Dojo a domov, sväté aj obyčajné

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame pozrieť si aj pôvodný videozáznam.

Pretože je tu malý rozdiel. Ale iba malý. Mnoho malých rozdielov teda spraví veľký rozdiel. Takže tu je akási dôvera. Ale nakoniec je to osobné rozhodnutie. Takže to isté môžeme povedať o všetkom. Ak vytrváme, možno z toho bude nejaký prínos. Ak prestaneme, určite z toho nebude žiadny prínos. Úplne, na sto percent. Takže mám prestať? Je to osobné rozhodnutie.

Účastník: Chcel by som sa vrátiť k obrázku. Možno niektorí z vás viete, možno niektorí neviete, že na základe týchto membrán začal na Zemi vznikať život. Prvé bunky, prvé samostatné bunky, boli v membráne. Bunky si postupne vyvinuli schopnosť tvarovať a meniť, premieňať membrány a robiť ich zložitejšími, alebo sa rozmnožovať a spájať. Bunka obsahuje mitochondriu, čo je malý orgán. Ale táto mitochondria bola kedysi samostatná bunka a bola pohltená inou bunkou a začala pracovať ako generátor energie, začala vyrábať energiu pre toho, kto ju pohltil.

Mike: To je veľmi fascinujúce.

Účastník: Bola to výroba energie bez kyslíka, pretože kyslík nebol. Keď sa kyslík stal súčasťou atmosféry, boli tu nové bunky, ktoré už ten kyslík používali.

Mike: Toto sa mi páči. Ďalší obrázok z Borisovej výučby.

Účastník: Kyslíkový dlh, takže jedna zožrala druhú, aby vyrábala energiu, či ako? Nerozumiem tomu.

Účastník: No, modernejšie, lebo kyslíkové. A lepšie, viac energie vyrábali tie kyslíkové. Prebieha v tom výroba energie.

Účastník: Aha.

Mike: [nepočuteľné] Toto sa deje v mnohých, mnohých budhistických skupinách. Všetko je sväté. Takže musíme takto držať kadidlo, takto nosiť rúcho, takto sa klaňať, plížiť sa po svätom priestore. Potom môžeme ísť von a stať sa — hurá! Potom sa môžeme vrátiť dovnútra. Ale už v druhom storočí Nagardžuna veľmi dôrazne povedal: Toto miesto a toto miesto sú to isté. Takže musíme mať polopriepustnú membránu.

A musíme si uvedomiť, že sväté je obyčajné. Obyčajné je sväté. Takže toto je sväté a je to obyčajné. Toto je sväté a je to obyčajné. Vnútro dojo, alebo miestnosť, je sväté, ale je to obyčajné. To je dôvod, prečo osobne nemám rád, keď z vecí robíme príliš svätú vec. Mám pocit, že sa mi to nepáči. Ak to robíte takto, je to v poriadku. Mne to nevadí. Ale niektorí ľudia z toho robia príliš svätú vec, mám pocit. Je to pekné, ale je to obyčajné. Takže je to veľmi dôležité, lebo bez toho, aby sme boli ako pôvodná bunka, sa život nerozvinie. Budhizmus ostáva vnútri. Nemení svoju podobu. Takže asi mám pocit, že Hannya Shingyo je pre mňa osobne príliš sväté. Možno je to môj problém v hlave.

Boris: Ja by som chcel fakt nejak tak súkromne povedať sám za seba, že s týmto som ja mal obrovský problém v minulosti a som sa vlastne mnohokrát po pobyte v kláštore alebo čo nevedel vrátiť niekoľko týždňov do normálneho života a normálne fungovať.

Mike: Áno, mnohí ľudia, áno.

Boris: Myslím si, že sa to aj podpísalo na mojom vzťahu, určite ako partnerskom. A aj keď to teda netrvá dlhšie, ale pochopil som to trošku od Mikea. Za čo ďakujem.

Mike: Ďakujem.

Pri japonskom čajovom obrade zaobchádzajú so šálkou, čajníkom a lyžičkou ako so svätými. Je to obyčajné. Obyčajná japonská šálka. Ale zaobchádzajú s ňou veľmi opatrne. A japonský čajový majster, ktorý je priateľom Lisy, povedal veľmi pekný výrok. Po japonsky: jibun o daiji ni shite, mono o daiji ni shite, jibun o daiji ni suru, čo znamená, že zaobchádzať s vecami opatrne alebo s úctou je zaobchádzať s úctou sám so sebou. Takže nie zaobchádzať osobitne len s kadidlom, ale zaobchádzať osobitne aj so svojou zubnou kefkou. V zene sa veľa klaniame. Žiaľ, v Európe je to tiež náboženské. Takže sa to stalo akýmsi náboženským symbolom. Ale v Japonsku a v Indii to nemá náboženský význam. Pôvodne sa táto pozícia volá Anjali. A predstavuje rovnováhu protikladov. Takže je pekné myslieť si pri klaňaní, že klaňanie je len japonské ahoj. To je všetko. Ľudia, ahoj. Nehovoria ahoj. Je to ako: ahoj, som v rovnováhe. Ahoj, ty si v rovnováhe.

Roman: Můžu něco říct?

Mike: Áno.

Roman: Řeknu to nejdřív anglicky. Měl jsem, nevím, nějaké dlouhé období, kdy jsem často četl Kodo Sawakiho a on často říká tohle: zacházejte s věcmi s úctou, a že to je smysl buddhismu. A pořád jsem srovnával ten ideál, ten princip, s tím svým hrozným, jak jsem zacházel s věcmi doma, a bylo to nedbalé, úplně obráceně. A dlouho jsem byl frustrovaný, protože jsem si myslel, že jsem jako buddhista úplný nezdar, že je to úplně trapné. Trápilo mě to. Nemůžu předstírat, že jsem dobrý buddhista, když neumím dělat věci. Asi. A pak jsem po nějaké době to vzdal a prostě jsem řekl: je mi to jedno. A pak jsem si postupně, krůček po krůčku, všiml, že asi díky praktikování zazenu začínám dělat věci pečlivě, ne protože jsem o tom četl, ale nějak je to teď přirozenější.

Mike: Ale nemusíte zaobchádzať so svojím domovom ako s dojo. Potom nemusíte zaobchádzať ani s dojo ako so svojím domovom. Ale nie je to také odlišné. Obe sú dôležité. Obe sú obyčajné. Obe sú sväté. Mnohí básnici hovoria o svätej povahe reality. Ak ideme do hôr, môžeme vidieť niečo sväté. Takže hovoríme: nádhera.

Otázka: A mohli by ste sa, prosím, vyjadriť k tomu veľmi, veľmi radikálnemu výroku Kodo Sawakiho: Zazen je zbytočný. Mohli by ste nám vysvetliť, čo tým myslel, čo tým myslí.

Účastník: Áno. Myslí tým, že zazen je zbytočný.

Mike: No, v Japonsku si ľudia v priebehu storočí, od šiesteho storočia, keď budhizmus začal prichádzať z Číny, pomaly začali myslieť, že budhizmus vám môže dať nejaký osobitný stav. Čo je po sanskrte nirvána, alebo po japonsky satori, po anglicky osvietenie. A toto presvedčenie je veľmi, veľmi silné. Takže ľudia si mysleli, že ak budú praktizovať zazen, môžu získať nejaký osobitný stav. Nemyslím len to, že sa budú cítiť vyrovnanejšie. Chceli nejaký osobitný stav. Takže v tej situácii chcel Kodo Sawaki povedať: Nemôžete nič získať. A mnoho ľudí si stále myslí, že ak ste veľmi nábožní, môžete získať nejaký osobitný stav. A zároveň Dógen hovorí, že zazen je zhadzovanie. A zhadzovanie znamená vyzliecť si šaty, alebo zbaviť sa vecí. Takže keď Kodo Sawaki povedal: Nemôžete nič získať, podporuje tým aj iný spôsob uvažovania o zazene.

Nezískavať vedomosti, nezískavať múdrosť, nezískavať vyváženosť. Odkrývať. Odkrývať vlastnú vyváženosť. Takže povedal, že nemôžete nič získať, pretože ľudia v Japonsku mali veľmi silné presvedčenie.

Jitka: Možná nám Evropanům je těžké v tom nic nehledat. Proto v tom pořád něco hledáme.

Mike: Áno. A niečo tu je. Ale nemôžeme to získať, ak to hľadáme. Pretože je to tam vtedy, keď prestaneme hľadať. Je to tu vtedy, keď prestaneme skúšať. Ak chceme byť tu, musíme prestať skúšať byť niekde inde. Takže prestať je dôležité.

Jitka: Ale je to těžký, protože pořád jako žijeme tak, že něco hledáme nebo někam běžíme.

Mike: Áno, je to pravda. Je to veľmi, veľmi silný zvyk v západnej spoločnosti, takže ho takmer nemožno prelomiť. Malé dieťa sedí na zemi, len tak sedí, ale my to nedokážeme. Pretože nie sme malé deti. Ale Ježiš povedal: Ak sa nestanete ako malé dieťa, nemôžete vojsť do nebeského kráľovstva. Ale my nie sme malé deti. Takže byť ako malé dieťa je veľmi ťažké. Takže každopádne, prepáčte.

Účastník: Napadlo mi niečo dobré, keď ste hovorili o svätých miestach, svätých veciach: že aj s časom, myslím si, robíme to isté. Že nejaký čas obetujeme a hovoríme: Ó, tento čas je veľmi dôležitý a ten ostatný čas nie je dôležitý.

Mike: Áno.

Účastník: A myslím si, že je dôležité spomenúť, že to nerobíme len s miestami, vecami, vzťahmi, ale aj s časom. Čo je základná vec našej možnosti byť prítomný. Takže hovoríme: Ó, vstupujeme do dojo, sme teraz prítomní. A keď vyjdeme von z dojo, zaobchádzame s časom inak. Čo je zvláštne.

Mike: Áno. Ale je to pre nás veľmi ťažký problém, alebo veľmi ťažká situácia, pretože v našich životoch je veľký tlak zo strany spoločnosti, aby sme žili v spoločnosti. Žijeme v spoločnosti.

Otázka: Ale mala by tam byť nejaká mentálna snaha, alebo pokus byť tu? Myslím si, že aj to je kontraproduktívne, však?

Mike: Sme tu vždy. Aj keď tu nie sme.

Boris: Ja si myslím, že by sme sa nemuseli tak báť byť v menšine oproti väčšinovej spoločnosti, ktorá sa niekde ženie. Že stačí mať takú vnútornú spokojnosť, že nám nič neujde.

Mike: Áno. Takže Kodo Sawaki bol rebel a môj učiteľ bol rebel. Ja nie som rebel, ale som oddelený od spoločnosti.

Jitka: Ten tlak té společnosti je tak velký, že jako těžko se do toho nezačleníš. Ale samozřejmě, že je to o našem rozhodnutí.

Mike: Áno, ale môžeme byť jej súčasťou a zároveň od nej oddelení. Hotovo? Takže toto je posledný talk. Veľmi pekne vám ďakujem, že ste ma počúvali, a že ste sa zapojili.

Roman: Moc děkujeme za vysvětlení důležitých věcí.

Mike: Ďakujem. Vlastne si ich vysvetľujem sám sebe. Vy ste tu len náhodou.