Budhistický stav ako polopriepustná membrána
Mike: pružná myseľ, ktorá prijíma a dáva; zazen k nej môže viesť, jemu to trvalo vyše dvadsať rokov
Michael Eido Luetchford
September 2015 — Banský Studenec, 3. prednáška.
Miesto konania: Banský Studenec.
Michael Eido Luetchford · September 2015 — Banský Studenec, 3. prednáška
Zdroj: video prepis.
Video
Kapitoly videa
Video: Tomáš DavidČo hovorí prednáška (stručný prehľad) — O týchto prehľadoch
Mike pomocou obrazu polopriepustnej membrány opisuje budhistický stav: membrána sa roztiahne, keď je tlak vnútri vyšší ako vonku, a stiahne sa, keď je nižší, ale polopriepustná membrána nechá tlak prejsť, takže sa nemusí hýbať. Hovorí, že pri „som dôležitý“ sa vnútri stupňuje tlak a naše telo sa zväčšuje, kým pri „nie som dôležitý“ sa zmenšuje, a že cieľom budhistického stavu je, aby sme sa stali polopriepustnou membránou, a potom sme veľmi pružní. Rozpráva, ako Dógen na otázku mníchov, čo získal v Číne, odpovedal, že získal pružnú myseľ, čo Mike opisuje ako situáciu, keď môžeme prijímať a dávať, prijímať a dávať pružne.
Mike hovorí, že Dógen opisuje stav v zazene ako stav prijímania a dávania, ako jedno slovo: jijuyo zanmai, v ktorom zanmai, sanskrtské samádhi, znamená zhromaždiť sa spolu alebo, ako rád hovorí Mike, robiť celistvým. Dodáva, že keby Dógen vedel o tekutinách, možno by povedal, že získal polopriepustnú membránu. Mike hovorí, že jeho vlastná povaha drží veci vnútri, kým povaha niektorých ľudí tlačí späť, ale ak praktizujeme zazen, môžeme sa vyvážiť, ako polopriepustná membrána, a vyhnúť sa extrémom. Podľa neho cesta k tejto rovnováhe trvá od desiatich do dvadsiatich rokov a jemu trvala viac ako dvadsať a na myšlienku, že praktizovanie mení povahu, odpovedá: ja som svoju povahu nezmenil, ale moja povaha sa zmenila. Na Borisovu otázku, čo bolo za tie roky najdôležitejšie, menuje troch ľudí, svojho učiteľa, manželku Yoko a partnerku Lisu, a hovorí, že jeho dve partnerky tlačia späť, keď robí jedno, a sťahujú sa, keď robí druhé, čo ho robí pružným, veľmi pomaly. K tomu istému obrazu patrí úprimnosť: keď sme čestní, hovoríme a počúvame bez lží, voči sebe aj voči druhým, ak sa pýtajú, a mnoho ľudí klame samých seba bez toho, aby si to všimli. Boris spomína, že sa hovorí, že učiteľ je zrkadlom pre žiaka, iný účastník dopĺňa, že zrkadlami nám sú aj ostatní ľudia, a Mike súhlasí, že zrkadlom môže byť všetko.
V diskusii Robert hovorí, že sa mu oveľa ľahšie sedí v skupine na sesshine než doma sám, a Mike súhlasí, že je to ťažké, ale hovorí, že chcieť prestať je niečo iné ako prestať. Mikeovou predstavou pre Dogen Sanghu je mnoho malých skupín po dvoch alebo troch ľuďoch, ako si vlastné skupiny vytvorili jeho študenti v Anglicku, pretože sa im ťažko praktizuje osamote. Na otázku, prečo chce prestať, Robert odpovedá, že je to niekedy nepríjemné, a iný účastník opisuje, že keď sa mu nechce sedieť, povie si, že si dá päť minút, a potom často ostane sedieť oveľa dlhšie. Mike hovorí, že keďže nevidíme výsledok svojho úsilia v zazene, zdá sa, že musí existovať nejaké presvedčenie, ktoré je podľa neho iný druh presvedčenia než v náboženstve, hoci môže byť podobná. Robert namieta, že v budhizme by sme na rozdiel od náboženstva mali vedieť a nielen veriť, Mike sa pýta, ako môžeme poznať budúcnosť, a Boris sa pýta, či by sa to dalo overiť na malých veciach. Mike túto výmenu nazýva veľmi dobrým postrehom a hovorí, že zazen akoby nerobil nič okrem toho, že nám zaberá čas a niekedy je bolestivý, takže je tu nejaký druh presvedčenia alebo dôvery. Nahrávka sa končí otázkou Roberta, aká je správna motivácia, keďže Tomáš cituje Sawakiho, podľa ktorého je zazen dobrý na nič.
Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch
Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame pozrieť si aj pôvodný videozáznam.
Boris: Ako sa toto povie po česky?
Mike: Rozumiete? Viete, čo je membrána? Tu je membrána. Tu je vnútro. Tu je vonkajšok.
Ak je tlak — čo je tlak? — ak je tlak vnútri väčší ako tlak vonku, membrána sa roztiahne. Ak je tlak vnútri menší ako tlak vonku, membrána sa stiahne. Ale existuje jeden zvláštny druh membrány, ktorý sa volá polo—
Boris: …priepustná?
Mike: Polopriepustná. V polopriepustnej membráne môže tlak prechádzať. Takže sa membrána nemusí hýbať. Toto je moja vlastná predstava o membráne. Ľudská bytosť. Ja. Oni alebo ty. Som dôležitý. Vnútri sa stupňuje tlak. Naše telo sa zväčšuje. V tomto prípade nie som dôležitý. Takže sa zmenšujem. Myslím si, že je to veľmi pekný obraz nášho psychologického stavu. Vnútri a vonku je to rozdielne. Niekedy sa cítime veľmi sebaisto. Niekedy sa cítime veľmi neisto. Ale cieľom budhistického stavu je tento stav. Stávame sa polopriepustnou membránou. Keď sa staneme polopriepustnou membránou, sme veľmi pružní. Samozrejme, polopriepustná membrána sa trochu hýbe. Ale nerobí toto ani toto.
Keď sa Dógen vrátil z Číny do Japonska, mnísi v chráme, do ktorého sa vrátil, sa ho spýtali: Čo si získal v Číne? Povedal: Získal som pružnú myseľ. Nepovedal „ja“. V japončine nie je žiadne „ja“. Pružná myseľ. Pružná myseľ je situácia, keď môžeme prijímať a dávať, prijímať a dávať pružne. Prijímať, ale opačne. Dávať. Prijaté takto, prepáčte, dajte to takto.
Dógen hovorí, že stav v zazene je stav prijímania a dávania. Hovorí: prijímať, dávať. Ako jedno slovo.
Roman: Jaké je to slovo v japonštině?
Mike: Snažím sa spomenúť si. Jijuyo zanmai. Ji znamená „seba“. Ju znamená prijímanie. Yo znamená dávanie. Zanmai znamená — znie to sanskrtsky — samádhi. Samádhi, sanskrtské slovo, znamená pre Dógena zazen. Existujú aj iné významy a iní učenci používajú iné významy. Sam znamená spolu. Adi znamená zbierať. Takže samádhi, zanmai znamená zhromaždiť sa spolu, dať sa dokopy. Preto rád hovorím: robiť celistvým.
Takže keby Dógen vedel o tekutinách, možno by povedal: Získal som polopriepustnú membránu. Moja osobná povaha je z nejakého dôvodu takáto. Takže si držím vnútri, držím vnútri v membráne. Povaha niektorých ľudí je takáto, potom tlačia späť. Takže každý má svoju vlastnú povahu. Ale ak praktizujeme zazen, môžeme sa vyvážiť, ako polopriepustná membrána. Môžeme akceptovať a môžeme prijímať a dávať seba samých. Pekné. A potom sa vyhneme tomuto aj tomuto. Čo si myslíte? Takže odtiaľto potiaľto to trvá od desiatich do dvadsiatich rokov. V mojom prípade. Pre Dógena to možno trvalo desať rokov. Mne to trvalo viac ako dvadsať rokov. Takže potom hovoríte, že praktizovaním tohto môžete zmeniť svoju povahu. No, ja som svoju povahu nezmenil, ale moja povaha sa zmenila. Áno, ale ja som ju nezmenil. Ja som ju nezmenil a oni ju nezmenili, ale zmenila sa.
Boris: Minule si povedal, že ide o zbavovanie sa vecí. Čo bolo pre teba za týchto dvadsať rokov najdôležitejšie?
Mike: Traja ľudia. Môj učiteľ. Moja manželka Yoko. A moja partnerka Lisa. Môj učiteľ mi to vysvetlil iným spôsobom a moje dve partnerky, keď robím toto, tlačia späť, keď robím toto, sťahujú sa. Takže ma robia pružným, veľmi, veľmi pomaly. No tak, no tak. Nie, späť. Nie, nie. No tak. Pre mňa, áno.
Takže si myslím, že polopriepustná membrána je veľmi pekný obraz, v ktorom môžeme pomaly prijímať a užívať, prijímať a dávať seba samých. To je zmysel slova čestný, alebo úprimný. Keď sme čestní, hovoríme, počúvame, bez akýchkoľvek lží. Takže hovoríme presne, ako to pre nás je.
Boris: A voči sebe.
Mike: Voči sebe a voči druhým, ak sa pýtajú.
Boris: Myslím si, že je oveľa dôležitejšie voči sebe neluhať, neluhať si do vlastného vrecka.
Mike: Áno. Mnoho ľudí klame samých seba. Ale nevšimnú si to.
Boris: Hovorí sa, že učiteľ alebo majster je zrkadlom pre žiaka. Môže to byť užitočné. Nejako sa staneš… nie veľa luhárov.
Mike: Áno, áno. Dúfajme.
Účastník: I jiní lidé nám slouží jako zrcadla.
Mike: Áno. Každý. Všetko môže byť zrkadlom. Áno, je to pravda.
Robert: Vidím výhodu v nastavení sesshinu a v spoločnom sedení. V skupine sa mi sedí oveľa ľahšie, ale doma, bez takéhoto nastavenia, je pre mňa veľmi ťažké sedieť.
Mike: Áno, a mne tiež. Je to ťažké. Ak ste športovec a trénujete sami každý deň, je to ťažké. Ak trénujete s inými ľuďmi, stáva sa to niečím zdieľaným. Ak je to príliš ťažké, tak prestanete. Ak je to veľmi ťažké, chcete prestať. Chcieť prestať je niečo iné ako prestať.
Robert: Áno, chcem prestať…
Mike: Môžeš prestať, ak chceš.
Robert: …počas zazenu, ale nie som v skupine, vieš. Je to ako podpora.
Mike: Áno, je to ťažké. Takže moja predstava je, pre Dogen Sanghu, mnoho malých skupín, dvaja ľudia, traja ľudia, môžete sa stretávať. A dôvod, prečo moji študenti v Anglicku vytvorili vlastné skupiny, je ten, že sa im sedí ťažko.
Roman: Je pro ně těžké cvičit o samotě.
Mike: Áno. Všetkým. Aj mne.
Účastník: Můžu se zeptat, proč? Nebo víš, proč chceš přestat?
Robert: Niekedy je to nepríjemné. Počas sedenia.
Mike: Áno. Pozícia?
Robert: Aj jedno, aj druhé. Niekedy viac jedno, niekedy viac druhé.
Roman: Dokážeš sedět pět minut?
Robert: Áno.
Roman: Tak seď těch pět minut.
Účastník: Většinou, když se mi nechce sedět, přesvědčuju sám sebe, že existuje nějaký důvod, proč nemůžu sedět. Tak se přinutím na to nemyslet, sednu si, třeba si jenom řeknu, že tomu dám pět minut. A pak tam většinou strávím mnohem déle, protože se mi pak zase nechce zvednout.
Mike: Ale Robert mi predtým povedal dobrý postreh: keďže nevidíme výsledok svojho úsilia v zazene, zdá sa, že to musí byť nejaký druh presvedčenia. Nejako musíme veriť. Je to pravda. Ale myslím si, že je to iný druh presvedčenia než v náboženstve. Môže to byť podobné.
Robert: Čím sa to líši?
Mike: Áno, čím sa to líši? Pretože v náboženstve je presvedčenie o niečom, čo neexistuje, alebo o niečom vonkajšom: veríme, že niečo mimo nás nám niečo urobí.
Robert: Ale oni veria, že to existuje, a aj tu potrebujeme dôverovať, že niečo existuje.
Mike: Áno.
Robert: Ale myslím si, že v budhizme, na rozdiel od náboženstva, by sme mali vedieť a nielen veriť.
Mike: Ale ako môžeme vedieť? Robert, ako môžeme poznať budúcnosť?
Robert: Nie budúcnosť, ale…
Mike: Mal by si si byť istý, že existuje nejaký prínos.
Robert: Mali by sme sa snažiť vedieť, nie veriť.
Mike: Dobrý postreh.
Boris: Robo, ty to nevieš overiť? Na nejakej malej veci, drobnosti? Môžeš to overiť na malom detaile, či to funguje? Zažil si už niekedy niečo také?
Robert: Nie som si taký istý.
Mike: Myslím, že je to veľmi dobrý postreh, pretože zazen akoby nerobil nič okrem toho, že nám zaberá čas a niekedy je bolestivý. Takže je tu nejaký druh presvedčenia alebo dôvery.
Robert: Takže aká je správna motivácia to robiť? Lebo napríklad ty si sa pýtal Tomáša a myslím si, že nejde len o problém bolesti. Aj mne sa oveľa ľahšie sedí v skupine, ale myslím si, že ide aj o otázku motivácie. Myslím si, že on, alebo aspoň ja, to máme veľmi podobne. Možno si nie som taký istý motiváciou, alebo nevidím motiváciu. Čo som chcel povedať, že jak Tomáš hovoril, že sa mu zle sedí samému a že lepšie sa mu sedí v skupine, tak to mám podobne. A si myslím, že neni len ten problém tej bolesti, ale aj možno, že chýba jasnosť v tej motivácii, že čo je motivácia.
Robert: Lebo napríklad Tomáš je veľmi rýchly v citovaní Sawakiho, ktorý povedal: Zazen je dobrý na nič. Nie je čo získať, a to sa často hovorí, nie je čo získať zo zazenu, a tak ďalej, len sedieť. Takže aká je správna motivácia, alebo čo z toho máme, alebo aký je prínos?
Účastník: Neviem.
Robert: Že čo je tá správna motivácia, čo vlastne získame zo zazenu, alebo prečo by sme mali robiť zazen? Ak je to ako nejaká mrkva, o dvadsať rokov v budúcnosti, a musíme veriť, že o dvadsať rokov z toho bude nejaký prínos, alebo… Čo to je?