Pravda ako šálka čaju

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame vypočuť si aj pôvodný zvukový záznam.

Mike: Pred niekoľkými týždňami mi Roman poslal e-mail s niekoľkými otázkami o dosiahnutí pravdy (attaining the truth) alebo o uskutočnení pravdy (realising the truth) a ja som mu odpovedal. Spýtal sa ma, či by sme o tom možno mohli mať talk. A Dógen napísal jednu kapitolu v Shobogenzo. Takže, chcel by si povedať niečo o svojich otázkach?

Roman: Jo, myslel jsem, že jsi říkal...

Mike: Po česky, pretože viem, čo si...

Roman: Tam je často takovej stejnej vzorec, že mnich přijde za mistrem a ptá se ho, co je pravda, a mistr mu odpoví. A pak je tam ještě často, že mistr se ptá mnicha a zkouší ho, jako co je pravda. A ten mnich to zase krátce nějak vyjádří. A ten mistr to buď teda schválí, nebo jakože ne. A zdálo se mi, že často je tam, že když ten mnich to vyjádří správně, tak mu ten mistr řekne: Tak ty máš moji dharmu. A já jsem to často špatně pochopil, jakože mu předal transmisi, že to byla transmise dharmy. A někdy to je transmise dharmy. A já jsem si říkal, proč tyhle krátký výměny a takový výzvy, tyhle příběhy, kterým říkáme koány, proč to jako zmizlo z našeho zenu dvacátého století v linii mistra Dógena, protože Sawaki se nikdy nezmiňuje, že by někoho zkoušel, co je pravda. Mike to nedělá, Brad Warner to nedělá, jeho učitel Nishijima Roshi to nedělal. Tak jsem se Mika ptal, proč to zmizlo, tyhle otázky a odpovědi, abysme se zkoušeli, jako jestli dokážeme vyjádřit pravdu. Mike mi napsal, to asi bude za chvilku říkat, v podstatě že to byl styl v Číně a to neznamená, že to musí být nutně jako obecný styl pro buddhismus.

Mike: Dobre. Takže, kapitola v Shobogenzo: jej názov je Dotoku. Dotoku sú dva znaky, dva čínske znaky. Do znamená vyjadriť alebo povedať niečo. A toku znamená byť schopný, byť schopný niečo urobiť. Takže dotoku znamená byť schopný niečo povedať, alebo možno byť schopný vyjadriť. Ale znak do v modernej japončine znamená cesta. Takže Dógen znamená pôvod cesty. Takže dotoku znamená byť schopný niečo vyjadriť. Ale časom to začalo znamenať aj byť schopný vyjadriť pravdu.

Otázka však je, čo to znamená, pravda? A to je pre nás v západnej spoločnosti veľký problém, pretože pre nás je pravda zvyčajne niečo duchovné. Keď poviem, že pravda je šálka, hneď nám to nedáva zmysel. Ale keď poviem, že pravda sú hviezdy alebo pravda je vesmír alebo pravda je mier, vieme si to predstaviť. Problém je však v tom, že v čínskom a japonskom budhistickom učení pravda nie je abstraktná. Je konkrétna a abstraktná zároveň.

Čo je pravda budhizmu? A učiteľ povie: Daj si šálku čaju. Takže v našej mysli je to protirečenie. Znie to skoro ako vtip. Ale nemá to byť vtip. Spôsob myslenia v Číne a v Japonsku v dávnych časoch nebol rovnaký ako náš spôsob myslenia. Takže keď majster povie: Daj si šálku čaju, hovorí tým, že piť šálku čaju je skutočný čin v prítomnom okamihu. Niečo skutočné, nie abstraktné. Konkrétna šálka a konkrétny čaj. A tak môžeme piť pravdu. Áno.

Takže problém bol v tom, že budhizmus prišiel do Číny pôvodne asi v druhom storočí. Bola to však veľmi ezoterická prax, takže mali mnoho posvätných zvykov. A keď sa pozriete na sochy budhistických božstiev z Číny druhého alebo tretieho storočia, vyzerajú ako bohovia. Majú prsty v zvláštnych polohách, tu vyšívané veci a krásne šaty. Takže sú ako nejaký abstraktný Boh. Budhizmus, ezoterický budhizmus, bol v Číne už veľmi, veľmi rozšírený. A bolo tam veľa chrámov a veľa mníchov, ktorí učili túto duchovnú múdrosť: keď budete šesťtisíckrát recitovať Buddhovo meno, dosiahnete osvietenie. Alebo keď budete recitovať zvláštnu sútru s rukami v zvláštnych polohách, potom sa môžete dostať do budhistického neba. A Buddha bol v tomto učení boh a žil v nirváne. A nirvána je dokonalý blažený stav, kam sa všetci môžeme dostať, ak sme veľmi dobrí.

Moment, toto som už počul v Európe. Mnohé duchovné náboženstvá majú túto tému. Niekde existuje dokonalá bytosť a my chceme byť ako tá dokonalá bytosť. Ale ľudské bytosti nie sú dokonalé, takže musíme vynaložiť veľké úsilie, aby sme sa stali dokonalými ako táto bytosť. Potom sa môžeme dostať do neba.

A toto presvedčenie tu bolo aj vtedy, keď sa narodil Buddha. V brahmanizme mali boha, ktorý sa volal Átman. A každý mal malý átman. Takže aby ste urobili svoj átman rovnakým, ako je veľký Átman, môžete ísť takto: po schodoch do neba. A táto myšlienka je vo všetkých duchovných náboženstvách. Takže v druhom, treťom, štvrtom storočí bol tento druh budhizmu v Číne všade.

V šiestom storočí, ako hovoria dejiny, prišiel z Indie do Číny mních s iným druhom budhizmu. Volal sa Bodhidharma. A samozrejme nepoznáme veľa podrobností, ale existujú o ňom veľmi staré príbehy. A priniesol prax dhyāna. A dhyāna, v páli jhāna, sa v čínštine stala zenom. Prepáčte, čchanom. V čínštine sa stala čchanom, pretože čchan znie ako jhāna. Takže o tomto mníchovi, ktorý priniesol prax jhāna, bolo mnoho legiend. Hovorili, že deväť rokov sedel pred stenou a odpadli mu nohy. Veľa príbehov, pretože radi robíme z ľudí bohov. Ale od tých čias prišiel do Číny nový druh budhistickej praxe, ktorý sa volal čchan.

Takže ešte v siedmom, ôsmom, deviatom, desiatom storočí, ešte v 13. storočí, boli dva druhy budhizmu: veľmi duchovný budhizmus a tento praktickejší budhizmus, ktorý sa volal čchan. A samozrejme, aj budhizmus, ktorý sa volal čchan, sa časom na rôznych miestach trochu líšil. A v čase, keď sa v 13. storočí narodil Dógen, bolo päť skupín čchanu, päť siekt čchanu, všetky viac-menej rovnaké, ale trochu odlišné. Takže všetky hovorili o pravde, o dosiahnutí pravdy a o dosiahnutí osvietenia a o dosiahnutí nirvány, dokonalého stavu.

Takže v škole čchan boli majstri, ktorí tam učili, veľmi praktickí, pragmatickí ľudia. Ale ľudia, ktorých učili, pochádzali z kultúry, ktorá mala veľmi duchovný druh budhizmu. Preto je veľa kóanových príbehov, v ktorých veľmi duchovný žiak premýšľa o osvietení, o dokonalom stave a o veľmi zložitých náboženských veciach. A hovorí svojmu učiteľovi (musí to byť niečo veľmi zvláštne): Čo je pravda budhizmu? A majster vidí na žiakovi veľmi duchovný prejav. Tak mu povie: Dojedol si? Áno. Tak choď a umy si misku. Takže toto je učenie byť skutočný, nie byť duchovný.

A tento spôsob skúšania, či je žiak realistický, alebo nie, sa stal veľmi bežným. Takže majstri sa chceli uistiť, že ste realistický človek. Takže nie: Koľko kníh si prečítal? Alebo: Vieš mi povedať Maha hannya haramita sútru bez čítania? Alebo: Koľko hodín si strávil čítaním sútier? Alebo: Poznáš mená starých majstrov? Takže chceli preseknúť túto veľmi duchovnú atmosféru. Preto povedali niečo veľmi praktické: Ak si myslíš, že vieš, čo je budhizmus, povedz mi niečo. A keď potom žiak povedal niečo ako: Ach, všetci tí mnohí buddhovia v nebi sa na nás pozerajú, majster ho udrie po hlave a povie: Ach, niečo také. Takže v tejto atmosfére v Číne boli majstri veľmi priami a Číňania sú veľmi priami. Môžem napríklad tebe, Roman, povedať: Píšeš o budhizme každý týždeň veľa. Tak mi teraz povedz, čo je budhizmus, bez akýchkoľvek slov. Takže toto je ten druh vecí, o ktorých majster Dógen písal v tej kapitole, príklady toho. Je to veľmi krátka kapitola.

Takže v zene, čiže čchane, je dôležité byť skutočný, nie duchovný. Samozrejme, máme duchovnú stránku. Ale hlavné učenie budhizmu hovorí, že myseľ, mentálna alebo duchovná oblasť, a fyzická, materiálna oblasť – nie že ich musíme urobiť rovnakými alebo že musíme nájsť spojenie medzi mentálnymi vecami a fyzickými vecami, ale že je to tá istá vec. A to je pre nás veľmi, veľmi ťažké pochopiť.

Bolo to ťažké v starej Číne, keď mali veľmi duchovné predstavy. A je to ťažké v Európe, kde máme veľmi kresťanské predstavy: dobré, nebo, Boh, správne, niekde tu, a, viete, zlé, zlo, nesprávne. Takže oddelenie. Ale cieľom budhizmu nie je oddeľovať. Takže: byť správny a nesprávny, byť dobrý a zlý. Takže našou povinnosťou je prijať svoje dobro a prijať svoje zlo, prijať svoje silné stránky a prijať svoje slabosti. Bez jednej polovice nie sme celí.

Takže môžeme byť veľmi dobrí a to zlé skrývame za sebou. Vždy si spomínam, ako pred možno desiatimi, dvadsiatimi rokmi v Amerike jeden americký kazateľ, kresťanský kazateľ, veľmi nadšene učil: Boh stvoril sex, sex mimo manželstva je zlý, je to čistý akt medzi... a tak ďalej, bla bla bla. A potom ho jedného dňa niekto našiel v moteli, ako sa stretáva s prostitútkou, čo robil pravidelne. Takže to je v poriadku. Ale on skrýva, skrýva svoje zlo.

Príklady môžeme nájsť medzi politikmi teraz v Anglicku. Je tam jeden politik... Nie, nie, nie politik. Je to rímskokatolícky biskup. A vždy veľmi, veľmi dôrazne hovoril o homosexualite v cirkvi: že je zlá a že kresťanstvo hovorí, že je zlá. A potom minulý rok traja vyšší kňazi proti nemu vzniesli obvinenie z nevhodného správania s... Takže musel odísť. Takíto ľudia skrývajú svoju zlú časť; myslia si, že je dobrá. Ale tá sa neskryje. Je to ako kúsok korku vo vode: môžete ho zatlačiť pod vodu, ale keď odtiahnete prst, vyskočí von. Budhizmus hovorí, že potrebujeme oboje. Takže keď niekto povedal niečo iba duchovné, starí zenoví majstri mu povedali, aby umyl riad, alebo ho udreli palicou.

Takže dnes je situácia trochu lepšia, pretože kresťanské učenie nie je také silné. Vlastne si myslím, že vo východnej Európe máte veľké šťastie, pretože vaši rodičia si možno pamätajú čas pred komunizmom, ale socialistická éra o kresťanstve neučila. Takže si myslím, že ste slobodnejší ako niektoré miesta, napríklad Taliansko alebo Anglicko, ktoré sú stále dosť hlboké. Neviem, či je to pravda, ale mám pocit, že ste pragmatickejší.

Takže cieľom budhizmu je byť celý. Dosiahnuť pravdu je jednoducho toto. Takže keď vám majster povie: Povedz mi niečo o budhizme, môžete povedať: Je mi veľmi ľúto, nič neviem. A on môže povedať: Výborne. Môžeš byť môj asistent.

Robert: Mike, Mike, môžeš byť môj asistent. Ty malý asistent. Alebo ti môžeme povedať, aby si umyl riad.

Mike: Áno, ach áno, áno, áno, áno. Takže si musíme pamätať, že... Neviem, ako sa to prekladá do slovenčiny, attaining the truth alebo realising the truth. Ale v angličtine to znie zvláštne alebo ako niečo duchovné: dostať niečo zvláštne.

Robert: Po slovensky to tiež tak znie, pretože samotné slovo pravda je veľmi intelektuálne: duchovná pravda.

Mike: Áno, intelektuálne, áno. Ale to nie je pôvodné slovo. Do nie je duchovné, nie iba duchovné. To je veľký rozdiel. Takže môžeme čítať knihy, ktoré prekladali Dógena alebo iných starých majstrov, a nemusíme si predstavovať nejaký... kde sú veľmi dynamickí majstri, ktorí hovoria svojim žiakom: Čo je pravda? A potom žiak povie: Ach, toto je pravda. A majster povie: Ach áno, dosiahol si pravdu. Môžeš byť môj učeník.

Vlastne, zaujímavé je, že tieto preklady urobili hlavne Nishijima Roshi, môj učiteľ, a Chodo Cross, Mike Cross, Angličan, a ja a ešte jeden muž, štyria. Ale ja som neprekladal; ja som robil redakciu a vydávanie. Mike Cross prišiel do Japonska, keď bol veľmi mladý, mal dvadsaťdva rokov. Objavil Nishijimu Roshiho a prišiel sa k nemu učiť a bol veľmi, veľmi nadšený. A rozprával mi, že na talkoch sedával takto. Čakal, že mu Nishijima povie: Ty! Ty si môj nástupca. Ty poznáš pravdu. Vyberám si teba. A povedal, že bol taký vzrušený, že sa mnoho týždňov triasol. A v zazene sedával ako... Veľmi, veľmi silný mladý muž. Nezvládal chodiť na talky každý týždeň a byť taký vzrušený. Takže prestal chodiť. Áno, Mike Cross. Ale napriek tomu prekladal.

Robert: A potom neskôr mali nejaké veľmi silné nezhody.

Mike: Áno, mali nezhodu. Tá nezhoda bola preto, lebo Mike Cross si myslel, že zazen sa musí praktizovať takto, ako samuraj, áno. A asi po piatich alebo šiestich rokoch takto začal študovať Alexandrovu techniku. A Alexandrova technika vás učí správne používať telo. Takže, viete, nemáte vstávať takto.

Účastník: Ale takto.

Mike: Viete, používať svoje telo, nebyť napätý. Takže Mike Cross si uvedomil, že jeho zazen bol toľko rokov nesprávny, a tak obviňoval Nishijimu. Povedal Nishijimovi: Povedal si mi, aby som to robil takto. Nemalo to byť takto. A ešte povedal: A všetci tvoji žiaci to robia takto. Takže si to celé pokazil. Iba ja viem, ako sa to robí.

Účastník: Čo sa s ním stalo?

Mike: Neskôr, potom, čo prekladal do angličtiny, žije v Anglicku.

Účastník: Potom... Neučí?

Mike: Učí Alexandrovu techniku a aj niečo veľmi pekné: malé deti, ktoré majú nejaké problémy s tým, aby obsedeli a boli ticho, to ich učí, ako nájsť rovnováhu.

V každom prípade, to je príklad duchovného postoja. Ak stretnete učiteľa, ktorý má tento duchovný postoj a hovorí vám veci, ktoré znejú... Musíte si ich vyskúšať sami a zistiť, či sú pravdivé. Pretože je veľa učiteľov, ktorí učia veľa zvláštnych myšlienok, presne ako v starej Číne.

Roman: Ale napsal jsi mi, napsal jsi něco velmi zajímavého a důležitého. Když jsem četl Shinji Shobogenzo, zdálo se, že přijde mnich a dokáže vyjádřit pravdu, a mistr řekne: Máš moji dharmu, nebo něco takového. A někdy se zdálo, jako: Dávám ti svou transmisi dharmy, na základě jedné básně nebo jednoho udeření o podlahu nebo tak něco. Vypadalo to jako jednorázová výměna. Někdo přijde, něco řekne, něco udělá a mistr řekne: To je ono, potvrzuji. A tak jsem si myslel, že to bylo tak rychlé a vždycky založené na zkoušení, na prověření, víš, v jediné situaci. A ptal jsem se tě: Proč to bylo tak rychlé? A teď to tak vůbec není. A ty jsi vysvětlil, že to nebylo založené na jediné výměně. Učitel pravděpodobně strávil se žákem dokonce měsíce nebo roky a potvrdil, nebo když dával transmisi dharmy, nebylo to založené na jedné básni nebo jednom činu, ale na tom, že žáka dobře poznal, že posoudil jeho smysl pro realitu. V moderním buddhismu upřímní učitelé poznávají žáky a prostě vidí, jak opravdu žijí, nejen jak dokážou odpovídat na otázky, co dělají ve svém životě. A nezkoušíš žáky, jako jak dokážeš vyjádřit tohle nebo vyjádřit pravdu, ale prostě všechny pozoruješ a všimneš si, kdy jsou skuteční a kdy ne. Je to tak?

Mike: Neviem... Nie je to tak, nie je to takto. Odovzdanie Dharmy znie ako... príliš zvláštne. Je zvláštne, ale nie takto. A nie je to hodnotenie ľudí. Takže tento rok som odovzdal Dharmu niektorým členom Dogen Sanghy, aj Pavlovi. Praktizujú so mnou desať rokov. A niektorí z nich, dvaja z nich, ktorí vedú skupiny, Dan a Ralph. Traja, a Paul Cromie. A povedali mi: Môžeme dostať nejaké osvedčenie, že sme učitelia? Tak som povedal: Ach áno. Ale nemôžem vám ho dať bez ostatných ľudí. Tak som napísal ostatným ľuďom a povedal: Chceli by ste mať obrad? A pri ľuďoch, ktorým som napísal, som nerozmýšľal: Ach, poznajú budhizmus? Alebo, viete, budú dobrými učiteľmi? Ale zároveň mám asi nejaký cit pre toho človeka. A to stačí. Tak som sa ich potom spýtal a niektorí povedali áno. Tak som to urobil. A ktokoľvek, kto chce odovzdanie Dharmy a kto u mňa študuje, takže mám pocit, že ho poznám, po niekoľkých rokoch, ak chce, môže absolvovať obrad.

Takže to nie je... V Japonsku je to iba obrad, ktorým sa človek stáva predstaveným chrámu. Ale Dógen povedal, že je to veľmi zvláštne, pretože cítil nejakú líniu zvláštneho učenia, čistého učenia, odlišného od všetkých ostatných učení, ktoré vo svojom živote počul. Preto si ho veľmi ctil. A s tým súhlasím. Zároveň to nie je zvláštne v tom zvláštnom zmysle. A ak niekto vedie skupinu a je spokojný, že vedie skupinu, je to v poriadku. Ale niekedy je pekné mať nejaké potvrdenie. Takže potom, keď je ťažko, si môžete pomyslieť: Ach, je to v poriadku. Môj učiteľ ma potvrdil. Mal by som byť v poriadku.

V mojom prípade som mal s mojím učiteľom veľa sporov. Jeho meno je Hlúpa cesta, Gudo. A moje meno, meno, ktoré mi dal, je Vynikajúca cesta. Takže mám vynikajúce meno od hlúpeho učiteľa. Je to vynikajúce, alebo je to hlúpe? Alebo vynikajúco hlúpe. Ale aj tak, hoci som mal veľmi silné nezhody, ešte stále si niekedy pomyslím: Ach, tak on povedal, že som v poriadku.

Účastník: Niekedy sa zdá, že by to mal byť taký vnútorný vtip, ktorý prekročí túto hranicu, ako tieto mená od tvojho majstra, takže zrazu v tom nie je žiadna logika a všetky tie pravidlá potom zmiznú, ak rozumieš.

Mike: Áno, áno.

Účastník: Nemôžeš sa držať ničoho zvláštneho. Nemôžeš sa držať ničoho zvláštneho.

Mike: Nie.

Účastník: Vieš, je to

Mike: Nie, nemôžeš.

Účastník: táto situácia mien tvojho majstra a teba. Takže...

Mike: Nie. Myslím, že je to veľmi zábavné. Páči sa mi to. Som veľmi spokojný. Nie.

Ale musíme si pamätať, že budhistická pravda, pravda budhizmu, je niečo veľmi jednoduché. Je to schopnosť vyjadriť svoje skutočné ja vo svojom skutočnom živote. Nehovoriť zo svojho veľmi chytrého mozgu, ale hovoriť odniekiaľ zvnútra a povedať, čo chcete povedať, a mať sebadôveru to povedať. Takže mať sebadôveru to povedať neznamená cítiť: Ja mám pravdu, alebo: Povedal to môj učiteľ, tak to hovorím, ale hovoriť zo seba a potom povedať: Je to to najlepšie, čo dokážem, takže je to v poriadku. Toto nie je iba pre budhizmus. Toto je pre každého. Byť schopný povedať alebo vyjadriť sa naplno a celistvo: tento druh slobody. Áno, samozrejme, niekedy robíme chyby. Ale na tom nezáleží. Každý má inú povahu. Niekedy stratím nervy. Takže. Dobre, prestal som hovoriť.

Robert: Ak máš dosť minút...

Mike: Už nemám čo povedať.

Robert: Ale zaplatili sme za šesťdesiat minút.

Mike: Dobre.

Pavel: Tak jsme se také zmínili o buddhistických jménech. Jak mistři vybírají jména pro mladší žáky? Jak to je?

Mike: Ako vyberajú meno? Môžem vám povedať iba to, ako vyberám meno ja. Najprv do mena vždy dám do. Do znamená cesta alebo pravda. Takže Dógen: do je cesta a gen je pôvod. Takže pôvod cesty. A môj učiteľ vždy dal cestu, do, do mena každého. Takže to rád robím rovnako. Premýšľam o... nepremýšľam o tom človeku. Odrážam toho človeka, zrkadlo: veľmi starostlivý, veľmi úprimný, vynakladá veľa úsilia. Aký znak môžem vybrať? Možno úprimná cesta, poctivá cesta? Alebo hľadám znak. A potom niekoľko dní počkám a potom sa rozhodnem. A potom druhá časť mena: vyberiem nejaké znaky, ktoré znejú ako meno toho človeka, pretože tak to robil môj učiteľ. Tak som sa pozrel do veľkého japonského slovníka. Takže napríklad Pavlovo meno je...

Robert: A ako ho voláme? Pavel Menon? Pavel Menon?

Mike: Po japonsky nemôžete povedať Pavel.

Robert: Po japonsky?

Mike: Takže haberu. Haberu znie trochu... Haber. Haber.

(smiech)

Mike: Takže, tak či tak. A moje meno je Ratchi, pretože po japonsky to znie ako Ratchifodo. Moje meno, Luetchford, je po japonsky Ratchifodo. Ratchi znie ako moje meno. Takže mi dal ra, čo znamená krotiť, ako krotiť divé zviera, a chi, čo znamená myseľ. Takže krotiť myseľ. Takže toto som robil: moja myseľ, sadni! Takže ľudia, ktorí prijímajú predpisy, majú meno. A niektorí z vás majú mená od Kaisena. Takže tie mená majú význam. No, možno je systém výberu mena trochu iný. No, Deshimaru dával mená svojim žiakom. Ale nikto vám nemôže dať pravdu, pretože ju už máte pod povrchom.

Takže rád hovorím, že pravda nepatrí budhizmu. Takže si myslím, že skupiny, ktoré hovoria, že majú niečo zvláštne, čo sa volá pravda, to nie je pravda. Ale je všade. Je v kuchyni.

Robert: Áno, varenie.

Mike: Dobrá pravda, môžete ju cítiť. Áno, dobrá pravda. Takže, mali by sme teraz skončiť?

Robert: Áno, áno. Nie, ešte tri minúty.

Účastník: Myslím, že nemusíme. Je to zajtra.

Mike: Aha.

Robert: To vlastne nie... Dobre, dáme ti to zadarmo.

Mike: Mohol by som zaspievať pieseň.

Účastník: Nie, nie.

Robert: Možno sútru.

Mike: Áno, áno. Pravda je všade, nájdeš ju vo vlasoch.

Účastník: Dobre, ešte dve minúty.

Mike: Je dosť dobrá na jedenie, nájdeš ju v nohách.

Účastník: Páči sa ti tá pieseň?

Mike: Áno. Áno, nie, túto pieseň budeme spievať na každom stretnutí.