudzovať: Aha, mal by som byť bez pohnutia. Takže keď sa cvičíme, môžeme sedieť vtedy, keď sedieť môžeme.

To je môj prístup. Niektorí učitelia hovoria, že by ste sa mali cez tú bariéru pretlačiť nasilu. Takže hovoria: Nehýbte sa, nehýbte sa, prinúťte sa sedieť a pretlačte sa cez bariéru niekam inam.

Druhý problém, ktorý máme so zazenom, ilustruje tento kóanový príbeh. Raz v stredovekej Číne sa dvaja mladí mnísi prechádzali po svahu ďaleko od chrámu. Prešli cez malý potok, a keď ho prechádzali, jeden z nich si všimol kapustný list, ktorý plával dolu potokom. Tak povedal druhému mladému mníchovi: Aha, určite musí niekto bývať vyššie proti prúdu. Poďme ho nájsť. Lebo v tých časoch žilo na svahoch osamote veľa ľudí, mníchov aj iných. A povedali starému mníchovi: Čo tu robíte, že tu žijete? A starý mních povedal: Neviem. Ale kedysi tu boli dva hlinené byvoly, ktoré spolu bojovali. Ale obidva vošli do mora a rozpustili sa. Takže teraz žijem pokojne na tejto hore.

Takže dva byvoly z hliny a stále bojovali. Ale kým bojovali, vošli do mora a vo vode sa rozpustili.

Takže starý mních vysvetľoval niečo, čo sa deje nám. Inými slovami, máme v sebe dva rôzne uhly pohľadu a tieto dva uhly pohľadu spolu bojujú: najprv tento, potom tamten, potom tento, potom tamten. Ale keď mních povedal, že byvoly sú z hliny, naznačoval, že nie sú skutočné. Keď povedal, že vošli do mora, naznačoval prax zazenu. Je možnosť, že počas zazenu vojdú do mora a rozpustia sa.

Takže si myslím, že je to pekný príbeh, ktorý ilustruje niečo, čo sa deje každému, lebo ľudské bytosti majú v sebe rôzne uhly pohľadu.

Bol jeden slávny psychiater, ktorý žil v... možno zomrel okolo roku 1960. Bol to Menninger?

Roman: Nebo Fromm?

Mike: Áno, buď Erich Fromm, alebo Karl Menninger, zabudol som ktorý, napísal knihu Love Against Hate (Láska proti nenávisti).

Roman: Erich Fromm.

Mike: Fromm. A ďalšiu knihu s názvom Man Against Himself (Človek proti sebe samému). Keď ich čítate, obe tieto knihy sú veľmi staromódne. Boli napísané v štyridsiatych rokoch. Ale hovoria o vnútornom konflikte. V jednej z tých kníh, zabudol som v ktorej, možno v Man Against Himself, vysvetľoval, že napríklad keď máme v sebe konflikt, ktorý sa týka iného človeka, vytvoríme si v sebe obraz toho človeka a potom bojujeme proti obrazu, ktorý sme si vytvorili.

Pamätám si, že som mal často veľa problémov s mamou. Zomrela pred takmer dvadsiatimi rokmi. Ale keď žila, často som mal v sebe s ňou konflikt. A keď som čítal tú knihu, Frommovu knihu, uvedomil som si, že v tom konflikte som bol proti sebe. Bojoval som sám so sebou. Tak som sa snažil na to pamätať. Lebo si myslím, že obraz niekoho iného, ktorý si v sebe vytvoríme, je len hlina. Takže hoci je ten kóanový príbeh z 10. storočia, obraz hlineného byvola je veľmi presný.

Takže o tom som chcel dnes ráno hovoriť a rád by som počul, či niekto chce niečo povedať. Fyzická bolesť je iný problém.

Účastník: Byl jsem s kamarádem na rockovém koncertě a ten kamarád se pohádal s jedním ze svých bratrů. Došlo tam na fyzickou potyčku: tenhleten můj kamarád dal svýmu bráchovi pěstí do obličeje. Později se spolu nějak dostali ven a tam se ještě strkali asi dvacet minut. No a potom se tenhleten kluk vrátil dovnitř, vrátil se na ten rockový koncert a měl oči plné slz. Sedl si na židli a začal brečet, protože se cítil příšerně provinile za to, že dal svýmu bráchovi pěstí do obličeje, a připadal si jako nejhorší člověk na světě. Až do té doby jsem to chápal. Ale to rozštěpení na dvě osobnosti v něm, jakoby na ty dva hliněný bůvoly, se projevilo hned, protože on říkal, že jak se strkali venku, chytil bráchu takhle za krk a to by byl smrtelný chvat, kdyby ho takhle držel delší dobu. Ale mně bylo jasný, že tam žádnej úmysl bráchu zabít být nemohl. Jenže tenhleten můj kamarád vlastně sám na sebe začal vršit jednu vinu za druhou, aniž by ty viny byly reálný, jako kdyby se rozdvojil na zločince a soudce, který musí toho zločince potrestat.

Mike: Áno.

Účastník: Takže ten zločinec v něm pořád plakal a ten soudce ho pořád trestal nebo bil. Takže ten kluk prostě seděl na židli úplně paralyzovaný a nikdo nevěděl, co s ním má dělat. Později se s tím bráchou poštuchovali znovu. Ale nakonec si to vyřešili, takže jako bráchové se mají rádi. Myslím, že to byla důležitá zkušenost. Myslím, že každý má v sobě dvě protichůdné síly: jedna soudí a druhá je souzená. A to vytváří konflikt, přes který je hodně těžký se přenést.

Účastník: Pre mňa je to paralela k hlinenému byvolovi. Je to moja priama skúsenosť a pravdepodobne ju má veľa ľudí. Mám takú skúsenosť: napríklad nejaký čas dokážem sedieť, alebo niekedy, povedzme týždeň alebo mesiac, jednoducho sedieť nedokážem. Ale niekedy je to zvláštne, lebo veľakrát je to kvôli silným emóciám, ako je hnev alebo starosti, a keď to skúsim, bolo to naozaj smiešne... Ale niekedy mám jednoducho zlosť, jednoducho sedím, päť minút, hodinu, dve, a nešlo to, jednoducho to nešlo. A potom zasa, keď prídem k tomu istému, jednoducho sedím, úplne v pohode, paráda, jednoducho sedím... Takže niekedy je to naozaj úžasné, keď máte čas sedieť a sedíte.

Účastník: [nepočuteľné] mluvila o tom konfliktu mezi dvěma ženami, tak... Moje máma jednou hlídala mou dceru a moje dcera v jednu chvíli udělala něco, co neměla, a máma to prostě nevydržela a plácla ji. A čekala, že se spustí příšerný pláč, příšerná situace. Ale moje dcera se na ni jen podívala a řekla: To bylo rychlý, babi.

Mike: Samozrejme, sú ľudia, ktorí sú veľmi disciplinovaní, veľmi dbajú na disciplínu, takže... Deshimarua som nikdy nestretol. Bol som na sesshine. A počas sedenia Philippe Coupey... A chodil dookola s... A pamätám si, ako sa približoval...

Boris: Áno, sú o tom nejaké príbehy. Niekto ho zle udrel a on vstal a chytil kyosaku na chrbte.

Mike: To bolo preto, lebo ho omylom udreli po hlave alebo niečo také.

Roman: Říkal jste, že jste se rozhodl kyosaku chytit.

Mike: Áno, áno, ale mňa neudrel.

Takže to nefunguje. Ja taký byť nedokážem. Neviem, či na niekoho funguje, keď mu niekto povie: Seď. Neviem si predstaviť, ako v takých situáciách pokojne sedieť. Takže to nedokážem.

Účastník: Ako predtým v [nepočuteľné], keď sa jedno dievča počas zazenu smialo a nemohlo prestať, poslali k nemu muža s kyosaku a ten ho udrel, hoci o kyosaku nežiadalo.

Boris: Boli ste tam?

Účastník: Áno.

Boris: Ako ste sa cítili?

Účastník: Poviem len toľko: myslím si, že kyosaku je v poriadku, keď ho chcete, ale celkovo vytvára v dojo napätie. A keď sa stane to, že sa smialo a nemohlo prestať, myslím, že ho mohli radšej požiadať, aby odišlo, než ho udrieť.

Boris: Ale podľa mňa ste dosť disciplinovaný.

Mike: Ja?

Boris: Áno, povedal by som, že na druhej strane sú aj iné extrémy, keď sú ľudia príliš uvoľnení, smejú sa, rozprávajú sa, a to sa vám nepáči.

Mike: To preto, že som nevrlý starý chlap.

Účastník: A s tou disciplínou mě to připomnělo, jak jsme ještě na základní škole museli sedět s rukama za zády. Nepamatuju si žádné učení, protože jsem se příliš trápila tím, že nemám svobodu. Protože jsem byla dítě.

Účastník: Lidé jsou různí a někteří lidé trpí, když se po nich disciplína nevyžaduje. Ano, jsou to takové dva extrémy, ale když se ve škole nevyžaduje vůbec žádná disciplína, děti taky trpí.

Mike: Rozprával som sa s Lisou, mojou partnerkou, o disciplíne, lebo ona nemá rada, keď jej niekto hovorí, čo má robiť. Povedala, že prišla na retreat. Nepoznala ma. Prišla na môj sesshin v Earth Spirit pri Bristole. A išla sa prejsť s kamarátom a vrátili sa neskoro. Takže všetci sedeli pri stole. Lebo ma videla ako niekoho, kto akoby s tou kávou pozerá a posudzuje. A ja som jej povedal: Ani som si to nevšimol. Možno som sa pozrel, ale nevšimol som si to. A myslím si, že ak ľudia vidia v mojom pohľade niečo také, je to len to, ako sám seba disciplinujem. Takže si uvedomujem, že ľudia niekedy vidia vo mne niečo, čo tam nie je.

Účastník: Projekcia vlastných vecí.

Mike: Áno. Projekcia. Takže niekedy projektujeme na učiteľa alebo na kohokoľvek. Nie vždy.

Roman: Můžu se vás zeptat: ráno před prvním zazenem vypadáte vždycky trochu naštvaně nebo nešťastně, ale cítíte se obvykle nově? Cítíte se ráno normálně, uvolněně? Před prvním zazenem ráno, když je tma, každé ráno. Ne, jen se ptám: cítíte se obvykle ráno před zazenem normálně, nebo jinak? Jinak. Protože vždycky vypadáte nějak přísně a trochu naštvaně.

Mike: Áno. Takže toto je moja projekcia. Ak vyzerám nahnevane alebo prísne, riešim svoje vlastné problémy.

Roman: Ale mohlo by to tak být. I když se cítíte neutrálně, taky si myslíte, že vypadáte neutrálně.

Mike: To vám neviem povedať. Ale ak vyzerám nahnevane, zvyčajne mám v sebe dva hlinené byvoly.

Boris: A dnes ráno ste mali kesu a...

Mike: Áno.

Boris: Skúšali ste nejaký rozdiel, alebo nie?

Mike: Nie, len môj učiteľ vždy, každé ráno, pri prvom zazene urobil tri poklony. Potom obišiel všetkých, aby každému skontroloval pozíciu, a potom si sadol. Takže to je niečo, čo sa mi páči. Jeho vlastne rád nemám, ale vážim si ho, a páči sa mi to niečo, hneď ráno. Poklony pre mňa nič neznamenajú, ale je to pekné cvičenie. Takže keď robím poklony bez kesy a bez zagu, cítim, že niečo chýba. Tak som si ju dnes ráno obliekol. V Japonsku sme v osemdesiatych rokoch mali šťastné sesshiny. Tak som si obliekol kesu.

Účastník: Mám otázku k disciplíne. Možno je pre nás samých niekedy ľahšie dodržiavať disciplínu, ale keď s niekým žijeme, v domácnosti alebo v rodine, vždy je viac uhlov pohľadu a je oveľa ťažšie nájsť rovnováhu. Musíme robiť kompromisy. Existuje nejaké cvičenie alebo...?

Mike: Neviem. Stále na tom pracujem.

Kompromis nemá pravidlá. Kompromis je vždy medzi dvoma konkrétnymi rozdielmi. Takže kde ten kompromis je, nevieme až do tej skutočnej chvíle. Ak dvaja silní ľudia nesúhlasia, kompromis vzíde z ich nesúhlasu. Vzdať sa nesúhlasu. Sú to dva silné názory, ktoré sa tlačia proti sebe, a kompromis je uprostred. Ak sa tento človek svojho silného názoru vzdá, kompromis nie je. Vidno to pri diplomatických rokovaniach. Vo veľmi vážnych situáciách vzíde kompromis z dvoch pozícií sily.

Účastník: Takže, bojujú tie byvoly navždy? Nie. Jednoducho sa odvrátia.

Mike: To je iná situácia, áno. Takže to nie je kompromis. Ak tie dva byvoly zmiznú v mori, s kompromisom nie je problém.

Boris: Ale čo ak každý byvol odíde iným smerom a nezmiznú?

Mike: Áno, to je iný prípad. Ten príbeh znamená dve časti nás samých. Takže ak dve časti nás samých idú rôznymi smermi, staneme sa schizofrenickými. Takže musíme ďalej bojovať. Inak sa staneme nebezpečnými.

No, tak či tak, toto je posledný talk tohto sesshinu, takže by som chcel všetkým poďakovať, že ste ma počúvali. Myslím si, že nielen ľudia, ktorí hovoria, ale aj ľudia, ktorí nehovoria, sú si rovní a prispievajú rovnako. Ďakujem všetkým. Ako asi viete, ja neprídem. Myslím, že možno budete mať sesshin v zime, možno.

Roman: Ano. Chcete to udělat společně s Pavlem a... Takže je nějaké řešení možné? Možná zase příští léto tady. Je možné, že tu příští léto budete.

Mike: Možno, áno, áno. Ale nikdy to nedohodneme skôr ako pár mesiacov vopred, lebo, viete, každý má rušný život, a ja si nie som istý a Pavel si nie je istý. Takže to dohodneme, keď ide o sesshin na budúci rok. Nevieme. Nikdy nevieme skôr ako pár mesiacov vopred, kam pôjdeme alebo čo budeme robiť, lebo tak to robíme.

To je všetko. Na konci som len povedal, že ak budete mať sesshin v zime, nebudem tam, ale dúfam, že sa vydarí. To je všetko. Žiadny podrobný rozhovor.

Boris: Prajeme vám dobré zotavenie.

Mike: Ďakujem. Vlastne neviem. Ak budem mať operáciu bedrového kĺbu, neviem, či budem môcť takto sedieť. Pýtal som sa lekára a povedal: Malo by to byť v poriadku, lebo budete mať nový kĺb. Takže nakoľko sa dá hýbať, neviem. Ale on sedel v seiza.

Účastník: Já bych chtěla taky poděkovat Mikeovi a vám všem, že jsem se mohla zúčastnit. Jsem poprvé na sesshinu. Byla jsem v různých skupinách lidí, ale tady se cítím jako doma.

Účastník: My jsme se včera s Borisem domlouvali, že bychom uspořádali retreat, na Slovensku nebo v Čechách, v zimě, nebo možná dva retreaty. Na druhou stranu si myslím, že i ta situace je šance najít si vlastní cestu. Spousta lidí říká skupina, naše skupina, ale ve skutečnosti žádná skupina Dogen Sangha, žádná pevná skupina Dogen Sangha není a nikdy nebude. Takže Dogen Sangha je i není. Dogen Sangha jste vy všichni, každý z vás, a Dogen Sangha se vždycky vytvoří, když uspořádáme nějaký retreat. Ale na druhou stranu si myslím, že je nesmírně důležité mít možnost sdílet vlastní zkušenosti, praktikovat spolu a neulpívat pouze v tom svém uzavřeném životě, ve svých vlastních názorech. Já chci pokračovat v tradici těch sesshinů, ale je to na každém z vás, jestli přijedete. Bez vás žádné retreaty nebudou, a my bychom chtěli pokračovat i bez Mikea.

Mike: Chcel by som len poďakovať Romanovi za tlmočenie, čo je veľmi únavná práca.

Roman: Ale mě to opravdu baví. Není to tak oficiální. Děkuju.