MMK 1: Štyri podmienky

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Skôr než začnem s talkmi, pár vecí:

Prvá vec je: Ako mnohí z vás vedia, moja manželka a budhistická spoločníčka už tridsať rokov, Yoko, tu tento rok nemôže byť, ale posiela pozdrav všetkým. Práve som s ňou strávil mesiac v Japonsku. Bohužiaľ nemôže cestovať; má problém s chrbtom, takže uviazla v Japonsku. Ale nahrali sme krátke video s malým odkazom od nej. Keďže ho mám v notebooku, navrhujem, že ho vo voľnom čase pripravím a pustím ho každému z vás, kto si chce jej odkaz vypočuť. Pozdravuje vás; chýbate jej všetci.

Druhá vec: Máte nejaké otázky o zazene? Keďže zazen je akoby stredobodom toho, čo robíme, ak chceme o zazene niečo prebrať, je dôležité, aby sme to urobili.

Otázka: Môžeme počuť vašu verziu Sútry srdca?

Mike: Nikto celkom nevie, či Sútra srdca, ktorú sme práve recitovali, vznikla v sanskrte, alebo či bola napísaná po čínsky. Niektorí naznačujú, že ju napísal Nagardžuna, ale ja si nemyslím, že to obstojí. Je to sútra, recitácia. Ak vznikla v sanskrte, je o niečo dlhšia než to, čo recitujeme my. Ak sa pozriete na sanskrtský originál, má začiatok aj koniec.

Veľmi, veľmi, veľmi zhruba je o tomto: Gautama Buddha má víkendový retreat, všetci sú zhromaždení a jeden zo starších učeníkov sa ho spýta: „Ak k nám prídu mladí ľudia praktizovať zazen, čo im máme povedať?“ A jeden z ďalších starších učeníkov odpovie a povie: „Máme im povedať, že keď sedíte v zazene, odpadnú všetky konceptualizácie. Nemyslíte na svet, nepredstavujete si svet v pojmoch slov, konceptov, vecí. Nie sú žiadne uši, žiadne oči, žiadne nosy, žiadne hlavy, žiadne prsty, žiadne diktafóny. Keď sedíme v zazene, svet je celý, nerozlíšený. A v tom nerozlíšenom stave môžeme zbadať povahu skutočnosti.“ Keď toto zaznelo, Gautama Buddha povie: „Presne tak; to je ono. Výborne, všetci bohovia v nebi budú mať radosť.“

Na našej webovej stránke Dogen Sanghy je sanskrtská verzia, môj preklad a aj interpretácia, ktorú som napísal. Ak ju preložíte doslovne, frázy sú dosť archaické. A ak si neprečítate začiatok a koniec, ktoré vo verzii, ktorú recitujete, nie sú, potom nevidíte, že hovorí o zazene. Je to teda opis stavu v zazene, toho jednoduchého stavu, v ktorom, Dógenovými slovami, odkladáme obrazy v mysli a myšlienky a jednoducho sedíme – čo je pre nás ťažké.

Ešte niečo o zazene?

Dobre; tak prejdem k Nagardžunovi: Nevedel som o Nagardžunovi nič až zhruba do roku 1990, keď o jednom z jeho diel začal čítať Nishijima Roshi, môj učiteľ v Japonsku. Ukazuje sa, že ani nikto iný o Nagardžunovi veľa nevie. Ak si Nagardžunu vygooglite, dostanete toľko stránok, že vám vystačia na pár mesiacov, ale ak si prečítate, kto to bol, zdá sa, že historicky, z vedeckého hľadiska, nikto naozaj veľa nevie. Nie je celkom jasné, kedy presne žil, kde presne žil ani čo presne napísal, ale v budhizme je uctievaný.

Na internete je veľa článkov, ale tento som si vytlačil a prečítam vám prvý odsek:

„Hovorí sa, že po Buddhovi bol najdôležitejšou postavou celej budhistickej tradície mních menom Áčárja Nagardžuna, niekedy nazývaný druhý Buddha. Ako je to pri mnohých náboženských velikánoch, o historickom Nagardžunovi vieme málo. Učenci ho zvyčajne kládli niekam do konca druhého storočia pred n. l., ale mohol žiť aj sto rokov pred týmto obdobím alebo po ňom. Podľa tradície bol Nagardžuna mníchom a učencom na univerzite Nálanda, veľkom budhistickom stredisku vzdelanosti v severovýchodnej Indii. Hoci ho poznáme z jeho spisov, v skutočnosti nevieme, koľko Nagardžunov naozaj bolo, lebo je nepravdepodobné, že by všetky diela, ktoré sa mu pripisujú, napísal ten istý človek. Mohli to celkom dobre byť traja alebo štyria mnísi, ktorí všetci písali pod tým istým menom. Vieme však, že Nagardžunove spisy sú základom školy budhizmu Madhyamaka čiže ‚strednej cesty‘ a že sám Nagardžuna sa stal najvplyvnejšou postavou vo vývoji budhizmu mahájána, ktorý sa začal formovať v prvom storočí pred n. l. zo sporov v indickej sanghe o ceste k osvieteniu. A to napriek tomu, že jeho spisy nikdy nespomínajú mnohé z hlavných myšlienok mahájány, ako je ideál bódhisattvu alebo ‚totožnosť formy a prázdnoty‘, a tak ďalej…“

Je tu niekoľko článkov – je tu dlhé heslo vo Wikipédii a tak ďalej – všetky som si ich vytlačil a nechám ich ležať tu na tomto stole. Takže ak niekto rád číta, môže si tieto články o historických faktoch prečítať.

O Nagardžunovi som sa dozvedel prostredníctvom svojho učiteľa a s mojím učiteľom sme začali študovať sanskrtský originál jedného z jeho hlavných diel, o ktorom väčšina učencov súhlasí, že je určite jeho. Okolo mnohých diel, ktoré mal údajne napísať, je veľa sporov, ale o tomto jednom ústrednom diele sa zhodnú takmer všetci. V sanskrte sa volá „Mulamadhyamakakarika“.

Pôvodné spisy budhizmu, ktoré sa zachovali, Tripitaka, boli všetky napísané v pálijčine. Pálijčina je akýsi dialekt sanskrtu. Gramatika je o niečo jednoduchšia, ale je veľmi, veľmi podobná. Ak viete sanskrt, viac-menej rozumiete pálijčine a naopak. Nagardžuna písal v sanskrte, ale písal o myšlienkach, ktoré boli z veľkej časti zaznamenané v pálijčine. Takže do toho vstupujú oba jazyky.

„Mula“ – (dĺžne nebudem písať; dĺžne v sanskrte vám iba hovoria, či má byť výslovnosť dlhá alebo krátka) – „madhyamaka“ – „karika“: Mulamadhyamakakarika, ktorú niektorí ľudia skrátene volajú MMK.

„Mula“ znamená „základný“ alebo „zásadný“ alebo „koreň“ alebo akékoľvek iné slová, ktoré nájdete a ktoré majú takýto význam „najhlbší, najzákladnejší, koreň“. „Madhyamaka“ znamená „stred“ ako abstraktné podstatné meno, v zmysle „strednej cesty“, čo je bežný budhistický pojem, ale v skutočnosti znamená iba „stred“. „Karika“ znamená verš alebo básnické dielo alebo dielo vo verši či vo veršoch. Takže „Mulamadhyamakakarika“ znamená „základné stredné verše“ alebo „základné verše stredu“, pretože „stred“ je podstatné meno. Dobrý preklad by teda bol: „Základné verše strednej cesty“ alebo niečo podobné.

Do angličtiny vzniklo najmenej šesť prekladov; prvý ešte v šesťdesiatych rokoch, posledný pred mojím je od Stephena Batchelora – určite ste o ňom mnohí počuli. Svoj preklad nazýva „Verses from the Centre“ a jeho dielo vychádza z Nagardžunovho diela, je veľmi krásne napísané a dosť poetické. Stephen Batchelor je vynikajúci spisovateľ, ale jeho verzia v skutočnosti nie je prekladom Nagardžunovho diela; vychádza z Nagardžunovho diela a odovzdáva význam časti Nagardžunovho diela, ale niektoré časti chýbajú. Vynechal kapitoly, ktoré sú veľmi ťažké. Takže to nazýva „Verses from the Centre“; každý si pod tým môže predstaviť vlastný význam, ale znamená to niečo o vysvetľovaní strednej cesty v budhizme.

Nagardžunova MMK nie je veľmi dlhá: Má 27 kapitol, každá kapitola má 10 až 30 veršov a každý verš má štyri riadky. Riadky sa nerýmujú, ale v spôsobe, akým je napísaná, je istý rytmus. Hoci to nie je veľké dielo, zdá sa, že je veľmi, veľmi ťažké mu porozumieť. Ako som povedal, do angličtiny existuje najmenej šesť rôznych prekladov. Ak si ich prečítate, nájdete medzi nimi veľa rozdielov. Niektoré z prekladov mi nedávajú vôbec žiadny zmysel a iné, napríklad Stephena Batchelora, sú jednoducho veľmi krásne, ale nie nevyhnutne veľmi presné.

Pôvodne som vlastne vôbec nemal v úmysle ju prekladať ani vydať knihu, ale keď som raz začal, neprestal som a niektorí ľudia ma povzbudzovali, aby som z toho urobil knihu a vydal ju. Nie som učenec; niektorí z ľudí, ktorí ju preložili, sú budhistickí učenci. To znamená, že veľmi podrobne študovali veľkú časť raného budhizmu a raných diel, ľudí, mená, pojmy a tak ďalej. Nemôžem tvrdiť, že som to urobil, ale keď som prekladal Nagardžunovo dielo, musel som začať skúmať niektoré z tých raných diel, aby som videl, o čom hovoria. Nie je to vedecký preklad – mojím cieľom bolo jednoducho zistiť, či Nagardžuna hovoril to isté, čo hovoril Dógen. Takže som mal od začiatku akúsi zaujatosť. V tom, čo hovoril Nagardžuna, som hľadal tie isté veci, ktoré hovoril Dógen. Aký vplyv to malo na preklad, nedokážem posúdiť, som mu príliš blízko.

Bolo to pre mňa veľmi, veľmi ťažké a bol som veľmi neistý, či by som z toho mal urobiť knihu, alebo nie. Stála by vedľa učencov, ako je Stephen Batchelor, ľudí, ktorí sú známi, dokonca veľké mená v budhistickom svete. Ale niečo vo mne si pomyslelo: „No, prečo nie? Vydám, čo som urobil, a ostatní ľudia to môžu posúdiť.“ A keď som to robil, pomyslel som si: „Ak vydám aj všetky preklady zo sanskrtu, ľudia, ktorí sú znalci sanskrtu, alebo iní ľudia, ktorých zaujíma samotný proces prekladu, sa na to môžu pozrieť, rozobrať to na kúsky, rozhodnúť, kde som urobil chyby, a odtiaľ pokračovať.“ Kniha je teda akousi súčasťou procesu; v žiadnom prípade nie je úplná. Neobsahuje úplné vysvetlenie, dokonca ani toho, čo som chcel urobiť. Ale obsahuje akýsi záznam práce, ktorú som robil deväť rokov.

Keď som knihu dokončil, uľavilo sa mi, ale odkedy som ju v roku 2002 vydal, nehovoril som o nej. Jedným z dôvodov je, že som sa jej cítil takmer príliš blízko a chcel som ju nejako nechať odplávať odo mňa; potom by som sa na ňu mohol pozrieť znova. Až tento rok, keď Sylvia navrhla, aby som o nej hovoril, som si pomyslel: „Dobre, začnem.“

Účastník: [nepočuteľné]

Mike: Vo svojich talkoch som už predtým vyberal kúsky z Nagardžunu, ale nikdy som sa do neho nepustil priamo. Ale keďže mnohé z vecí, ktoré hovorí, sú také silné a tak presne zodpovedajú tomu, čo hovorí Dógen, bolo pekné citovať niektoré z jeho učení.

Je to akýsi experiment, keďže som o ňom ani o knihe predtým nehovoril. Dielo bolo napísané v druhom storočí alebo okolo toho, čo je veľmi dávno. Tí z vás, ktorí so mnou študovali Dógena, vedia, aké ťažké je porozumieť niečomu, čo pred osemsto rokmi napísal Dógen v inom jazyku a v inej kultúre. A Nagardžuna je pred Dógenom ešte ďalej, než je Dógen pred nami. Svet bol teda vtedy veľmi odlišný a spôsob, akým ľudia hovorili o myšlienkach, bol veľmi odlišný. Dielo je aj veľmi zložité. Pre to všetko je veľmi ťažké pokúsiť sa vyložiť, čo sa tento človek asi snažil povedať. Navyše samotný sanskrt často nie je jasný. Prečítal som všetky preklady, ktoré doteraz vznikli, a je zrejmé, že pri niektorých veršoch nie je jasné, čo sa snaží povedať. Jemu to muselo byť jasné, ale nám to jasné nie je. To sa odráža aj v mojej knihe; keď si niektoré verše prečítate, možno si pomyslíte: „Čože???“ – No, to je pravdepodobne preto, že to nie je jasné. Iné verše sú veľmi jasné.

Myslím, že najlepšie bude začať zo všeobecného hľadiska a potom sa možno počas piatich talkov postupne prepracovať ku konkrétnejšiemu. Takže by som vám rád dal akýsi prehľad, najprv toho, čo je v „Mulamadhyamakakarike“, ak chcete, tém dvadsiatich siedmich kapitol, a potom od toho vo všeobecnosti postupovať dovnútra.

Jednou ťažkosťou s MMK je, že jej časti sa zdajú byť kritikou existujúcich budhistických myšlienok, teda myšlienok o budhizme, ktoré existovali v Nagardžunovej dobe. Tieto myšlienky často konkrétne necituje, ale kritizuje ich. Takže kritizuje niekoho bez toho, aby jasne povedal, kto ten niekto je alebo čomu ten niekto verí. V niektorých kapitolách to preto býva nejako trochu ťažké: „Hovorí niečo, alebo niečo vyvracia?“ „Je to jeho vlastný názor, alebo názor niekoho iného, ktorý uvádza?“ Niekedy je to jasné a niekedy nie.

V Nagardžunovej dobe sa veľa budhistických učení zakladalo na „Abhidharme“. Vie niekto niečo o Abhidharme? No, Pali Text Society pomaly prekladá všetky tieto budhistické diela, ktoré boli napísané v pálijčine, a ja tu mám knihu, ktorá je anglickým prekladom zhrnutia tém Abhidharmy. Abhidharma je jedným z troch diel učenia budhizmu a spájala sa s tým, čo niektorí ľudia volajú budhizmus hínajána alebo budhizmus „Malého vozidla“. Je to neuveriteľne analytické dielo; je plné kategórií. Pre mňa je vlastne takmer nepreniknuteľné, pretože všetko sa uvádza v pojmoch dvadsiatich siedmich tých a tých, trinástich tých a tých, štyroch tých a tých. Niektoré z nich prešli aj do iných foriem budhizmu. Dógen často spomína „tri jedy“, „štyri svety“ a podobne. V Abhidharme sú stovky takých kategórií a každá kategória je vysvetlená: „sedmorakí ľudia“, „štyria králi bohov“, „tridsaťtri bohov“, „štyri druhy karmy“ – len obraciate stránky a sú všade. Je to veľmi, veľmi analytické. Všetko je predpísané. Je to ako pokus opísať celý svet v pojmoch kategórií. Napríklad si môžete pomyslieť na „vedomie“: „Koľko rôznych druhov vedomia existuje?“ „Á, je ich sedemdesiattri“… a každý je opísaný. Koľko rôznych druhov „nenávisti“ existuje? Dvadsaťjeden a sú opísané. Je to všetko tu.

Veľa raných učení budhizmu sa na tom zakladalo. Ale keďže niektorí ľudia cítili, že je to ako väzenie, že niečo, čo chceli mať slobodné a pružné, sa stalo strnulým a uväzňujúcim, nastal v budhistickej Sanghe rozkol, myslím, že asi dvesto rokov po Buddhovej smrti. Stalo sa to, keď sa rozdelili budhizmus hínajána a budhizmus mahájána. Budhisti mahájány – sami sa tak nenazývali, hoci my áno – povedali: „Všetky tieto kategórie sú priveľa. Nemôžeme žiť podľa kategórií.“ Chceli niečo zásadnejšie, učenia slobodnejšie a bez kategórií. Druhá skupina, skupina hínajány („hínajána“ znamená „malé vozidlo“ a „mahájána“ znamená „veľké vozidlo“ – takže si myslím, že tie pojmy museli vymyslieť budhisti mahájány), zrejme chcela pravidlá, podľa ktorých by mohla žiť.

Aby som sa vrátil k Nagardžunovi, každá kapitola má názov „Skúmanie …“ alebo „Štúdia…“; takže všetky kapitoly sú skúmaním toho alebo skúmaním tamtoho. Sanskrtské slovo je „pariksa“ a znamená „štúdia“ alebo „skúmanie“ alebo „preskúmanie“ a samozrejme, môžete ho preložiť, ako chcete.

Prvá kapitola je „Skúmanie alebo preskúmanie podmienok“, „Pratyaya“. Nagardžuna tu hovorí o „podmienkach“. Čo myslí „podmienkami“? Podmienky, o ktorých hovorí, sú podmienky, ktoré Abhidharma stanovila na to, aby sa veci vo svete objavili. V analýze skutočnosti podľa Abhidharmy sa hovorí, že každá entita vzniká, zotrváva v existencii a potom zaniká. „Entita“ neznamená iba veci, objekty, ale aj pocity a myšlienky, všetko; takže všetko vzniká, existuje a potom vypadáva z existencie. Mali túto veľmi zložitú teóriu, dokonca aj o prednostiach. Takže ak niečo vznikne, zatiaľ čo vznikne aj niečo iné, toto má prednosť pred tamtým a potom tamto zanikne skôr než toto. Svojím spôsobom mi to pripomína atómovú fyziku, pretože atómová fyzika sa pozerá na malé častice, ktoré sa objavujú, prelietajú vodíkovými komorami a potom znova miznú. Je to teda akási základná teória hmoty, veci, ktoré vznikajú alebo sa objavujú, pokračujú v existencii, predpokladám, keď ich vidíme, ako táto tu, a potom miznú. Oveľa ťažšie je prijať, že by táto teória dávala nejaký zmysel v dnešnom svete, v ktorom máme obrovské množstvo poznatkov o vede, atómoch, molekulách a všetkom podobnom a v ktorom dokážeme zostrojiť také veci ako magnetofón. Stúpenci Abhidharmy hovorili, že všetko má príčinu alebo podmienku, aby vzniklo, a samozrejme všetky tieto rôzne podmienky, za ktorých veci vznikajú, rozdelili do kategórií, a potom podmienky, za ktorých zotrvávajú v existencii, a tak ďalej.

V prvej kapitole MMK Nagardžuna tento pohľad na svet vyvracia. Hovorí, že podľa neho sú iba štyri podmienky a nie sú to podmienky, za ktorých veci vznikajú a zanikajú. Sú to skôr základné charakteristiky skutočnosti. Hovorí, že teória podmienok stúpencov Abhidharmy pre neho vôbec neprichádza do úvahy – nevysvetľuje svet. Ale štyri z ich kategórií neodmieta. Hovorí, že štyri z nich nie sú podmienkami vzniku, ale sú to základné charakteristiky skutočnosti. Prvé dve sú: abstraktné alebo ideálne – skutočnosť vždy obsahuje abstraktnú alebo ideálnu stránku – a fyzické alebo materiálne: všetko má fyzickú alebo materiálnu stránku. Zo všeobecných budhistických učení vieme, že základným presvedčením budhizmu je, že hmota a duch sú jedno, telo a myseľ sú jedno – inými slovami, budhistický pohľad je taký, že všetko má dve stránky, abstraktnú stránku a fyzickú stránku. Ale tie dve sú iba dve stránky jednej veci. Ľudské bytosti majú abstraktnú stránku a fyzickú stránku; všetko má abstraktnú stránku a fyzickú stránku. Takže tieto dve podmienky, ktoré Nagardžuna uvádza, súvisia s budhistickým presvedčením, že telo a myseľ sú jedno, alebo že duch a hmota sú jedno.

Treťou podmienkou je podľa neho bezprostrednosť; v skutočnosti existujeme v prítomnosti. V skutočnosti sme vždy tu v prítomnosti a prítomnosť je akési ostrie noža medzi minulosťou a budúcnosťou. Ale všetko, čo sa deje, sa vždy deje v prítomnosti. Hoci sa veci diali v minulosti a môžu sa diať v budúcnosti, všetko, čo zažívame, je v prítomnosti. Takže jeho treťou základnou charakteristikou (používa výraz „podmienka“, ale mohli by sme to nazvať charakteristikou alebo dokonca „presvedčením“, hoci to môže byť príliš abstraktné) je „bezprostrednosť“.

Jeho štvrtou charakteristikou skutočnosti je „univerzálne“. „Univerzálnym“ myslí – nesmiem použiť slovo „boh“ – že skutočnosťou je vesmír ako celok. Existuje súbor univerzálnych zákonov, ktoré riadia skutočnosť, a táto skutočnosť zahŕňa celý vesmír a je celistvá a nerozdelená. Takže to je jeho štvrtá charakteristika. Nazýva ich „podmienky“ – pratyaya; používa to isté slovo, ktoré používali stúpenci Abhidharmy. Ale má na ne iný pohľad.

Účastník: [nepočuteľné]

Mike: Nehovorí, čoho sú to charakteristiky. Môžeme teda predpokladať, že nie sú charakteristikami entity, ale samotnej skutočnosti. Musíme byť trochu opatrní, pretože v budhizme je celá kopa učenia o rozdiele medzi entitou a skutočnosťou v tom zmysle, že v Sútre srdca, o ktorej hovoril Rob, sa hovorí, že v skutočnosti mená a entity neexistujú. To neznamená, že nie sú žiadne veci, ale že ich „nezvecňujeme“, že ich nevyčleňujeme z celku. Takže Nagardžunove štyri pratyaya čiže podmienky alebo charakteristiky sú charakteristikami skutočnosti.

Čo je skutočnosť, to je otázka. Je to súbor malých častíc? To sa práve teraz snažia zistiť v CERN-e – hoci na niekoľko mesiacov prestali –, to je to, čo hľadajú, povahu skutočnosti, povahu základnej hmoty. Skladá sa skutočnosť z množstva malých entít, ktorým dáme mená? Alebo, ako navrhol napríklad fyzik David Bohm, je to nejaký hlboký, plynúci tok, v ktorom sa objavujú malé víry, a tým malým vírom môžem byť ja alebo vy alebo stôl alebo stolička? To je tá veľká otázka.

Nagardžuna nehovorí, že sú to charakteristiky entít. Môžeme teda predpokladať, že myslí, že sú to charakteristiky tejto veci, ktorú nepoznáme a v ktorej žijeme. To je kapitola 1.

Možno ak máte otázky ku každej kapitole, mali by ste sa ich spýtať teraz, skôr než pôjdem ďalej, a nie ich zabudnúť – len nech sú to ľahké otázky. (Uchechtne sa.)

Účastník: Mám otázku, ale neviem, či sa týka tejto kapitoly; je to otázka o povahe skutočnosti.

Mike: Na to vám viem odpovedať. (Smiech.)

Otázka: Potrebujeme toto všetko vedieť?

Mike: To je veľmi dobrá otázka a ja na ňu odpovedať neviem. (Smiech.) Neviem na ňu odpovedať.

Otázka: Keď sedíme v zazene, vstúpi nám to do vedomia a povieme si: „Aha! Už tomu všetkému rozumiem!“ a nejako zmizneme a staneme sa bohom alebo niečím takým, alebo si vystačíme aj bez toho, aby sme to naozaj vedeli?

Mike: Myslím, že odpoveď musí byť predovšetkým individuálna. Potrebujem toto vedieť, alebo som šťastnejší, keď sa idem prejsť cez neďaleký Dundon Beacon?

Otázka: Zmení to pre nás veľa, keď to budeme vedieť? Z čítania rôznych vecí mám dojem, že ak nejako nájdete pravdu, zmení to pre vás nesmierne veľa, a tak sa snažíme porozumieť niečomu, čo sa takmer nedá pochopiť.

Mike: Áno, v tom zmysle, že podľa mňa sa usilujeme o to isté ako fyzici v projekte veľkého hadrónového urýchľovača, len z iného uhla. Keď o tom minulý týždeň obyčajní ľudia počuli, mohli sa spýtať: „Potrebujeme toto, dvadsaťsedem kilometrov tunela, miliardy a miliardy dolárov na to, aby sme zrážali malé častice? Čo sa z toho dozvieme? Ako to zlepší naše životy?“ Ale pri tom projekte je ľahšie vidieť, že napríklad technológia vyvinutá na chladenie trubíc môže priniesť vedľajšie úžitky pre medicínu, na zmrazovanie embryí alebo niečo podobné; technológia potrebná na výrobu veľmi účinných elektrických generátorov, ktoré vedú prúd okolo veľmi veľkých plôch bez strát, prinesie vedľajšie úžitky pre účinnejšie elektrické rozvody v domoch. Takže môžeme povedať: „Á, áno, vidíme všetky výhody, ktoré z toho projektu vyplývajú, hoci to, o čo sa v skutočnosti snažia, je zrážať atómy, čo je smiešne hrubý spôsob, ako sa pozerať na skutočnosť. Ale v budhizme k tomu pristupujeme z inej stránky a je veľmi ťažké vidieť, či by mohli byť nejaké vedľajšie úžitky, aké by mohli byť a prečo to robíme.

Účastník: Ak tak nejako predpokladáme, že veci sú také, ako si ich predstavujeme, nemusíme o nich premýšľať, o tom, čo je pod naším vlastným spôsobom, akým o nich premýšľame.

Mike: Veľká časť budhistického učenia, veľká časť Nagardžunovho učenia, skúma našu bežnú skúsenosť a hovorí o nej niečo, čo sa líši od toho, k čomu zvyčajne dospievame.

Účastník: Aha, jasné – takže to stojí za to, pretože nás to prinúti spochybniť …

Mike: Pre mňa to stojí za to; stálo to za to, ale niekedy sa pýtam, či to stojí za to, to, čo robím. Ale v skutočnosti náš život, život hocikoho, je naozaj výber spôsobu, ako žiť, a potom jednoducho pokračovanie v ňom. Niektorí ľudia sa rozhodnú vziať do jednej ruky kus kovu a do druhej kladivo, búchať do kamenného bloku a vytesávať malé tvary, a iní ľudia vezmú kúsky drôtu, natiahnu ich na veľkú škatuľu, potom po nich ťahajú kúsok dreva a vydávajú zvuky. Všetci robíme čudné veci a každý sám zisťujeme, či z toho máme nejaký úžitok, alebo nie. Takže sa musíte rozhodnúť, či je pre vás študovať budhistické učenia prospešné, alebo nie. Hovorím, že je to individuálne rozhodnutie.

Účastník: Myslím, že tá otázka je v podstate o tom, čo ste hovorili predtým o rozkole v budhizme; je to tá istá otázka ako pri vyššom a nižšom vozidle. Ide o to: „Potrebujeme toto všetko na to, aby sme dobre žili vo vzťahu k sebe, k iným a k prírode?“. Je to v tom duchu skúmania.

Mike: Áno, rozumiem, a ja hovorím: „Na to si musíte odpovedať sami.“ Takže môžete ísť s mahájánistami alebo s hínajánistami, alebo sa môžete vznášať v strede a rozhodnúť sa neskôr.

Otázka: Mike, pomáha vám to lepšie porozumieť majstrovi Dógenovi?

Mike: Áno, veľmi. Či mi to pomohlo lepšie žiť život, na to odpovedať neviem.

Otázka: Pretože nemáte nejaké svoje „ja“, s ktorým by ste to mohli porovnať. Je to tak?

Mike: Áno, je to opodstatnená otázka. Áno.

Otázka: To prirovnanie hneď udrie do očí, však? Keďže sú štyri podmienky a Nishijimove štyri pohľady, ktoré slúžia na lúštenie Dógena. Musel to byť poriadny šok, keď ste na to narazili? Alebo to bolo naopak? Ovplyvnilo to jeho myslenie?

Mike: Ovplyvnilo to jeho myslenie, áno. Upútalo to jeho pozornosť, áno.

Otázka: Môžem sa spýtať na samotný preklad? Povedali ste, že duchovné a materiálne sú oddelené, ale v štyroch príčinách, „hetus“, sa vo vašom preklade nikde nehovorí „duchovné“. Máte tam „štyri podmienky sú príčinná, objektívna, bezprostredná a univerzálna“; takže „príčinná“ a „duchovné“; môžete k tomu niečo povedať?

Mike: No, „hetus“ v skutočnosti znamená „dôvod“ aj „príčina“; takže „dôvod“ je abstraktný. Dôvody vecí sú vysvetlenia, ktoré potrebujeme. „Dôvod“ v tejto miestnosti nikde nenájdete, však? Je abstraktný. Takže sanskrtské slovo „hetus“ znamená aj „dôvod“, aj „príčina“, pretože v starovekej Indii, v starovekom svete, ešte nezačali skúmať skutočnosť spôsobom, ktorý nazývame veda. Takže aj ich „príčiny“ boli svojím spôsobom domnienky, a až o stovky rokov neskôr sme začali skúmať to, čo nazývame „príčina“. „Príčinu“ si zvyčajne predstavujeme ako niečo fyzické, však, kvôli vplyvu vedy? Takže „hetus“ je abstraktné.

Otázka: Žiadny vzťah k „duchovnému“? Predtým ste hovorili „duchovné“ materiálne, ale…

Mike: Áno,…

Otázka: Celkom nechápem vzťah medzi „hetus“ a „duchovným“? Povedali ste, že medzi nimi nie je žiadne rozdelenie; povedali ste predtým „duchovné“?

Mike: Duch a hmota, áno. V budhizme nie je žiadne rozdelenie medzi „duchom“ a „mysľou“ a „abstrakciou“ a „pojmovým“; všetko to patrí do tej istej oblasti. Budhizmus neoddeľuje „ducha“ od „mysle“. Pre niečo abstraktné alebo duševné alebo duchovné používam to isté slovo.

Otázka: Takže aj to je „hetus“?

Mike: Nie celkom; podávam akési vysvetlenie kapitoly. Ak by ste ju chceli prejsť na základe sanskrtu, budem ju musieť vysvetliť iným spôsobom, pretože nezvládnem vysvetľovať skutočný význam sanskrtských slov a zároveň podávať celkový prehľad.

Na kapitolu 2 neprejdem, pretože ju nedokážem prejsť za päť minút.

Bod, ktorý nastolil Peter (posledná poznámka), je naozaj dôležitý, ale nemôžem hovoriť o všetkom naraz. Takže sa pokúsim podať veľmi hrubý prehľad kapitol a potom sa môžeme vrátiť. Dúfam, že nezaberiem celý talk na každú kapitolu, pretože to by znamenalo, že by sme museli mať dvadsaťsedem talkov. Zrýchlim.

Ale tento bod je veľmi opodstatnený: Ako vezmeme tieto slová, ktoré sa používajú v sanskrte, a porozumieme im v moderných pojmoch? V druhom storočí neexistovalo žiadne skúmanie fyzickej hmoty, alebo len vo veľmi malej miere. Boli tu „materialisti“, ktorí verili, že to, čo bolo tvrdé a pred vami, je jediná skutočnosť, a boli tu „spiritualisti“, ktorí verili, že skutočnosť je niekde inde, v inom svete, a my ju iba zrkadlíme. Ale neboli tu ľudia takého druhu, akých dnes máme ako vedcov, ktorí naozaj veľmi podrobne skúmajú povahu fyzickej skutočnosti. To sa spätne odráža v používaní sanskrtských slov a v tom, ako ich prekladáme. V skutočnosti je to veľmi zložité a veľmi ťažké.

Ako môže slovo ako „hetus“ znamenať „príčina“ aj „dôvod“? Väčšina ľudí si určite myslí, že „príčina“ niečoho je niečo pevné a určité. Ale „dôvod“ niečoho má trochu iný význam. A predsa sa v sanskrte používa to isté slovo, t. j. ktorý význam to je? Všetky tie otázky…

Účastník: U „Aristotela“ to nie je také jednoduché, ako „formálna príčina“ a „účinná príčina“…

Mike: O Aristotelovi neviem veľa okrem všeobecného prehľadu jeho učenia. Pri prekladaní z gréčtiny to musí byť rovnaké, áno.

Otázka: Čítal Dógen Nagardžunu?

Mike: Dógen čítal Nagardžunu veľa, ale čítal ho v čínskom preklade, ktorý v treťom alebo štvrtom storočí urobil muž menom Kumáradžíva. Kumáradžívova matka bola Indka a jeho otec bol Číňan; takže bol asi dvojjazyčný a preložil do čínštiny veľa sanskrtských diel. Učenci však naznačili, že to všetko neurobil sám, pretože Kumáradžívovi sa pripisuje obrovské množstvo prekladov. Nemohol ich všetky urobiť sám a predpokladá sa, že musel mať skupinu ľudí, rozdal im prácu, a tak každý z nich urobil kúsok. Keď porovnáte niektoré z jeho prekladov zo sanskrtu do čínštiny, je celkom jasné, že sú v nich chybné preklady, niektoré dosť vážne. Preložil do čínštiny Lotosovú sútru a sú v nej vynechávky a chyby, a preložil do čínštiny aj Nagardžunovu MMK a sú v nej bez akejkoľvek pochybnosti rozdiely a vynechávky.

Takže Dógen študoval Nagardžunovo dielo v čínštine a píše o ňom v Shobogenzo.

Účastník: [nepočuteľné]

Mike: Cituje Nagardžunu na podporu svojich vlastných názorov vo viacerých kapitolách, napríklad v kapitole „Bussho“ – o ktorej som mal talky – cituje Nagardžunu, príbeh o Nagardžunovi, áno.

Tu skončíme a budeme pokračovať dnes popoludní a kapitolami budem postupovať rýchlejšie, keď si na to zvyknem.

Ak si niekto chce tieto články prezrieť, nechám ich na stole.

Ďakujem veľmi pekne.