Zazen zo štyroch hľadísk

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame vypočuť si aj pôvodný zvukový záznam.

Dnes popoludní chcem hovoriť o zazene zo štyroch hľadísk. Prvé hľadisko sú štyri aspekty hľadiska. Nie. To prvé je, že zazen je odlišný od myslenia. Tento zvláštny výraz pochádza z japončiny: hishiryo. Hishiryo. Shiryo znamená myslenie a hi sa veľmi ťažko prekladá. Znamená to odlišný od, mimo, nie, iný než. Takže má veľa významov. Keď teda hovoríme, že zazen je odlišný od myslenia, je to dosť ťažké pochopiť. Mnoho ľudí si myslí, že stále myslia. Takže veria, že ich myšlienky sa neustále pohybujú. Veria, že myslenie je základom života. Veria, že z myslenia pochádza všetko ostatné.

Podľa Descartesa, otca filozofie: myslím, teda som. Ale budhizmus sa na to pozerá veľmi zvláštnym spôsobom. Hovorí, že žijeme bez myslenia. Samozrejme, stále myslíme, najmä v modernom živote. Ale niekedy nemyslíme. Lenže myslenie je také silné, aj keď nemyslíme. Takže myslenie, nemyslenie. Myslenie, nemyslenie. Takže to zakrývame, keď nemyslíme. Budhizmus hovorí, že keď nemyslíme, nerozdeľujeme svet. Napríklad si môžeme myslieť čierna, sivá, odlišné. Odlišné. Ale ak nemyslíme, nemôžeme zistiť, či sú odlišné, alebo nie. A budhizmus trvá na tom, že počas zazenu zažívame stav, ktorý je odlišný od myslenia. Samozrejme, počas zazenu nám do mysle prichádza veľa myšlienok a potom zasa miznú. Niekedy nevieme, odkiaľ prichádzajú: obrazy, alebo slová, alebo spomienky. Takže ich môžeme v zazene ignorovať. Potom, ak nejaký čas sedíme, myšlienky, ktoré v našej mysli prichádzajú a odchádzajú, sa usadia. Dobrý príklad: ak máme pohár vody a do pohára vody dáme trochu popola a vodu zamiešame, popol vodu zakalí.

Ak z pohára vytiahneme prst, popol sa usadí na dne. To je situácia v zazene. Ale pretože v bežnom živote stále myslíme, radi vodu miešame. Dokonca si myslíme: myslím? Takže vodu miešame. Potom vytiahneme prst. Potom vodu zase miešame. Toto sa deje počas zazenu. Ale podstatný stav v zazene nie je stav myslenia.

Druhý aspekt zazenu je uvedenie tela do poriadku, uvedenie tela do poriadku. Význam toho, čo znamená uviesť telo do poriadku, môžeme vysvetliť iba fyzicky. Ľudské telo má nervový systém a nervový systém riadi všetky orgány v tele. Nervový systém má dve časti. Jedna sa volá sympatický nervový systém. Sympatický. A druhá časť sa volá parasympatický. Tieto dve časti nervového systému pôsobia proti sebe. Napríklad sympatický nervový systém nás robí agresívnymi, veľa myslíme, a parasympatický nervový systém nás robí pasívnymi, sústredenými na fyzickú stránku života. Sila týchto dvoch častí nervového systému stále stúpa a klesá. Podrobne sa o tom môžete dočítať v lekárskej učebnici. Moje vysvetlenie je len veľmi hrubé. Keď sedíme s chrbticou prirodzene vzpriamenou, nervy vychádzajú z miechy a vychádzajú von do tela. A na vrchu chrbtice tu,

Jana: Aha, na zadnej strane hrudného úseku?

Mike: a na spodku chrbtice tu máme parasympatické nervy. V strednej časti máme sympatické. A keď sedíme prirodzene vzpriamene, stavce – nie, prirodzene uvoľnené, nie skrútené.

Takže v takej situácii môže krv prúdiť k nervom a nervové signály do tela môžu prúdiť prirodzene a tie dve časti nášho nervového systému môžu nájsť rovnováhu. Môžeme teda povedať, že zazen má skutočný lekársky, fyzický účinok. Ak sedíme takto, ohýbame si chrbty, kosti sú všetky takto a nervy sú stlačené. Ak sedíme päť minút, nie je to problém. Ak hodinu sedíme pri televízii alebo pri počítači, potom zažívame zmenu svojho fyzického stavu. A niekedy, najmä pri počítači, takto, cítime napätie. Neviem. A tak ďalej. Naša fyzická pozícia teda priamo ovplyvňuje náš nervový systém.

Keď teda sedíme v zazene pol hodiny alebo dvadsaťpäť minút, môžeme nechať chrbát, chrbticu, uvoľniť. Ak niekto počul o Alexanderovej technike, nájde tam veľmi užitočné vysvetlenia. Alexanderova technika vysvetľuje, že svaly v chrbtici, ktoré sú spojené medzi kosťami, sa ovládajú nevedome. Aby sme si teda uvoľnili chrbát, musíme robiť nejaké fyzické cvičenie. Z druhého hľadiska – aspektu – teda hovoríme, že zazen je uvedenie nášho tela do poriadku.

Z tretieho hľadiska je zazen jednota tela a mysle. Zvyčajne si myslíme, že máme telo a máme myseľ a že sú oddelené. Ale budhizmus hovorí, že máme niečo, čo nie je oddelené. A keď to rozdelíme, jednu stranu nazývame telo a druhú stranu nazývame myseľ alebo duch. Neviem, ako je to po česky. Existuje slovo pre myseľ a slovo pre ducha. Je to rozdielne, alebo rovnaké?

Jana: Myseľ a duch. Myseľ, to je ako myslenie, a –

Mike: Dobre. Je to v angličtine rovnaké?

Jana: Je to to isté.

Mike: Rovnaké ako v angličtine. Vo francúzštine –

Jana: Ten istý problém.

Mike: Vo francúzštine nie je taký veľký rozdiel, pretože l'esprit je mentálna funkcia. A v japončine sú myseľ a duch tá istá vec. Takže v budhizme nerobíme rozdiel medzi mentálnymi a duchovnými funkciami. Ale keď sedíme v zazene, keď prestaneme rozdeľovať samých seba na dve časti, sme prirodzene jedno. Takže tento stav môžeme niekedy v zazene pocítiť. Niekedy myslíme a rozpoznávame svoje myšlienky. Niekedy cítime bolesť, takže rozpoznávame svoje telo. Ale niekedy sme medzi svojou mysľou a svojím telom. Tento stav je budhistický stav. A je rovnaký ako stav, keď konáme, napríklad v športe, alebo v našom každodennom živote.

V okamihu, keď niečo robíme, nemáme priestor premýšľať o tom, čo robíme. Nemáme priestor cítiť, čo robíme. Len konáme. A je ľahké to rozpoznať vo veľmi extrémnych situáciách, napríklad ak musíme skočiť, aby sme niekoho zachránili. Aj keď možno premýšľame, musíme prestať myslieť, aby sme konali. A hoci vieme, kde je naše telo, nemusíme sa pozerať, kde je. Len konáme. To isté platí aj v športe, napríklad v tenise. Ľudia hovoria, že sú v zóne. Profesionálny tenis.

Jana: Toto som ešte nepočula. V zóne.

Mike: Zóna. Dobre.

Jana: Neviem, čo to je. Takže –

Mike: Keď hráte tenis alebo nejakú hru, ak v kritickej chvíli premýšľate o tom, čo robíte, prehráte. Ak sa pozeráte, či je vaša noha blízko lopty, netrafíte ju. Existuje teda nejaký veľmi jednoduchý spôsob konania, ktorý používame stále, ale nerozpoznávame ho. Niekedy si ho všimneme a povieme si: ach, urobil som to bez premýšľania. Jednoducho som to urobil. Ale to platí aj o jednoduchom úkone, zdvihnutí niečoho. Na jeden okamih, na jeden okamih, na krátky čas prestaneme myslieť. Prestaneme sa pozerať. Prestaneme cítiť. A robíme niečo celé. To je teda význam jednoty tela a mysle. V budhizme, v učení majstra Dógena, to nazýva konanie. Ale je veľmi ťažké použiť slovo ako konanie. Je veľmi ťažké to preložiť aj do češtiny, aj do angličtiny. Takže ak sa pozrieme z inej strany, môžeme povedať: budhistický stav konania. Je to stav, v ktorom robíme niečo celé, bez rozdeľovania na myslenie, bez rozdeľovania na vnímanie, ale robíme niečo naplno.

Štvrtý aspekt zazenu je jednota s vesmírom. Jednota s vesmírom znie veľmi zvláštne, takže mnoho ľudí si môže myslieť, že to znamená nejakú duchovnú jednotu. Ale majster Dógen myslí niečo skutočnejšie. Keď konáme, keď praktizujeme zazen a sme v stave rovnováhy, nenájdeme žiadnu bariéru medzi sebou a svetom. Neoddeľujeme sa teda od vankúša, od podlahy, od steny. Neoddeľujeme sa od ničoho. Sme jedno so všetkým. To je jednota s vesmírom. A rovnaký stav dosahujeme pri jednoduchých činnostiach, napríklad v športových aktivitách a v každodennom živote. Takže to je zazen zo štyroch aspektov. Máte nejaké otázky?

Otázka: Chcel by som sa opýtať: na mojom dnešnom prvom sedení zazenu sa mi počas meditácie v mysli objavila otázka. Najprv som sa nespýtal, ale stále ju v sebe cítim, tak som si pomyslel, že by som sa mal opýtať vás. Väčšina ľudí začína robiť niečo takéto, aby sa, povedzme, cítili v živote šťastnejšie. Zároveň sa stávame citlivejšími voči veciam vo svete okolo vás. Podľa mojej vlastnej skúsenosti by som povedal, že to cítim rovnako, ale niekedy mám pocit, že som citlivý možno negatívnym spôsobom. Cítim sa citlivejší voči negatívnym emóciám než voči pozitívnym. A chcel by som sa opýtať, či je to normálne, alebo to znamená, že cvičenie možno ide zlým smerom, alebo že môj postoj k cvičeniu je nesprávny? Čo to je?

Mike: Len vy môžete povedať, kam vaše cvičenie smeruje. Ale v zazene nie je potrebné byť citlivý. Ak sme príliš citliví, cítime bolesť sveta. A niekedy nám to bráni konať, bráni nám to žiť bez starostí. Napríklad ak pozeráme televíziu alebo čítame noviny, vidíme, že sa na rôznych miestach sveta dejú mnohé hrozné veci. Potom sa môžeme trápiť. Ach, svet hladuje. Ach, svet speje ku koncu. Atmosféra sa zhoršuje. V Iraku je vojna. Ach, hrozné. Ale hoci je to pravda, naše trápenie nič nezmôže. Lenže najmä v modernej spoločnosti si ľudia myslia, že mať obavy, trápiť sa, má nejaký účinok. To nie je pravda. Ale môžeme konať nejakým jednoduchým spôsobom. Môžeme mať na záhrade miesto na recykláciu. Môžeme prispieť na charitu a tak ďalej. Ale nie je potrebné cítiť sa nešťastní. Ak je náš vlastný život nešťastný, cítime sa nešťastní. Nie je potrebné byť nešťastný z nešťastia niekoho iného.

Ale myslím si, je to môj názor, že mnoho ľudí môže túto silu cítiť. Takže nie je potrebné stať sa citlivejším. Ale praktizovanie zazenu to robí realistickejším. Napríklad ak sme dosť depresívni a sme depresívni už niekoľko mesiacov, možno to nerozpoznáme. Potom počas zazenu zistíme, že sme depresívni. Takéto situácie prichádzajú v zazene. Ak príliš tvrdo pracujeme a cvičíme zazen, môžeme sa cítiť veľmi podráždení, alebo veľmi ostrí, agresívni. Takže si môžeme všimnúť svoj vlastný stav. Mnoho ľudí si myslí, že v zazene by sme mali nájsť nejakého krásneho, pokojného Buddhu. Ale to je len sen. V zazene nájdeme samých seba. Podráždené ja. Negatívne ja. Agresívne ja. Sexi ja. Čokoľvek cítime, v zazene si to všimneme. To je náš stav. Nie je žiadny iný stav, ktorý by sa niekde skrýval, nejaký krásny stav. Musíme sa len postaviť sami sebe. Nemôžeme robiť nič iné, iba čeliť svojej skutočnej situácii. Zazen nám teda pomáha rozpoznať. Ak si myslíme, že nám zazen dá nejaký pokojný, krásny stav, ako zlatý Buddha, snívame. Ale všimnúť si skutočnosť o sebe samých je istý druh uspokojenia.

Odpovedá to? Zaspievame si?

Účastník: Áno.

Jana: Ach, neviem.

Mike: Dobre. Ideme? Prečo by sme –

Účastník: Len to podrž. Môžem dostať telefón?

Mike: Neviem. My, ľudské bytosti, milujeme predstavovať si dokonalosť. Takže aj pri praktizovaní zazenu niekedy hľadáme dokonalosť. Ale tá neexistuje, iba v našej mysli. Potom sa cítime: ach, nedostal som žiadny dokonalý, pekný stav. Možno prestanem. Prestanem so zazenom. Robíme niečo iné. Takže my všetci, ľudia, si stále predstavujeme niečo dokonalé. Aj moje vysvetlenie vytvára akýsi obraz niečoho dokonalého.

Ale v každom našom zazene nenájdeme nič také ako tie krásne slová. Nenájdeme. Nenájdeme nič, čo by pripomínalo tie krásne slová, ktoré povedal náš učiteľ. Tak si myslíme: ach, môj zazen je zlý, alebo niečo také. To je skutočná situácia. Máte ešte nejaké otázky?

Otázka: Dobre, môžete nám možno povedať niečo o štyroch pohľadoch na svet? Teda o štyroch filozofiách. Už som o tom počul. Je to zaujímavé pre ostatných ľudí. V budhizme existuje akási logika pri nazeraní na veci z rôznych pohľadov na svet a Nishijima Roshi ju nazýva štyri pohľady na svet alebo štyri filozofie, alebo vlastne tri filozofie a jedna skutočnosť. A ja som sa len, keďže neboli žiadne otázky, spýtal na to, či by nám Mike mohol o tom niečo nejako opísať.

Mike: Štyri pohľady – nazývame ich štyri pohľady – nájdeme v raných pálijských sútrach, ale nie tak jasne, pretože sútry boli napísané v inej časti, v inom čase. A obsahujú veľa, aké je to slovo, veľa krásnych básnických vysvetlení. Ale v niektorých pálijských sútrach nájdeme štyri pohľady. Potom v druhom storočí o štyroch pohľadoch hovoril potomok, jeden z učeníkov, ktorí pochádzali od Buddhu, menom Nagardžuna. A majster Dógen, ktorý žil o tisíc rokov neskôr, sa na všetko pozerá zo štyroch pohľadov. V západnej spoločnosti sa zvyčajne pozeráme na veci z dvoch pohľadov: z duchovného alebo mentálneho pohľadu a z materiálneho alebo fyzického pohľadu. Duchovný alebo mentálny pohľad, môžeme povedať, sú napríklad náboženstvá a tradičná filozofia. A fyzický alebo materiálny pohľad, môžeme povedať, vytvoril základ vedy. Duchovný alebo mentálny pohľad by sme mohli prirovnať k idealizmu. Ľudia, ktorí veria v idealizmus, veria, že myšlienky sú základom existencie. Ľudia, ktorí veria v materializmus, veria, že hmotné veci sú základom existencie. V histórii teda nájdeme mnoho bojov medzi týmito dvoma skupinami ľudí. A najnovší veľmi jasný príklad je boj medzi komunizmom a kapitalizmom, alebo čo.

Ale budhizmus má tretí pohľad. Ale tento pohľad je veľmi ťažké vysvetliť. Hovorí, že to, čo myslíme, nie je základom našej existencie. A ani hmotné veci nie sú základom existencie. Základom našej existencie je naše konanie, tu a teraz. Ale znie to veľmi zvláštne. Naše konanie v tomto okamihu vytvára ďalší okamih. Jediné miesto, kde môžeme konať, je teraz. Aj keď sa môžeme pozerať na poučenia z histórie, alebo môžeme premýšľať o stratégiách do budúcnosti, iba to, čo robíme v tomto okamihu, mení svet. Budhizmus teda hovorí, že základom existencie je ľudské konanie v prítomnom okamihu.

Ale tento pohľad je taký zvláštny, že je ťažké ho vysvetliť. Štvrtý pohľad, ktorý majster Dógen používa, je zahŕňajúci pohľad. Hovorí, že ľudia niekedy veria, že ich myšlienky sú skutočné. Myšlienky sú skutočné. A niekedy si ľudia myslia, že jedinou skutočnosťou je hmota, hmotné veci. Ale počas života sa kolíšu tam a späť medzi týmito dvoma pohľadmi a ich konanie v prítomnosti vytvára svet. Máme teda veľmi zložitú, komplikovanú situáciu, ktorú nevieme opísať. Voláme ju náš život, alebo skutočnosť, alebo Dharma. To sú teda štyri pohľady. A majster Dógen ich používa na to, aby sa pozeral na veci, na témy, o ktorých hovorí. To je všetko. Dobre, ďakujem.

Otázka: Môžete nám dať konkrétny príklad toho, čo je filozofia? Napríklad v spojení polohy so zazenom.

Mike: Áno, naša skúsenosť v zazene. Napríklad v zazene máme štyri pohľady. Myslíme, myslíme, myslíme. Môj zazen nie je dobrý. Nemôžem pokračovať. Bolia ma nohy. Dúfam, že zvonec čoskoro zazvoní. Je to nemožné. Takže toto sú fyzické a mentálne pohľady. Ale stále sedíme, v tomto okamihu a v ďalšom okamihu. Je to úžasné! Nohy mi horia. Ale sedím. Takže v zazene máme štyri pohľady. Myslíme na veci. Myslíme na iné veci. Cítime svoje vnímanie, cítime svoje telo. Existujeme len v tomto okamihu, len v tomto okamihu, len v tomto okamihu. A celú tú situáciu zopakujeme zajtra. Prečo?

Otázka: Tento stav je, či už človek sedí týždeň, alebo dvadsať rokov, stále ten istý. Stále sa opakuje to, čo hovoríte.

Mike: Áno, stále rovnaký, ale môžeme si všímať samých seba. Takže aj keď mi horia nohy, jednoducho tým, že sedím v tomto okamihu, aj keď myslím na kopu myšlienok, nezáleží na tom. Takže získavame túto skúsenosť. Môžeme vidieť samých seba. Nie ideálne ja. Nie sen, nejakého dokonalého človeka, akým chcem byť. Ale túto zmes, ktorá som ja.

Otázka: Z vášho pohľadu, nachádzate nejaký rozdiel medzi svojím zazenom, povedzme, spred dvadsiatich rokov a svojím zazenom v súčasnosti? Nachádzate nejaký rozdiel – alebo si myslíte, že je rozdiel medzi zazenom začiatočníka a zazenom dlhoročného praktizujúceho?

Mike: Zazen, ktorý som robil pred dvadsiatimi rokmi, nie je skutočný. Nie je skutočný. Nie je skutočný. Zmizol. Nie je tu. Je to len spomienka. Takže keď si naň spomeniem, možno bol horší. Možno bol lepší. Tak to je. Takže zazen, ktorý robím tu, je jediný skutočný zazen. Moja žena však hovorí, že som sa zlepšil. Takže môžeme vidieť nejaký pokrok, ale nie tak jasne.

Účastník: Je to len ľudský nápad porovnávať veci. Hej.

Mike: Áno. Je prirodzené porovnávať veci. Ale zazen, ktorý máme dnes, je jediný skutočný zazen. Takže lepší než včera, alebo horší než včera, neviem.

Otázka: Prestali ste porovnávať veci, alebo ešte stále?

Mike: Niekedy. Nie, prestal som, áno. Prestávam. Porovnávam autá a ceny jedla a tak – Zazen neporovnávam. Len ho robím každý deň.

Otázka: Má zazen nejaký prínos pre deti? Alebo teda, niekto hovorí, že deti nepotrebujú meditovať ani cvičiť, pretože sú v tomto stave mysle. Nemusia ešte myslieť.

Mike: Áno, súhlasím. Samozrejme, niektoré deti sú narušené.

Otázka: Deti, keď meditujú alebo robia zazen, či z toho majú nejaké výhody, alebo či je to pre ne, či im to niečo prináša, či je to pre ne dobré. Lebo som počul, že vlastne deti sú v tom veku, takže vlastne nepotrebujú meditovať. Ale zasa niekde, kde už sú kurzy pre deti, tak som sa pýtal, čo si o tom myslíte.

Mike: Pozrime sa. Takže malé bábätká sú, dalo by sa povedať, buddhovia. Samozrejme, nie je to pravda. Sú to diabli. Závisí to od dňa. Nemajú silnú interpretáciu sveta, takže žijú prirodzene. Takže je dôležité pre ľudskú spoločnosť urobiť z nich členov spoločnosti. Potom sa začína problém. Keď sú deti malé, ak nemali vo svojom živote nijaké osobitné narušenie, potom nepotrebujú cvičiť. A keď sú staršie, myslím, že je to napríklad päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať.

Myslím, že deti majú toľko energie, že je nemožné sedieť v pokoji. Potrebujú teda skúmať svet. Keď sa stanú tínedžermi, niektoré deti možno dokážu sedieť ako tínedžeri. Ale myslím, že je to veľmi, veľmi ťažké. Takže nie je potrebné nútiť ľudí robiť veci, ktoré nechcú robiť. Takže ak niekto, kto má sedemnásť alebo osemnásť, chce praktizovať zazen, je to v poriadku. Ak chcú ísť a hľadať si chlapcov, je to tiež v poriadku.

Ďakujem. Máme skončiť? Dobre. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem.