Mike hovorí, že Dógenove spisy treba vykladať zo skutočnej skúsenosti tu a teraz, nie z predstáv o lepšom mieste
Michael Eido Luetchford
Máj 2014 — Banský Studenec, 1. prednáška.
Miesto konania: Banský Studenec.
Michael Eido Luetchford · Máj 2014 — Banský Studenec, 1. prednáška
Zdroj: video prepis.
Video
Čo hovorí prednáška (stručný prehľad) — O týchto prehľadoch
Mike hovorí, že budhistické spisy, vrátane Dógenových, nás môžu uniesť k predstavám o lepšom mieste, ale že Dógen trval na tom, že tento svet je jediný skutočný svet, takže niet čo dosahovať niekde inde. Preto podľa neho potrebujeme Dógenove spisy vykladať na základe vlastnej skutočnej skúsenosti tu a teraz, nie na základe toho, čo sme čítali alebo počuli inde. Nájsť cestu za obrazovky a knihy do tohto sveta tu a teraz nazýva veľmi ťažkým, no veľmi dôležitým úsilím a hovorí, že Dógen ho nazýva jedinou veľkou úlohou.
Mike vychádza z nášho moderného sklonu uprednostňovať myšlienky pred tým, čo máme pred sebou, takže sa necháme uniesť a nevšimneme si, kde sme. Uvádza, že budhizmus, kresťanstvo aj bráhmanizmus naznačujú, že sa môžeme usilovať dosiahnuť lepší život alebo dokonalý stav, a že ak ten význam hľadáme, môžeme ho niekedy nájsť aj v Dógenových spisoch. Keďže Dógen písal po japonsky a po čínsky pred osemsto rokmi, musíme si podľa neho význam nájsť sami a škola nás učila najmä prijímať vedomosti zvonka. Dógen mnohokrát píše, že máme študovať veci v skúsenosti, čo znie zvláštne, lebo štúdium zvyčajne znamená používať mozog, kým skúsenosť je to, čo sa deje v našom živote. Ak jeho spisy čítame ako duchovné, hľadáme pokojný a šťastný stav, ktorý sme nezakúsili, no Dógen podľa Mikea hovorí, že to, čo hľadáme, máme pred sebou, čo je pre väčšinu z nás dnes televízna obrazovka, obrazovka telefónu alebo sociálna obrazovka. Mikeovým vlastným riešením, ktoré nazýva náhodným, bolo študovať v Japonsku u japonského učiteľa, ktorý študoval mnoho rokov, a hovorí, že je oveľa rýchlejšie študovať s niekým, kto už študoval a kto význam vykladá zo skutočnej skúsenosti, nie z predstavy. Dodáva, že Dógen píše o tom, ako žiť, nie o niečom, čo je niekde inde, a že aj jeden či dva princípy, napríklad že každé konanie má výsledok a že môžeme konať iba teraz, môžeme použiť na preskúmanie vlastného života.
Z budhistického hľadiska je podľa Mikea neúplným konaním napríklad chôdza s pohľadom do telefónu; keď konáme celým sebou, nie napoly v hlave a napoly v realite, má naša skúsenosť inú kvalitu, v športe, hudbe, umení aj v živote. Roman sa pýta, ako kritickí by sme mali byť sami k sebe, ak máme byť v prítomnom okamihu, a Mike odpovedá, že nechcel povedať, že by sme mali byť v prítomnom okamihu, ale že budhizmus učí, že byť v prítomnom okamihu znamená byť v realite a byť prebudený a že kvalita nášho konania je potom iná. Lekár z publika hovorí, že keď nekonáme úplne a celostne, vzniká choroba, a že meditácia alebo zazen je podľa neho akýsi lekársky produkt. Mike odpovedá, že svet pomaly objavuje takéto jednoduché fakty: keď jeme a pozeráme film, mozog robí jedno, ústa iné a črevá sú zmätené. Potom sa Mike pýta, či nám budhizmus hovorí, aby sme boli dokonalí, a hovorí, že keď Dógen píše o dokonalom, vždy má na mysli ten chaotický neporiadok pred nami, nie dokonalý obraz, ktorý si skladáme v mysli. Podľa Mikea musíme ten obraz znova a znova zahadzovať a čeliť realite a Dógen píše, že všetky naše chyby nás vedú k pravde. V tomto zmysle je podľa neho všetko dokonalé, od šálky kávy na podlahe po teplo slnka, a všimnúť si to prináša pokojný pocit, ktorý nie je takým, aký si predstavujeme, teda bez hádok a bez problémov: je tu a je teraz.
Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch
Zdravím vás všetkých, vitajte v Dogen Sangha show s Romanom a so mnou. Nikto tam nie je. Potom si zoberieme našu show Dógen Sunday.
Mike: Môžete to vystrihnúť, tú časť môžete pri úprave odstrániť.
Robert: Nie.
Mike: Dobre. Mám niekoľko tém, o ktorých chcem hovoriť, a ľudia nejaké navrhli. Roman navrhol tri témy. Jedna je výklad Genjo Koan, čo je jedna z esejí majstra Dógena v Shobogenzo.
Druhá je, ako študovať Dógenove spisy bez toho, aby nás zahltili slová a myšlienky. Tretia je: ako mi budhizmus pomohol v najťažších situáciách v živote? Takže to sú tri a potom Robert navrhol ďalšie témy. Napríklad význam prajñā. A či je prajñā niečo, s čím prichádzame do kontaktu vo vnútri seba, alebo niečo mimo nás. A vzťah medzi duchovnými vecami a tým, čo učím. Máme o čom diskutovať v najbližších dňoch. Rozmýšľam, ktorou je najlepšie začať. Možno začnem druhou. Ako študovať Dógenove alebo budhistické spisy bez toho, aby nás zahltili slová a myšlienky. Začnime teda tým.
V modernom svete máme sklon uprednostňovať myšlienky pred tým, čo máme pred sebou. Preto je niekedy ťažké oddeliť myšlienky v našich hlavách od toho, kde sa vlastne práve teraz nachádzame. Takže my v angličtine hovoríme, že sa necháme uniesť (carried away).
Roman: Je to to isté, podobný výraz?
Mike: Áno, áno. A často sa necháme uniesť. A nevšimneme si, kde sme.
A aj budhistické myšlienky nás môžu uniesť. Najmä niektoré budhistické spisy v nás vyvolávajú veľmi, veľmi optimistický pocit. Je typické, že počas stoviek rokov, odkedy budhizmus vznikol, bolo napísaných mnoho spisov, ktoré naznačujú, že existuje lepšie miesto alebo lepší život, než je tento. Okrem toho aj kresťanstvo má rovnaké presvedčenie. Existuje lepšie miesto, než je toto.
A v tomto živote sa môžeme usilovať o to, aby sme dosiahli tento lepší život alebo tento lepší stav. V kresťanstve to vysvetľujú tak, že sa staneme jedným s Bohom. V starovekej Indii bráhman, ako sa volá bráhmanské náboženstvo?
Účastník: Bráhmanizmus.
Mike: Bráhmanizmus. Bráhmanizmus naznačoval, že sa môžeme stať jedným s Brahmanom. Alebo že vo vnútri máme malého niekoho, ktorý sa volá Átman. A že vo vesmíre je veľká bytosť, ktorá sa volá Átman. A mohli by sme svoj malý átman zjednotiť s tým väčším átmanom. Takže táto téma, stať sa jedným s dokonalou bytosťou alebo sa dostať do dokonalého stavu, je veľmi bežná myšlienka vo svetových náboženstvách.
A budhizmus nebol výnimkou. Starí budhisti teda používali slovo na opísanie tohto dokonalého stavu. Dokonalé miesto nazývali nirvána a stav dosiahnutia nirvány nazývali po japonsky satori. Alebo v angličtine osvietenie (enlightenment).
Táto téma sa tiahne všetkými budhistickými spismi. A aj v Dógenových spisoch, ak ten význam hľadáme, ho tam niekedy môžeme nájsť. A môžeme snívať o lepšom mieste, o lepšom stave, než sú naše biedne životy, v ktorých sú stále problémy. Dógen však vo svojich spisoch trval na tom, že tento svet je jediný skutočný svet.
Tento stav je jediný skutočný stav. Toto miesto je jediné skutočné miesto. Tento čas je jediný skutočný čas. Nie je teda čo dosiahnuť v zmysle dostať sa niekam inam. U Dógena teda máme to zvláštne vysvetlenie, že vynakladáme úsilie, aby sme sa dostali tam, kde už sme. Keď študujeme Dógenove spisy, keďže boli napísané po japonsky a po čínsky pred osemsto rokmi, musíme si význam nájsť sami. Pôvodný jazyk je príliš vzdialený od nášho jazyka na to, aby sme z neho získali jasné, jednoznačné porozumenie.
Keď teda čítame alebo študujeme Shobogenzo, otázka znie, ako máme ten význam vykladať. Môžeme o význame premýšľať a použiť svoj mozog, aby sme hádali alebo vyvodili, čo to znamená. To znamená, že sa obraciame na seba. Alebo sa môžeme spýtať niekoho, o kom si myslíme, že vie, aký je ten význam. Význam teda nachádzame mimo seba. Alebo môžeme robiť oboje. Ale pri hľadaní významu je jedna veľmi dôležitá vec, a je to dosť ťažké, kvôli tomu, ako nás spoločnosť učí veci. Takmer celé naše vzdelanie spočíva v učení sa informácií, ktoré nám dávajú ľudia zvonka. Môžeme to nazvať prijatými vedomosťami. Prijatým porozumením.
V škole vám teda nikto nepovie: premýšľajte o tomto a nájdite si význam sami. Učitelia, samozrejme, používajú racionálne vysvetlenie, aby sme pochopili mechanizmus. Štúdium Dógenových spisov je však trochu iné. Keďže Dógen píše o tomto mieste, o tomto stave, o tomto čase, o tejto skúsenosti, musíme to interpretovať na základe tohto miesta, tohto času, tejto osoby, tohto stavu, aby sme sa dopracovali k významu. Veľa, veľa ľudí číta budhistickú literatúru a interpretuje ju na základe niečoho iného, čo čítali, alebo niečoho, čo počuli.
Napríklad v spisoch majstra Dógena niekedy hovorí: všetci bohovia na nebesiach nám pomôžu. Niektorí ľudia to čítajú a myslia si, že to musí byť, že Dógen hovorí o bohoch na nebesiach. Takže musím veriť v bohov na nebesiach. Alebo Dógen píše o veľmi pokojnom najvyššom stave. Tak si myslíme: aha, existuje pokojný najvyšší stav, ktorý nepoznám, o ktorom som nevedel, ktorý musím nájsť.
Ale Dógen v Shobogenzo mnohokrát píše, že máme študovať veci v skúsenosti. V japončine je to vlastne jedna fráza, študovať skúsenosť. Dva japonské znaky: štúdium, skúsenosť. A nie sme zvyknutí študovať skúsenosť, pretože štúdium zvyčajne znamená používať svoj mozog, čítať alebo počúvať, alebo prijímať zvonka, a skúsenosť zvyčajne znamená niečo, čo sa deje v našom živote. Študovať skúsenosť teda znie trochu zvláštne. Ale Dógen hovorí, že na to, aby sme porozumeli jeho spisom a budhizmu, musíme to, čo čítame, interpretovať na základe vlastnej skutočnej skúsenosti v tomto svete, v tomto stave, v tomto čase, na tomto mieste. Ale nemôžeme si pomôcť a myslíme si: hovorí o niečom lepšom, než som ja. Hovorí o Buddhovi a Buddha, ja nie som Buddha.
Hovorí o najvyššom stave. Ja som najvyšší stav nemal. A tak sa snažíme porozumieť jeho spisom na základe nejakej predstavy. Niečoho, čo tu nie je. A my, my sme to nezakúsili. Ak to robíme takto, urobíme z Dógenových spisov duchovné spisy. Ale nie sú to duchovné spisy. Niekedy sú básnické. Ale vždy sú realistické. Ak jeho spisy vykladáme na základe vlastnej skutočnej skúsenosti tu a teraz, musíme sa pozrieť na seba a pomyslieť si: čo môže mať na mysli v súvislosti s niečím, čo som zakúsil? Hovorí, že zazen je brána k pokojnému šťastiu.
Necítim sa pokojný ani šťastný. Cítim sa pokojný alebo šťastný? Cítil som sa pokojný alebo šťastný? Čo znamená pokojný a šťastný? Toto je štúdium v skúsenosti. Ale ak študujeme iným, duchovným spôsobom, myslíme si: ak budem praktizovať viac, potom budem pokojný a šťastný. A možno ak absolvujem sesshin, môžem byť pokojný a šťastný rýchlejšie. A tak ďalej. A ak jeho spisy vykladáme takto, stále niečo hľadáme. Ale on mnohokrát hovorí, že to, čo hľadáme, máme pred sebou. Žiaľ, to, čo má pred sebou väčšina z nás, je televízna obrazovka. Alebo obrazovka telefónu. Alebo sociálna obrazovka. Vykladáme svet na základe spoločnosti. Na základe učenia, ktoré sme dostali o tom, ako žiť v našej spoločnosti. O tom, ako žiť v našej kultúre. Musíme nájsť cestu za obrazovku.
Nájsť teda cestu za obrazovku. Nájsť cestu za televíziu. Nájsť cestu za knihy. Do tohto sveta tu a teraz. Je to budhistické úsilie. Je to veľmi, veľmi ťažké úsilie. Ale veľmi dôležité úsilie. Dógen to nazýva jedinou veľkou úlohou. Ak teda chcete študovať Shobogenzo, samozrejme, ešte nie je napísané po slovensky. Aj preložené do angličtiny je veľmi, veľmi ťažké. Takže ako študovať to, o čom Dógen píše, je veľký problém. Neviem, aké je riešenie. Moje riešenie bolo náhodou študovať v Japonsku u japonského učiteľa, ktorý študoval mnoho rokov. A veľmi pomaly objavovať skutočný význam toho, o čom Dógen hovorí. Takých ľudí, ktorí to urobili, nie je veľa. Ale ak chcete študovať to, čo Dógen napísal, je oveľa rýchlejšie študovať s niekým, kto už študoval a kto vykladal význam nie na základe nejakej predstavy, nie na základe nejakého krásneho stavu, ktorý treba dosiahnuť, ale na základe vlastnej skutočnej skúsenosti.
To nie je také ľahké. Ale našťastie teraz hovorím k vám. A to, čo vám hovorím, vychádza z toho, čo Dógen napísal. Ak teda chcete študovať pôvodné Dógenove spisy, je to veľká úloha. Ak to robiť nechcete, môžete študovať s niekým, kto to už urobil, a stáť na jeho pleciach. Ale nemali by sme zabúdať, že Dógen nepíše o tom, čo je niekde inde. Píše o tom, ako žiť. A žil v 13. storočí. A my žijeme v 21. storočí.
Možno teda môžeme počuť niektoré z jeho dôležitých myšlienok od niekoho, kto ich študoval, naša vlastná skúsenosť. A učiť sa žiť. Ak počujeme jeden alebo dva dôležité princípy, napríklad tie, o ktorých som hovoril včera večer v Banskom Studenci, môžeme tieto princípy použiť na preskúmanie svojho života. To môže byť najlepšie, čo môžeme urobiť. Napríklad dva princípy, o ktorých som hovoril včera. Každé konanie má vždy výsledok. Všetko, čo robíme, má výsledok, bez výnimky. Naše správanie je teda veľmi dôležité. Nehovorím, že máme byť dobrí. Hovorím niečo iné. Naše správanie je veľmi dôležité. Jediné miesto, kde sa môžeme správať alebo konať, je teraz. Keď konáme teraz, musíme byť tu a teraz, aby sme konali naplno. Môžete vidieť mnoho ľudí, ako idú po ulici, pozerajú sa do telefónov a narážajú do iných ľudí. Môžete vidieť ľudí v autách, ako telefonujú.
Z budhistického hľadiska sú všetky tieto veci neúplné konanie. Budhizmus odporúča, aby sme konali úplne. Nie napoly. Nie z polovice v hlave a z polovice v realite. To je dosť ťažké. Moderný svet nás učí robiť viac vecí naraz. Robiť niekoľko vecí v tom istom čase. A zdá sa, že v tom sme veľmi dobrí. A možno to niekedy musíme robiť. Ale môžeme si pamätať, že budhistické učenie hovorí: ak sa správame celí, ak konáme celí, skúsenosť je akosi celistvejšia. A táto celistvá skúsenosť je iná než čiastočná skúsenosť. A opäť sa vraciam k športu. Lebo šport a fyzická aktivita sú v modernom svete veľmi dôležité a veľmi ústredné. Môžeme to ale rozšíriť a hovoriť o hudbe, umení alebo... Kvalita celistvej skúsenosti je iná než kvalita čiastočnej skúsenosti. V umení, v hudbe, v športe, v živote.
Toto teda môžete nájsť pri čítaní Dógena. Ale môžete to nájsť aj bez čítania Dógena, lebo som vám to práve povedal.
Roman: Majster Dógen a väčšina budhistických učiteľov, alebo možno všetci budhistickí učitelia, často kritizujú ľudí ako takých alebo kritizujú svojich žiakov: mali by ste robiť toto, nemali by ste robiť tamto. Alebo ako, lebo vy hovoríte, že by sme sa mali snažiť byť v prítomnom okamihu a nie v minulosti alebo v budúcnosti, takže do akej miery by sme mali byť kritickí sami k sebe, napríklad pokiaľ ide o minulé chyby, alebo že nevynakladám dosť úsilia, som príliš lenivý? Mali by sme svoje chyby jednoducho ignorovať, alebo by sme sa nad chybami, ktoré robíme, mali nejako zamyslieť? Lebo ak sa zamýšľame, nie sme v prítomnom okamihu.
Mike: Nechcel som povedať, že by sme mali byť v prítomnom okamihu.
Roman: Môžem to preložiť?
Mike: Áno.
Roman: Len som sa chcel spýtať, či vieme, že všetci budhistickí učitelia a majstri sú často kritickí voči ľuďom vo všeobecnosti, alebo sú kritickí voči konkrétnym ľuďom?
Mike: Nepovedal som, že by sme mali byť v prítomnom okamihu. Nechcel som povedať, že by sme mali byť v prítomnom okamihu. Chcel som povedať, že budhizmus učí, že byť v prítomnom okamihu znamená byť v realite, byť celý, byť prebudený, byť Buddhom. Čo znamená prebudený. A keď sme v prítomnom okamihu, povaha nášho správania, povaha, kvalita nášho konania je iná. Môžeme to zakúsiť. Môžeme si to všimnúť. A ako celá spoločnosť, ako celá civilizácia to môžeme pomaly objavovať.
Boris: Môžem pridať komentár?
Mike: Áno.
Boris: Moja skúsenosť lekára je, že ak nekonáme úplne a celostne, vzniká choroba. Akosi teraz vidím, vedľa mojej ambulancie, je to psychiatria, a na tom mieste som začal pracovať pred 12 rokmi a do tejto ambulancie chodí veľa ľudí. Je to blízko mňa a s časom stále viac a viac. A druhé je problém s jedlom. Mnoho ľudí má problémy s trávením jedla.
Mike: Áno.
Boris: Myslia si, že majú alergiu, alebo že sú nejako, nie je to niečo, čo nefunguje.
Roman: Áno.
Boris: Ale myslím si, že črevo je
Roman: Áno.
Boris: spojené s myslením, pretože... Trávi to vaše idey alebo vaše myslenie, a pretože sme plní mnohých ideí, a toto nefunguje,
Roman: Hej.
Boris: a tak ďalej.
Roman: Hej.
Boris: Potom meditácia alebo zazen, alebo ako to nazvať, je to, myslím, lekársky produkt.
Mike: Dobre.
Boris: Áno. Liečivé praktiky.
Roman: Áno,
Boris (po slovensky): Že mám takú skúsenosť, že keď človek nekoná úplne a plne v situácii, znamená, že je na viacerých miestach naraz, jak to Mike popísal, tak to vplýva na vznik rôznych ochorení.
12 rokov robím na jednom mieste, kde je psychiater a postupne pred jeho čakárňou sa hromadí čím ďalej viac ľudí a vidím, že ľudia vlastne nie sú schopní stráviť to, čo ten okolitý svet im prináša. A druhá vec je napríklad pribúdajú strašne veľa choroby alebo ťažkosti s trávením. Ľudia si myslia, že to je nejaká alergia napríklad, to sa k nim dostavuje, ale ja to vnímam ako, že keď nevieme stráviť nejaké myšlienky, niečo, čo plýva na nás, strašne veľa ideí naraz, nevieme si sa rozdeliť, nevieme si vybrať, tak vlastne nevieme ani tráviť jednoducho. Lebo trávenie je ten istý proces, ako keď vieme stráviť nejaké myšlienky.
Mike: Svet teda pomaly objavuje takéto jednoduché fakty. Ak sa pozeráme na film, keď večeriame. Náš mozog robí jedno, naše ústa robia niečo iné. Naše črevá sú zmätené. V modernom svete je však veľmi ťažké žiť takýto sen, stále v prítomnom okamihu. Vždy jeme, keď jeme. Len rozprávame, keď rozprávame. Len počúvame, keď počúvame. Počúvame dve sekundy a desať sekúnd sme... Deje sa to teraz.
Musíme si teda všimnúť skutočnú situáciu. A musíme sa vyhnúť problému, alebo musíme problém vyriešiť.
Hovorí nám budhizmus, aby sme boli dokonalí? Čo je dokonalé? Rozumiem tomu, čo je úplné konanie. Rozumiem tomu, čo znamená byť v prítomnom okamihu. Rozumiem tomu prínosu. Ale nedokážem to robiť. Musí teda existovať nejaký pokrok. Stávame sa lepšími a lepšími. Zvláštne je, že je to akýsi rozpor. Alebo dve veci, ktoré sú protikladné a sedia vedľa seba.
Ak sa budeme usilovať o ideál dokonalého budhizmu, nikdy ho nenájdeme, lebo vždy si v hlave, v mysli skladáme dokonalý obraz. Ale život nie je dokonalý tak, ako sú dokonalé naše idey. Keď teda Dógen píše o dokonalom, myslí tým dokonalý obraz, ktorý mám v mysli? Vždy konať dokonale. Vždy v prítomnosti? Alebo tým myslí tento chaotický neporiadok predo mnou? A vždy tým myslí tento chaotický neporiadok predo mnou. To je význam dokonalého. Nie ideu dokonalého v našej mysli.
Nakoniec teda musíme zahodiť slová. [nejasné, 00:46:22–00:46:36] Stále si postupne budujeme dokonalý obraz. Potom ho musíme zahodiť a čeliť realite. Znova a znova a znova a znova. A Dógen píše: všetky naše chyby nás vedú k pravde. Takže zvláštnym spôsobom, hoci jeho spisy niekedy znejú veľmi krásne, vždy nás vracia späť k tomuto chaotickému neporiadku plnému problémov, ťažkostí. Malo by to byť inak. To je ono. Tu sme. Toto je realita. Toto je život. Nič iné tu nie je. To je náš údel. Musíme s tým ísť ďalej. A zvláštnym spôsobom je to dokonalé. Nie sú dokonalé v tom zmysle. Dokonalé preto, že šálka kávy stojí na podlahe, dokonale. Lyžička je dokonale v šálke. Nakloňte šálku a káva vám steká do hrdla. Odložte ju. Odložte ju. Prestane to. Všetko je dokonalé. Všetko funguje dokonale. Nič nie je mimo rovnováhy. Sedíme na stoličke a stolička nás drží.
Vyjde slnko a cítime teplo. Presunieme sa do tieňa a je chladno. Toto je význam dokonalého. Keď si teda všimneme, že svet je ako jasná perla, dokonalý taký, aký je, cítime akýsi pokojný pocit. Nie ten pokojný pocit, ktorý si predstavujeme: žiadna hádka, žiadny problém. Áno. Nie ten. Kde to je? Tu. Kedy to je? Teraz.
Roman: Prekročili sme čas.
Mike: Dokonalé.