Sútra srdca: nálepky a skutočnosť

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame vypočuť si aj pôvodný zvukový záznam.

Dobre. Dnes ráno budem hovoriť o… lebo ma o to požiadali. V japonskom budhizme je tradíciou spievať Sútru srdca. Takmer všetky budhistické skupiny ju spievajú ako akýsi ranný obrad po zazene. A je veľmi pekné ju spievať, spája to všetkých dohromady. Ahoj. Vlastne ja spievanie nemám rád, lebo keď vydávam takýto dosť hlboký spevavý zvuk, hlboko, hlboko, hlboko, zvyčajne mám pocit, že sa potrebujem rozkašľať.

A možno to súvisí s mojou astmou. Takže rád počúvam, keď sa okolo mňa sútra spieva, ale sám ten zvuk vydávam nerád. Preto v mojej skupine nespievame. Ale ak niekto povie, že chce spievať, je to v poriadku. Som rád. A Yoko, moja japonská bývalá manželka, rada spievala, takže sme vtedy spievali. Väčšina ľudí si myslí, že je to len akési… lebo je to po japonsky. V skutočnosti je to po čínsky, nie po japonsky. A počujú niečo o význame.

Ale väčšina ľudí pri spievaní nemyslí na význam, a to je dobre. Netreba myslieť na význam. Ja však chcem hovoriť práve o význame, keďže teraz nespievame. Takže Maka Hannya Haramita Shingyo je japonská výslovnosť čínskych znakov. A všetky tie zvuky, ktoré spievame, kan ji zai bo satsu jin han a tak ďalej, sú japonskou výslovnosťou čínskych znakov. Táto veľmi zvláštna situácia vznikla preto, lebo v dávnych časoch sa celá japonská literatúra písala po čínsky. Ak to dáte Japoncovi, mladému dnešnému Japoncovi, nerozumie ničomu. Samozrejme, nevidí tie znaky.

Ani keď mu tie znaky dáte, nerozumie im, pokiaľ neštudoval čínsku literatúru. Podobne v Európe sa v dávnych časoch všetky náboženské texty písali po latinsky. Takže predpokladám, že každá krajina vyslovovala latinčinu po svojom, možno s iným prízvukom. Ale v prípade Japonska prevzali Japonci čínske znaky pre svoje písmo už veľmi dávno.

Rozhodli sa ich však vyslovovať inak. Napríklad Chan, znak Chan, sa po japonsky vyslovuje zen. Podobné, ale nie rovnaké. Takže ak to dáte Číňanovi, nerozumie. Ak mu ukážete znaky Maka Hannya Haramita Shingyo, on ich takto nevysloví. Takže, skrátka, Maka Hannya Haramita Shingyo sa akosi snaží napodobniť zvuk sanskrtu. Je to fonetický preklad, okrem posledného slova. Takže maka zodpovedá sanskrtskému maha. Maha… ako je to ďalej? Áno, áno, ale zabudol som. Nemám teraz takú jasnú hlavu. Maka. Áno, maha znamená veľký, takže aj maka znamená veľký, ale presne som zabudol slovo pre… kde to je? Hannya, áno, to je ľahké. Hannya zodpovedá slovu prajñā. Vlastne presnejšia výslovnosť slova prajñā je asi pranya. Haramita zodpovedá slovu paramita. A Shingyo je iný preklad, doslovný preklad slov Hridaya Sutra. Hridaya znamená srdce.

Takže v sanskrte Maha Prajñā Paramita Hridaya Sutra, preložené do čínštiny a potom vyslovované Japoncami ako Maka Hannya Haramita Shingyo. Už na tejto jednoduchej skutočnosti vidíte, aké problémy prekladanie prináša. Nuž. Ďalším faktorom je, že v sanskrte je niečo navyše na začiatku a niečo navyše na konci. Takže toto je len časť sútry. A úsek na začiatku je akýsi úvod.

Potom je tu hlavné učenie. A na konci je ešte nejaká diskusia v skupine. Tak vám v krátkosti načrtnem, čo sa v nej hovorí. V časti, ktorá tu nie je napísaná, sa hovorí, že Gautama Buddha bol na Supom vrchu s množstvom mníchov pohromade v zástupe. Práve sa chystal skončiť sedenie v zazene a zhromaždili sa okolo neho všetci bódhisattvovia. Jeden z nich sa volal Avalokitéšvara. Je to taký legendárny bódhisattva. Každopádne, bol tam. A keď praktizoval zazen, niečo rozpoznal.

Keď praktizoval zazen, rozpoznal, že päť rôznych spôsobov, akými opisujeme telo a myseľ, psychofyzické telo — fyzická forma, cítenie, vnímanie, ľudské konštrukcie, konštrukcie —, nemá žiadnu vlastnú existenciu. Takže Avalokitéšvara sedel v zazene s Buddhom a mnohými ďalšími ľuďmi. Boli možno na sesshine a Avalokitéšvara rozpoznal, že tieto nálepky, forma, cítenie, vnímanie a tak ďalej, sú iba nálepky. Neboli to skutočné veci. A bol tam ďalší ctihodný bódhisattva, ktorý sa volal Šáriputra.

A Šáriputra povedal Avalokitéšvarovi: ak poznáš úprimného mladého človeka z dobrej rodiny, ktorý má záujem praktizovať zazen, čo ho máme učiť? A Avalokitéšvara povedal Šáriputrovi: nuž, keď úprimný mladý muž alebo žena z dobrej rodiny začne praktizovať zazen, začne rozpoznávať, že týchto päť nálepiek, ktorými opisujeme psychofyzické telo, nemá žiadnu oddelenú vlastnú existenciu. Dobre, to je úvod. Dáva vám to zmysel?

Hovorí, že keď sedíme v zazene, je tu stav, v ktorom nevidíme veci ako veci, pretože veci majú mená. A keď prestaneme veci pomenúvať, potom nie sú žiadne veci. Je to trochu filozofické, ale on jednoducho hovorí, že keď sedíme v zazene a o ničom nepremýšľame, nerozlišujeme. Nedelíme svet na veci. A tak si môžeme uvedomiť: aha, už chápem, veci ako emócia, hnev alebo cit sú nálepky. Vezmime si napríklad hnev. Ľudia hovoria o hneve, akoby to bolo niečo, čo máte v sebe.

A dá sa toho nejako zbaviť alebo to potlačiť. A to je pekný, rozumný spôsob, ako o tom uvažovať. Skutočná situácia však nie je taká jednoduchá. Neexistuje žiadna zvláštna vec menom hnev, oddelená od všetkého ostatného. Je to len nálepka, ktorú dávame určitému stavu. Dáva to zmysel? Takže stále si vytvárame modely sveta. Aj ja si teraz vytváram model, pomocou slov. Ale skutočnosť je za slovami. Takže môžeme pochopiť, že Avalokitéšvara hovorí, že v zazene si uvedomujeme, že skutočnosť je za našimi nálepkami. To je naozaj dosť pokročilé.

Potom Avalokitéšvara pokračuje, že fyzická forma nie je niečo oddelené. A potom to povie opačne: neexistuje nič oddelené, čo by sa volalo fyzická forma. A potom to isté povie ešte iným spôsobom. Hovorí, že neexistuje fyzická forma odlišná od toho, čo nie je oddelené, a neexistuje nič, čo nie je oddelené, odlišné od fyzickej formy. Takže toto je akási súčasť indickej filozofie, je to ako moderná pravdivostná tabuľka. Každý vedec vie, čo je pravdivostná tabuľka.

Roman: Jaká tabulka?

Mike: Pravdivostná tabuľka.

Roman: Pravdivostní tabulka?

Mike: Nula, jedna, jedna, nula. Takže je to akýsi základný princíp logiky. Indovia to radi používali, keď niečo vysvetľovali. Takže fyzická forma je bez vlastnej existencie. Vlastná existencia je ako fyzická forma. A potom zápor: neexistuje fyzická forma, ktorá by bola odlišná od toho, že je bez vlastnej existencie. Je to teda spôsob, ako zvláštnym logickým spôsobom vysvetliť, že dve veci sú totožné. A keď spievame Sútru srdca, v japonskom spievaní toto obracanie počujeme.

Shiki fu i ku, ku fu i shiki. Potom shiki soku ze ku, ku soku ze shiki. Veľká časť Sútry srdca je napísaná takto. Je to spôsob, ako trvať na totožnosti. Takže pokračuje. Fyzická forma je prvý z piatich spôsobov opisu fyzickej existencie. Prepáčte, prvý z piatich spôsobov opisu psychofyzického tela. A tie sa nazývajú päť skandh. Skandha bol pojem, ktorý sa používal v starom sanskrte, nielen v budhizme, ale aj vo filozofii a jednoduchej vede.

Je to päť spôsobov opisu ľudského vedomia. Takže fyzické telo bolo prvé, fyzická forma bola prvá. A potom Avalokitéšvara pokračuje, že ani ostatné štyri nemajú svoju vlastnú oddelenú existenciu. A vlastne všetky veci na svete sú bez vlastnej oddelenej existencie. A tak keď si predstavujeme, že veci na svete prichádzajú na svet, v skutočnosti nie sú oddelené. Veci nazývame napríklad čisté alebo nečisté. Alebo môžem uviesť iné príklady: dobré alebo zlé, veľké alebo malé.

A tak ďalej. Takže rozlišujeme. Nič z toho však nemá oddelenú existenciu. Sú to iba naše spôsoby, ako si robíme model sveta. Ja som veľký, ty si malý. Voda je čistá, blato je nečisté. Ale sú to iba klasifikácie, nie skutočnosť. A potom pokračuje dlhým zoznamom rôznych vecí, ktoré nemajú oddelenú existenciu. Prechádza všetky orgány tela, napríklad uši, oči, nos, jazyk, telo.

Myseľ. A veci, ktoré my… vlastnosti zraku, zvuku, čuchu, chuti a hmatu. To všetko sú nálepky. A môžeme si napríklad pomyslieť, hovoríme, že oko je tu, ale oko v skutočnosti zahŕňa aj zrakový nerv. Čo je oko a čo už nie je oko? Takže keď sa veda pozrie na hranice medzi vecami, zistí, že veci nie sú až také oddelené. A tak pokračuje: všetky tieto rôzne nálepky nie sú tým, aká je skutočnosť. Myslíme si teda, že si budujeme porozumenie, ale žiadne budovanie porozumenia neexistuje.

Nič na dosiahnutie, nič na získanie. A potom Šáriputrovi hovorí: keďže nie je nič na získanie, prax zazenu odstraňuje mentálnu ilúziu. Ľudia, ktorí praktizujú zazen, si uvedomujú, že mentálne ilúzie nie sú skutočné. Preto prekonávajú svoje klamné predstavy a stoja pevne v skutočnosti. Všetci buddhovia minulosti, prítomnosti a budúcnosti našli spásu v praxi zazenu.

Prebúdza ich k múdrosti. Takže mantra, ktorá opisuje zazen, je veľká, najvyššia, neprekonaná. Dokáže liečiť utrpenie a je pravdivá, nie falošná. A toto je mantra zazenu. V sanskrte: gate gate paragate parasamgate bodhi svaha. Gate gate paragate parasamgate bodhi svaha. Alebo pri spievaní: gyate gyate haragyate harasogyate boji sowaka. Boji sowaka. Takže to je akási mantra. A to je koniec. Prepáčte—

Účastník: Čo to znamená?

Mike: Ak si prečítate spodok: význam je preč, preč, preč na druhú stranu. Pre mňa to znamená preč, preč, preč na tú stranu, kde je všetko jedno. Sláva dokonalej intuitívnej múdrosti. Takže to je koniec spevu. A potom je ešte malý kúsok na konci. Buddha vstane zo zazenu a chváli slová veľkého bódhisattvu Avalokitéšvaru. Hovorí: Dobre, dobre, chlape. Presne takto máš učiť ľudí praktizovať zazen. Všetkých buddhov to veľmi poteší. A keď Buddha povedal tieto slová, Šáriputra a všetci ostatní ľudia na sesshine sa radovali a chválili Buddhove slová: Jasné, jasné, človeče, má úplnú pravdu. Jasné, jasné.

Účastník: Veľká párty. Veľká párty. Jasné, párty pod holým nebom.

Mike: Jasné. Áno, áno. To je pravda. A tým sa končí sútra srdca praxe zazenu. Nie, v skutočnosti tam zazen nestojí. Je tam prajñā paramita. Hovorí sa tam o praxi prajñā paramity. Hovorí sa tam, že Buddha praktizoval prajñā paramitu.

A pýta sa, čo máme robiť, aby sme niekomu povedali, ako praktizovať prajñā paramitu. A čo znamená prajñā, som vysvetlil včera. Paramita znamená akýsi druh praxe. Takže pre mňa to môže znamenať jedine zazen.

A keď Avalokitéšvara hovorí o tom, že všetko je odlišné od nálepiek, ktoré používame, a že si to uvedomujeme v zazene, môžem povedať: jasné, človeče, presne tak. Pretože to je moja skúsenosť. Ale v skutočnosti tam zazen nestojí. A vlastne aj v Shobogenzo nájdete, že majster Dógen hovorí o zazene iba konkrétnymi pojmami.

Používa veľa rôznych spôsobov, ako zazen pomenovať: veľká prax rovnováhy, prax, ktorá nám dá slobodu, a tak ďalej. V dávnych časoch bolo teda celkom bežné nepoužívať konkrétne slovo, ale odkazovať na prax výrazmi, ktoré niekedy znejú prehnane. A veľa opisov znie dosť prehnane alebo duchovne. Musíme si však uvedomiť, že ľudia vtedy rozmýšľali veľmi inak ako my. Takže toto je význam, ktorý ja zo Sútry srdca chápem. Nájdete veľa rôznych výkladov, niektoré duchovnejšie.

A niektoré sa odvolávajú na prázdnotu, pretože dve slová v sanskrte, ktoré sa na toto obracanie používajú, sú rupa a shunyata. Rupa znamená fyzická forma a shunyata znamená prázdnota. Otázka však je, čo prázdnota znamená. Ani priestor nie je prázdny. Je plný textových správ. Kedy prídeš domov na obed? Povedal si, že budeš doma o jedenástej, a teraz sú tri. Takže čo je prázdnota?

To je ten problém. Prázdnotu vykladám sčasti na základe porozumenia môjho učiteľa a sčasti na základe vlastného porozumenia. On rád hovorieval, že shunyata znamená stav, ktorý je prázdny. Prázdnota je abstraktné podstatné meno, ale stav, ktorý je prázdny, nám ju približuje. Hovoril teda, že stav, ktorý je prázdny, je stav, ktorý máme, keď konáme naplno, keď sa nedelíme na mysliacu myseľ a pohybujúce sa telo, keď je naše myslenie a pohyb, myseľ a telo jedno. Hovoril, že v tom stave nevidíme veci oddelene. Nedávame veciam nálepky.

Takto teda vykladá prázdnotu. Niekedy hovoril, že prázdnota znamená vyvážený stav. Niekedy hovoril, že prázdnota je stav v zazene. To sa mi páči, pretože mi to dáva nejaké skutočné porozumenie. Myslím si však, že v sútre to odkazuje na ešte abstraktnejší význam: na fyzickú formu a na to, o čom fyzická forma hovorí, čo je odlišné od jej nálepky. Preto je ťažké o tom hovoriť. Forma je prázdnota, prázdnota je forma. Takto ľudia Sútru srdca prekladajú. Forma, výborne, tomu rozumiem. Prázdnota, tomu nerozumiem.

Čo myslíte tou prázdnotou? Tak som si našiel vlastné vysvetlenie toho, na čo sanskrt odkazuje. Forma, ktorej dávame meno — telo, koleno —, je odlišná od toho, čo tam je bez nálepky. Prázdne od nálepky. Takže je to naozaj dosť filozofický spôsob myslenia. Ale ak to prenesieme do moderného života, môžeme povedať: len si pamätajte, že všetky veci, nálepky, ktoré veciam dávame, nie sú skutočné. Len si pamätajte, že si iba robíme modely sveta. Svet sám je odlišný od našich modelov.

Len si spomeňte na model sveta, ktorý vytvorilo kresťanstvo: riaditeľ, nebo, ľudská oblasť, peklo, a zdalo sa, že funguje. Dlho sa zdalo, že funguje, ale je to iba model. Len si pamätajte, že aj model rovnováhy, ktorý vytvára budhizmus — praktizovať zazen, aby sme boli vyvážení, potom bude váš život v poriadku, a konať bez myslenia —, je iba model. Nepokladajte model za skutočnosť. V starom budhistickom príbehu prst ukazuje na mesiac. Prst je náš model. Mesiac je skutočná situácia, ktorú nemôžeme poznať. Takže zazen nám dáva príležitosť zažiť nerozdelenú celistvosť. Ach, môj zazen nie.

O čom to hovorí? Nuž, sám neviem. Len premýšľam o všetkých veciach, ktoré musím budúci týždeň urobiť. Takže aj model zazenu je iba model. Tak teraz urobím ďalší model. Zazen má štyri fázy. V prvom štádiu sedíme v zazene a naša myseľ sa točí dokola. A potom, keď si všimneme, že sa naša myseľ točí dokola, vrátime sa k skutočnosti.

Znova a znova a znova. A druhé štádium: bolia nás kolená, hluk, vonku bim-bam, viete. Takže druhé štádium je, že si všímame fyzický svet. V treťom štádiu sa akosi striedame medzi myšlienkami, ktoré prichádzajú a potom odchádzajú, a potom si všimneme svoje telo, a potom to zas prejde. Takže je to pomiešané. Niekedy premýšľame, ale necháme to tak a sústredíme sa na svoju pozíciu. A potom niekedy zabudneme na bolesť, zabudneme na myšlienky a jednoducho sedíme v miestnosti. Takže to je to štádium, o ktorom hovorí, keď nemyslíme na svet, prestaneme sa sústreďovať na svoju fyzickú situáciu. Ale to je iba model. A v zazene je to v skutočnosti pomiešané, pomiešané. A niekedy jednoducho premýšľame celý čas. Prečo niekedy premýšľame celý čas? Pretože sme sa naučili myslieť celý čas. Nedoprajeme si žiadnu prestávku. Niektorí ľudia potrebujú stále na niečo myslieť. Nemajú radi, keď na nič nemyslia. Alebo niekedy máme veľmi rušné obdobie v práci alebo v našom životnom diele. Vedomie je ako akýsi motor. Trvá dlho, kým spomalí. Ale aj tak sa zvyčajne po dvoch-troch dňoch dokážeme upokojiť. Ale v každodennej praxi, keď sedíme pol hodiny ráno alebo tak nejako, alebo večer, možno to vyzerá, že celý čas premýšľame. Dôležitá je však naša pozícia.

Keďže sedíme vo vyváženej pozícii, máme z tej pozície úžitok. Niekedy sa zdá, že žiadny úžitok nie je, iba bolesť. Ale aj naučiť sa žiť s bolesťou je do istej miery úžitok. Takže najlepší prístup k zazenu je jednoducho sa sústrediť na sedenie. A ak zistíte, že vaša myseľ je rušná, rušná, rušná, môžete si povedať: aha, potrebujem prestávku. Potom sa moja myseľ možno upokojí. Takže sa nemusíme trápiť.

Ja zvyčajne sedím tvárou von. Vidím všetkých tých ľudí sedieť veľmi ticho a vyvážene. Ale v hlavách všetkých tých ľudí behá kopa malých elektrických signálov. Bzzz, bzzz, bzzz. Je môj zazen v poriadku? Nemal by som sedieť rovnejšie? Prečo ma bolí koleno? Ach, budúci týždeň odchádzam, viete. Ale nič z toho nevidím.

Účastník: Dievčatá, dievčatá, dievčatá, dievčatá, dievčatá.

Roman: Lisa říkala…

Mike: Keď si jej to poslal, povedala mi, že chce prísť na ďalší retreat, ak tam budú nahí muži. Dobre. Tak a teraz som zabudol. Takže… v hlave sú ľudské bytosti veľmi hlúpe. Sedíme veľmi pokojne a v našej hlave lieta celý svet sem a tam. Ale nič to nie je. Nuž, toľko. Ale tým všetkým malým signálom tu vnútri prikladáme takú dôležitosť. Nedajú sa ani zmerať. Čokoľvek sa vám v hlave deje, je v poriadku. Je to pravdepodobne výsledok toho, čo ste robili so svojím životom. Takže je to vaša chyba. Takže, viete, nemôžete dva týždne byť veľmi rozrušení a veľmi unavení a potom chcieť sedieť v zazene veľmi pokojne. Zazen vám jednoducho ukáže, čím ste. Takže každopádne, prestanem hovoriť.

Boris: Chcel by som sa vrátiť k Sútre srdca a k Avalokitéšvarovi, ktorý tam spomína, že nie je ucho, nie sú oči a tak ďalej. A spomína aj, že nie je smrť, nie je zrodenie a nie je žiadna cesta, ako dosiahnuť satori. Ako môžeš vysvetliť toto, že nie je smrť? Ako to vysvetlíš? K tomu, ako to Mike cíti, by som ešte dodal, že niekoho možno nie, ale niekoho možno áno, sa určite vnútorne dotkne to, že veci sú konečné, a teda aj smrť nejakým spôsobom. Každý má možno nejakú skúsenosť s touto smrťou v každodennom živote. Takže pre mňa je to dôležitá otázka, v Sútre srdca, myslím, tento druh myslenia.

Mike: Tak kde je smrť?

Boris: Teraz nie je žiadna smrť.

Mike: Teraz žiadnu smrť nevidím. Som živý, nie som mŕtvy. Ty si živý, nie si mŕtvy. Takže z jedného hľadiska, ak tu nie je smrť, smrť nie je. Ale možno tvoj otec čoskoro zomrie. Potom tu bude smrť pre teba, pre neho, a ty zažiješ jeho smrť. Ale je to preto, lebo sme vybudovali spoločnosť, že takto rozmýšľame. Takže premýšľame o smrti. Máme teda slovo smrť. Ale v skutočnosti je to veľmi jednoduchá udalosť. Ľudské bytosti si však vybudovali spôsob, ako o smrti premýšľať a ako ju prežívať, a tak ďalej.

Takže on hovorí, že skutočná smrť je odlišná od slova smrť. Nehovorí teda, že nie je smrť, že nie je starnutie a tak ďalej. Hovorí, že v zazene, keď dosiahneme stav, ktorý je pekne vyvážený, potom môžeme povedať, že všetky tieto veci, ktoré si ľudské bytosti vymysleli v spoločnosti, neexistujú, pretože sa na tom svete nezúčastňujeme. Takže starí majstri hovorili, že sú dva svety. Je svet skutočnosti a je každodenný svet.

Každodenný svet je svet, kde sa zamilúvame, jeme jedlo, zažívame smrť, starneme a tak ďalej. A konečný svet je svet prítomnosti. A vo svete prítomnosti tieto pojmy nemajú žiadny význam. Je to teda filozofické hľadisko. Ale neznamená to, že nie je smrť. Znamená to, že smrť je spôsob, akým ľudské bytosti opisujú túto udalosť, ktorá sa nám stáva, plus všetky rôzne spôsoby, ako ju rozpoznávame, ako sa s ňou vyrovnávame a čo pri nej cítime. Takže môžete povedať, že smrť je ľudský model. Samotná skutočnosť je iná.

Je to dosť ťažké, pretože smrť samozrejme existuje. Nemôžeme povedať, že smrť nie je. To nedáva zmysel. Ale ja sa pýtam, keď zomriem, či zažijem nejakú smrť, alebo či som tu a potom som preč. Neviem. Ale ľudia okolo mňa moju smrť určite zažijú. Zažijem to isté ako oni? Myslím, že nie. Takže sme si možno vytvorili spôsob prežívania, ktorý zdieľame.

Ale v skutočnosti: teraz živý, teraz živý, teraz živý, nie živý. Ale znie to veľmi abstraktne, však? Je to naozaj na zaspatie. Teda…

Účastník: Ja som len potichu.

Mike: Nie, viete, človek si pomyslí: aha, Sútra srdca, spievať je fajn. Čo sa mi snažia… čo sa mi snažia povedať?

Indická spoločnosť bola veľmi filozofická, pôvodne veľmi duchovná a potom veľmi filozofická. Takže aj budhistická teória sa v Indii po Buddhovej smrti veľmi skomplikovala. A ak si prečítate pálijské sútry alebo Abhidharmu, nájdete tam veľmi, veľmi zložité, komplikované prepletenie myšlienok.

Ale viete, keď ste v núdzi a skočíte niekoho zachrániť a prídete o život, nemyslím si, že zažijete smrť. Ale ostatní ľudia zažijú vašu smrť.

Pavel: Je čas jít.

Účastník: Čas ísť spať.

Pavel: Čas jít spát. Dobře. Děkuju.