Shoaku Makusa 5: Dieťa a starec

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Dobre, takže sme sa dostali len na začiatok piatej strany. Od dolnej časti štvrtej strany majster Dógen komentuje tretí riadok básne veľmi priamym, ale veľmi nezvyčajným spôsobom:

Prirodzene čistí myseľ. V tomto riadku je nerobenie zlého prirodzené; nerobenie zlého čistí. [Stav] je prirodzený a myseľ je prirodzená.

„[Stav]“ odkazuje v čínštine v skutočnosti iba na slovo „the“. Takže „the je prirodzené“. A v japončine zvyčajne nie je slovo pre „the“. Zvyčajne tam nie je určitý člen. Ale v básni, „Prirodzene čistí myseľ“. Tam, kde som dal „[stav]“, pôvodný text hovorí iba „the“. Hovorí:

Nerobenie zlého je prirodzené; nerobenie zlého čistí. [Slovo] The je prirodzené a myseľ je prirodzená. [Slovo] The je nerobenie zlého a myseľ je nerobenie zlého. Myseľ je robenie dobrého a robenie dobrého čistí.

To znamená, že navzájom stotožňuje všetky dôležité slová v básni. Nekomentuje, iba ich navzájom stotožňuje.

[Stav] je robenie dobrého a robenie dobrého je prirodzené.

Pokračuje:

Preto dávni buddhovia povedali: Toto je učenie buddhov. Medzi mnohými buddhami je napríklad Šiva [hinduistický boh zničenia a obnovy], ale existuje veľa rôznych druhov bohov a nie všetci z nich sú buddhovia. Je tu príklad Chakravarti-raja, ale nie všetci ľudia ako on sú buddhovia. Musíme to starostlivo študovať.

Šiva a Chakravarti-raja boli dvaja bohovia, ktorí boli v tradičných písmach zahrnutí do budhizmu ako budhistickí bohovia.

Musíme to starostlivo študovať. Ak sa nenaučíme, čo sú buddhovia, potom aj keď môže vyzerať, akoby sme vynakladali veľké úsilie, sme len takí istí ako obyčajní ľudia, ktorí prijímajú svoje utrpenie; neusilujeme o Buddhovu pravdu. Nerobenie zlého a robenie správneho tvoria skutočné udalosti nášho každodenného života.

Keď si prečítame komentáre majstra Dógena o nerobení zlého a robení správneho, môžeme mať pocit, že hovorí o zvláštnych druhoch udalostí. Ale tu trvá na tom, že nejde o zvláštne udalosti, ale o skutočné udalosti nášho každodenného života. Naše činy od okamihu k okamihu. Potom pokračuje konkrétnym príkladom z jedného z kóanových príbehov. A tento kóan je zaradený medzi tristo jeden kóanov, ktoré zozbieral a ktoré sme vydali v Shinji Shobogenzo. Je to veľmi pekný kóan a veľmi jednoduchý.

Haku Kyo-I z Číny za dynastie Tang bol laický žiak majstra Bukko Nyomana a žiak druhej generácie majstra Baso Do-itsua. Keď bol guvernérom okresu Koshu, študoval budhizmus v spoločenstve majstra Choka Dorina. Jedného dňa sa opýtal svojho majstra: „Aký je podstatný bod budhizmu?“ Dorin povedal: „Nerobiť zle, robiť správne.“ Kyo-I odpovedal: „Môže to byť pravda? Veď takúto odpoveď vie dať aj trojročné dieťa!“ Potom majster Dorin odpovedal: „Áno, takúto odpoveď vie dať aj trojročné dieťa, ale ani osemdesiatročný starec nedokáže praktizovať to, čo hovorí dieťa.“ Keď to Kyo-I začul, poklonil sa pred svojím majstrom celým telom na znak vďaky a odišiel.

Kyo-I bol vlastne dosť slávny básnik. Ale u majstra Bukkoa študoval ako laický žiak. To znamená, že nebol formálny mních žijúci v chráme. A vlastne bol guvernérom jedného z okresov. Bol to teda dôležitý muž. A určite mal vlastnú hrdosť a vlastné postavenie. A povedal svojmu majstrovi: „O čom je ten budhizmus? Čo je podstata budhizmu? Povedzte mi, o čom je budhizmus.“ A odpoveď majstra Dorina bola veľmi, veľmi jednoduchá: „Nerobiť zle, robiť správne.“ A myslím, že sa Kyo-I musel cítiť trochu urazený. Taký dôležitý muž, ktorý bol guvernérom okresu, a tento budhistický majster mu dal takú jednoduchú, pre neho detinskú odpoveď. Tak povedal: „Pche! Aj dieťa to vie povedať! Prečo mi hovoríte slová, ktoré vie povedať dieťa?“ Ale majster Dorin odpovedal, opäť veľmi priamo: „Áno, hoci to dieťa vie povedať, starec to nevie robiť.“ A nevieme, či mal na mysli seba ako osemdesiatročného starca, alebo len zovšeobecneného osemdesiatročného starca. Ale z jeho odpovede môžeme predpokladať, že mal na mysli niečo konkrétne. Takže: „hoci vieme povedať slová, nevieme ich robiť.“ A Kyo-I sa poklonil celým telom, čo bol bežný spôsob, ako poďakovať, a potom odišiel. Môžeme teda predpokladať, že Kyo-I odišiel, formálne poďakoval, ale cítil sa dosť dotknutý. Mal pocit, že nedostal riadnu odpoveď. Majster Dógen komentuje kóan:

Hoci bol Kyo-I synom generála, už mnoho rokov ho považujú za veľkého básnika. Hovorí sa, že je jedným z 24 literárnych velikánov Číny. Niektorí ľudia dokonca tvrdili, že bol inkarnáciou Mandžušrího, uskutočnenej podoby múdrosti Gautamu Buddhu. Iní tvrdili, že bol inkarnáciou Maitréju, podoby, v ktorej by sa Gautama Buddha po svojej smrti vrátil na svet.

Mandžušrí aj Maitréja sú bohovia, ktorí sa v budhizme používali ako symboly určitých vecí.

Každý miloval jeho poéziu a v literárnom svete nebol nikto, kto by neštudoval jeho dielo. Ale v budhizme sa zdá, že bol len začiatočník, neskoro dozrievajúci! Zdá sa, že nikdy nepochopil zmysel nerobiť zle, robiť správne, ani vo sne! Kyo-I si myslel, že mu Dorin len hovorí „Nerob zle, rob správne“ ako úmyselný cieľ, ktorý si má držať v mysli. Nikdy nerozpoznal a nikdy nepočul, že princíp nerobiť zle, robiť správne je v budhizme od večnej minulosti po večnú prítomnosť.

Majster Dógen si myslel, že Kyo-I porozumel slovám svojho majstra len na intelektuálnej úrovni. Slovám rozumel, ale nevidel, čo znamenajú. Myslel si, že mu majster len dáva trochu informácií. Neuvedomil si skutočný, základný princíp „Nerob zle, rob správne. Nerobiť zle, robiť správne“, ktorý podľa majstra Dógena existuje v budhizme od začiatku a bude vždy.

Kyo-I povedal to, čo povedal, pretože nezakúsil budhistický stav, a preto nemal silu vidieť pravdu budhizmu.

Majster Dógen naznačuje, že Kyo-I možno nepraktizoval zazen, alebo ho možno praktizoval len raz či dvakrát.

Hoci slová majstra Dorina nás naozaj varujú, aby sme nerobili zle, a nabádajú nás robiť správne, hovorí o stave nazývanom nerobenie zlého. Vo všeobecnosti je pravda budhizmu vždy rovnaká, či ju po prvý raz počujeme od svojho učiteľa, alebo či ju zakúšame ako stav pri praktizovaní zazenu.

Majster Dógen hovorí, že pravda budhizmu je vždy rovnaká. A že majster Dorin hovorí o stave nazývanom nerobenie zlého a nehovorí iba o pokyne „Nerob zle.“ A naznačuje, že Kyo-I možno tento stav nezakúsil.

Hovoríme, že situácia je správna naskrz, alebo že pôsobenie príčiny a následku je úžasné, alebo to nazývame „budhistická príčina a následok“!

Tieto tri výrazy sú spôsoby, ktorými majster Dógen ilustruje náš pocit zo stavu nerobenie zlého. Môžeme povedať, že „stav nerobenia zlého pôsobí ako správny naskrz“, alebo že „príčina a následok sú úžasné“, alebo „toto je budhistická príčina a následok“.

V budhizme nehovoríme, že následok je totožný s príčinou, ani že je odlišný; ale bez budhistických príčin nemôžeme zakúsiť budhistický následok.

Premýšľať o našom živote z hľadiska toho, aké sú príčiny a aké následky, nie je budhistický spôsob. Hoci potrebujeme premýšľať o svojich životoch z hľadiska príčiny a následku a premýšľať o svete z hľadiska príčiny a následku – je to základ vedy – budhizmus nie je veda. Budhizmus má teda aj iný pohľad. Hoci prijíma pohľad príčiny a následku, hovorí, že nakoniec je príčina a následok spôsob, akým svet vysvetľujeme. Ale konať vo svete neznamená premýšľať o príčine a následku. Konať vo svete znamená odhodiť príčinu a následok a len konať v okamihu. Ak premýšľame o následkoch svojich činov, bránia nám konať. Tým nechcem povedať, že by sme nemali premýšľať o následkoch svojich činov, ale keď konáme, mali by sme odhodiť svoje myslenie. Môžeme premýšľať o tom, čo budeme robiť, a môžeme premýšľať o následkoch svojich činov, môžeme premýšľať o tom, čo sa nám stalo, a môžeme premýšľať o príčinách toho, ale v prítomnom okamihu, aby sme boli slobodní, musíme odhodiť všetko svoje myslenie. Musíme prestať si robiť starosti a len konať. A to, či je naše konanie správne alebo nesprávne, nie je podstatné.

Pravda, ktorú hovorí majster Dorin, ukazuje, že uchopil budhizmus. Aj keby zlé prenikalo vesmírom, obklopovalo ho a znova a znova ho pohlcovalo, stále nachádzame záchranu a oslobodenie v stave nerobenia zlého.

Pre majstra Dógena nás stav nerobenia zlého zachraňuje a oslobodzuje.

A robenie správneho, konanie, ktoré je správne naskrz, robí podstatu správneho skutočnou vo forme, látke a sile.

Robenie správneho robí správne skutočným. Neexistuje žiadne skutočné správne iné než robenie správneho.

Ale Kyo-I nikdy nešiel týmito stopami, a preto odpovedal „… aj trojročné dieťa vie dať takú ľahkú odpoveď“! Tým, že to povedal, v skutočnosti nie je schopný vyjadriť pravdu o tejto situácii. Aký úbohý človek si, Kyo-I! Čo to vlastne hovoríš? Nepoznáš stav buddhu, tak ako môžeš poznať stav trojročného dieťaťa? Poznáš stav, v ktorom žije trojročné dieťa? Ak poznáš stav trojročného dieťaťa, musíš poznať aj stav buddhov. Ako môže ktokoľvek, kto nepozná stav buddhov minulosti, prítomnosti a budúcnosti, poznať stav trojročného dieťaťa?

Majster Dógen kritizuje to, čo Kyo-I povedal slovami „aj dieťa to vie povedať!“; naznačovalo to, že odpoveď je taká hlúpa a jednoduchá, že ju povie iba dieťa. Majster Dógen hovorí, že dieťa je buddha. To, čo hovoria deti, nie je jednoduché a hlúpe.

Nemali by sme si myslieť, že niekoho poznáme len preto, že sme sa s ním stretli, alebo že niekoho nepoznáme len preto, že sme sa s ním nestretli.

Tým odkazuje na to, že majster Kyo-I použil príklad dieťaťa. Naznačuje, že Kyo-I nikdy nestretol dieťa. A slovom „stretnúť“ majster Dógen naznačuje skutočné stretnutie a skutočné videnie toho, čo dieťa je.

Poznať jedinú molekulu znamená poznať celý vesmír. Poznať podstatu jednej veci znamená poznať podstatu všetkých vecí.

Blake. Aký je Blakeov citát?

Účastník: Je to Wordsworthov.

Mike: Je to Wordsworthov, presne tak.

Účastník: No, „vidieť nekonečno v zrnku piesku“.

Mike: Je to naozaj Wordsworth?

Účastník: Je to Blake.

Mike: Zakaždým, keď hádam, kto to napísal, mýlim sa.

Účastník: Preto padol môj tip na Wordswortha.

(Smiech.)

Mike: Kto to bol?

Účastník: Blake.

Mike: Blake. Trafil som správne! Každý, kto usiluje o jednu vec ďalej a ďalej, pozná pravdivosť tejto vety. „Poznať jedinú molekulu znamená poznať celý vesmír. Poznať podstatu jednej veci znamená poznať podstatu všetkých vecí.“ Ak sa chceme naučiť všetky veci, najlepší spôsob, ako to urobiť, nie je usilovať o všetky veci. Najlepší spôsob, ako to urobiť, je usilovať o jednu vec.

Ten, kto nepozná podstatu všetkých vecí, nemôže poznať ani podstatu jednej veci. Človek, ktorý študuje a dosahuje dokonalý stav prostredníctvom zazenu, môže poznať podstatu všetkých vecí aj podstatu jednej veci.

Naznačuje, že praktizovanie zazenu je usilovanie o jednu vec. Ak usilujeme o zazen, môžeme poznať podstatu všetkých vecí. Hoci je zazen veľmi hlúpa prax, pri ktorej sedíme na vankúši tvárou k stene, nemyslíme a neanalyzujeme svet, majster Dógen hovorí, že toto veľmi jednoduché usilovanie o jednu vec nás môže poučiť o všetkom.

Štúdium jednej veci je v skutočnosti štúdiom celého vesmíru. Je naozaj hlúpe myslieť si, že trojročné dieťa nemôže učiť budhizmus, alebo si myslieť, že dieťa vie hovoriť len o jednoduchých veciach. Objasniť, čo je život, a objasniť, čo je smrť, je najdôležitejšia úloha v budhizme.

„Objasniť, čo je život, a objasniť, čo je smrť“ naznačuje hľadanie zmyslu života a smrti.

Jeden majster minulosti povedal: „Keď prídeš na tento svet, už tvoje prvé výkriky hlásajú budhistickú pravdu!“ A schopnosť bábätka hlásať pravdu je presne rovnaká ako schopnosť Gautamu Buddhu hlásať pravdu; to, čo učí bábätko, je to, čo učil Buddha. Iný majster minulosti povedal: „Každodenné činnosti nášho života z nás robia skutočných ľudí.“ Takže objasniť „skutočné ja“ a hlásať pravdu budhizmu nie je nikdy ľahké a je to jediná veľká úloha nášho života.

Majster Dógen, keď cituje slová dávneho majstra „každodenné činnosti nášho života z nás robia skutočných ľudí“, upriamuje našu pozornosť na jednoduché činy, z ktorých sa skladá náš každodenný život. Nie na ezoterické štúdium a snahu poskladať obrovský, veľký plán toho, ako fungujú všetky veci, ale na štúdium veľmi jednoduchých činností nášho každodenného života. A naším meradlom pre štúdium najjednoduchších činností nášho každodenného života je zazen. Toto je naše meradlo.

Preto je dôležité mať jasno v pohnútkach a činoch trojročného dieťaťa. Ale keďže správanie trojročného dieťaťa je v niektorých ohľadoch rovnaké ako správanie buddhov minulosti, prítomnosti a budúcnosti a v iných odlišné, Kyo-I by nikdy nebol schopný počuť, ako trojročné dieťa učí budhizmus.

Nemôžeme sa znova stať trojročným dieťaťom. A trojročné deti nielenže učia budhizmus, ale aj cikajú do nohavíc a robia iné veci, ktoré sú pre trojročné deti prirodzené. Hovorí, že pohľad na spoločensky neprijateľné správanie detí by Kyo-Iho zviedol k tomu, aby si myslel, že nie sú buddhovia.

Je príliš hlúpy na to, aby tušil, že trojročné dieťa by mohlo učiť budhizmus, a preto povedal to, čo povedal. Nepočul, čo Dorin naozaj hovoril, hoci to bolo hlasné ako hrom, a tak povedal „… aj trojročné dieťa vie dať takúto odpoveď,“ čím naznačil, že majster Dorin nevyjadril pravdu vo svojich slovách. Ale Kyo-Iho slová ukazujú, že nebol schopný počuť, ako trojročné dieťa učí pravdu budhizmu, a že čas, ktorý strávil s majstrom Dorinom, bol márny.

Nemusíme nevyhnutne predpokladať zakaždým, keď sa v písmach dočítame o niekom, kto študuje u majstra, že tento človek študuje úprimne. V stredovekej Číne bol budhizmus národným náboženstvom. A budhistických majstrov dokonca vymenúvali za národných majstrov, podobne ako arcibiskupa z Canterbury. Bolo to teda národné náboženstvo. Mnoho ľudí študovalo budhizmus. A bolo mnoho majstrov, niektorí z nich učili pravý budhizmus a niektorí nie. A bolo mnoho študentov a študovali z mnohých rôznych dôvodov. A môžeme predpokladať, že Kyo-I, ktorý bol synom generála, slávnym básnikom a guvernérom jedného z regiónov, mohol študovať budhizmus z iných než čistých dôvodov.

Účastník: Aby si doplnil životopis.

Mike: Aby si doplnil životopis. Takže majster Dógen hovorí, že čas, ktorý strávil s majstrom Dorinom, mohol byť márny.

Ale majster Dorin zo svojej dobroty nemohol nedodať: „Áno, takúto odpoveď vie dať aj trojročné dieťa, ale ani osemdesiatročný starec nedokáže praktizovať to, čo hovorí dieťa.“ Mal tým na mysli: „Trojročné dieťa má slová, ktoré vyjadrujú pravdu, a mal by si túto skutočnosť veľmi starostlivo študovať.“ Je tiež pravda, že ani osemdesiatročný starec ich nedokáže praktizovať, a aj to by sme mali usilovne študovať.

Môžeme študovať deti, môžeme si všimnúť, že žijú vo vyváženom stave, ak ich nenarúšame. Tým nechcem povedať, že nemôžeme nájsť deti, ktoré mali narušené detstvo a nie sú vo vyváženom stave. Ale vo všeobecnosti sme vyvážení, keď prídeme na tento svet. Do akej miery nás spoločnosť narúša, závisí od našich individuálnych okolností. A všetci máme určité narušenia z detstva, ktoré tvoria naše charaktery. A „ani osemdesiatročný starec ich nedokáže praktizovať“ naznačuje skutočnú situáciu. Hoci môžeme prečítať túto kapitolu, praktizovať zazen a cítiť „Aha, áno, áno, rozumiem“, skutočne konať vyváženým spôsobom je celoživotný výcvik. Budhizmus je teda celoživotný výcvik. A končí týmto odsekom:

Máš slobodu mať názor na to, či trojročné dieťa dokáže vyjadriť pravdu, ale tvoj názor je irelevantný pre skutočný prejav dieťaťa. Máš slobodu rozhodnúť sa, či ich osemdesiatročný starec dokáže praktizovať, alebo nie, ale tvoje rozhodnutie je irelevantné pre skutočné správanie starca. Toto sú princípy budhizmu, ktoré by sme mali nasledovať, učiť a uctievať.

Vo svojom záverečnom odseku upozorňuje, že náš názor na správne a nesprávne je úplne odlišný od konkrétneho konania ako správneho alebo nesprávneho. A toto je to najdôležitejšie, čo budhizmus učí. Naše názory na správne a nesprávne sú odlišné od skutočného správneho a nesprávneho. A túto skutočnosť by sme mali uznať.

Shobogenzo Shoaku Makusa. Táto prednáška bola prednesená v chráme Kosho Horin-ji večer 15. augusta 1240.

Chrám Kosho Horin-ji bol chrám, v ktorom majster Dógen býval predtým, než založil Eihei-ji. A chrám Eihei-ji stojí dodnes a je hlavným chrámom školy Soto.

Otázka: Takže toto bola jedna z prvých esejí v Shobogenzo?

Mike: Bolo to dosť skoro, 1240. Mal štyridsať rokov... Takže to je všetko.

Účastník: Je pekné si myslieť, že Choka Dorin mal na mysli seba, keď povedal „osemdesiatročný starec“.

Mike: Je pekné si to myslieť. Nemôžeme to uzavrieť ani jedným, ani druhým smerom, ale je pekné... Dáva to realistický obraz niekoho, kto hovorí, dosť pokorným spôsobom...

Účastník: Ale svedčí to aj o jeho stave, však? „Tento starec to teraz nevie praktizovať.“

Mike: Áno.

Otázka: Môžem sa vás opýtať, Michael, na predchádzajúcej strane, táto veta tu na piatej strane, druhý odsek dole na spodku: „V budhizme nehovoríme, že následok je totožný s príčinou, ani že je odlišný,“ čo je v poriadku; „ale bez budhistických príčin nemôžeme zakúsiť budhistický následok“?

Mike: Áno. No, príčina a následok v budhizme je samostatná téma. Pretože máme zvláštnu situáciu, v ktorej, hoci vieme, že svet sa riadi príčinou a následkom, a musíme potvrdiť, tak ako veda, že všetko sa riadi príčinou a následkom. Takže existuje reťazec – a môžeme ho nazvať karma, ak chceme byť staromódni – reťazec, ktorý spája minulé udalosti s prítomnými. Ale budhizmus má aj pohľad na prítomnosť ako na skutočnosť. Takže ak je prítomnosť skutočnosť, minulosť už nie je skutočná. Príčina, ktorá je v minulosti, má následok v prítomnosti. Ale ako sa to spája? Aké je spojenie medzi príčinou v minulosti a následkom v prítomnosti? Ani veda to nevie. To, čo veda robí, je, že vytvára čoraz menšie medzery, takže hovorí: „A spôsobilo B. Pozrime sa teda, prečo A spôsobilo B. Aha! Pretože A spôsobilo toto a tamto spôsobilo tamto a tamto spôsobilo tamto a tamto spôsobilo B.“ Veda teda len seká čas na čoraz menšie úseky. Ale nikto na tejto Zemi nikdy nezistil, prečo jedna vec spôsobuje inú, v nekonečne malom príčinnom spojení.

Účastník: Ale to sa pozerá len na lineárny čas, lineárne veci, a nie na...

Mike: Lineárny čas, áno. V lineárnom čase máme príčinu a následok. Ale ak povieme, že skutočnosť je iba tu a teraz, v tomto okamihu, potom máme v mysli akýsi problém. Ak je skutočnosť tu a teraz, v tomto okamihu, príčina a následok nemajú žiadnu úlohu. Konáme teraz. Samozrejme, ak o tom premýšľame, môžeme povedať: „Áno, moje činy sú ovplyvnené minulosťou.“ Ale v tomto okamihu je iba konanie. Toto je zvláštny pohľad budhizmu, pohľad okamžitej skutočnosti, a v tomto pohľade príčina a následok nemajú svoju obvyklú úlohu. Majster Dógen naznačuje, že príčiny a následky by mohli byť zároveň.

Účastník: Takže „budhistická príčina“ by bola v tom okamihu, kde...

Mike: No, ťažkosť je v tom, že aj keď o tom začneme hovoriť, začíname to rozťahovať, aby sme tomu porozumeli.

Účastník: Tieto predstavy sa intelektuálne nedajú zlúčiť.

Mike: Áno. V treťom pohľade, áno. V druhom, teda v pohľade príčiny a následku, vedeckom alebo materiálnom, môžeme o našej existencii premýšľať a vysvetliť ju. V budhistickom, treťom alebo okamžitom pohľade nemôžeme našu existenciu vysvetliť, ale môžeme konať.

Otázka: Ale tieto dva pohľady sú intelektuálne nezlučiteľné?

Mike: Áno.

Otázka: Sú zlučiteľné iba vo vyváženom stave?

Mike: Áno.

Účastník: A v kvantovej mechanike.

Mike: A možno v kvantovej mechanike.

Otázka: Aha, čo tým myslíte?

Účastník: No, existujú experimenty, ktoré ukazujú okamžitú príčinu a následok.

Mike: Synchronicita.

Účastník: Synchronicita, áno, bez času medzi príčinou a následkom.

Mike: Kvantová teória a atómová fyzika sa približujú skutočnosti. Ale ľudia sa pokúšajú vysvetliť synchronicitu, takže skáču späť. Je to akýsi asymptotický postup k skutočnosti. Či môžeme skutočnosť úplne opísať na základe vedy alebo nie, nevieme. Môžeme predpokladať, že sa jej môžeme približovať čoraz viac, ako hovoríte, pomocou kvantovej fyziky.

Účastník: Myslím, že to vzalo [nepočuteľné] kvantovú fyziku, najmodernejšiu, so starodávnymi vecami, pretože sú v skutočnosti úzko prepojené, a to sa teraz snažia urobiť vedci, niektorí z nich.

Mike: Niektorí ľudia to tvrdia, ale ja nesúhlasím. Myslím, že dávne presvedčenia boli intuitívnejšie.

Účastník: Zdá sa mi neuveriteľné, že mních z trinásteho storočia, očividne veľmi bystrý človek, dokáže vysloviť výrok ako „Ak dokážete pochopiť jedinú molekulu, dokážete pochopiť celý vesmír.“ A potom, so všetkou touto modernou vedou a všetkými tými stovkami rokov, ktoré odvtedy uplynuli, je pravdepodobne bližšie k cieľu než my dnes.

Mike: Áno. Ale aj my sme blízko cieľa.

Účastník: Áno, no, možno.

Účastník: Hoci nemá na mysli intelektuálne pochopenie molekuly.

Účastník: Nie, keď používa slovo „poznať“, mám podozrenie, že je to v tej dimenzii, ktorú môžete iba zažiť, ale nemôžete ju racionalizovať.

Účastník: Ale myslím, že je to to, čo si niektorí vedci začínajú uvedomovať, že nejde o teóriu a intelekt, a robia experimenty, aby boli schopní vysvetliť túto starú múdrosť alebo intuitívnosť a sprístupniť ju väčšiemu počtu ľudí.

Mike: Áno, budhizmus hovorí, že pravda tu bola vždy, a preto predpokladajú existenciu siedmich legendárnych buddhov pred Gautamom Buddhom. Pretože tu bola vždy. Pravda, ktorá tu bola vždy, sa v priebehu vekov vyjadrovala rôznymi spôsobmi rôznymi ľuďmi. Tenkú stopu pravdy môžeme nájsť všade, v rôznych filozofiách, rôznych kultúrach a tak ďalej. Ale nemáme všeobecnú teóriu pravdy, tak ako Einstein hľadal všeobecnú teóriu relativity. Môžeme povedať, že svet hľadá všeobecnú, úplnú teóriu pravdy, ktorú sme nenašli. A veda o ňu usiluje.

Otázka: Len ma zaujímalo, či možno mať všeobecnú teóriu pravdy?

Mike: Áno, aj mňa to zaujíma.

Účastník: Zdá sa mi to trochu čudné!

Mike: Áno, ale to je to, čo ľudia hľadajú.

Otázka: Jasné, áno. Ale predpokladám, že budhizmus by s tým nesúhlasil. Teda, ak je všetko okamžité, ako môžete mať všeobecnú teóriu pravdy?

Mike: Majster Dógen má všeobecnú teóriu. Ale tá teória má štyri pohľady, alebo štyri teórie v jednej, a navzájom si protirečia. Či je to prijateľné alebo nie... Ak o tom premýšľame, zvyčajne sa snažíme zbaviť protirečení.

Otázka: Takže sa zdá, že paradox je v základe všetkého?

Účastník: Možno je to znova otázka formulácie, pretože ak je každý vo svojej vlastnej pravde, potom je každý prepojený s každým iným. Ale ide o slovo „pravda“. Viete, „Klameš, alebo hovoríš pravdu?“ Alebo je to skôr tak, že pravda je stav, alebo „dyne“ [nepočuteľné].

Mike: Pravda je skutočnosť v tomto okamihu.

Účastník: Áno. Takže ak je každý v tej skutočnosti...

Mike: Nemôžeme jej nikdy uniknúť.

Účastník: ... čo sa môže človeku zvonka zdať ako iný stav, v ktorom je každý, ale každý, každá osoba, je vo svojej vlastnej pravde alebo skutočnosti...

Mike: Nie vo svojej vlastnej pravde alebo skutočnosti, ale v skutočnosti.

Účastník: Potom sú prepojení s každým iným...

Mike: Každý je prepojený s každým iným.

Účastník: ... a tak sa to stáva väčšou skutočnosťou.

Mike: Áno, presne tak. Môžeme uvažovať o... Môžem uvažovať o svojej existencii a o svete ako o oddelených. Ale nikdy som neexistoval oddelene od sveta. A je pre mňa nemožné byť tu, v tejto miestnosti, bez miestnosti a vás, ľudí v nej. Môžem uvažovať o sebe ako o samostatne existujúcej entite, ale tak neexistujem a nikdy nemôžem. Takže sme všetci navždy prepojení.

Otázka: Prijíma budhizmus nevyhnutnosť toho, že dieťa stráca svoje buddhovstvo? A ak je to tak, ak je to nevyhnutné, potom by ste museli prijať, že je prirodzené narodiť sa ako buddha a potom to stratiť. Prijíma teda budhizmus, že je prirodzené stratiť po detstve svoj stav buddhu?

Mike: Či to budhizmus prijíma?

Otázka: Že je to nevyhnutné, a teda prirodzené?

Mike: Áno, môžete povedať, že to prijíma, áno.

Otázka: Takže, keď sa to neskôr snažíte zmeniť, snažíte sa zmeniť to, čo je prirodzené?

Mike: No, záleží na tom, čo myslíte slovom „prirodzený“. Napríklad spoločnosť na Ďalekom východe môže vychovávať svoje bábätká a deti, aby zapadli do jednej určitej štruktúry, ale spoločnosť v Európe môže vychovávať svoje bábätká a deti, aby zapadli do úplne odlišnej štruktúry. Tieto dve štruktúry sú odlišné. A keď sa stretnú, niekedy bojujú. To je konflikt medzi kultúrami a náboženstvami.

Otázka: Mám na mysli len všeobecne, každá jedna kultúra, každá jedna spoločnosť, každé jedno dieťa bude zmenené svojou výchovou od troch rokov. A otázka je, či budhizmus prijíma, že je to nevyhnutné, že nemôžete, že je nemožné, aby dieťa nebolo zmenené. Ak je to tak, potom je to prirodzený stav. Prirodzený stav je narodiť sa ako buddha a potom to stratiť. A ak je to prirodzené, je proces snahy vrátiť sa neskôr do stavu buddhu neprirodzený... V skutočnosti sa snažíme zmeniť to, čo bolo prirodzené.

Mike: Myslíte tým: je náš návrat do prirodzeného stavu neprirodzený?

Účastník: Pretože to vlastne robíme, konáme, aby sme to urobili.

Mike: No, ak o tom premýšľame, môžeme sa v tom točiť dookola. Ale ako môže byť návrat do nášho prirodzeného stavu neprirodzený?

Účastník: Pretože prirodzený stav sa prijíma ako zmenený od...

Mike: Ale to platí len vtedy, ak myslíme určitým spôsobom. Ale myslíte tým, že nie je prirodzené byť prirodzený?

Otázka: To je tá otázka. Je tam paradox?

Mike: No, myslím, že na to viete odpovedať sami. Je prirodzené byť prirodzený? Čo si myslíte?

Účastník: Áno, ale prirodzený stav by mohol byť stratený stav buddhu.

Mike: Áno, je to tak.

Účastník: Prirodzené by teda mohlo znamenať prapôvodný stav, alebo najskorší stav, ktorý by ste mohli označiť za prirodzený. Ak sa teda pozriete na krajinu a poviete: „Toto je prirodzená krajina“, ale časom sa mení.

Účastník: Problém je v tom, že slovo „prirodzený“ má v angličtine dvojaký význam. Predtým ho nemalo, takže v sedemnástom storočí získalo význam normatívny. „Prirodzený“ teda znamenalo „malo by“ alebo „má byť“, zatiaľ čo predtým znamenalo „obvyklý“. Takže je prirodzené, že... máte byť vyšší než štyri stopy.

Účastník: Pre trojročné dieťa, ktoré vyrastá na dospelého, sa to opisuje ako proces. Ale keby tu v tejto miestnosti bolo trojročné dieťa, mohli by sme lepšie uchopiť, aké trojročné dieťa je. Inak je to len pojem. Takže myslím, že všetko, čo môžem povedať, je, že kroky späť, ktoré robím so zazenom na návrat do toho stavu, sa dejú práve teraz. Pre mňa. Ale hovoriť o trojročnom dieťati... Teda, samozrejme, aj ja mám detstvo za sebou, ale to bolo vtedy.

Mike: Je to rovnaké ako problém, o ktorom som veľa premýšľal, o zubnom plaku, ktorý sa usádza na zuboch: „Plak sa mi na zuboch usádza celkom prirodzene, tak sa pýtam, či je čistenie zubov a jeho odstraňovanie prirodzené, alebo nie?“ Na svete je veľa takýchto problémov. Mali by sme o nich veľmi starostlivo premýšľať.

Účastník: Možno to závisí od toho, čo jete, pretože možno je dnešná strava iná a možno nemali toľko plaku...

Mike: Áno, ale v tom prípade sme prirodzene pokročili od dávnych čias k našej dnešnej strave. Ak naša dnešná strava obsahuje veci, ktoré pre nás nie sú dobré, tak sú predsa prirodzené, pretože prirodzene pokročili? Máme sa ich teda zbaviť, alebo nie?

Účastník: Netvrdím, že sme pokročili prirodzene. Myslím, že sme pokročili dosť neprirodzene.

Mike: Neprirodzene?

Účastník: Aha, čo sú prekognitívne zuby?

(Smiech.)

Účastník: Ale potom, prirodzene majú byť muži promiskuitní a biológia...

(Smiech.)

Účastník: To je prirodzené!

Mike: Teraz sme sa dostali k tej skutočnej otázke!

(Smiech.)

Účastník: Nie, to je ďalší príklad, kde by ste povedali, že...

Mike: Vypadlo to náhodou!

(Smiech.)

Účastník: Vďaka!

Mike: Áno, je prirodzené byť promiskuitný a je prirodzené obmedzovať svoju promiskuitu, aby sme mohli žiť v pokoji so svojimi partnermi a priateľmi.

Účastník: Ale nie príliš, inak budem bez práce!

Mike: (Smeje sa.) Dobre, takže všetci robíme chyby!

Účastník: Ale našťastie je tu Anne, aby ich napravila!

Otázka: Je byť v prirodzenom stave to isté ako byť vo vyváženom stave? Je to to isté?

Mike: To je to, čo musíme študovať a zistiť. Aký je náš prirodzený stav, áno. A môžeme na to naozaj odpovedať len pre seba, konkrétne, vo svojej skutočnej skúsenosti. Nestačí, keď nám to niekto povie. Ale napríklad vy veľa behávate – keď idete behať, máte pocit, že sa dostanete do pekného stavu?

Účastník: Áno, niekedy, bez premýšľania o tom.

Mike: Bez premýšľania o tom. Nazvali by ste to niečím, čo pôsobí prirodzene? Robíte niečo neprirodzené, myslíte si, keď v sebe vytvárate vyváženosť a šťastie?

Účastník: Pre mňa áno, ale pre iných ľudí možno nie. Pretože keby šli iní ľudia von a robili to, neboli by vo vyváženom stave a nebolo by to pre nich prirodzené.

Mike: Áno, iní ľudia. „Kým sa máme zaoberať najprv, inými ľuďmi, alebo sebou?“ To je ďalší problém. „Mali by sme najprv uviesť do poriadku celý svet, alebo seba?“ Vlastne jediné konanie, ktoré môžeme kedy vykonať, je naše vlastné. Jediný život, ktorý môžeme kedy poznať, je náš vlastný.

Otázka: Mike, môžem sa vás len opýtať na paradox. Pretože v budhizme sa zdá, že je tak veľa paradoxov, ako napríklad, viete, príčina a následok a [nepočuteľné]. Je paradox nejako sám pravdou?

Mike: Áno.

Otázka: Je to tak? Mohli by ste to vysvetliť, mohli by ste o tom trochu povedať?

Mike: Nie.

(Smiech.)

Účastník: Je to jednoducho niečo, čo nedokážem uchopiť, viete.

Mike: No, paradox, alebo rozpor, existuje len v našej mysli. Ak nemyslíme, nie je žiadny paradox. Ak si to uvedomíme, neodstráni to paradox, ale povie nám to niečo – že hoci existuje rozpor, môžeme pokračovať. Napríklad, ak vám niekto povie: „Chcel by som, aby ste umyli všetky šálky a zároveň naliali čaj.“ Je to paradox, ak o tom premýšľate. „Ako môžem umývať šálky a naliať čaj zároveň? To je hlúpe!“ Ale ak prestanete myslieť a len konáte, vyriešili ste problém okamžite.

Otázka: Veľa kóanových príbehov je jednoducho také, však?

Mike: Áno.

Otázka: Hovorí to budhizmus zámerne? No, v kóanových príbehoch to paradox očividne vytvára – ale zdá sa, že aj vo filozofii! Teda, Dógen má štyri hľadiská, ktoré si všetky navzájom protirečia.

Mike: Kóanové príbehy sú zabudovaná filozofia. Kóanové príbehy objasňujú filozofiu budhizmu.

(Koniec talku.)