Leto 2004 — Bussho

Experimentálna fráza

Vybral som si hovoriť o Bussho, buddha-prirodzenosti; svoju modernú interpretáciu som ešte nedokončil. Kapitola začína básňou Gautamu Buddhu:^[1.1][1.2]

Všetky živé bytosti vo svojom bytí úplne prejavujú buddha-prirodzenosť:
Buddha je vždy prítomný a nemení sa.^[1.2]

„Úplné prejavovanie bytia“ v origináli nie je. Je to trochu pokus, zachytiť niečo z čínskeho/japonského významu; ak nájdem lepšiu frázu, rád ju zmením.^[1.2]

Majster Dógen tvrdí, že to, čo báseň hovorí, je niečo základné pre budhizmus, udržiavané praktizovaním zazenu.^[1.3][1.4]

Hovorí, že tieto slová znamenajú, že človek, ktorého nemožno zachytiť slovami, prichádza odniekiaľ, čo nevieme presne opísať. Vedomou mysľou dávame ľuďom históriu: ja som Michael, pochádzam z Bristolu. Skutočná situácia v tomto okamihu je však mimo opisu; môžeme predpokladať, že lev pred iným levom si nemyslí: „videl som ťa predtým“. Má to niečo spoločné s tým, jednoducho byť tým, kým sme v prítomnosti, mimo výkladu, mimo mena. „Žijúce“, „vnímajúce“, „životná forma“, „tvor“ sú alternatívne výrazy: žiť znamená úplne prejavovať bytie a to je, hovorí, prirodzenosť buddhu.^[1.5][1.6]

Stovky, ba tisíce rokov sa o buddha-prirodzenosti hovorilo ako o kvalite, ktorú dostanete po tom, čo urobíte toto a tamto a postúpite v poradí. Majster Dógen toto nedorozumenie ničí.^[1.14]

Čím to nie je

Majster Dógen odmieta, že by Bodhidharmova koža, mäso, kosti a dreň boli poradím hodnoty: každý úplne prejavujeme vlastnú povahu, takže je nevhodné povedať, že ten či onen je lepší. Úplné prejavovanie bytia nie je ani pojem ako „bytie“ alebo „nebytie“.^[1.7][1.8]

… „živé bytosti úplne prejavujúce svoje bytie“ sú ja-a-svet-neoddelené, čo nezávisí od schopnosti zhromažďovanej deň za dňom, nevychádza z náhodných okolností, nezávisí od nasledovania pravidla vesmíru a nezávisí od vlastnenia mystických síl ani od praktizovania s cieľom dosiahnuť výsledok.^[1.10][1.11]

Jednotu si predstavujeme ako dve veci zvarené dohromady, telo a myseľ, ale budhizmus trvá na tom, že je len jedna vec; dve z tej jednej vytvárame my. Ani to nie je nejaká odmena za naše správanie. Nemôžeme pochopiť, o čom hovorí, ak nepraktizujeme zazen; skutočná skúsenosť, ktorá týmto slovám zodpovedá, pochádza zo zazenu.^[1.10][1.12]

Otázka: Budete vďaka zazenu pravdepodobnejšie len celistvo krájať chlieb?

Zvyčajne si myslíme, že aby sme sa stali dobrým buddhom, trénujeme, a to nie je nesprávne; zazen je cvičiť sa krájať chlieb. Majster Dógen však hovorí, že úplné prejavovanie bytia nie je výsledok tréningu; je to stav v prítomnom okamihu. Potrebujeme viac než jeden pohľad a o praxi musíme hovoriť ako o procese. Skutočná skúsenosť však odnikiaľ neprichádza. Cvičíme sa odcvičiť: odhadzovať to a potom odhodiť návyk odhadzovať to.^{[1.17][1.18][1.19]}

„Úplné prejavovanie bytia“ neznamená návrat k pôvodnému stavu bytia, ktorý sme kedysi mali a teraz sme stratili, pretože prítomný okamih zahŕňa aj večnú minulosť, aj večnú prítomnosť.^[3.1]

Nie je to ani, hovorí, niečo v budúcnosti, na čo nie sme dosť dobrí, ani rad okamihov, ani bytie bez začiatku, ani nové bytie. Sú to protirečenia, ten istý argument ako v Uji a u majstra Nagardžunu.^[3.1][3.2]

Hovorí, že buddha-prirodzenosť nie je trvajúce „ja“ ako Senikova večná duša ani poznanie vybudované, až kým nie sme osvietení. Môj „pohyb molekúl v našom mozgu“ je Dógenov „pohyb vetra a ohňa“. Hlúpy človek môže byť rovnako veľkým buddhom ako bystrý. Realizovanie a poznanie sa pre neho prejavujú práve v prítomnom okamihu, „za pohybom naprieč časom“.^{[3.3][3.4][3.5][3.6]}

Niektorí si myslia, že musíme čakať až do nejakého času v budúcnosti, kým sa buddha-prirodzenosť prejaví; hovorí, že takýto človek nie je budhista.^[4.6][4.7]

Metaforu semena, ktoré polieva dážď Dharmy, nazýva len romantickým myslením obyčajných ľudí: semená, kvety a plody všetky existujú tak, ako sú, v okamihu prítomnosti. To akoby popieralo vedecké vysvetlenie, a on to poprieť chce; inde ho potvrdzuje. Semeno je semeno, je semeno; to myslí úplným prejavovaním bytia.^[3.16][3.17]

Jeden svet, jedno ja

Majster Dógen popiera, že mimo tohto vesmíru existuje iný vesmír a v prítomnom okamihu iný on. Hovoríme o sebe, akoby nás boli dvaja, a rozdeľujeme sami seba. Je ma však len jedno; keď som jedným, úplne prejavujem seba. Sme takí, akí sme. To neznamená, že sa nemôžeme zmeniť. Hovorí, že to nemôžeme rozpoznať intelektuálne, pretože naša myseľ je stále zamestnaná vykladaním skutočnosti na základe minulej skúsenosti.^[1.13][2.1]

Otázka: Dievča prišlo s kopou nálepiek; pri hre Monopoly všetko zmizlo.

Teda presadzujeme sa mimo nálepiek, nielen v zazene, ale zazen je náš štandard. Kedykoľvek konáme celistvo, bez druhého človeka, úplne prejavujeme, kým sme.^[1.14]

Môžeme byť celiství, aj keď sme chorí alebo nešťastní, ale ak si myslíme, že by sme nemali byť nešťastní, rozdeľujeme sami seba.^[1.15]

Úplne prejavovať bytie znamená jednoducho byť takí, akí sme, tu a teraz. Hovorí, že to nie je objektívny materiálny svet ani vesmír sústredený okolo mňa. Keď nerobíme žiadne delenie medzi vlastným sebastredným svetom a vonkajším svetom, úplne prejavujeme bytie. Keď konáme, to delenie odhadzujeme, hoci len na sekundu; keď zdvihneme šálku čaju, zmizne.^[2.1][2.2]

Hovorí, že túto skutočnosť nie je ľahké vidieť. Chceme byť divákmi vlastného života a zároveň žiť. Pre jadro veci som dal „sloboda v tomto okamihu“; neviem, či je to najlepšia fráza.^[3.2][3.3]

Okamih konania

Otázka: Mohli by sme zazen samotný opísať ako jednoduchú formu konania?

Áno.^[2.2]

Otázka: Je to bytie? Je to pozeranie?

Nemôžeme to rozpoznať; práve preto je budhizmus taký ťažký na vysvetlenie slovami. V zazene si niekedy uvedomujeme (aware) miestnosť, niekedy sa pozeráme dovnútra, niekedy je tu rovnováha.^[2.2]

Ak chcete udržať rovnováhu, musíte sa kolísať, a v tom pohybe je okamžitá stredná poloha, v ktorej nemyslíme. To isté nastáva zakaždým, keď konáme. Nemôžeme to uchopiť ani riadne opísať, ale tieto okamihy konania sú našou pôdou, základom nášho života.^[2.3]

Otázka: Ak si ich neuvedomujeme (aware), aký to má zmysel?

Nič nemá zmysel; je to konanie. Keď robíme veci celým úsilím, nie je priestor na všímanie si ani na pozorovanie seba; jednoducho robíme. Potom sa vráti zaneprázdnená myseľ: „mal som to urobiť?“ Ale okamih konania prichádza počas dňa miliardy ráz.^[2.6]

Nevieme si predstaviť myseľ, ktorá by nepojmovala, ale zakaždým, keď konáme, všetko to odhodíme. Myslíme si, že počúvanie, ako hovorím o budhizme, nás naučí budhizmus, ale konanie alebo činnosť je základom nášho života. Majster Dógen o tom píše, ale nikdy nedokázal dokončiť, čo chcel povedať.^[1.20]

Buddha-prirodzenosť je jasná, keď v mysli niet delenia medzi vecami, ktoré sa dejú, a časom, v ktorom sa dejú; keď niečo robíme plne, máme povahu buddhu.^[4.7][4.8]

Otázka: Môžeme niekedy vedieť, že sme buddha?

Nie. „Aha, teraz som buddha“ je myšlienka, niečo iné než povaha buddhu. Vložíte lyžicu do misky… Môžeme sa obzrieť: „vtedy som bol buddha“, ale to je len myšlienka; ak si myslíme „toto je prítomný okamih“, je to zlomok miliardtiny okamihu potom. Keď sme vnorení do toho, že sme sami sebou v tomto okamihu, je len to; v budhizme to nazývame „konanie“. Samozrejme nie sme otupení, ale niet druhej osoby.^[4.9][4.10]

Otázka: Je úplne zbytočné rozlúštiť to až potom?

Nie. Ale je to zbytočné v tom zmysle, že pochopenie toho, čo už odišlo do minulosti, nedokáže konať v prítomnosti; ak hľadáme buddhu v minulosti, nie je tam. Vzdávam sa.^[4.10][4.11]

Skutočný prítomný čas

Buddha povedal:

Ak chceme poznať význam buddha-prirodzenosti,
je to práve skutočný prítomný čas, príčiny a okolnosti.^[4.2]

Majster Dógen hovorí, že chcieť ju poznať nie je len intelektuálne poznanie; znamená to aj chcieť ju praktizovať, zakúsiť, vysvetliť a neuvedomovať si ju. Každé z toho je prítomný fakt. Ide ďalej: pitie pohára vody je prítomnosť, vysvetľovanie buddha-prirodzenosti je prítomnosť.^[4.2][4.3]

Vytvára obraz: to, čo sa deje, a prítomný čas sú ako dve zrkadlá oproti sebe a niet miesta nazvať tento okamih dokonalým alebo nedokonalým. Potom hovorí, že toto zrkadlenie nie je rozdelené na dve. Toto je, hovorí, skutočná buddha-prirodzenosť, bez pojmu „buddha-prirodzenosť“, buddha, ktorý práve je buddha. „Veci, ako to je.“^[4.4][4.5]

Otázka: Toto nie je vlastné len buddha-prirodzenosti, platí to pre jedenie, smiech, krik.

Všetko, áno.^[4.5]

Opakuje tu Uji: videné z prítomného okamihu proces nie je. To znie bizarne, pretože vieme, že proces je, ale keď konáme naplno, budúcnosť aj minulosť sa zrútia do prítomnosti. To je tretie zo štyroch hľadísk; užitočné mi príde všimnúť si ich, nie ich vyznačovať.^[3.3][3.9]

Otázka: Je buddha-prirodzenosť spôsob, ako odhodiť Uji?

Buddha-prirodzenosť je Uji. Buddha-prirodzenosť, Uji, buddha, nirvána sú úplné vyjadrenie v prítomnosti; je len jedna skutočnosť, ktorú sa snaží vysvetliť.^[3.18]

Myslenie, slová a pochybnosť

Myseľ je stále zamestnaná; keď myseľ nie je zamestnaná, nie je myseľ. „Intelektuálne“ je možno nadbytočné, možno je to prevzaté od Nishijimu Roshiho; myslím tým myslenie.^[2.4]

Mne sa zdá zbytočné hovoriť, že ste jeden z tých okamihov mali pred piatimi minútami; je to preč. Možno je to iba moja povaha; dôležité je konať teraz. Nemôžeme prestať myslieť, preto by sme mali mať myšlienky, ktoré ukazujú k základu nášho života. Tieto slová sú istým druhom klamu, ale je to lepšie než „niekde ďaleko je šťastná krajina“. Základ nášho života je mimo týchto myšlienok, čo je poriadna otrava!^[2.4]

Majstra, ktorý žiakom hovoril, aby nečítali sútry, našli, ako jednu číta: „Len si tienim oči.“ Potrebujeme sa pozrieť do zásuvky; to znamená byť človekom. Predstava, že by sme mali byť nejako dokonalí, je idealizmus. Buddhovia otvárajú zásuvky.^[2.5]

Otázka: Nenaznačuje „uchopiť skutočné poznanie“, že buddha vie, že je buddha?

Nie, uchopením myslí odhodenie, prestať myslieť. Cez slová sa však nedostaneme: „povedal si uchopiť!“^[3.13]

Otázka: Môžete to obrátiť, takže skutočnosť prejavuje nás?

Áno, potrebujeme však oba pohľady. Povedzte, že niečo prejavuje mňa, a veľa ľudí bude hľadať to „niečo“; povedzte „ja prejavujúce niečo“, a budú hľadať to „ja“. Majster Dógen teda hovorí: zabudnite na oboje; slovami to však nedokážeme.^[1.19]

Práve v tom čase, v ktorom pochybujem, sa ku mne buddha-prirodzenosť práve vracia.^[4.11]

Práve moje pochybovanie v prítomnom okamihu je buddha-prirodzenosť. Niet „toho“, čo by utekalo.^[4.13][4.14]

Myslenie a rozprávanie nás od prítomnosti odvádzajú najviac; nemyslím to ako kritiku, myslím to ako fakt. Vieme však obývať oddelenú oblasť do takej miery, že veríme, že je skutočná, a to je zdroj veľa nášho utrpenia, alebo našich problémov.^[4.11][4.12]

Otázka: Ale procesný pohľad je tiež dobrý; bez neho…

Nemali by sme nijakú civilizáciu. Majster Dógen nikdy nepovedal, že sa tohto pohľadu máme zbaviť.^[4.11]

Prečo stále vysvetľujeme

Majster Dógen hovorí, že pred ním v Japonsku zazen nebol, ale v Číne bol; zaviedol čistý zazen, šikantaza, len sedenie.^[3.8]

Otázka: Prečo Dógen toľko písal, a nie len „seď v zazene, dobrú noc“?

Prečo ste išli do Indie?^[3.14]

Otázka: Len som šiel.

Preto písal, len písal.^[3.14]

Otázka: Bez vysvetlenia by ste si o zazene vytvorili čudné predstavy; toto ich búra.

Áno. V čase majstra Dógena ľudia hovorili, že keď spievate meno Buddhu, budete vedieť všetko, že státie pod studeným vodopádom vás môže urobiť osvieteným, že buddhovia sú nadľudskí. On to všetko popiera.^[3.15]

Otázka: Prečo stále vysvetľujeme zazen, keď by sme mohli len sedieť?

Na to viem odpovedať za seba, nie za vás. To, čo hovoril Nishijima Roshi, mi dávalo zmysel, niekedy, nie vždy, a to ma priviedlo k tomu, že som si začal vážiť zazen. Po 25 rokoch je jediné, čo mám učiť, ako praktizovať zazen a čo som sa od neho naučil o Dógenovi. Tak to jednoducho robím. To protirečenie je skutočné. Ale fakt, že kladieme otázku, je sám odpoveďou; ak tú otázku nepotrebujete klásť, netreba tu byť.^[4.15]

Keď praktizujeme zazen, sedíme v skutočnosti a skutočnosť do nás presakuje; nie sme v ideách uväznení natoľko.^[4.16]

Nenapadajú mi žiadne slová, ktoré by som napísal, takže uštipnem kúsok z okraja svetla majstra Dógena. Po tejto kapitole sa chcem úplne spoľahnúť na zazen, nie vypracúvať, ako môže táto kapitola fungovať pre mňa. Je to skončené; poďme na ďalšiu vec.^[3.19][3.20]

Majster Dógen hovorí, že čas tu a teraz je jediný čas, ktorý je. A retreat, ktorý máme tu a teraz, je jediný retreat, ktorý je. Ťahá nás späť a v zazene sa ťaháme späť, znova a znova. Nie je nesprávne odletieť, ale toto je základ nášho bytia, je to tu.^[4.18]

Otázka: Kodo Sawaki hovorí, že by sme nemali merať teplotu nášho zazenu.

Myslí tým, že nemáme porovnávať. Človek, ktorý teraz sedí, je jediné ja, ktoré teraz je; všetky ostatné zazeny sú iba predstava.^[4.19]