Vzťah medzi autonómnym nervovým systémom a budhizmom

Moja teória o vzťahu medzi autonómnym nervovým systémom a budhizmom je len mojou domnienkou, ale už mnoho rokov ju využívam pri vysvetľovaní budhizmu. A odkedy som k tejto téze pred mnohými rokmi prvý raz dospel, nenarazil som na prípad, ktorý by ma prinútil svoju teóriu zmeniť. Preto by som rád predložil publiku svoju jednoduchú tézu na zváženie. Samozrejme, som len budhistický mních a nemám dostatočné znalosti fyziológie, psychológie a podobne. Zo skúsenosti som však zistil, že je veľmi užitočné vysvetľovať budhizmus na základe vedeckých poznatkov, a preto by som pri tejto príležitosti rád predniesol svoju tézu.

1. Základné východisko

1. Autonómny nervový systém sa delí na dve časti, a to na sympatický nervový systém a parasympatický nervový systém.
2. Tieto dve časti vo všeobecnosti pôsobia protichodne. Napríklad: vo všeobecnosti platí, že keď je sympatický nervový systém (ďalej ho nazývam „SNS“) silnejší ako parasympatický nervový systém (ďalej „PNS“), ľudia majú sklon byť napätí, mať slabšiu chuť do jedla, trpieť nespavosťou a podobne. Naopak, keď je PNS silnejší ako SNS, ľudia majú sklon cítiť sa otupene, mať veľkú chuť do jedla, spať veľmi tvrdo, mať dosť vysoký krvný tlak a podobne.
3. Preto stav, keď je silnejší SNS, nie je žiaduci, a rovnako nie je žiaduci ani stav, keď je silnejší PNS.
4. Domnievam sa, že Gautama Buddha nejakým spôsobom objavil tento dôležitý fakt vlastnou skúsenosťou vo svojom úprimnom živote. Samozrejme, v tom čase neexistovali nijaké vedecké poznatky o autonómnom nervovom systéme, ale myslím si, že vďaka svojmu obrovskému úsiliu a svojej genialite takýto fakt poznal intuitívne.

2. Jednota tela a mysle

1. My budhisti bezvýhradne veríme v teóriu jednoty tela a mysle. Preto ma začal zaujímať vzájomný vzťah medzi stavom autonómneho nervového systému (ďalej „ANS“) a ľudskou mysľou a dospel som k téze, že keď majú ľudia silnejší SNS, majú sklon byť idealistickí, a keď majú silnejší PNS, majú sklon byť materialistickí.
2. V ľudskej spoločnosti je mnoho ľudí, ktorí sú veľmi duchovní a asketickí, no niekedy vedia byť voči druhým dosť agresívni a kritickí. Existuje však aj iný druh ľudí. Títo ľudia veľmi lipnú na telesných pôžitkoch a nepracujú príliš radi, ale majú sklon byť pesimistickí a váhaví.
3. Keď som bol mladý, mal som príležitosť prečítať si dve knihy amerického psychiatra Karla Menningera. Jedna sa volala „Man against Himself“ (Harcourt, 1938, 1956) a druhá „Love and Hate“ (Harcourt, 1942).

„Man against Himself“ vysvetľuje psychológiu človeka, ktorý spácha samovraždu. Autor hovorí, že človek, ktorý spácha samovraždu, nie je slabý človek, ale zvyčajne veľmi silný a agresívny človek. No keď z nejakého dôvodu jeho alebo jej agresívny útok proti druhým zlyhá, obráti sa proti nemu samému alebo proti nej samej. A keď som si prečítal tento opis, musel som s názorom doktora Menningera súhlasiť.

V knihe „Love and Hate“ však Karl Menninger trval na tom, že ak chceme byť zdraví telom aj mysľou, musíme si udržiavať lásku a nenávisť v rovnakej miere. Dovtedy ma učili, že hodnotná je len láska a nenávisti sa treba vyhýbať, ale keď som si prečítal myšlienku doktora Menningera, nemohol som s jeho názorom nesúhlasiť. 4. V budhizme veríme, že nie je dobré podliehať emóciám, a preto by sme sa nemali hnevať, byť chamtiví a podobne. A keď takéto učenie porovnám s teóriou Karla Menningera, vidím dôvod, prečo nám Gautama Buddha odporúčal Strednú cestu.

3. Budhizmus a ANS

1. Základným princípom budhizmu je, že popiera idealistické presvedčenie aj materialistické presvedčenie. A myslím si, že tento fakt naznačuje, že by sme sa mali vyhýbať tak stavu, keď je náš SNS silnejší, ako aj stavu, keď je silnejší náš PNS.

Môžeme povedať, že myšlienky sú len pohybom našich mozgových buniek, a preto samy osebe nie sú skutočnými entitami. A podobne môžeme povedať, že zmyslové podnety sú len vzruchom v našich zmyslových orgánoch, a teda ani ony samy osebe nie sú skutočnými entitami. 2. Preto si myslím, že budhizmus zdôrazňuje dôležitosť rovnosti či rovnováhy medzi SNS a PNS. V budhizme existuje čínsky a japonský výraz Jijuyo Zanmai, ktorý opisuje stav v zazene. Slovo Jijuyo sa delí na dve časti, jedna je Jiju a druhá Jiyo. Jiju znamená „prijímať seba“ a Jiyo znamená „užívať seba“. A Zanmai znamená stav v zazene. Preto si to môžeme vykladať tak, že „prijímať seba“ naznačuje funkciu PNS a „užívať seba“ naznačuje funkciu SNS. Môžeme teda usudzovať, že Jijuyo Zanmai znamená stav rovnosti medzi SNS a PNS. 3. Je však veľmi ťažké, takmer nemožné, aby sme ANS uviedli do rovnováhy, pretože ANS má už zo svojej podstaty autonómnu funkciu. V takejto situácii nám však podľa mňa Gautama Buddha dal veľmi účinnú a pokojnú metódu, ako ANS uviesť do rovnováhy, a tou je zazen. 4. Prečo má zazen takú vynikajúcu silu? Mnoho rokov po tom, čo som začal študovať budhizmus, som dôvod nepoznal. Potom asi pred 10 rokmi som na odporúčanie svojho žiaka Mikea Crossa prečítal knihu „A Teacher’s Window into the Child’s Mind“ (Fern Ridge Press) od Sally Goddard, americkej psychiatričky a učiteľky.

Vo svojej knihe vysvetľuje, že v našom ľudskom živote je dôležitým obdobím vývoja prvých 7 alebo 8 rokov po narodení a najmä prvých 15 mesiacov. Hovorí, že ak je dieťa v tomto období vystavené nejakému nepriaznivému vplyvu, jeho osobnosť utrpí dosť vážne následky a bude preň veľmi ťažké zbaviť sa týchto zlých následkov počas celého života. Hovorí však: „V konečnom dôsledku je mozoček zodpovedný za reguláciu posturálnych reflexov a svalového tonusu, a tým aj za udržiavanie rovnováhy tela.“

Pri čítaní knihy pani Goddard som si dokázal urobiť približnú predstavu o tom, prečo je zazen užitočný na to, aby sme sa stali lepšími.

4. Význam zazenu

1. Zazen nie je prostriedok na dosiahnutie „osvietenia“, ale je len konaním, pri ktorom prežívame rovnováhu ANS.
2. Zazen je len cvičenie, pri ktorom v predpísanej pozícii držíme chrbticu rovno a zvislo.
3. Stav v zazene sa nazýva Shinjin Datsuraku, čo znamená „odpadnutie tela a mysle“. A keď premýšľame o význame „odpadnutia tela a mysle“, môžeme ho vykladať tak, že keď udržiavame ANS v rovnováhe, rovnováhu ANS možno pociťovať ako plus/mínus 0, a preto niekedy cítime, že vedomie o našom tele akoby bolo 0 a vedomie o našej mysli akoby bolo tiež 0. A takýto stav sa nazýva „odpadnutie tela a mysle“.
4. Preto keď praktizujeme zazen každý deň, môžeme si zvyknúť na rovnováhu nášho ANS, a takýto stav je práve stavom buddhov.