Predhovor

Predhovor

Shōbōgenzō napísal majster Dogen v trinástom storočí. Myslím si, že čítanie Shōbōgenzō je najlepšou cestou k presnému porozumeniu buddhistickej teórie, pretože majster Dogen mal mimoriadnu schopnosť buddhizmu rozumieť a racionálne ho vysvetľovať.

Majster Dogen, pravdaže, neopustil tradičné buddhistické myslenie. Jeho myslenie, ako sa prejavuje v Shōbōgenzō, však zároveň sleduje vlastnú, jedinečnú metódu výkladu. Ak pochopíme, v čom táto metóda spočíva, Shōbōgenzō nie je až také ťažké čítať. Ak však nepochopíme jeho spôsob myslenia, bude pre nás úplne nemožné porozumieť tomu, čo chce majster Dogen v Shōbōgenzō povedať.

Buddhisti si ctia Buddhu, Dharmu a Samghu. Buddha znamená Gautama Buddha. Samgha znamená ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu Gautamu Buddhu. Dharma znamená skutočnosť. Jedinečný spôsob myslenia majstra Dogena je jeho spôsobom, ako vysvetliť, čo je Dharma.

V zásade sa na problém pozerá z dvoch strán a potom sa pokúša oba pohľady zjednotiť v strednej ceste. Táto metóda sa podobá dialektickej metóde západnej filozofie, najmä tak, ako ju používali Hegel a Marx.

Hegelova dialektika je však založená na viere v ducha a Marxova dialektika na viere v hmotu. Majster Dogen nás chce buddhistickou dialektikou odviesť od myslenia založeného na viere v ducha a hmotu.

Majster Dogen uznával existenciu niečoho, čo sa odlišuje od myslenia, totiž skutočnosti v konaní. Konanie sa úplne odlišuje od intelektuálneho myslenia aj od vnemov našich zmyslov. Spôsob myslenia majstra Dogena je preto založený na konaní a práve preto má niektoré jedinečné vlastnosti.

Po prvé, majster Dogen uznával, že veci, ktoré vo svojej mysli zvyčajne oddeľujeme, sú v konaní jednou skutočnosťou. Túto jednotu subjektu a objektu vyjadruje napríklad takto: „Ak človek hoci len na jediný okamih prejaví Buddhovo držanie tela v troch formách konania, zatiaľ čo [táto osoba] sedí vzpriamene v samádhi, celý svet Dharmy nadobudne Buddhovo držanie tela a celý priestor sa stane stavom uskutočnenia.“ Táto veta z kapitoly Bendōwa nie je nelogická, ale odráža nový druh logiky.

Po druhé, majster Dogen uznával, že v konaní je jediným skutočne jestvujúcim časom prítomný okamih a jediným skutočne jestvujúcim miestom toto miesto. Prítomný okamih a toto miesto — tu a teraz — sú preto v Dogenovej filozofii konania veľmi dôležitými pojmami.

Filozofia konania nie je vlastná iba majstrovi Dogenovi; táto myšlienka bola aj jadrom myslenia Gautamu Buddhu. Všetci buddhistickí patriarchovia starovekej Indie a Číny sa opierali o túto teóriu a uskutočnili samotný buddhizmus. Aj oni uznávali jednotu skutočnosti, význam prítomného okamihu a význam tohto miesta.

Vysvetlenia skutočnosti sú však iba vysvetleniami. Keď majster Dogen v Shōbōgenzō vysvetlil problém na základe konania, chcel čitateľa priviesť do samotnej oblasti konania. Preto niekedy používal básne, niekedy staré buddhistické príbehy, ktoré naznačujú skutočnosť, a niekedy symbolické výrazy.

Kapitoly Shōbōgenzō sa preto zvyčajne riadia štvorfázovým vzorcom. Majster Dogen najprv preberie a načrtne buddhistickú myšlienku. V druhej fáze ju veľmi objektívne alebo konkrétne skúma, aby vyvrátil jej idealistické alebo intelektuálne výklady. V tretej fáze sa jeho vyjadrovanie stáva ešte konkrétnejším, praktickejším a realistickejším a opiera sa o filozofiu konania. Vo štvrtej fáze sa majster Dogen pokúša slovami naznačiť skutočnosť. Napokon sú tieto pokusy iba pokusmi. Keď však dôjdeme na koniec každej kapitoly, v jeho úprimných pokusoch môžeme pocítiť niečo, čo možno nazvať skutočnosťou.

Myslím si, že tento štvorfázový vzorec súvisí so Štyrmi vznešenými pravdami, ktoré Gautama Buddha hlásal vo svojom prvom výklade. Keď pochopíme spôsob myslenia majstra Dogena, môžeme pochopiť pravý význam Štyroch vznešených právd Gautamu Buddhu. Preto vytrvalo študujeme Shōbōgenzō.

Gudo Wafu Nishijima
Ida Zazen Dojo
Tokio
február 1994

Poznámky k prekladu

Zámer

Pred niekoľkými mesiacmi poznamenal Nishijima Roshi: „Mám rád preklad, z ktorého možno vytušiť japončinu majstra Dogena.“ To opisuje dobrý cieľ mravenčej práce pri preklade: jednoducho sa pevne držať pôvodného japonského textu. Nech je to Shōbōgenzō majstra Dogena.

Zdrojový text

Zdrojový text kapitol 1 až 21 je obsiahnutý v prvých troch zväzkoch dvanásťzväzkového Gendaigo-yaku-shobogenzo (Shobogenzo in Modern Japanese) Nishijima Roshiho. Gendaigo-yaku-shobogenzo obsahuje pôvodný text majstra Dogena, poznámky k textu a text prevedený do modernej japončiny. Referenčné čísla v hranatých zátvorkách v ľavom okraji tohto prekladu odkazujú na príslušné čísla strán v Gendaigo-yaku-shobogenzo a veľká časť materiálu uvedeného v poznámkach pod čiarou pochádza z Gendaigo-yaku-shobogenzo.

Gendaigo-yaku-shobogenzo vychádza z 95-kapitolového vydania Shōbōgenzō, ktoré majster Hangyo Kozen niekedy medzi rokmi 1688 a 1703 usporiadal chronologicky. Toto 95-kapitolové vydanie je najúplnejším samostatným vydaním; obsahuje dôležité kapitoly ako Bendōwa a Hokke-ten-hokke, ktoré sa v iných vydaniach nevyskytujú. Okrem toho bolo prvým vydaním vytlačeným z drevených dosiek v období Bunka (1804–1818), a preto sa jeho obsah v tom čase ustálil. Pôvodné drevené dosky sa stále uchovávajú v Eihei-dži, chráme v prefektúre Fukui, ktorý majster Dogen založil.

Sanskrtské výrazy

Sanskrtské slová ako samādhi (vyrovnaný stav), prajñā (skutočná múdrosť) a bhikṣu (mních), ktoré majster Dogen foneticky zapisuje čínskymi znakmi 三昧 (ZANMAI), 般若 (HANNYA) a 比丘 (BIKU), sa spravidla ponechávajú v sanskrtskej podobe.

Niektoré čínske znaky vyjadrujúce význam sanskrtských výrazov, ktoré už čitatelia poznajú alebo sa s nimi oboznámia pri čítaní Shōbōgenzō, sa navyše vrátili do sanskrtu. Príkladmi sú 法 (HO; „skutočnosť“, „zákon“, „spôsob“, „veci a javy“), obyčajne prekladané ako „Dharma“ alebo „dharmy“; 如来 (NYORAI; „takto-prišlý“), vždy prekladané ako „Tathāgata“; a 声聞 (SHOMON; „ten, kto počuje hlas“), vždy prekladané ako „śrāvaka“.

V Shōbōgenzō sú miesta, kde sám majster Dogen, opierajúc sa o dôvernú znalosť čínskych sútier, sleduje pôvod čínskych znakov až k sanskrtským slovám. Výrazným príkladom je 道 (DO; „cesta“, „pravda“), ktorý majster Dogen v úvodnom odseku kapitoly 70, Hotsu-bodaishin, výslovne stotožňuje so sanskrtským bodhi.

Aj pri preklade čínskych výrazov, ktorých sanskrtský pôvod majster Dogen výslovne neuznáva, môže byť znalosť sanskrtu veľmi nápomocná. Skorým príkladom je prídavné meno 無為 (MUI), ktorým je v úvodnej vete kapitoly 1, Bendōwa, opísaný zazen. Japonské slovníky definujú 無為 (MUI) ako „nečinný“ alebo „neaktívny“, Nishijima Roshi ho však pôvodne preložil ako „prirodzený“. V buddhistických sútrach 無為 (MUI) predstavuje sanskrtské asaṃskṛta, ktoré Monierov-Williamsov sanskrtský slovník vymedzuje takto: nepripravený, nezasvätený; neozdobený; neuhladený, hrubý (ako reč). Táto slovníková definícia sanskrtu, hoci zďaleka nie je absolútnym kritériom, podporuje Nishijima Roshiho výklad, podľa ktorého 無為 (MUI) opisuje zazen ako prirodzený alebo bez úmyslu; niečo také, aké je.

Ďalším príkladom je znak 漏 (RO), „presakovanie“, ktorý sa objavuje v úvodných vetách Lotosovej sútry, kde predstavuje sanskrtské āsrava. Monierov-Williamsov sanskrtský slovník definuje āsrava takto: pena na vriacej ryži; dverný otvor ústiaci do vody a umožňujúci prúdu zostúpiť cezň; (u džinistov) činnosť zmyslov, ktorá pohýna dušu k vonkajším predmetom; strasť, trápenie, bolesť. V druhom odseku kapitoly 10, Shoaku-makusa, sa preto podstatné meno 無漏 (MURO), „bez presakovania“, objavuje ako opis stavu bez citového strádania, teda vyrovnaného a spokojného stavu tela a mysle. To neznamená, že by sa 無漏 (MURO) malo prekladať ako „stav bez citového strádania“ alebo „vyrovnaný a spokojný stav tela a mysle“, ale takýto význam snáď sprostredkuje doslovný preklad ako „[stav] bez prebytku“ alebo „[stav] bez nadbytočného“, podopretý poznámkou pod čiarou a krížovým odkazom na sanskrtský glosár.

Čínske vlastné mená

Čínske vlastné mená sa vo všeobecnosti romanizujú podľa japonskej výslovnosti, tak, ako by ich majster Dogen vyslovoval pre japonské publikum. Romanizácia všetkých mien čínskych majstrov sa preto riadi japonskou výslovnosťou a zároveň je doplnená prílohou s čínskou romanizáciou mien čínskych majstrov. Pri iných čínskych vlastných menách sa čínska romanizácia používa iba pri výrazoch, ako je chrám Shaolin (v japonskej romanizácii Shorin-ji), ktorých čínska romanizácia už môže byť čitateľom známa.

Čínsky text

Majster Dogen napísal Shōbōgenzō po japonsky, teda kombináciou čínskych znakov (štvorcových ideogramov, zvyčajne zložených z mnohých ťahov) a japonskej fonetickej abecedy, ktorá je stručnejšia. Čínština sa, samozrejme, píše iba čínskymi znakmi. Keď preto majster Dogen cituje pasáž z čínskeho textu alebo si z neho požičiava frázu — čo robí veľmi často —, oko ju ľahko rozpozná ako rad čínskych ideogramov neprerušený japonskými vlnovkami. Tento účinok sme sa do istej miery pokúsili napodobniť kurzívou v takýchto pasážach a frázach.

V Shōbōgenzō sa často opakuje vzorec, v ktorom majster Dogen cituje čínske znaky z rozhovoru medzi zenovými majstrami alebo zo sútry a potom ich vo svojom komentári vykladá tak, že každý čínsky znak nadobúda nový význam. Skorý príklad je v druhom odseku kapitoly 2, kde majster Dogen cituje Sútru veľkej múdrosti. Sútra hovorí 竊作是念, doslova „[mních] si tajne vytvára túto myšlienku“. Ako ustálená fráza to znamená iba „[mních] tajne myslí“. Znak 竊 (tajne) však samostatne naznačuje niečo za myslením a zmyslovým vnímaním, teda niečo skutočné; znak 作 (vytvárať alebo konať) naznačuje konanie; znak 是 (toto) naznačuje konkrétnu skutočnosť; a znak 念 (myšlienka, idea, všímavosť) naznačuje nielen myšlienku, ale aj skutočný stav mysle mnícha. Dogenov komentár preto hovorí, že mníchovo 竊作是念 (tajne konajúca konkrétna myseľ) je samotnou skutočnou múdrosťou.

Majster Dogen týmto spôsobom zdôrazňuje, že slová sútier a majstrov, ktorých si ctí, nemajú sprostredkovať iba pojmový význam. Tieto slová sa nás pokúšajú priviesť späť ku skutočnosti, ktorá predchádza slovám. Platí to najmä pri Lotosovej sútre. Lotosová sútra obsahuje znaky 是 経 (ZEKYO), „táto sútra“. V niekoľkých kapitolách Shōbōgenzō (konkrétne v kap. 52, Bukkyo, pozri však aj kap. 17, Hokke-ten-hokke) vychádza najavo, že v mysli majstra Dogena sa táto sútra stotožňuje s reálnym vesmírom, v ktorom žijeme. Majster Dogen preto vo svojich komentároch zrejme nepracuje so znakmi Lotosovej sútry ako s prúdom pojmov, ale ako so sériou okamžitých zrkadiel či samostatných blokov skutočnej podoby, ktoré môže vnášať a preusporiadať podľa vlastného uváženia.

V takýchto prípadoch sa čitatelia budú chcieť obrátiť na príslušné čínske znaky. Vďaka štedrosti pána Tadashiho Nakamaeho, ktorý poskytol počítač, a usilovnosti Michaela a Yoko Luetchfordovcov, ktorí nainštalovali softvér, vytvorili chýbajúce znaky a zadali ich, sa tieto čínske znaky podarilo reprodukovať v poznámkach pod čiarou a v prílohe odkazov na Lotosovú sútru.

Význam 正法眼蔵 (SHOBOGENZO), „Pokladnica oka správnej Dharmy“

正 (SHO) znamená „správny“ alebo „pravý“.

法 (HO), „zákon“, predstavuje sanskrtské Dharma.

Všetci patríme k niečomu, čo tu už je predtým, než to pomenujeme alebo o tom začneme premýšľať. A ono už patrí nám. „Dharma“ je jedným z názvov pre to, čo tu už je.

法眼 (HOGEN), „oko Dharmy“, predstavuje priamu skúsenosť s tým, čo tu už je. Pretože Dharma predchádza mysleniu, musí sa priamo zakúsiť schopnosťou, ktorá je od myslenia odlišná. 眼 (GEN), „oko“, predstavuje túto priamu skúsenosť, ktorá je od myslenia odlišná.

正法眼 (SHOBOGEN), „oko správnej Dharmy“, preto opisuje správnu skúsenosť s tým, čo tu už je.

蔵 (ZO), „sklad“ alebo „pokladnica“, naznačuje niečo, čo správnu skúsenosť s tým, čo tu už je, obsahuje a uchováva. Nishijima Roshi preto 正法眼蔵 (SHOBOGENZO), „pokladnicu oka správnej Dharmy“, vyložil ako vyjadrenie samotného zazenu.

Všetci, ktorí majú z tohto prekladu úžitok, vrátane mňa, by mali byť Nishijima Roshimu hlboko vďační za jeho neúnavnú snahu objasniť skutočný význam Shōbōgenzō.

Chodo Cross
Saitama
február 1994

Poďakovanie

Tento preklad a jeho vydanie umožnila láskavosť týchto podporovateľov:

The Japan Foundation

Pán Hideo Ida, prezident spoločnosti Ida Ryogokudo Co., Ltd.

Pán Tadashi Nakamae, prezident spoločnosti Nakamae International Economic Research

Chceli by sme poďakovať Michaelovi Luetchfordovi za redigovanie a vydanie tejto knihy a Jeremymu Pearsonovi za jeho neoceniteľnú pomoc v redakčnej a výrobnej fáze. Ďakujeme aj Yoko Luetchfordovej za jej prácu pri zadávaní a kontrole kandži a Emme Gibsonovej za pomoc pri korektúrach.