Leto 2005 — Bussho

Mať a byť

Majster Enkan kázal, že „všetky bytosti majú buddha-prirodzenosť“. To nám naznačuje, že existuje niečo oddelené, čo mám v sebe. Mám nádchu: myslíme si, že existujem ja a nádcha, ktorá do mňa prichádza. Majster Dógen namiesto toho často veci stotožňuje; povedal by „Ja som nádcha“, nie „Mám nádchu“.^[1.3][1.4]

Keď hovorí, že tráva, stromy a pôda sú myseľ, nemyslí tým, že všetko je v mysli. Myseľ tu nie je myseľ, ktorou analyzujeme svet, ale myseľ, ktorou sme vo svete. Keď si vedome a plne uvedomujeme (aware) všetko okolo seba, nie je v nás žiadne rozdelenie medzi naším vedomým uvedomovaním (awareness) a týmito vecami.^[1.5]

Mnohí ľudia vykladali majstra Enkana tak, že buddha-prirodzenosť je akási osobitná vlastnosť, ktorú možno získať rôznym úsilím a udržiavať si ju v sebe. Ale majster Dógen ho vykladá tak, že hovorí niečo skôr v zmysle, že všetky bytosti sú od prirodzenosti buddhovia.^[1.6]

Hovorí, že Enkan musí zhodiť mať. V čínštine a japončine je „mať“ „U“ a U nie je presne „mať“ a nie je presne „byť“, ale môže byť niekde medzi tým dvojím.^[1.7]

Majster Isan kázal opak: „Všetky bytosti sú bez buddha-prirodzenosti.“ Keď o niečom premýšľame, buď to máme, alebo to nemáme. Ale našťastie skutočnosť dokáže presiahnuť naše myslenie a v skutočnosti to môže byť oboje. Majster Dógen si myslí, že Isanov výrok je hlbší: v jeho obraze nesú Gautama Buddha a majster Enkan pravdu medzi sebou na žrdi, ale pri Isanovi boli obaja muži pohltení žrďou. Máme buddha-prirodzenosť, ale nemáme „buddha-prirodzenosť“.^[1.10][1.11]

Ľudské bytosti majú buddha-prirodzenosť: je tam problém, však? Vytvára to niečo, čo sa nazýva buddha-prirodzenosť, čo musí existovať oddelene odo mňa; ja prídem, dostanem to a potom to mám. Práve tento spôsob myslenia chce budhizmus obísť. Majster Isan tým nemyslí, že ju nemáme, myslí tým, že ju nemáme v zmysle mať.^[1.12]

Majster Dógen píše: „Nie je pravda, že bytosti majú buddha-prirodzenosť, akoby to bolo niečo, čo príde k bytostiam, ktoré ju nemajú, a potom sa stane ich majetkom. … Druh ‚bytosti‘, o ktorej si predstavujeme, že má buddha-prirodzenosť, nie je skutočná bytosť.“^[1.17]

Hyakujo … povedal: „Kázať, že všetky bytosti majú buddha-prirodzenosť, je urážkou Buddhu, Dharmy a Sanghy, a kázať, že všetky bytosti sú bez buddha-prirodzenosti, je tiež urážkou Buddhu, Dharmy a Sanghy.“ … Bez rozoberania týchto fráz však nie je možné o buddha-prirodzenosti hovoriť.^[1.18]

Je veľmi ťažké vyjadriť, čo majster Dógen myslí: komentuje po japonsky čínsky citát. Ale toto je moja interpretácia, čo dáva zmysel mne. Vybral som rozdiel medzi tým, že niečo máme, a tým, že niečím sme. A to je to najlepšie, čo zatiaľ dokážem.^[1.16]

Byť bez

Otázka: Najlepší výraz bol váš preklad, „byť bez“. Stav buddhu je stav byť bez.

Stav buddhu je stav byť bez. Je to však ťažké, však? Majster Dógen hovorí, že zhadzovanie je charakteristická vlastnosť Vesmíru. Ale charakteristická vlastnosť ľudského intelektu je navliekať na seba: prekrývame sa vrstvami vecí. Pre majstra Dógena je učenie sa vecí zahadzovanie vecí, stávanie sa lepším je zahodenie túžby stať sa lepším, stať sa buddhom je zahodenie túžby stať sa buddhom, nájsť buddha-prirodzenosť je zhodenie predstavy, že máme buddha-prirodzenosť. Aj keď to teraz hovorím, takto nemyslím, keď idem a robím pre niekoho nejakú prácu; chcem tú prácu. Ale v koreni budhizmus je o zhadzovaní.^[1.7][1.13]

Slobodní v tomto okamihu

Pri výklade učenia majstra Hyakujoa majster Dógen hovorí, že skutočné telo buddhu je podriadené telesnému a duševnému obmedzeniu, ale keďže sme vždy v prítomnosti, keď konáme v živote, život nás neväzní, a keď konáme v smrti, umieranie nás nevystrašuje.^[2.2]

To, čo hovorí Hyakujo a čo majster Dógen opakuje, je veľmi dôležité: ak svoje schopnosti radšej zahadzujeme, než budujeme, môžeme nájsť slobodu, ale skutočná sloboda nie je trvalý stav. Nemali by sme si myslieť, že existuje niečo, čo sa nazýva buddha, čo dokáže robiť mágiu a prekračovať hranice tela; budhizmus hovorí o slobode a prekračovaní prítomného okamihu. Stále si vyberáme a v tomto zmysle sme stále slobodní. Necítime sa slobodní, pretože si myslíme, že sloboda znamená mať pred sebou otvorené všetky dvere, ale sloboda existuje vo väzenskej cele. Veta „nemilujte život príliš a nebojte sa príliš smrti“ je tiež veľmi dôležitá: šampión v džude Yamashita zahodí akúkoľvek myšlienku na víťazstvo či prehru. Ak máme myšlienku na zahadzovanie, mali by sme najprv zahodiť túto myšlienku. Je to hádanka. Hoci je to hádanka, robíme to.^[2.3]

„Nepredstaviteľne nádherný a čistý svet“, o ktorom hovoria Hyakujo a Dógen, nie je nebo, ale tento svet. Mohli to povedať, pretože videli, že tento svet je jediný svet.^[2.4]

Teraz, teraz, teraz, teraz

Keď sa ho Nansen pýta na rovnaké cvičenie rovnováhy a múdrosti, ktorým sa buddha-prirodzenosť stane jasnou, Obaku odpovedá: „Nezávislí od všetkého, po celých dvadsaťštyri hodín dňa, už to máme.“ Majster Dógen hovorí, že stav, v ktorom je buddha-prirodzenosť jasná, je cvičenie zazenu. Ak hovoríme o rovnováhe a múdrosti, myslíme na dve veci, ale keď cvičíme zazen, nie sú tam dve veci.^[2.5][2.6]

Majster Dógen nám pripomína, že dvadsaťštyri hodín dňa sú teraz, teraz, teraz, teraz. V každom teraz sme vo vyváženom stave nezávislí; keď sedíme v zazene, o nič sa neopierame. Predstavujeme si dĺžku času, ale jediné skutočné je čas tu a teraz.^[2.8][2.9]

V poslednom odseku majster Dógen hovorí, že všetko je nezávislé, ale pripúšťa, že všetky hodiny dňa sú zložitým spôsobom závislé aj nezávislé a že celý Vesmír existuje skôr, než ho pojmovo uchopíme. Sme na sebe navzájom závislí. Takže obe sú pravda.^[2.15][2.18]

Mlčanie

Na otázku, či je to jeho vlastný pohľad, Obaku odpovedá: „Neodvážim sa povedať, že je,“ čo je v čínštine zdvorilý spôsob, ako to potvrdiť. Keď hovoríme pravdu, môžeme povedať, že slová nie sú naše vlastné. Keď poviete presne to, čo ste chceli povedať, a to, čo poviete, presne opisuje okolnosti, sú tam slová, ale nikto nehovorí. Nie je to tak vždy. Pravdu, o ktorej hovorí majster Dógen, si nemáme predstavovať ako nejakú zvláštnu pravdu, ktorá prebýva v budhizme; je to pravda sveta.^{[2.5][2.9][2.10]}

Keď sa Nansen pýta, kto mu zaplatí za všetko to cestovanie, Obaku mlčí. Neskorší majstri tento príbeh často vykladali tak, že Obaku akoby prehral, ale Kyozan povedal, že Obaku bol dosť vynaliezavý, aby chytil tigra do pasce, a majster Dógen hovorí, že ho mohol aj skrotiť. Jeho odpovede neboli navrhnuté tak, aby ukázali, aký je dobrý.^{[2.11–12][2.14–15]}

Otázka: Chce tým povedať, že Obaku mohol povedať čokoľvek, ale zvolil si nepovedať nič?

Áno. Jeho schopnosť mlčať bola jeho schopnosť skrotiť tigra.^[2.17]

Bez akéhokoľvek pojmu

Mních sa pýta majstra Joshua, či pes má, alebo nemá buddha-prirodzenosť, a on odpovie „mu“. Preložil som to ako „Bez [akéhokoľvek pojmu buddha-prirodzenosti]“; pridal som slová, ktoré nie sú v origináli. Majster Dógen hovorí, že odpoveď nemá podmet: mohla by ním byť buddha-prirodzenosť, pes alebo pozorovateľ. Tu interpretujem toto slovo mu celou vetou: majster povedal „nie, ty hlúpe stvorenie, pes nemá o buddha-prirodzenosti žiadnu predstavu, je to len pes“ a „áno, pretože nemá o buddha-prirodzenosti žiadnu predstavu, je to práve buddha, takže buddha-prirodzenosť má“.^[3.1–2]

Jeden z dôvodov, prečo som použil „bez“, je ten, že v skoršej časti kapitoly hovorí majster Dógen o buddha-prirodzenosti ako o „byť bez“, o stave, v ktorom sme bez všetkého, čo na seba vrstvíme. Myslím, že „bez“ je ako význam slova mu ešte tak prijateľné. Napísal som „bez“, pretože mi to dáva zmysel, a vy musíte posúdiť, či to dáva zmysel vám.^[3.3][3.5]

Keď sa mních pýta, prečo je pes bez, ak všetky bytosti plne prejavujú buddha-prirodzenosť, Joshu odpovedá: „Pretože máme mentálny pohľad, ktorý sa formuje z našich minulých skúseností.“ Diskutujeme o tom, či pes má, alebo nemá buddha-prirodzenosť, pretože sa svojho myslenia nevieme zbaviť. Majster Dógen sa snaží objasniť, že všetko súvisí s naším pojmovým uchopovaním. Pes existuje bez akýchkoľvek pojmov a buddha-prirodzenosť existuje bez akýchkoľvek pojmov. Tým teda hovorí, že buddha-prirodzenosť nie je pojem. Keď na ňu dáme slovo, stane sa pojmom, ale je to niečo za hranicou pojmov. A prirodzenosť zvieraťa nemôžeme opísať svojím mentálnym pohľadom.^{[3.6][3.7][3.8]}

Iba v okamihu prítomnosti

Iného dňa Joshu odpovie „Existuje“, protiklad mu. Majster Dógen hovorí, že to nie je existencia, ako ju opisujú učenci a teoretici; Joshu tým myslel, že pes existuje, a keďže pes existuje, existuje buddha-prirodzenosť. Tu je skutočný pes.^{[3.9][3.10][3.11]}

Mních sa pýta, prečo musí buddha-prirodzenosť vstúpiť do tejto zvieracej podoby. Majster Dógen hovorí, že by sme sa mali pozrieť na to, čo znamená „existuje“: znamená to, že pes existuje tu, alebo že existoval od minulosti? Je to zvláštny budhistický spôsob pohľadu na svet, ktorý hovorí, že skutočnosť alebo existencia je iba v okamihu prítomnosti. Nám sa to zdá dosť bizarné. Povedať, že pes existuje, znamená, že pes je jednoducho tu, jednoducho skutočný, takže je nemožné, aby niečo, čo sa volá buddha-prirodzenosť, prišlo odniekiaľ inde a vošlo do psa; to hovorí majster Dógen.^[3.12]

Zamieňať si myšlienky so skutočnosťou

Joshu hovorí, že hoci to rozpoznávame, nemôžeme si pomôcť a zamieňame si svoje myšlienky so skutočnou situáciou, a majster Dógen naznačuje, že taký je ľudský stav. Ale tento ľudský stav je sám okamihový, takže sa nemusíme snažiť nájsť nejaký stav, v ktorom si nezamieňame svoje myšlienky so skutočnosťou; stačí rozpoznať, aký je ľudský stav. Ak sa snažíme nikdy nemyslieť, skončíme tým, že sa zbláznime; v niektorých výcvikových chrámoch v Japonsku to robia a mnísi odchádzajú vyčerpaní. Nemôžeme prestať myslieť, nemôžeme prestať zamieňať si svoje myšlienky so skutočnosťou, taká je povaha myslenia, ale môžeme si to všimnúť.^[3.15][3.16]

Majster Dógen trvá na tom, že máme buddha-prirodzenosť práve v tomto okamihu, uprostred svojich mentálnych pohľadov. Nájsť strednú cestu je stredobodom budhizmu.^[3.18]

Otázka: Hovorí Dógen aj inde, že „okamihový čin v prítomnosti spája mňa aj svet“?

Áno. Ale to sú moje slová, moja interpretácia riadku o okamihu, ktorý „obsahuje seba a obsahuje iných ľudí“.^[3.18][3.19]

Prerezaná dážďovka

Jiku, ktorý bol vládnym úradníkom a študoval u majstra Chosa Keishina, sa opýtal svojho majstra: „Ak prerežeš dážďovku na dve časti a obe sa ešte hýbu, ktorá časť má buddha-prirodzenosť, zaujímalo by ma?“ Majster odpovedal: „Žiadne ilúzie!“ … Majster odpovedal: „Je to len telesná energia červa, ktorá sa ešte úplne nerozptýlila.“^[4.4]

Majster Dógen sa pýta, či úradník myslí na jednu dážďovku, ktorá existovala predtým, než ju prerezali. Červ existoval, ale keď je prerezaný na dve, už neexistuje. Jeho otázky sa týkajú toho, ako si predstavujeme dážďovku v dvoch častiach a buddha-prirodzenosť v oboch. Neviem vysvetliť, prečo nás odkazuje na Kegon sútru ako na výklad toho, prečo sa obe časti ešte hýbu.^[4.4][4.5]

Spôsob, akým majster Dógen komentuje, je akoby napoly v žarte. Ukazuje nám na niečo zjavné, ale nehovorí nám, čo to je, pretože sa to povedať nedá. Majster Dógen hovorí, že by sme nemali povedať, že telesná energia je to isté ako buddha-prirodzenosť; preto majster Chosa nepovedal, či tam je, alebo nie, ale povedal niečo veľmi reálne, a úradník mohol, a my môžeme, všimnúť si veľmi skutočnú a jednoduchú situáciu. Ak o buddha-prirodzenosti v príbehu o dážďovke diskutujeme, nie je to buddha-prirodzenosť, je to pojem buddha-prirodzenosti. V ktorej polovici je buddha-prirodzenosť?^{[4.7][4.8][4.9]}

Otázka: Nie je to ako s tým palivovým drevom a popolom?

Majster Dógen používa podobenstvo o palivovom dreve a popole, aby nám ukázal, že to, čo je tu v prítomnosti, nie je to, čo tu bolo v minulosti. Spájame minulosť s prítomnosťou a nazývame to proces. Takže všetko, čo robí, je, že nás sústreďuje na prítomnosť. Hovorí, že telesná energia, ktorá sa ešte úplne nerozptýlila, je buddha, ktorý nám ukazuje, čo je skutočnosť, tak ako nás niečo, čo počujeme, učí skutočnosť v okamihu zvuku: je to akési tvrdenie, že proces je mentálny konštrukt.^{[4.9][4.10][4.11][4.12]}

Majster Dógen píše, že myslieť si, že buddha-prirodzenosť môže existovať iba dovtedy, kým je život, je príliš jednoduché, príliš naivné: v okamihu, v ktorom žijeme, a v okamihu, v ktorom zomierame, „úplne prejavujeme buddha-prirodzenosť vo svojej existencii a sme bez akéhokoľvek [pojmu] buddha-prirodzenosti“, a že stotožňovať buddha-prirodzenosť s dušou alebo duchom je zjavne absurdné. Ducha sem vnáša preto, že si buddha-prirodzenosť predstavujeme ako niečo, čo môže existovať v polovici dážďovky: akási viera v ducha.^[4.12][4.13]

Obvyklá zmes

Čo je buddha-prirodzenosť z konečného hľadiska? … Je to obvyklá zmes myslenia, frustrácie a hlúposti, v ktorej žijeme svoje životy.^[4.13]

V sanskrte je buddha-prirodzenosť „buddhata“, buddhovstvo. Niekto vo svojom prirodzenom stave je buddha; má niečo, čo sa dá pripísať prirodzenému stavu buddhu, ale nie je to niečo, čo by sme mohli zachytiť nejakým pojmom buddhovstva. Všetky budhistické pojmy odkazujú na skutočné veci a skutočné veci existujú len tu a teraz.^[4.13][4.15]

Otázka: Skoršia pasáž rozlišuje medzi skutočnosťou a našimi myšlienkami, ale na poslednej strane potvrdzuje, že konečná skutočnosť sú naše myšlienky.

Nehovorí, že konečná skutočnosť sú naše myšlienky, hovorí, že konečná skutočnosť zahŕňa všetko, vrátane našich myšlienok.^[4.15]

Je „skutočné“, ktoré používame v diskusii, a je skutočne skutočné. Skutočne skutočné myšlienky, ktoré máme, sú tie, ktoré máme teraz, a hneď ako hovoríme vo všeobecných pojmoch, hovoríme o abstrakcii. V prítomnom okamihu máme skutočné myšlienky a s nimi vytvárame neskutočné scenáre.^[4.17][4.18]

Moja skutočnosť je s vami zdieľaná. Ako môžeme mať dva pohľady na šálku v dvoch rôznych svetoch? Je to nemožné! Skutočný svet je svet, v ktorom si všetci vytvárame svoje vlastné svety. Musí existovať čas-miesto, v ktorom sa to všetko deje, a ten čas-miesto jednoducho nazývam skutočnosťou.^{[4.18][4.19][4.20]}

Ukazovanie za slová

Jediný spôsob, ako môžeme získať nejaký význam, je vzťahovať niečo na vlastnú skúsenosť. Ak pojmy, ktoré v budhizme študujeme, vzťahujeme len na iné pojmové chápanie, môžeme sa stať veľmi múdrymi učencami, ale budhizmu nikdy nepochopíme.^[1.11]

Keď majster Dógen hovorí, že buddha-prirodzenosť je to isté ako bytie a čas, nemyslí to v zmysle, že žiadne pojmy nemajú význam; to, čím sme v prítomnom okamihu, nie je rozlíšené na pojmy, a všetky budhistické pojmy ukazujú na tento nerozlíšený stav.^[1.9]

Mnohé z týchto opisov znejú, akoby tu museli byť veľmi úžasné bytosti, ale ak budeme budhizmus študovať na základe takéhoto výkladu, nikdy mu neporozumieme. Preto je potrebné študovať budhizmus na základe zazenu. V zazene je obsiahnutý predmet, o ktorom budhizmus hovorí.^[2.16]

Vydržať bolesť v dojo nejako nie je asketizmus v zmysle, aký mal na mysli Gautama Buddha, a rozvíja sa tým akási schopnosť veci vydržať. Nikto nás však nenúti sedieť cez bolesť, ak ju nedokážeme zniesť, takže ak potrebujete prestávku, dajte si ju.^{[4.1][4.2][4.3]}

Zámerom budhizmu je vytvoriť teóriu, ktorá súhlasí s tým, aká skutočnosť naozaj je. Malé, podvedomé spôsoby, ktorými sa začleňujeme do konštrukcie, ktorú sme si sami vytvorili, spôsobujú nešťastie, stres a zmätenie. Keď cvičíme zazen, všimneme si bizarnú povahu toho, čo skutočnosť je a kto sme; potom sa pokúsime vytvoriť teóriu.^[3.13]

„Nikdy sa ti ani nesnívalo, že všetci buddhovia sú bez buddha-prirodzenosti! Rád by som videl, ako to skúsiš znova!“ hovorí majster Dógen Isanovi: trocha humoru. Snaží sa dekonštruovať naše pojmové myslenie a pritom na to používa jazyk; cítime, že ukazuje na niečo neurčité a nesformované. Ak si to prečítame a potom praktizujeme zazen, môžeme získať akýsi zmysel toho, čo buddha-prirodzenosť je. Kam ukazuje, to musíme nechať na nabudúce. Nemôžeme s tým nič urobiť, že žijeme v dualite, ale nie je to všetko o dualite, je to všetko o stave, v ktorom nie je dualita. Samsára a nirvána sú ten istý svet, a to je dualita. Aby sme sa dostali preč od toho všetkého, môžeme prestať o tom myslieť.^{[1.18][1.19][1.20]}

Majster Dógen nemal v úmysle všetko objasniť; jednoducho hovoril. Protirečí si a my to chceme všetko vyriešiť. Nedokážem skontrolovať svoju vlastnú prácu, takže ak vidíte, že niečo je naopak, prosím, povedzte to.^{[2.11][2.18][2.20]}

Môžeme povedať, že aj keď je niekto uväznený v pojme buddha-prirodzenosti, podľa majstra Dógena stále má buddha-prirodzenosť. Je to skutočná hádanka. Nemám poňatia, čo to je.^[4.14]

Otázka: Naznačuje posledná veta, že sa vlastne nemusíme veľmi trápiť buddha-prirodzenosťou?

Nie, vôbec sa tým nemusíme trápiť.^[4.20]