Mike hovorí, že nemusíme poznať výsledok svojho úsilia, stačí ho vyvíjať, a že je rád, že nevytvára organizáciu

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Mal som 33 rokov a on mal 57. Samozrejme som nedokázal jasne pochopiť, čo učí. A jeho vysvetlenia v angličtine neboli také jasné. Ale keď som ho počúval týždeň po týždni, týždeň po týždni, postupne som začal chápať. Dúfal, že budhizmus založený na učení majstra Dógena by mohol zachrániť svet. Zdalo sa, že verí, že niekedy v budúcnosti všetci pochopia pravdy, ktoré Dógen učil.

Okrem toho, že mnoho, mnoho rokov študoval Shobogenzo, čítal aj mnoho kníh o filozofii a mnoho kníh o svetovej situácii. Mal mnoho názorov na situáciu vo svete. Učil, že majster Dógen mal štyri hľadiská. Idealistické hľadisko, materialistické hľadisko, realistické hľadisko a hľadisko založené na skutočnosti. Je ťažké nájsť slovo pre tie posledné dve hľadiská. Tieto hľadiská objavil v Dógenových spisoch. A keď študoval svetové dejiny, videl tie isté štyri fázy vo vývoji sveta.

Bol veľmi načítaný. V tomto zmysle bol veľmi učený. A videl pokrok západnej civilizácie v štyroch fázach. Myslel si, že v prvých časoch ľudskej civilizácie boli prvé civilizácie z čias Grékov idealistické a že presvedčenia gréckej civilizácie boli založené na idealistických myšlienkach, na Platónovi, Aristotelovi a tak ďalej. A myslel si, že keď sa tieto idealistické presvedčenia stretli s novým náboženstvom zvaným kresťanstvo, presne do seba zapadli.

Grécka viera v dokonalosť ideí, dokonalosť ideí, ako v dokonalosti ideí, čo ilustruje Platónova filozofia o tieňoch na zadnej stene jaskyne. Dokonalosť. Existuje svet dokonalej formy a my sa snažíme byť ako ten svet. A myslel si, že viera kresťanstva bola podobná. Boh je dokonalý a my sa snažíme byť ako Boh. A ak sa veľmi snažíme, po smrti vstúpime do tohto dokonalého sveta. A tieto presvedčenia poháňali začiatok civilizácie v západnej Európe, kde boli fyzické podmienky veľmi biedne.

Skutočné životné podmienky boli teda veľmi biedne, ale ľudia mohli dúfať v dokonalý, harmonický svet v nebi a mohli si tento dokonalý svet rozvíjať vo svojej mysli. Bola to teda veľmi duchovná doba, s nádhernými, vysoko, vysoko sa týčiacimi kostolmi a veľmi duchovnými obrazmi všade. Ale skutočné životné podmienky väčšiny ľudí boli veľmi biedne a bolestivé. Videl to teda ako prvú fázu. Dógenovo prvé hľadisko.

A potom si niekoľko ľudí v Európe začalo všímať povahu fyzického sveta. Namiesto toho, aby svoje myšlienky zakladali na duchovných presvedčeniach, začali svoje presvedčenia zakladať na tom, čo mohli vidieť a čoho sa mohli dotknúť. Zrod vedeckého skúmania. A niektorých z týchto ľudí, ktorí skúmali na základe fyzického sveta, odsúdili nábožní, duchovní ľudia, ktorí mali moc. A o tom si môžeme prečítať v dejinách, spolu so zrodom astronómie a vedy a tak ďalej.

A veľmi pomaly ľudia zistili, že fyzickým vysvetleniam je oveľa ľahšie uveriť ako duchovným. Pomaly teda mohli začať veriť, že svet má fyzické zákony, ktoré neriadi nejaká duchovná bytosť. A mohli tieto fyzické zákony začať skúmať. Svet sa teda pomaly stal materialistickejším. Toto je Dógenovo druhé hľadisko, že prechádzame z idealistického do materialistického hľadiska.

Potom Nishijima Roshi videl, že moderná, veľmi silná viera v zákony vedy sa nezdala byť dostatočná. Niektorí ľudia zistili, že veriť len vede je bez srdca. Je to príliš chladné, príliš mechanické. Udalosti posledných sto rokov videl ako akýsi boj medzi duchovným hľadiskom a idealistickým hľadiskom a materialistickým hľadiskom. Najmä v konflikte medzi sovietskym systémom a slobodným kapitalistickým systémom so stredom v Amerike.

Myslel si, že pohľad amerického sveta, západného sveta založeného na americkom idealizme, a sovietsky komunistický systém založený na materialistických presvedčeniach Marxa by proti sebe bojovali. A potom by niekto zvíťazil. Ale keď sa v osemdesiatych rokoch zdalo, že sa komunistický systém rúca, myslel si, že je to akási syntéza medzi oboma stranami, medzi idealistickými presvedčeniami a materialistickými presvedčeniami. Mal teda veľkú nádej, že svet vstúpi do novej fázy, realistickej fázy, v ktorej by nedominovali ani silné materialistické systémy, ani silné idealistické systémy.

A myslel si, že to je to isté ako Dógenova tretia fáza. Jeho sen alebo nádej teda bola, že svet vstúpi do štvrtej fázy, v ktorej ľudia vstúpia do skutočnosti. Veľmi silno tomu veril. A jeho študenti to považovali za dosť ťažké, pretože sme len malá skupina ľudí, ktorí praktizujú zazen. Zvykli sme sa ho pýtať: Myslíte si, že v budúcnosti bude zazen praktizovať každý? A on odpovedal: Áno, myslím, že áno. Takže akýsi sen.

Ale jeho sen, jeho analýza toku svetových dejín, je zároveň veľmi zaujímavá. Zdalo sa, že tým hovorí, že vstupujeme do fázy, v ktorej by sa pravdy, ktoré budhizmus učí, stali široko známymi. Pretože tieto pravdy by sa stali široko známymi, svet by sa uberal k budhizmu. Neviem, či sa jeho sen splní, alebo nie. Niektorí z jeho študentov učia. A naše učenie vychádza z jeho chápania budhizmu. Jeho chápanie budhizmu vychádzalo z Dógenovho učenia a z Nishijimovej analýzy svetových dejín.

Bol vždy veľmi optimistický, pretože videl, že dejiny plynú jedným smerom. Hoci máme veľa konfliktov, veľa nezhôd, vojny a boje medzi rôznymi náboženskými presvedčeniami. Hovoril, že svet plynie k skutočnosti. Je to teda veľmi optimistický, pekný pohľad. Ako sa to stane, neviem. Sme malá skupina. Dvanásť ľudí tento víkend, trinásť. A hoci praktizujeme a študujeme, nechodí veľa ľudí. Nishijimov sen znie ako veľký sen. Ach, áno. Ale to, čo hovorí o tom, že sa budhizmus stáva široko známym, je pravda, však?

Roman: Áno.

Mike: Myslím tým veci ako všímavosť (mindfulness) a

Roman: Áno.

Mike: všetky druhy vecí z budhizmu, ktoré sa vkrádajú do všeobecného používania a praxe. Takže si myslím, že nie je ďaleko od pravdy, povedal by som. Učenia sa šíria bez budhizmu, v istom zmysle. Namiesto šírenia rôznych náboženstiev po svete máme šírenie futbalu. Futbal je veľmi pekný šport, ktorý možno ľuďom prospieva viac ako niektoré náboženstvá, pretože hoci je celý priemysel postavený okolo futbalu a je tam veľa súťaživosti, v strede, keď kopnete do lopty, je lepšie byť v peknom stave prajñā. A šport sa šíri po celom svete. Zdravá strava sa šíri po celom svete.

Kvôli mnohým konfliktom tu a tam začíname chápať, že je lepšie nebojovať. Hoci to trvalo veľmi, veľmi dlho, ľudia si uvedomujú, že je možné vyjednávať namiesto boja. Niekedy to funguje. Pomaly sa teda učíme. Každý vedecký objav nás učí niečo o ľudskom údele. Takže zvláštnym spôsobom, bez toho, aby to bolo také jasné, sa zdá, že svet smeruje k Nishijimovmu snu.

Nikdy sa nesnažil vytvoriť veľkú organizáciu. No, raz sa o to pokúsil, ale to. Vo všeobecnosti sa nikdy nesnažil vytvoriť veľkú organizáciu. Nikdy sa nesnažil vytvoriť silnú organizáciu. Robil, čo mohol. A ľudia prichádzali na jeho semináre a sesshiny z mnohých krajín sveta a zasa odchádzali. A nie je možné poznať výsledok jeho úsilia. Do Británie som sa vrátil v roku 2000. A o 14 rokov neskôr som na Slovensku. A nemám tušenie, aký je výsledok môjho úsilia. A nie je nutné poznať výsledok nášho úsilia. Ale len vyvíjať úsilie.

Nepotrebujeme teda, podľa môjho názoru, nepotrebujeme budovať veľkú skupinu. Nepotrebujeme mať štruktúru, hierarchiu, hoci Nishijima bol vždy učiteľom. Nikdy nevytvoril hierarchiu. Ale ja som takto postupoval. A za 14 rokov niečo vyrástlo. A v Českej republike aj tu, Pavel a Boris a všetci tu a Robert. A všetci vyvíjali úsilie a niečo vyrástlo. Môj pocit je, že je lepšie, keď niečo rastie prirodzene, než keď sa to vytvára zámerne. To je len môj osobný pocit. Takže vyvíjať úsilie, možno ľudia prídu, možno neprídu.

To nevadí. Niekedy sme na Nishijimových ústraniach mali len päť alebo šesť ľudí. Niekedy dvadsaťpäť alebo dvadsaťšesť. Niekedy štyridsaťpäť, štyridsaťšesť. Menilo sa to v priebehu rokov. Nie že by sa to zväčšovalo a zväčšovalo a zväčšovalo. Ale hore a dole. Neviem prečo. Pri takejto veľmi voľnej organizácii, akú máme, je pre nových ľudí dosť ťažké nadchnúť sa. Jedna ťažkosť je teda to, keď prídu noví ľudia. Chcú vedieť, do čoho prichádzajú. Do akej skupiny vstupujú? Ako sa pridajú? Aký prínos z toho môžu mať? A tak ďalej. Neviem, ako tento problém vyriešiť. Myslím, že je na každom, aby našiel riešenie.

Ale osobne som veľmi rád, že nevytváram organizáciu. Lebo je to pre mňa jednoduchšie. Pokračujem podobným spôsobom ako Nishijima. Nikdy sa nesnažil ľudí pritiahnuť. Niektoré veci, ktoré povedal, spôsobili, že ľudia odišli. Takmer osemdesiat rokov takto pokračoval. A teraz sú po celom svete ľudia, ktorí s ním študovali. A tu a tam sú skupiny ako naša. A či budú väčšie, alebo silnejšie, alebo menšie, neviem. Keby sme boli organizácia, ktorá by mala štruktúru, mala kurzy a vyberala vyššie poplatky a tak ďalej, mohli by sme získať oveľa viac ľudí. Ale moja predstava taká nie je. Moja predstava je skôr lenivá.

Takže ak chcete mať skupinu, ak by ste chceli prísť do skupiny, spolu praktizovať, spolu študovať, je to dobré. Je to skvelé. A môžete vyvíjať vlastné úsilie. A niečo sa stane. Susanna teda založila skupinu. Takže k vám prichádzajú ľudia. Takže vaša skupina niekam smeruje. Takže z toho úsilia niečo vzniká.

Ale v mojom prípade som nikdy neplánoval, kam idem. A zistil som, že to nie je až také nutné. Toto je len môj osobný pohľad.

Otázka: Môžem sa opýtať niečo mimo témy?

Roman: Prosím?

Otázka: Môžem sa opýtať niečo mimo témy?

Roman: Mimo témy?

Účastník: Áno.

Roman: Ach, áno. Chcem sa opýtať na niečo, čo s tým súvisí.

Otázka: Čítal som citát od Sawakiho a znie takto: Nebažiť (covet) po ničom je najväčší dar, aký môžeš dať vesmíru.

Mike: Bažiť

Otázka: Covet.

Mike: Covet. Bažiť, áno, chcieť získať.

Otázka: Čo to znamená? Ako sa to dá vyložiť?

Mike: Rozumiete tomu, čo to znamená?

Účastník: Celkom neviem.

Mike: Ak nič nechcete, je to príjemná situácia. Ak chcete niečo získať, je tam nerovnováha. Pretože chcieť získať je akýsi pocit. Ak nechcete získať, tento pocit neexistuje. Takže niekedy, keď niečo silno chceme získať, je to rušivé. Minulý týždeň som chcel získať kajak. Takže na to stále myslím. Snažím sa teda nájsť – počkať, počkať, kým to prestanem chcieť. Čo je pohodlnejšie.

Čítal som niečo, čo je, myslím, dôsledkom toho, čo hovoril: že všetko utrpenie pochádza z túžby. Čo je Buddhov výrok.

Roman: No, to je pravda, ale ja túžbu mám rád.

Mike: No, ja nie.

Robert: Nie, ne.

Mike: Alebo chcenie, teda nemyslím tento druh túžby. Ó, je to súčasť dvanásťčlenného reťazca príčin a následkov.

Otázka (po česky): Příčina.

Otázka (po česky): Řetězec vzniká z dvanácti něco, článků asi.

Pavel: Ale myslím si, že tieto citáty sú dosť zavádzajúce, aspoň podľa mojej skúsenosti, pretože ľudia si to niekedy vykladajú tak, že, však viete, nie je čo robiť, len akési pasívne správanie. Takže, a nie je to pravda. Takže musíme nájsť nejakú rovnováhu v chápaní týchto citátov.

Mike: Áno. Problém so slovami je, že nikdy neopisujú situáciu. Kodo Sawaki hovoril v Japonsku vo veľmi materialistickej dobe. Veľa ľudí chcelo získať veci. A v budhizme chceli získať pokoj a šťastie. Takže niekedy je pre nás rušivé, keď chceme niečo získať. Ale neexistuje pokyn, aby sme to nerobili. Nie je tu, v jeho citáte, nehovorí: Nebaž. Hovorí len: Nebažiť je veľmi pekné.

Otázka (po slovensky): Možno ešte, ja to vnímam tak, že rozlíšiť medzi tým, že je v poriadku mať zámer niečo urobiť.

Roman: Cítim, že je v poriadku mať zámer.

Otázka (po slovensky): Ale niečo iné je túžba, kde už je nejaká emocionálna väzba, závislosť na výsledku.

Roman: Ale niečo iné je, keď cítime nejakú emocionálnu väzbu a sme, závisíme od výsledku.

Otázka (po slovensky): Zámer je v poriadku.

Roman: Ten zámer je v poriadku,

Mike: Áno, tomu sa nevyhneme.

Roman: Aj ja cítim jasný rozdiel medzi tým, keď chcem niečo, čo môžem dostať hneď, ako keď veľmi chcem jahodovú zmrzlinu a môžem si ju kúpiť, alebo ženu, moju priateľku, keď chcem svoju priateľku, ktorá príde ku mne domov, a tým, keď chcem niekoho, koho mať nemôžem, čo je bolestivé a zbytočné. Ale niekedy chcem niečo, o čom viem, že to mať nemôžem, a vtedy si poviem: Vzdaj sa. Nikdy to nezískaš. Ferrari mať nemôžeš, tak čo s tým môžem urobiť? Takže chcieť niečo, čo môžem mať, je pekné, ale chcieť niečo, čo mať nemôžem, alebo možno o sto rokov, je pre mňa rušivé.

Boris: Čo ak neviete, či si to môžete, alebo nemôžete dovoliť?

Roman: No, ak sa bojíte, je to nepríjemné. Bojím sa, že nebudem mať dosť peňazí, aby som išiel do Afriky alebo niečo také.

Boris (po slovensky): Chytiť to, čo človek môže mať. Ja to vnímam tak, že nie je možný ten pasívny stav, ako povedal Pavel, ostať v ňom, dokonca ja ho poznám veľmi dobre a myslím si, že som sa tam skoro stratil.

Roman: Myslím, že je nemožné byť v tomto pasívnom stave. A ja poznám ten pasívny stav, ktorý spomenul Pavel, a takmer som sa v tom pasívnom stave stratil,

Boris (po slovensky): A že je veľmi dôležité, keďže musíme činiť, čiže robiť akt, že

Roman: Myslím, že je veľmi dôležité, keď musíme konať,

Boris: mať radosť,

Roman: tešiť sa z toho konania.

Boris (po slovensky): v tomto treba radosť pritom. To znamená, že hľadať si taký spôsob aktu, činu,

Roman: Hľadať taký druh konania

Boris (po slovensky): ktorý nám prinesie radosť.

Roman: ktorý prináša radosť alebo naplnenie.

Boris: To je môj postoj.

Roman: Dobre.

Mike: Je veľmi ťažké hovoriť o veciach. Nechcem naznačiť, že by sme nemali mať žiadny zámer niečo robiť. Ale rád by som navrhol, že niektoré veci rastú prirodzene. Súčasťou toho prirodzeného procesu je priťahovanie niečoho k sebe, odtláčanie niečoho od seba a hľadanie vlastnej cesty. Nemyslím, nemyslím tým, že si len prenajmete miestnosť a budete v nej sedieť.

Robert: Okej.

Mike: Chcem povedať toto: organizovaná, Dogen Sangha začala s Nishijimom Roshim. Nikdy sa nesnažil vytvoriť veľkú skupinu a zväčšovať ju. Raz sa o to pokúsil a pokúsil sa vytvoriť International, Dogen Sangha International, keď bol veľmi starý, a nefungovalo to. Takže je to skončené. Chcem tým len naznačiť, že s budhizmom to nie je ako s predajom sušienok. Ak upečiete sušienky, ktoré sú veľmi chutné, môžete im robiť reklamu.

Ľudia prídu a kúpia si ich. Potom môžete upiecť ďalšie. A potom môžete upiecť iný druh. Potom môžete robiť reklamu. Potom môžete postaviť veľkú továreň. Potom môžete postaviť továreň v inej krajine. Dógenovo učenie také nie je. Sám Dógen žil v malom chráme v kopcoch. Presťahoval sa z veľmi rušného mesta zvaného Kyoto na veľmi odľahlé miesto v horách. Keď teda vyvíjame úsilie, s našou praxou, niečo sa stane. Nie je to ako budovanie firmy.

Nie je to ako budovanie organizácie. Samozrejme, organizácia je potrebná. Ale je to niečo iné. To je všetko, čo tým myslím. Nemôžeme žiť bez zámeru. Nemôžeme žiť bez plánovania. Nemôžeme žiť bez túžby. Nemôžeme žiť bez myslenia. Nemôžeme žiť bez robenia chýb. Taký je život.

Pavel: A myslím si, že keď sa pozriem do histórie, čo Nishijima urobil v Japonsku, čo ste urobili vy v Británii, čo som urobil ja v Českej republike, myslím, že je to celkom jednoduché. S úsilím alebo so sústredením to rastie. Ak prestanete vyvíjať úsilie alebo ak sa prestanete na niečo sústreďovať, tak to možno prežije, a možno nie. Takže len vyvíjať úsilie, len sa sústreďovať na niečo, niečo sa stane a niečo možno vyrastie.

Mike: Áno.

Boris: Chauncey, Chauncey Gardner,

Mike: Čo?

Boris: Being There, rásť,

Mike: Á, Chauncey Gardner.

Boris: nerásť.

Mike: A vyvíjať úsilie pre budhizmus je veľmi skvelé. Zvyčajne si myslíme, že robiť malé veci nie je skvelé. Ale nie je to pravda. Robiť jednoduché veci je niekedy veľmi skvelé. Nikdy nevieme, aký bude výsledok, keď robíme niečo veľmi jednoduché s veľkým úsilím. Takže keď robíme jednoduché veci, aby sme vykonávali budhistickú činnosť, môžeme si myslieť, že meníme svet.