Budhizmus mimo rúcha a kadidla
Mike o Dógenovom opise budhizmu zo štyroch hľadísk: teória, zdravie, konanie a zazen
Michael Eido Luetchford
Jún 2006 — Padmafarma, 1. prednáška.
Miesto konania: Padmafarma, Bělá u Jevíčka, Česko.
Michael Eido Luetchford · Jún 2006 — Padmafarma, 1. prednáška
Zdroj: zvukový prepis.
Z ústraniaFotkyNahrávky3Kronika
Audio
PadmaFarm 1.mp3 v priečinku na Google Drive
Čo hovorí prednáška (stručný prehľad) — O týchto prehľadoch
Mike sa pýta, čo je budhizmus v skutočnosti, a upozorňuje, že rúcho môže nosiť a pred sochou kadidlo páliť ktokoľvek, a že Gautama podľa príbehu, ktorý Mike rozpráva, nemal ani spev, ani kadidlo, ani žiadne knihy o budhizme. Odpovedá veľmi jednoduchým výkladom zo spisov Dógena, mnícha z 13. storočia, ktorého opis budhizmu Mike po viac ako dvadsiatich rokoch štúdia označuje za veľmi skutočný, jednoduchý a zároveň hlboký, a tento výklad sa na budhizmus pozerá zo štyroch hľadísk: teória, telesné zdravie, byť aktívny a zazen.
Dógen podľa neho nachádza budhistickú teóriu všade, nielen v knihách, ale aj v lesoch, horách, na mori a v našich životoch, čo Mike v modernej reči vykladá tak, že za budhistickú teóriu možno považovať každú teóriu, ktorá hovorí pravdu o tomto svete, od matematiky a vedy po športovú psychológiu, takže budhista môže študovať všetko. Pokiaľ ide o telesné zdravie, kde si informácie neustále protirečia, Mike hovorí, že vyvážená strava je dôležitá, lebo jedlo na nás pôsobí, a že najdôležitejšia je pravidelnosť vo vstávaní a chodení spať, čo mnohí ľudia nechcú počuť, lebo si myslia, že tak žijú len starí ľudia. Tretie hľadisko, byť aktívny, má v budhizme jednoduchý a neintelektuálny význam: robiť niečo namiesto toho, aby sme o tom premýšľali. Moderná spoločnosť stojí na myslení a plánovaní, čo Mike nazýva nevyhnutným, no nie zadarmo, pretože niekedy strácame slobodu, a preto nás budhizmus povzbudzuje, aby sme ju znova objavili tým, že budeme konať slobodne, namiesto aby sme všetko plánovali do posledného detailu. Spomína kóan, v ktorom sa žiak pýta majstra na podstatu budhizmu a dostane pokyn, aby si po dojedení umyl misku, a šport označuje za najväčšiu vec v modernej spoločnosti, ktorá nám pomáha konať, pretože pol hodiny jednoduchého konania v posilňovni nám vráti slobodu.
Zazen, štvrté hľadisko, Dógen opisuje zo štyroch strán: ako niečo odlišné od myslenia, ako vyrovnávanie tela a mysle, ako jednotu tela a mysle a ako jednotu s vesmírom. Pri rovnováhe Mike používa dve protikladné polovice autonómneho nervového systému, z ktorých jedna nás robí aktívnymi alebo agresívnymi a druhá pasívnymi alebo spokojnými, a hovorí, že v zazene sa medzi nimi kolíšeme, takže skutočná rovnováha je kolísanie a nie dokonalá rovnováha, akú si predstavujeme. Dógen hovorí, že telo a myseľ nemusíme robiť jedným, ale len prestať z nich robiť dve, a Mike to približuje televíznou reklamou, v ktorej sa auto rozpadne na kúsky, z ktorých vznikne robot, a prirovnáva to k tomu, ako sa rozoberáme na množstvo myšlienok, pocitov a starostí a sme zruční v tom, že robíme niekoľko vecí naraz. Jednota s vesmírom je podľa neho veľmi jednoduchá spokojnosť z toho, že nepostrehneme žiadnu oddelenosť medzi sebou a svetom, človekom vedľa nás alebo miestnosťou, pretože sme súčasťou vesmíru. Dodáva, že takýto opis znie príliš dokonale, lebo slová vytvárajú dokonalé obrazy, kým skutočný zazen nás rozdeľuje na časti, v ktorých myslíme, cítime bolesť a počúvame reproduktor, a len niekedy nás spája. Na otázku o očiach odpovedá, že otvorené oči sú zvyčajne lepšie, hoci zatvorené nie sú problém pre toho, kto nie je ospalý, a že medzi veľmi pozorným pozeraním a odchodom dovnútra je tretí spôsob pozerania, a tým je len pozerať sa. Účastníkovi, ktorého v zazene viac bolia svaly na jednej strane, odpovedá, že zazen môže zmierniť napätie, ktorého príčinu nepoznáme, hoci niektoré svalové problémy nelieči, že všetci máme jemné telesné návyky, ktorých si nevšímame, ako on sám pri svalovom probléme z mnohoročného sedenia v lotose, a že vážny svalový problém patrí k fyzioterapeutovi. Na otázku, na čo sa v zazene zamerať, hovorí, že sa nezameriavame ani na myslenie, ani na telo či dych, že medzi nimi je jemný stav, ktorého si zvyčajne nevšímame, ale pri pravidelnom praktizovaní ho nájdeme, a že tento stav je skôr normálny než zvláštny, keďže k nemu vedie aj šport, ako plávanie alebo lyžovanie, s kolísaním medzi príliš napätým a príliš uvoľneným.
Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch
Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame vypočuť si aj pôvodný zvukový záznam.
Mike: Na začiatku talku recitujeme Kaikyoge. Toto. A na konci talku recitujeme Fueko. Zarecitujme ešte raz Kaikyoge. Rytmus je bom bom bom bom, takýto úder.
[recitácia, 00:01:01–00:01:37]
Dnes som chcel hovoriť o tom, čo je budhizmus. Na Západe je veľa rôznych škôl budhizmu. Všetky sa volajú budhizmus. A máme zenový budhizmus, tibetský budhizmus, théravádový budhizmus a tak ďalej. A ako som povedal včera, ja poznám len jeden druh. Ale aj zo svojho úzkeho pohľadu sa vás môžem opýtať: čo je budhizmus? Je to nosiť niečo takéto, alebo rúcho? V takom prípade to môže nosiť ktokoľvek. Je taký človek budhista? Je to pálenie kadidla pred sochou Buddhu? Takže ak si niekto dá do domu sochu Buddhu a páli kadidlo, je z neho Buddha? Je to budhista?
Ak sa pozrieme na začiatok budhizmu, pred štyristo rokmi – pardon, pred dvetisíc štyristo rokmi – istý muž menom Gautama, v Indii. Podľa legendy odišiel do lesa a v lese študoval u jogína, ako nájsť najvyššiu úroveň vedomia. Ale po ôsmich rokoch nebol spokojný. Tak vyšiel z lesa, kde hladoval, napil sa mlieka a cítil sa dobre. A potom si sadol pod strom v tejto pozícii, ktorá je jogínska pozícia. A potom podľa príbehu asi po mesiaci vynašiel budhizmus. Čo vynašiel? Nemal toto, alebo nejaký spev. Nemal kadidlo. Nemal žiadne knihy o budhizme. Tak čo objavil? Toto je to najdôležitejšie.
Tiež nenapísal žiadne knihy. Keď zomrel, mnoho ľudí napísalo o ňom knihy, ale tie knihy boli napísané pred mnohými, mnohými rokmi a niekedy je ťažké im rozumieť. Sú napísané v sanskrite alebo v pálijčine a sú veľmi kvetnaté. Veľmi poetické. Takže je stále ťažké zistiť, čo je budhizmus. V mojom prípade som stretol starého japonského mnícha a ten založil svoje učenie na japonskom mníchovi, ktorý žil v 13. storočí. A ten mních sa volal Dógen. A Dógen bol veľmi nezvyčajný človek, pretože napísal množstvo návodov a informácií o budhizme. Samozrejme, tieto návody a opisy sú napísané veľmi stredovekou japončinou a čínštinou. Takže aj keď ich čítame, je ťažké im rozumieť. Ale začali ma zaujímať a študoval som ich viac ako dvadsať rokov. A prekvapivo som zistil, že jeho opis budhizmu je veľmi skutočný a veľmi jednoduchý. Jednoduchý. Ale zároveň hlboký.
A to ma veľmi zaujalo, lebo ma nikdy nezaujímali nadbytočné veci. Taký už mám charakter. Som dosť drsný. Takže dnes ráno pri prvom zazene som zabudol zapáliť kadidlo. Ale pri ďalšom zazene som si spomenul. Chcem vám povedať veľmi jednoduché vysvetlenie toho, čo je budhizmus podľa Dógenových spisov. Ak máte otázku alebo komentár a chcete ma prerušiť, urobte to nahlas. Alebo po pol hodine prestanem a potom môžeme mať otázky, komentáre alebo diskusiu. Dobre. Dógen často používa štyri rôzne aspekty na opísanie niečoho. Budem preto opisovať budhizmus z jeho štyroch aspektov, alebo štyroch hľadísk.
Po prvé, zdá sa, že existuje teória o budhizme. Môžeme ísť do obchodov a vidieť tisíce kníh o budhizme. Zdá sa teda dôležité, že máme nejakú teóriu alebo filozofiu o budhizme. Keď Gautama vyšiel z lesa a sadol si pod svoj strom a našiel niečo pravdivé, išiel nájsť svojich priateľov, aby im vysvetlil istý druh teórie alebo filozofie. A budhistickú filozofiu máme dodnes. Ale Dógenova predstava budhistickej filozofie alebo budhistickej teórie je dosť nezvyčajná. Hovorí, že ju môžeme nájsť všade, nielen v knihách, ale aj v lese, alebo v horách, alebo na mori, alebo v našich životoch. Takže podľa neho okrem napísanej teórie existuje akési učenie budhizmu zo vesmíru. V modernom svete to môžeme vyložiť tak, že všetka teória, ktorá učí pravde o svete, je, môžeme povedať, budhistická teória. Znie to veľmi zvláštne, keď to takto poviem.
Takže matematická teória, ktorá presne opisuje dráhu rakety, trajektóriu, je, môžeme povedať, teória o pravde. Teória vo vede o DNA, môžeme povedať, je teória o pravde. Takže podľa Dógenovho pohľadu všetky teórie, vrátane vedy, matematiky, všetkých druhov spisov, ak opisujú pravdu tohto sveta, sú budhistickou teóriou. Takže ako budhisti môžeme študovať všetko. Filozofiu, vedu, športovú psychológiu. Čokoľvek, čo nám hovorí pravdu tohto sveta. Toto je Dógenov pohľad na teóriu. Zahŕňa teda nielen veľmi úzke spisy o historickom budhizme, ale oveľa širší pohľad. To je jeho prvé hľadisko.
Druhý aspekt je, môžeme povedať, naše telesné zdravie. Budhizmus sa veľmi zaoberá telesným zdravím. Dógen napísal vo svojich spisoch veľa o tom, ako sa starať o svoje zdravie. Samozrejme, v 13. storočí nebolo toľko informácií o zdraví. Dnes máme informácií priveľa. Ak jete maslo, je to pre vás dobré. Ak jete margarín, je to pre vás dobré. Lepšie je nepiť žiadne víno. Lepšie je vypiť jeden pohár vína denne. A tak ďalej. Ale môžeme povedať, že všetky tieto druhy informácií o zdraví hľadajú najlepší spôsob života. Takže raz takto, raz onak. Starať sa o svoje zdravie tým, že jeme správne jedlo, je teda veľmi dôležité. Jedlo dávame do svojho tela, a tak má na nás veľký vplyv.
Vo Veľkej Británii majú niektoré školy veľké problémy s deťmi, ktoré jedia veľa nezdravého jedla. Tak jeden slávny britský kuchár navrhol stravu pre školákov a vyskúšali to v jednej škole ako experiment. A po zmene stravy boli deti oveľa pokojnejšie a zdá sa, že aj šťastnejšie. Ak zvyčajne jeme jedlo, ktoré nemáme radi, nepomyslíme si: ach, bude to na mňa mať vplyv. Niekedy zjem jedlo v reštaurácii a spôsobí mi to zažívacie ťažkosti. Ale zvyčajne si nepomyslím: ach, toto mi škodí. Vo všeobecnosti by sme sa mali snažiť jesť dobrú, vyváženú stravu. Aj náš životný štýl, ráno vstávanie a večer chodenie spať, má veľký vplyv na naše životy. Majster Dógen odporúčal vstávať veľmi zavčasu ráno a ísť spať skoro večer. Ale niekedy zistíme, že to v modernom živote nie je možné. Takže najdôležitejšie je byť pravidelný. Vstávať každý deň v rovnakom čase a chodiť spať v rovnakom čase robí náš život pravidelným. Ale mnohí ľudia to nechcú počuť. Myslia si, že tak žijú len starí ľudia. Takže existuje veľa stránok nášho zdravia, o ktoré sa v modernom živote môžeme veľmi ľahko starať. A v 13. storočí to pre Dógena nebolo také ľahké.
Jeho tretie hľadisko, alebo aspekt, je byť aktívny. Byť aktívny môže znamenať veľa vecí. V budhizme má byť aktívny celkom jednoduchý a nie intelektuálny význam. Znamená to robiť niečo namiesto toho, aby sme o niečom premýšľali. Samozrejme, v modernej spoločnosti to považujeme za veľmi ťažké, pretože moderná spoločnosť je založená na myslení. Takže často dlho premýšľame, aby sme si naplánovali, čo budeme robiť v budúcnosti. Ak vedieme svoj život iba premýšľaním a plánovaním v hlave, bez konania, náš život je veľmi nevyvážený a máme sklon robiť si starosti, ktorým smerom ísť, čo by sme mali robiť, čo by sme robiť nemali. Takže budhizmus odporúča, aby sme konali hlúpo.
Samozrejme, nemôžete prísť do práce a povedať šéfovi: ‚Som budhista, takže robím len toto. Teraz toto. Plán nepotrebujem.‘ Musíme žiť v ľudskej spoločnosti. Ale mali by sme si veľmi jasne všimnúť, že ľudská spoločnosť je konštrukcia založená na ľudskej schopnosti myslieť. A hoci myslenie a plánovanie pred konaním je v modernej spoločnosti absolútne nevyhnutné, zároveň to má na nás veľmi veľký vplyv. Niekedy strácame slobodu. Takže nás budhizmus nabáda, povzbudzuje, aby sme znova objavili svoju slobodu tým, že budeme konať slobodne. Teda neplánovať všetko do posledného presného detailu, ale skočiť dopredu, voľnejším spôsobom.
Je veľa príbehov v dávnom budhizme, najmä z Číny. Volajú sa kóanové príbehy. Skupina z Japonska, do ktorej patrím, preložila mnoho z týchto kóanov. A ak si ich prečítate, niektoré z nich sú veľmi zábavné. Ale v mnohých z týchto príbehov môžete vidieť, ako budhisti povzbudzujú ľudí konať. Napríklad je jeden príbeh, v ktorom spolu jedia žiak a majster. A žiak jedáva, ale počas jedenia na niečo myslí. Tak sa majstra spýta: ‚Čo je samotná podstata budhizmu? Prosím, vysvetli mi to.‘ Majster povie: ‚Dojedol si?‘ Žiak povie: ‚Áno.‘ Majster povie: ‚Tak si umy misku.‘ Znie to trochu hlúpo. Ale majster hovorí: nemysli, konaj.
Ako som povedal, v modernej spoločnosti je to dosť ťažké, pretože sme vynašli taký výborný systém do seba zapadajúcich systémov. Moderné mestá sú veľmi, veľmi zložité organizmy. Takže sa musíme začleniť. Ale začlenením do ľudskej spoločnosti platíme cenu. Takže by sme mali pamätať na svoju vlastnú slobodu konať. Najväčšia vec v modernej spoločnosti, ktorá nám v tom pomáha, je šport. Dokonca keď som bol dieťa, v škole sme nemali toľko športu. Nie toľko rôznych športových aktivít. Ale teraz môžeme chodiť do posilňovne alebo do športového klubu. Môžeme ísť na bicykel alebo na prechádzku. Máme obrovskú slobodu venovať sa nejakej športovej aktivite. A športová aktivita nás učí, ako konať. Takže ak po práci pôjdeme do posilňovne a pol hodiny alebo hodinu jednoducho konáme, bežíme na bežeckom páse alebo niečom takom, potom opäť nachádzame svoju slobodu. Potom cítime: ach, je to lepšie. Duševné problémy zmiznú.
Štvrtý aspekt, ktorý používa majster Dógen, je praktizovanie zazenu. Samozrejme, zazen je japonské slovo. Ale zazen má ten istý etymologický koreň ako Chan, čo je čínske. A slovo Chan v čínštine pochádza z pálijského jhāna. A v pálijčine jhāna, alebo v sanskrite dhyāna. Takže zazen je etymologicky to isté slovo ako dhyāna. A dhyāna je toto. Gautama použil slovo dhyāna na opísanie tohto. My tomu v angličtine hovoríme meditácia. Ako sa to volá po česky? V angličtine to naznačuje nejaký druh mentálneho procesu, možno. Ale či je dhyāna mentálny proces, alebo nie, je ťažké povedať. Takže majster Dógen opisuje dhyāna, alebo zazen, zo štyroch rôznych aspektov.
Rád sa pozerá na veci zo štyroch hľadísk. Hovorí, že dhyāna, alebo zazen, sa líši od myslenia. Samozrejme, niekedy v zazene myslíme. Niekedy v zazene nemyslíme. Niekedy v zazene možno myslíme, možno nemyslíme. Spím? Som hore? Takže sa to líši od myslenia.
Z druhého aspektu je zazen vyrovnávanie nášho tela a mysle. Jeden spôsob, ako opísať vyrovnávanie tela a mysle, je hovoriť o autonómnom nervovom systéme. V tele má autonómny nervový systém dve polovice. Pôsobia proti sebe. Jedna polovica nervového systému nás robí agresívnymi alebo aktívnymi. Druhá polovica nervového systému nás robí pasívnymi alebo spokojnými. Keď sedíme v zazene, nachádzame rovnováhu medzi týmito dvoma aspektmi. Nie takí aktívni alebo agresívni. Nie takí pasívni. V zazene môžeme cítiť, že sa pohybujeme medzi nimi, kolíšeme sa. Niekedy v zazene cítime ospalosť. Niekedy v zazene cítime, že sme trochu vzrušení. Alebo veľmi bdelí. Takže sa kolíšeme medzi dvoma stranami nášho nervového systému. Toto je jeden spôsob, ako to opísať.
Okrem toho fyzicky sedíme vo vyváženej pozícii. Keď sedíme vo vyváženej pozícii, naše hlboké extenzorové svaly chrbtice, svaly medzi kosťami, sa uvoľnia, keď sedíme prirodzene vzpriamene. A keď sa uvoľnia, naša chrbtica sa predĺži. A to má na naše telo vyrovnávací účinok.
Tretí aspekt, ktorý Dógen používa na opísanie zazenu: hovorí, že je to jednota tela a mysle. Ako urobíme z tela a mysle jedno? No, hovorí, že nemusíme. Len prestaneme z toho robiť dve. V televízii v Anglicku je reklama na auto. Možno Citroën, zabudol som. Toto auto sa rozpadne na mnoho kúskov a z kúskov sa stane veľký robot. Videli ste to?
Účastník: Áno, áno.
Mike: Takže—
Účastník: Transformer, však? Áno.
Mike: Transformer. A na konci sa to vráti späť na auto. Takže my, ľudské bytosti, sa rozoberáme na mnoho častí, mnoho rôznych myšlienok a pocitov, starostí. Často robíme dve veci naraz, alebo tri veci naraz. A sme v tom veľmi zruční. Ale keby sme s tým prestali, zase by sme sa stali autom. Toto je význam jednoty. Takže jednota tela a mysle znamená, že prestaneme byť dvaja alebo traja alebo štyria. Keď sedíme v zazene, prestaneme myslieť na oddelenosť. A prestaneme sa sústrediť na svoje vnímanie. A pomaly sa dávame zase dokopy. Stávame sa celými. Samozrejme, môj opis znie veľmi pekne. Ak ho porovnáte so svojím zazenom alebo s mojím zazenom, znie príliš dokonale. To je pravda. Slová vždy vytvárajú veľmi dokonalé obrazy. Ak však zazen praktizujeme pravidelne, môžeme si všimnúť túto charakteristickú črtu. Samozrejme, v zazene sa niekedy rozdeľujeme na mnoho častí, myslíme a cítime bolesť a počúvame reproduktor.
Ale niekedy sa dávame dokopy, jedno. Takže môžeme povedať, že v zazene sa kolíšeme. Niekedy sme ospalí, niekedy myslíme, niekedy počúvame. Niekedy sme uprostred. A byť uprostred je rovnováha. A hoci si v mysli myslíme, že rovnováha je niečo dokonalé, skutočná rovnováha taká nie je. Skutočná rovnováha je kolísanie. Ale v mysli máme nejakú dokonalú rovnováhu.
Mike: Potom posledný aspekt, ktorý používa majster Dógen: hovorí, že zazen je jednota s vesmírom. Znie to nádherne. Ale keď sedíme v zazene a necháme sa znova dať dokopy, potom nepostrehneme oddelenosť medzi mnou a svetom. Medzi mnou a človekom vedľa mňa. Medzi mnou a miestnosťou. Tento veľmi jednoduchý stav je teda spokojnosť. Majster Dógen to nazýva jednotou s vesmírom, pretože sme súčasťou vesmíru. A vesmír je niečo veľmi zložité. Ale ak prestaneme myslieť na seba ako na oddelených ľudí, môžeme si všimnúť, že sme len súčasťou vesmíru. Takže to je opis budhizmu majstra Dógena zo štyroch hľadísk. Tu teda skončím. Ak chce niekto niečo povedať alebo komentovať, prosím.
Otázka: Ja by som sa len opýtal, lebo som to možno prepočul, keď sa na začiatku vysvetľoval zazen, či aj pri tomto zazene máme mať privreté oči, alebo otvorené, alebo máme sedieť tak či onak.
Mike: Ak zatvoríte oči, niekedy zaspíte. Takže otvorené oči sú zvyčajne lepšie. Ale ak nie ste ospalí a zatvoríte oči, nie je to problém. Ale na sedenie v rovnováhe je ľahšie mať oči otvorené. A keď sa pozeráme na stenu, môžeme povedať, že existujú dva rôzne spôsoby pozerania. Niekedy sa pozeráme na stenu a vidíme na nej malé kúsky, alebo tvár, anjela. Pozeráme sa veľmi pozorne a niekedy ideme dovnútra. Takže naše oči sú otvorené, ale nič nevidíme. Ani jedno z týchto dvoch. Medzi nimi je ešte iný spôsob. Len sa pozerať. Nepozerať sa veľmi pozorne a nejsť dovnútra. Takže len sa pozerať.
Účastník: Hej.
Mike: Ale ak sa vám oči trochu zavrú, nevadí to.
Otázka: Ja by som sa chcel opýtať na tú fyzickú vec okolo zazenu. Bežne som podvedome dosť stiahnutý na pravej strane. Teraz, keď cvičím ten zazen, tak práve tieto svaly ma bolia viac. A bude mi to robiť v zazene problémy, alebo je to prekážka, ktorú by som mal najprv nejako vyriešiť, alebo to zazen samo nejako zharmonizuje?
Jana: To je dosť fyzická otázka.
Mike: Áno. Zazen to napravuje.
Účastník: Dobre, jasné.
Mike: Ale prečo? Prečo je vaša strana taká? Musí byť nejaký dôvod.
Účastník: Áno, musí byť nejaký dôvod a myslím, že to môže byť nejako emocionálne, niečo také, však viete, na tejto strane, ako energia…
Mike: Ale napríklad, šoférujete auto takto
Účastník: Nie
Mike: takto? Nie,
Účastník: nie, nie.
Mike: Alebo
Účastník: Neviem.
Mike: Dnes robím toto.
Účastník: Teraz je to naozaj tak, keď na nič nemyslím alebo tak nejako, šoférujem auto alebo niečo robím a nesledujem telo. Potom sa pozriem na svoje telo, uvedomím si, že som tu natiahnutý, ale nemám dôvod, takže je to možno niečo s emóciami z minulosti.
Mike: Áno, je to tak. Niekedy, keď sedíme v zazene, nájdeme svalové napätie, o ktorého dôvode nevieme. Neuvedomovali sme si ho. Takže je veľmi ťažké nájsť dôvod. Ale keď sedíme v zazene, naše svaly pomaly púšťajú napätie. Hovorím to preto, že vidím chrbty ľudí, keď sedia. A mnohokrát som videl ľudí, ako sedia možno takto, ako keby veľmi tvrdo pracovali na počítači. Prídu sem, sedia vzpriamene. Potom možno po pätnástich minútach, dvadsiatich minútach sa ich svaly uvoľnia. A sedia takto. Zazen, samozrejme, nelieči niektoré svalové problémy. Ale ak máme nejaké napätie, o ktorého dôvode nevieme, môže ho zlepšiť. Ale ak máme vážny problém so svalmi, mali by sme ísť k
Účastník: Fyzioterapeutovi.
Mike: Áno.
Účastník: Nie je to nič také, čo by som pociťoval ako bolesť v bežnom živote. Len keď urobím niečo takéto, trochu extrémnejšie alebo nezvyčajné, môžem to pocítiť ako problém.
Mike: Takže možno máte nejaký návyk, ktorého ste si
Účastník: Áno.
Mike: nevšimli. Všetci máme veľmi jemné telesné návyky. Napríklad niektorí ľudia radi sedia takto. A nevšimnú si to. Stále sedia takto. A praktizujú zazen a ich telo je trochu takéto. Cítia sa dobre. Takže si myslia: ach, som vzpriamený. Takže sme takí všetci, každý.
Účastník: Môžem k tomu niečo povedať? Niekoľko rokov sa pri zazene toto tu nepatrne zvyšuje… Ešte pred rokom to bolo stále cítiť. Takže to stále cítim. Myslím, že mám problém so svalom. Poznáte piriformis? Sval piriformis, niektorí ľudia ho poznajú. Hlboký sval vo vnútri.
Mike: Pretože zvyčajne sedím v pozícii lotosu takto. Takže nevedome zdvíham nohu. Takže vytváram napätie v tomto svale. Možno 10, 15 rokov. Potom som možno pred šiestimi mesiacmi dostal svalový problém tu. Tak som si všimol: ach áno, mám tu napätie. Takže sa tam musím uvoľniť. Ale pätnásť rokov som si to nevšimol.
Otázka: A moja druhá malá otázka, ale možno to tiež už odznelo, ale ja som si to nejako nezapamätal, keď som robil zazen. Čo je tá vec, na ktorú sa zameriavam, keď robím zazen mysľou, alebo mám byť nezameraný na nič?
Mike: Ak máme na čo sa zamerať, je to veľmi pekné. Ale v zazene sa nezameriavame na myseľ, nezameriavame sa na telo. Takže sa nezameriavame na myslenie. Nezameriavame sa na telo, na dych. Čo? Nič iné tam nie je. Ale je tam niečo iné. Je tam niečo jemné. Je tu stav, ktorý nie je myslenie a nie je zameriavanie sa na fyzické, ale je medzi tým. Ale nevšimneme si ho. V zazene sa kolíšeme medzi myslením a cítením. A je tu nejaký iný stav. A ak zazen praktizujeme pravidelne, nájdeme ten iný stav. A to nie je nič zvláštne, je to normálne. Ak sa venujete nejakému športu, cvičíte, aby ste dosiahli ten stav. Ak sa učíte plávať, snažíte sa dosiahnuť ten stav. Takže ten stav je v strede konania. Nie týmto smerom, nie týmto smerom, ale uprostred.
Ak lyžujete, ľudia tu lyžujú?
Účastník: Hej.
Mike: Keď sa učíte lyžovať, kolíšete sa. Príliš napätí, príliš uvoľnení. A pomaly nájdete niečo iné, nie príliš napäté, nie príliš uvoľnené. Ó! To je ono. Dvadsať po? Áno. Ešte päť minút. Ešte nejaké otázky alebo komentáre? Dobre, takže zarecitujme druhý spev, Fueko. A tento spev má zvláštny rytmus. Prvé štyri riadky sú normálny spev.
[recitácia, 00:54:58–00:55:02]
Posledné štyri riadky sú oveľa pomalšie. Ji ho san shi i shi fu, takto. Takže poďte za mnou.
[recitácia, 00:55:19–00:56:17]
Účastník: Ďakujem pekne.