Správne konanie z rovnováhy

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame pozrieť si aj pôvodný videozáznam.

Účastník: Je to trochu pohodlná stolička.

Mike: To je koniec môjho talku. Dnes ráno chcem hovoriť o rozdiele medzi myslením a konaním, alebo aj medzi rozprávaním a konaním. Lebo v modernej spoločnosti je veľmi ľahké budovať v mysli nádherné štruktúry, v knihách, na internete. A tieto štruktúry sú štruktúry ideí. Ale budhizmus zdôrazňuje úplný rozdiel medzi ideami a činom, čiže konaním. A keďže komunikácia v modernej spoločnosti je taká dobrá,

môžeme svoje idey zdieľať kedykoľvek a kdekoľvek na svete. Ale ľuďom sa stále ťažko robí to, čo chcú. V Shobogenzo napísal majster Dógen kapitolu o tom, že máme konať správne a nie nesprávne. A v tej kapitole cituje príbeh, kóanový príbeh zo starovekej Číny. Tak by som ho rád prečítal.

Haku Kyoi z Číny za dynastie Tang bol laický žiak, obyčajný človek, žiak zenového majstra Bukkoa. Bol guvernérom jedného okresu v Číne, teda dôležitý muž. A praktizoval zazen. A majster Choka Dorin je pomerne slávny majster. V príbehu sa úradník Kyoi pýta:

‘Aký je veľký zámer Buddha-Dharmy?’ Chce teda vedieť, o čom je budhizmus. Aký je zmysel budhizmu? Načo sa venujeme budhizmu? A majster Dorin odpovedá: ‘Nedopúšťať sa nesprávneho. Konať mnohé druhy správneho.’ Takže, Kyoi, musel si byť prekvapený. Čakal akademickejšiu odpoveď. Tak odpovedal: ‘Ak je to tak, aj trojročné dieťa to vie povedať.’ A majster Dorin odpovedal: ‘Trojročné dieťa môže vysloviť pravdu. Ale osemdesiatročný starec ju nevie uskutočňovať.’ A Kyoi sa hlboko poklonil majstrovi Dorinovi, aby mu poďakoval.

A odišiel. Kyoi bol okrem toho, že bol guvernérom okresu v Číne, aj veľmi literárne založený človek a básnik. Napísal veľa básní a veľa kníh. Takže keď počul majstra Dorina povedať, že budhizmus je o tom, nerobiť zlé, robiť správne, namiesto zložitej odpovede, bol veľmi prekvapený. To vidí aj dieťa. Je to príliš jednoduché. Ale majster Dorin povedal: aj dieťa to vie povedať, ale ani tento osemdesiatročný starec to nevie robiť.

Takže poukazoval na rozdiel medzi tým, čo hovoríme, čo si myslíme a čo píšeme, a tým, čo robíme. A ja tento rozdiel veľmi jasne poznám.

Účastník: Nemáte osemdesiat.

Mike: Nie, mám len sedemdesiat. Takže ja to nepoznám tak jasne ako majster Dorin. V istom zmysle sa ešte učím. Ale v modernom svete je tento rozdiel čoraz ťažšie si všimnúť. Veľmi často sa v modernej spoločnosti zaoberáme robením plánov, hovorením, čo si myslíme, že by malo byť, čo si myslíme, že by ľudia mali robiť, čo si myslíme, že by ľudia robiť nemali.

Počúvame správy, a v správach dnes niekedy počujeme priamo z vojnových zón, čo vojaci urobili alebo neurobili. Potom máme názor. Takže si zvykáme robiť úsudky na základe svojich ideí. Nechcem povedať, že by sme nemali, ale mali by sme si ten fakt všimnúť. Často, keď sa v televízii pozeráme na program o nejakom mieste, ktoré sme nikdy nenavštívili,

môžeme sa potom s priateľom o tom mieste rozprávať, ako keby sme tam boli. Zabúdame, že sme tam neboli. Len sme sa pozerali na kúsky farebného skla. Samozrejme, nemyslím tým, že je to zlé alebo že by sme to nemali robiť, len si všimnúť rozdiel medzi tým, čo hovoríme, čo počujeme, čo si myslíme a čo robíme. V tejto kapitole sa majster Dógen sústreďuje na správne konanie. V jednej časti kapitoly hovorí, že nikdy neexistovalo žiadne správne, ktoré by bolo vopred uskutočnené,

a potom čakalo, kým ho niekto vykoná. To je veľmi šokujúce tvrdenie. Naša spoločnosť, naše civilizácie, si vytvorili pravidlá, pravidlá správania, morálne kódexy, etické hľadiská, ktoré podľa nášho presvedčenia máme dodržiavať. A samozrejme, žijeme v spoločnosti, takže sa ich snažíme dodržiavať najlepšie, ako vieme. Ale Dógen hovorí, že to, čo je správne, neexistuje v našej hlave,

existuje v tom, čo robíme. Takže nemôžeme mať ideu o tom, čo je správne, a potom táto idea čaká, kým ju urobíme.

To je veľmi prekvapujúca vec, a dosť ťažko prijateľná, pretože my všetci myslíme a všetci sme vzdelaní tak, aby sme verili, že najprv si myslíme, čo je najlepšie alebo čo je správne, a potom sa nútime to urobiť. Takže Dógenov pohľad je trochu iný.

Hovorí, že správne tam nie je, kým to neurobíme. Ale to sa zdá veľmi čudné. Poukazuje to na veľký rozdiel medzi tým, čo si myslíme, čomu veríme, a tým, ako konáme. Takže v učení majstra Dógena hovorí, že spôsob, akým konáme, sa neriadi ideou správnosti. To, ako konáme, nenadväzuje na to, čo si myslíme, že by sme mali robiť. Ale vychádza z nášho stavu tela a mysle. Nie sme zvyknutí uvažovať o stave tela a mysle. Stav tela a mysle je niečo celistvé. Ale sme zvyknutí uvažovať o ideách,

po ktorých nasleduje fyzický pohyb. Ale Dógen hovorí, že oboje spolu, keď konáme, robí naše konanie správnym. Často sme sklamaní, pretože v živote nemôžeme robiť to, čo chceme, alebo veci nie sú také, ako sme si mysleli, že budú. Napríklad sme si mohli vytvoriť predstavu o tomto stretnutí ešte pred príchodom. Ale skutočná situácia je úplne iná. A všetky skutočné situácie sú vždy úplne iné,

ako to, čo si myslíme. Ale tento fakt si nevšímame. Keď chceme niečo urobiť a naše konanie nezodpovedá tomu, čo sme chceli urobiť vo svojej mysli, často sme sklamaní. Takže si môžeme myslieť, že by sme mali mať silnejšiu vôľu, alebo že naša idea by mala byť oveľa jasnejšia. Ale Dógen hovorí, že náš stav je najdôležitejšia vec. To, čo robíme, bude vždy iné, než to, čo si myslíme,

ale aby sme konali správne, musíme sa zamerať na svoj stav. A stav, hovorí, je stav správneho: keď sú telo a myseľ vyvážené. A ako viete, toto je dôvod, prečo praktizujeme zazen. Takže z toho vyplýva učenie, že dokiaľ praktizujeme zazen a vyvažujeme svoje telo a myseľ, potom je naše konanie správne.

To je veľmi ťažké prijať. Možno je to nemožné prijať. Ale to je učenie, ktoré pre nás budhizmus má. Samozrejme, nielen praktizovanie zazenu. Zazen je samozrejme štandardný spôsob, najjednoduchší štandardný spôsob vyvažovania tela a mysle, ale k rovnováhe nás privádza mnoho činností. Takže ak chceme konať spôsobom, ktorý je správny,

namiesto toho, aby sme veľa premýšľali o tom, ako konať správne a aké je správne rozhodnutie, môže byť lepšie vyvážiť telo a myseľ. Toto učenie je modernej spoločnosti dosť cudzie, kde stále, v modernej spoločnosti ešte viac, veríme, že naše myšlienky a idey sú tá najdôležitejšia vec. A ak nedokážeme svoje myšlienky a idey premeniť na skutočnosť, mali by sme ich do skutočnosti vtlačiť silou. Ak máme veľmi silné myšlienky, idey alebo presvedčenia, ktoré chceme vtlačiť do skutočnosti, môžeme skončiť v boji. Takže dnes chcem len poukázať na rozdiel medzi naším ideálnym svetom,

ktorý je v modernej spoločnosti obrovský. Je rozsiahly. Rozšíril sa všade. A tým, čo skutočne robíme, čo je niekedy úplne iné, než to, čo chceme. Nemyslím si, že spoločnosť môže prestať myslieť. Nemyslím si, že môžeme prestať mať idey. Nemyslím si, že môžeme mať prázdnu myseľ, praktizovať zazen a potom niečo robiť. Ale všimnúť si skutočnú situáciu je veľmi dôležité:

nie preto, aby sme sa urobili inými, ale aby sme si všimli, akí sme. Nie preto, aby sme sa urobili nejakými zvláštnymi budhistami, ale aby sme si všimli, že sme obyčajní ľudia. A aby sme si všimli, aká veľká je priepasť medzi svetom ideí, myšlienok, internetu a naším skutočným konaním.

Takže to je všetko, čo chcem dnes ráno povedať. Ospravedlňujem sa, moja energia je trochu nízka. To môže byť dobrá vec. Nemôžeme abstrahovať správne od skutočnej situácie. Ale my to sami robíme neustále vo svojej spoločnosti.

Abstrahujeme to, čo považujeme za správne, a potom to chceme urobiť správne. A on hovorí, že to nie je pravda. Žiadne správne nečaká, kým ho niekto vykoná. V jeho učení správne nie je abstrakciou. Ale pre nás, v kresťanských kultúrach, v modernej spoločnosti, je správne abstrakciou, a potom meriame svoje konanie podľa abstraktného.