Nishijimove štyri hlavné body

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame pozrieť si aj pôvodný videozáznam.

Presvedčenie. Jedna. Vôľa k pravde. Vôľa k pravde je v sanskrte bodhicitta. Väčšina ľudí prekladá bodhicitta ako Buddhova myseľ. Doshin, alebo myseľ cesty. Ale Nishijima ju vždy prekladal ako vôľu k pravde, pretože chcel vysvetliť tú veľmi jemnú túžbu, ktorú my, ľudské bytosti, máme. Jemná, jemná. Áno.

Jitka: Ano, dobře. Jemná.

Mike: Dobre. Objaviť, čo je pravda. Povedal, že najjasnejšie to vidíme u detí. Nazývame to zvedavosť, hľadanie niečoho zaujímavého. Dieťa sa teda hrá a niečo hľadá. Nishijima vysvetľoval, že toto je hľadanie pravdy. Keď zostarneme, hľadáme na rôznych miestach, na mnohých miestach. Môžeme hľadať v hudbe, objavovať pravdu hudby. V športe. V podnikaní. V jedle. Dospelí teda hľadajú pravdu na mnohých rôznych miestach. Bodhicitta, alebo doshin, znamená hľadanie pravdy na budhistickej ceste.

Ak hľadáme pravdu v sláve, možno ju nikdy nenájdeme. Ak hľadáme pravdu v peniazoch, tak napríklad mnohí ľudia veria, že keď zbohatnú, nájdu šťastie. Ale nikdy ho nenájdu. Mal som priateľa, ktorý bol veľmi, veľmi bohatý, ale stále sa obával o svoje peniaze. Niekedy povedal: Kiežby som nemal žiadne peniaze. Ale hľadal pravdu. Takto hľadajú pravdu všetky ľudské bytosti, ale niektorí ľudia hľadajú nesprávnym smerom. Napríklad, kde je môj počítač?

Ak ho budem hľadať tu, nikdy ho nenájdem. Ale aj tak by som mohol hľadať. Aj ten, kto hľadá pravdu prostredníctvom peňazí, však nachádza kúsky pravdy, úlomky pravdy. Ten, kto hľadá pravdu prostredníctvom umenia, maľovania, môže nájsť veľké kúsky pravdy. Takto veľké. Takto veľké. Vôľa k pravde je teda základná. Ale v budhizme hľadáme pravdu v nezvyčajnom smere. Hľadáme pravdu priamo tu. To je veľmi nezvyčajné. Znie to veľmi hlúpo.

V západnej filozofii je pravda abstraktná. Hľadáme teda pravdu v mentálnej oblasti. Myslíme si, že pravda musí byť nejaké mentálne porozumenie. Ale hľadanie pravdy v budhizme je hľadanie pravdy priamo tu. V mojej knihe Between Heaven and Earth som uviedol báseň od anglického básnika, ktorá je veľmi krásna. T. S. Eliot. Je to dosť slávny anglický básnik. Svetlo. To je lepšie. Zrak sa mi zhoršuje. Toto je báseň.

Nikdy neprestaneme skúmať. Skúmanie. A na konci všetkého nášho skúmania dôjdeme tam, kde sme začali, a prvýkrát spoznáme to miesto.

Vyjadruje teda, že nikdy neprestaneme skúmať, čo znamená, že každý hľadá. A všetci si vyberáme, kde budeme hľadať. A na našej ceste všetci nachádzame kúsky pravdy. A keď sa potom vrátime na toto miesto, objavíme, že toto miesto je pravda. Bodhicitta. Vôľa k pravde. Nejaké otázky?

Boris: Chceš si sadnúť? Mám ti priniesť stoličku?

Mike: Nie, ja celkom... je celkom príjemné stáť.

Boris: Dobre.

Mike: Ďakujem. Na rozdiel od teba mám rád, keď stojím.

Jitka: Jakoby v té nauce buddhistické je teda jako ta pravda v té nauce, ale… ve skutečnosti je to tak, že tu pravdu ukrýváme každej v nás a vlastně jenom tím, že odhalujeme nějaký ty střípky, tak ji můžeme objevit?

Pavel: To je správně.

Mike: Áno. Budhistická filozofia neobsahuje pravdu. Obsahuje ukazovanie na pravdu, pretože pravda je tu. V západnej civilizácii je pre nás slovo pravda ťažké. Môžeme teda povedať realita, alebo pokoj mysle, alebo spokojnosť.

Jitka: Můžeme to objevit přes ten buddhismus, ale můžeme to objevit i přes nějaký jiný části v životě, nejen přes ten buddhismus, nebo ne?

Mike: Áno, oboje. Hľadáme pravdu. Kde je? A potom nejaký budhistický učiteľ povie: Ach, počkajte chvíľu, je to tu. Ach, tu. Nie, nie, nie, ja hľadám tu. Nie, nie, nie, je to tu. Ach, tu? Nie, nie, myslím, že je to tu. Nie, pravda je tu. Ach, tu? Nie, nie, myslím, že je to tu. A tak po mnohých rokoch si pomyslíme: Ach, možno som to ja. Ale nachádzame ju všade. Takže v Lotosovej sútre je príbeh o malom chlapcovi, ktorý stretol démona. A démon chcel malého chlapca zjesť. Malý chlapec povedal: Nechcem, aby si ma zjedol. Dovolím ti zjesť časť mňa, ak mi dovolíš urobiť jednu vec. Démon teda povedal: Dobre, môžeš urobiť jednu vec.

Chlapec teda obchádzal a písal pravdu na stromy a skaly a na zem a na nebo, a potom povedal: Dobre, môžeš ma zjesť. Ten príbeh je teda metafora toho, že pravda je všade. Nepatrí budhistom. Toto je veľmi dôležité. Ak sa zídeme v skupine, oblečieme si špeciálne oblečenie, sedíme v špeciálnej miestnosti a recitujeme Hannya Shingyo, nesmieme veriť, že pravdu máme my a nikto iný. Pravdu nevlastníme. Ale keď sedíme v miestnosti v zazene, sedíme tu. Takže po mnohých rokoch si uvedomíme: ach, ja len sedím. Toto je teda pravda tu. Veľmi, veľmi jednoduchá. Veľmi nudná. Ale naozaj, naozaj skutočná. Takže všetko, čo budhizmus robí, je len povedať: áno, áno, možno to môžete hľadať tam vonku, ale je to tu.

Budhistická filozofia je teda, ako sa hovorí, prst ukazujúci na mesiac. Ale ja by som chcel povedať, že je to prst ukazujúci na zem.

Účastník: Dobre, technická otázka.

Mike: Áno.

Účastník: Je „vôľa k pravde“ interpretácia slova bodhicitta od majstra Nishijimu?

Mike: Áno, je.

Účastník: Pretože priamy preklad je trochu iný. Citta je myseľ a bodhi je prebudená myseľ.

Mike: Nie. Bodhi je múdrosť.

Účastník: Dobre, takže vôľa k pravde je niečo trochu iné, povedal by som. Poukazuje len na to, aby vysvetlil, čo je tento druh zvedavosti, alebo...?

Mike: Interpretuje význam. Bodhi pôvodne znamená múdrosť, teda múdra myseľ. Ale ľudia to interpretujú ako myseľ, pravú myseľ, alebo niečo také. Takže doshin, do znamená cesta alebo pravda.

Účastník: Substancia. Substancia.

Mike: Shin znamená myseľ, teda myseľ pravdy, alebo myseľ cesty. Je to teda trochu odlišné medzi japončinou a sanskrtom, a potom je ešte rozdiel medzi japončinou a Nishijimovou interpretáciou.

Boris: Podstata Buddhu? Nie, preklad bodhicitta, podstata Buddhu, majú to všetci v sebe?

Mike: Nie, to je...

Boris: Lebo pre mňa je to, ja to čítam takto, bodhicitta. Podstata Buddhu znamená...

Mike: Nie, podstata Buddhu je...

Boris: Substancia Buddhu.

Mike: Buddha-prirodzenosť.

Boris: Aha, buddha-prirodzenosť.

Mike: Áno.

Boris: Je bodhicitta aj buddha-prirodzenosť?

Mike: Nie, citta je myseľ.

Boris: Citta je myseľ.

Mike: Takže mentálna schopnosť. Mentálna schopnosť, ktorá obsahuje budhistickú múdrosť. Takže to musíme interpretovať. Nishijima Roshi povedal, že je to vôľa, ktorú máme, je to mentálne, zvedavosť, ktorú máme, aby sme našli pravdu. Majú ju ľudské bytosti, nielen budhisti. Rozdiel je v tom, že budhisti hovoria: Viem, kde to je. Je to tu. A potom zabudneme. A potom sa vrátime k realite. A potom zabudneme. Takže nie niečo trvalé. Toto je teda jeho porozumenie. Číslo dva.

Účastník: Pretože včera som na tabuli videl ustanovenie vôle k pravde. Bolo napísané, ustanovenie vôle k pravde.

Mike: Dobre.

Účastník: Ale u Nishijimu to možno bolo iné, lebo hovoril o ďalšom aspekte, alebo...

Mike: Vieš o inom aspekte, o ktorom hovoril?

Účastník: Neviem. Bolo napísané ustanovenie vôle k pravde.

Mike: Áno. Ja píšem vôľa k pravde.

Účastník: Dobre.

Mike: Ustanovenie znamená, že to máš.

Účastník: Dobre. Len som sa pýtal, či sa na to máme nejako sústrediť, alebo nie.

Mike: Keby sa na to bolo treba sústrediť, napísal by som to. Keďže som to nenapísal, nemusíš sa o to starať.

Účastník: Dobre.

Mike: Číslo dva. Príčina a následok. Budhizmus verí v pravidlo príčiny a následku, učí ho a podporuje ho. Pravidlo príčiny a následku je to isté pravidlo ako vo vede. Každá príčina vyvoláva následok, bez výnimky. Príčina, následok. Je to absolútne. Budhizmus hovorí absolútne. Všetko, čo robíme, má následok, alebo výsledok.

Všetko, čo sa na svete deje, má výsledok. Veda hľadá túto súvislosť a pomaly, pomaly rozvíja pravidlá. Budhistické chápanie príčiny a následku je možno jednoduchšie, pretože nemalo vedu, a možno všeobecnejšie. Napríklad ak ste veľmi nadšení, neskôr budete v depresii. Ak idete hore, musíte ísť dole. Ak idete dole, musíte ísť hore. Ak idete neskoro spať, ráno budete unavení. Ak poviete niekomu nahnevané slová, dostanete zlý výsledok.

Sú to veľmi jednoduché pravidlá a samozrejme existuje veľa výnimiek. Ale jedna dôležitá vec o pravidle príčiny a následku v budhizme, ktorá je veľmi upokojujúca, je, že všetko, čo robíme, má následok. Často vynakladáme vo svojom živote veľké úsilie. Myslíme si: ach, vynaložil som všetko toto úsilie a... Mnoho rokov som tvrdo pracoval. Čo z toho mám? Päť rokov som v banke zavádzal systém a príde nový človek a zničí ho. Budhizmus hovorí, že z vášho úsilia je výsledok.

Len ho nevidíte. Ale bude tam. Je tam. Mne to teda príde upokojujúce. V budhizme môžeme vynakladať úsilie bez obáv o výsledok, čo je podľa mňa celkom dobré.

Boris: Chcel by som sa na túto príčinu a následok pozrieť z druhej strany.

Mike: Poď sem.

Boris: Lebo stále chceme pochopiť, čo sa deje. Potom sledujeme príčiny. Chceme vidieť príčiny, čo sa stalo možno predtým, že tento dom je tu, a príčinu, že Robert prišiel sem, a ty, a tak ďalej. A potom je milión príčin. Chceme vidieť, ale je to nemožné.

Účastník: Ach, môžeme to skúsiť.

Boris: Áno, ale deje sa toľko vecí, vieš, že to nevidíš. A tomu hovoríš týmto slovom, pratitya. Pratitya samutpada. To znamená, že miliardy príčin sa dejú teraz, aby sa tento okamih stal. Potom nevieme logicky pochopiť, čo sa deje.

Mike: Áno, ale môžeme premýšľať, môžeme to skúsiť. Premýšľame o tom, prečo sa dnes ráno takto cítim? Čo sa stalo včera? Vieš, môžeme premýšľať, ale nemôžeme nájsť sto percent. Je mi dnes zle. Možno z jedla, ktoré som včera jedol. Možno sa obávam. Potom máme veľa dôvodov, ale nemôžeme sa presne rozhodnúť.

Jitka: A je důležité hledat vždycky tu příčinu?

Boris: Nie.

Roman: Možná.

Boris: Chcel som len poukázať na tú časť nášho mozgu, ktorú má, ako Robert, možno viac, nachádzať všetko logicky, a potom sme v tisíckach informácií, a potom sme stratení, lebo je to...

Mike: Nie vždy stratení, lebo napríklad veda urobila obrovský pokrok počas stoviek rokov v zisťovaní, že ak urobíš jednu vec, stane sa toto. Aj medicína, vieš.

Boris: Dobre, ale chcel som vedieť: ak vidíme realitu celú v tomto okamihu, je potom dôležité hľadať príčiny?

Mike: Nie. Ale príčiny existujú. Áno, ale my... Čo som to urobil? Nehovoríme: Ach, mám stuhnuté rameno. No, mám stuhnuté rameno. Zastavíme sa, premýšľame.

Boris: Ale ak žiješ v tomto okamihu, tak to možno dokážeš. Ach, rameno mám v poriadku, nie vždy. Dobre.

Mike: Áno, môžeme.

Robert: Mám len jednu poznámku, lebo si povedal, príčina a následok, takže sa nemusíme obávať. Napríklad ak tvrdo pracujeme mnoho rokov, bude následok, a toto nejako naznačuje, že bude dobrý následok, ale môže byť aj zlý následok, ako zničené zdravie. Ja som tvrdo pracoval dlhé roky, takže teraz mám zničené zdravie. Takže by som povedal, aspoň sčasti, že by sme mali myslieť na to, aký bude následok, pretože následkom môže byť zničené zdravie a možno by sme sa tomu mohli vyhnúť.

Mike: Áno, veľmi dobrý postreh. Takže sa učíme, že ak máme príliš veľa stresu, možno ochorieme. Takže potom my, z nášho premýšľania... Z môjho pohľadu tieto dva body súvisia. Vidím teda zvedavosť v tom, že chceme vedieť, aká je príčina tohto následku. Áno, hľadáme pravdu v príčine a následku.

Považujem za dosť hlúpe povedať: no, som zenový budhista, takže nič nie je dôležité, iba tu a teraz, a ja nechcem vedieť, čo...

Ak povieme, že nič, nezáleží na tom, je to hlúpe. Ale ak povieme: Ach, musím zistiť dôvod, stále, vieš. Ach, bolí ma palec na nohe, musím nájsť dôvod. Ach, bolí ma žalúdok, musím nájsť dôvod. Nemôžeme sa pohnúť. Ach, možno som niečo povedal. Možno to, čo som povedal, malo zlý následok.

Účastník: A to súvisí s bodmi tri a štyri, myslím.

Mike: Áno, je to pravda. Dobre. Bod tri. Je to vzrušujúce, však? Okamžitosť tohto sveta. Iba teraz. Konať môžeme iba teraz. Vôľu k pravde môžeme mať iba teraz. Skúmať príčinu a následok môžeme iba teraz. Byť šťastní môžeme iba teraz. Byť hladní môžeme iba teraz. Byť smutní môžeme iba teraz. Takže teraz je jediná realita. A teraz nie je myšlienka. A stále sa mení. Číslo tri. Takže, pretože svet je okamžitý.

Môžeme byť slobodní od svojej minulosti. A môžeme byť slobodní od svojej budúcnosti. Takže v prítomnosti sme slobodní. Ale zároveň sme viazaní príčinou a následkom. Takže sme slobodní a nie sme slobodní.

Účastník: Nie je bod teraz tým bodom, v ktorom sa príčina mení na následok?

Mike: Nikto nevie.

Účastník: Lebo ja v tomto momente môžem rozhodnúť, čiže niečo ma sem donieslo a v tomto momente sa môžem rozhodnúť, čo spravím. Čiže vlastne efekt sa mení na… To je tá sloboda. A to je slobodné rozhodnutie, čo spravím. On to celé naopak, on to celé naopak, že následok sa mení na príčinu.

Účastník: Neviem to preložiť, prepáčte.

Mike: Neboj sa. Niečo ma sem priviedlo a teraz sa môžem rozhodnúť, čo bude ďalej. Takže sa môžem slobodne rozhodnúť. Fakt, že som tu, je následok, ale teraz sa môžem slobodne rozhodnúť, čo bude ďalej. Áno, ale

Jitka: Tady ten efekt vždycky vidíš?

Mike: nikdy nie ste slobodní od príčiny a následku, však? Ale v tomto okamihu ste úplne slobodní. Rozpor. Ach, rozpor!

Roman: Můžu uvést příklad toho, co někdy zažívám ve svém životě?

Boris: Len do toho.

Roman: Jistě. Abych uvedl příklad: když tohle zažívám, ten okamžik, kdy cítím, že je to příčina i následek, a svou svobodu v tomto přítomném okamžiku: když cvičím zazen chvíli, dvacet minut nebo hodinu ráno, a jdu do práce, cítím, že jsem svobodný od… Nezajímá mě tolik, co si o mně lidé myslí, nebo co se stalo včera, co se stane zítra. Ale vím, že lidé vědí, kdo jsem a jaká je moje minulost. Takže mě lidé vidí jako někoho, kdo má všelijakou minulost, ale já se kvůli tomu nemusím trápit. Jen otevřu dveře.

Účastník: Takže akási sloboda?

Mike: Nie, je to jednoduchšia sloboda. Iba sme slobodní.

Účastník: Áno.

Mike: Samozrejme, neznamená to, že môžeme robiť, čo chceme. Ak ste vo väzení, nie ste slobodní v bežnom zmysle. V okamihu, keď ste vo väzení, ste slobodní byť šťastní, alebo byť nahnevaní, alebo vstať, alebo sa posadiť. Takže veľmi jednoduchá sloboda. Nie, vieš, takže je jedno, čo robím. To je akési predstavovanie si.

Roman: Asi jsem se nevyjádřil dobře. Mám pocit, že taková jednoduchá svoboda, jako by to opravdu nebylo… možná.

Mike: Dobre, to je v poriadku, ak to cítiš. Dobre. Okamžitosť, alebo prítomný okamih, samozrejme, súvisí so všetkým. Všetko to spolu súvisí. Číslo štyri, to sú budhistické presvedčenia. Budhistický zazen, číslo štyri, čo akoby nezapadalo, pretože zazen je prax. Ale pre Nishijimu zazen zahŕňa... Takže toto sú jeho štyri hlavné presvedčenia, alebo hlavné ústredné body budhistickej cesty. Byť budhistom znamená chcieť zistiť, čo je pravda; uvedomiť si, že všetko, čo robíme, má následok, dobrý alebo zlý; porozumieť, cítiť sa slobodný v prítomnosti, byť sami sebou. A prax. To je všetko. Takže, prosím, diskutujte.

Boris: Môžem sa opýtať, ak sedíš zazen, vidíš obe strany. Si v prítomnom okamihu. Keď vstaneš, stále ty, je jasné, vieš, vstaneš a tak ďalej. A potom robíš niečo a potom sa v tom robení stratíš. A potom vidíš: som stratený. A vrátiš sa. To je všetko.

Mike: Takže opustenie reality, návrat k realite. Opustenie reality.

Boris: Opustenie je v konaní? Opustenie je v tomto...

Mike: Návrat je konanie.

Boris: Návrat je konanie.

Mike: Áno.

Boris: A toto robiť a zabudnúť na všetko. Čo to je?

Mike: Návrat k realite.

Boris: Toto je konanie návratu, vidieť po návrate, byť celý.

Mike: Nezáleží na tom, či to vidíš, alebo nie. Je to fakt.

Chceme byť Buddhom, alebo chceme byť dobrí, alebo chceme byť ako Boh, a chceme vedieť, že sme dobrí, alebo že sme Buddha. Ale nie je dôležité to vedieť. Ale ľudské bytosti chcú vedieť. Urobil som dobre? Keď som niečo povedal, bolo to v poriadku? Bolo to zlé, alebo dobré?

Boris: Obávaš sa toho? Obávaš sa? Nie, pýtam sa, či si v poriadku, povedal som.

Mike: Dógen povedal, že ak praktizujeme rovnováhu, naše činy sú vyvážené. To znamená, že robíme to najlepšie, čo môžeme ako ľudské bytosti. Nie dokonalé, mimo dobrého a zlého, len vynakladáme najlepšie úsilie. Niekedy dobré, niekedy zlé. Ale to najlepšie, čo môžeme. Takže môžeme byť jednoducho slobodní, ak praktizujeme rovnováhu. Nielen zazen, aj inú rovnováhu. Preto som dal zazen.

V skutočnosti by sa Nishijima Roshi pri tom veľmi nahneval. A zazen je jediná metóda.

Účastník: Takže neučil nič o športe a...

Mike: Učil, učil, ale zazen bol pre neho veľmi, veľmi drahocenný. Celý jeho život bolo učenie zazenu. Takže keby niekto povedal, že sa to dá robiť aj niečím iným, hneď by... Ale napríklad slávny japonský maratónec, ktorý sa volal Seiko, v osemdesiatych rokoch k nám chodil sedieť. Nishijima Roshi bol veľmi hrdý, že šport a zazen majú nejakú súvislosť.

Roman: Je to, jako kdyby nejlepší česká golfistka Clara Spilkova přišla cvičit zazen se mnou. A já na to: ano.

Mike: Áno. Takže tak. Teraz môžete ísť spať.

Boris: Ešte by bolo treba presvedčiť, skúsiť presvedčiť pána Messnera, či by dokázal sedieť zazen, lebo všade bol sám, na všetkých horách, na všetkých póloch.

Mike: Bolo by to zaujímavé. Je to na ňom. Ale Adrian behá hore-dole po horách stále. Takže sa ho môžete opýtať.

Nishijima Roshi bol japonský mních. Vyrastal v Japonsku. Žil v Japonsku celý život. Jeho zameraním teda bolo založiť skutočný budhizmus v krajine, v Japonsku, kde väčšina kňazov pije pivo, zarába veľa peňazí na pohrebných obradoch a zabúda na zazen. Bol teda veľmi bojovný, bojoval za zazen. Taká bola jeho povaha. Teraz si sadnem.

Boris: Odkiaľ? Alebo ako sa to môže stať? Lebo

Mike: Hlavné body v budhistickom živote. Vôľu k pravde máte prirodzene, ale ak sa veľmi, veľmi snažíte nájsť pravdu, zakryjete vôľu k pravde. Ak sa veľmi, veľmi snažíte nájsť pravdu, ale pravda je tu, vy... ako sa môžete usilovne snažiť byť tu? Tu, som tu. Som tu. Som tu. Som tu. Som tu. Nefunguje to. Ale keď sa prestanete snažiť, ach, vidím, som tu.

Jitka: Zajímavý teda, že třeba občas, když někdo začne pořádat ty samý věci a pak najednou to potom teda řekne, že ať to teda udělá, a zároveň myslí, že to je jenom můj názor a on jakoby v uvozovkách slyší tu pravdu, tak se naštve. Takže jako na jednu stranu to hledáme a na druhou stranu, když nám to někdo řekne třeba, tak jsme nešťastní nebo to nechceme přijmout.

Účastník: Třeba záleží na tom, jak mu to řekne.

Pavel: No, určitě.

Roman: Když někdo pořád mluví o pravdě a my očekáváme, že ji ukáže nebo vyjádří, a on ne, rozzlobíme se.

Mike: Áno. Si nahnevaná?

Jitka: Ne.

Mike: Áno, je to pravda. Sľúbili ste, že mi ukážete pravdu, ale neukázali ste. Takto to robíme. Chcem učiteľa, tak idem hľadať učiteľa. Moja učiteľka je veľmi krásna učiteľka a praktizuje zazen. Je vždy šťastná a pozná pravdu. Prosím, povedzte mi pravdu, učiteľka. Prosím, povedzte mi, povedzte mi. Ach, ste úžasná. Prídem k vám a prosím, povedzte mi, povedzte mi, povedzte mi. Nepovedali ste mi pravdu. Nepovedali ste mi pravdu. Nie ste moja učiteľka. Takto to robíme.

Jitka: Já jsem to myslela z druhé strany.

Mike: Opačne, naopak.

Jitka: … o svých problémech, a když třeba tomu člověku řeknu, jo, tady je ten problém, tady tuto si vyřeš, nebo já vím, že je to třeba jenom můj názor, ale třeba to vidím, a on je vlastně naštvaný, že jsem ten problém objevila, protože on se vlastně asi nechce posunout nebo se ho to nějak dotkne.

Účastník: Nedokážem to. Prepáčte, neviem to preložiť.

Robert: Niekto hovorí o nejakom probléme a Jitka potom povie, že teraz vidí riešenie, a vysvetlí tomu mužovi to riešenie, a ten muž sa nahnevá. Takže povedala, že možno niekto hovorí o probléme, ale vlastne nechce počuť riešenie, pretože to môže bolieť.

Mike: Áno.

Jitka: Přijde to jako zvláštní, že sice pravdu jako hledáme, ale tak když třeba někdo přijde, i když je to třeba jenom jeho názor, ale třeba na tom něco je a řekne nám třeba v uvozovkách tu pravdu, tak ji vlastně neumíme přijmout, protože asi nejsme jako ještě na úrovni, kdy můžeme přijmout nebo nevím.

Robert: V podstate povedala inými slovami, že niekto hovorí o probléme a vlastne nechce počuť riešenie, takže možno ešte nie je pripravený, alebo to nechce počuť. Chce len byť v tom probléme, ale nechce s tým problémom nič robiť.

Mike: Áno, takže môžete niekoho počúvať. Neodpovedáte.

Účastník: Myslím, že toto je typické pre ženy, lebo chcú len hovoriť o svojich problémoch, ale vlastne ich nechcú vyriešiť ani im pomôcť.

Mike: Rozumieš tomu? Je to veľmi jednoduché. Stačí počúvať.

Účastník: Áno, rozumiem, ale je pre mňa veľmi ťažké nič nepovedať.

Mike: Toto je teda tvoja lekcia. Musíš sa to naučiť.

Účastník: Áno, už som si to všimol.

Boris: Toto je sesshin a táto situácia je tiež sesshin. Potom ste neustále v sesshine. Nie je to také jednoduché.

Účastník: Ak hovoríte po anglicky, nerozumiem vám. Nerozumiem ani po slovensky, ale po anglicky je to príliš ťažké.

Mike: Kedy hovoriť a kedy počúvať, je veľmi dôležité. Stretávam mnoho ľudí, ktorí prídu, chcú sa dozvedieť o budhizme. Prinesú teda svoju šálku, aby sa dozvedeli o budhizme. Prosím, dajte do nej budhizmus. Takže je už plná. Potrebujete teda prázdnu myseľ, aby ste sa niečo naučili. Ak si myslíte: dobre, viem, čítal som veľa kníh, potom tento muž hovorí: Nie, toto nesedí. Nie, nesedí to s mojou predstavou. Nie, nesedí to s mojou predstavou. Nie, nie, nesedí to s mojou predstavou. Toto sa stáva často.

Takže len počúvajte.

Účastník: Pamätám si, keď som ťa stretol, bol som presne v tej situácii, lebo som si myslel, že potvrdíš všetko, čo som predtým čítal, a všetko, čo som sa naučil, že jednoducho povieš: Áno, je to všetko to, čo učím. Ale namiesto toho si povedal: Zabudni na všetko a začni sa učiť od nuly.

Mike: Povedal som to?

Účastník: Áno, naozaj. A oceňujem to. A chvíľu mi trvalo, kým som bol ochotný vyprázdniť všetky veci, a potom som začal pomaly.

Pavel: Měli bychom už skončit, myslím.

Účastník: Áno, to je koniec talku.

Pavel: Konec přednášky. Jen velmi stručně. Je to stejné jako tři filozofie a jedna realita?

Mike: Áno, to isté. To isté, ale inými slovami.

Pavel: Stejný vzorec, řekl bych.

Mike: Rovnaký vzorec. Všetko je prepojené, pretože slová nie sú realita. Takže namiesto vôle k pravde môžete dať mentálne...