Zen bez duchovna

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame pozrieť si aj pôvodný videozáznam.

Športovanie, pretože si uvedomujú, že v centre svojej praxe, svojej telesnej aktivity, môžu nájsť stav rovnováhy. A stav rovnováhy je veľmi, veľmi príjemný stav. A tak sa viacerí vedci zaoberali podobnosťou medzi telesnou aktivitou v športe a meditáciou. Takže chcem trochu viac vysvetliť telesné aspekty zazenu. Myslím, že je to veľmi dôležité, lebo žiaľ, zen má povesť duchovnosti. Ľudia si myslia, že Japonsko, Kórea alebo Čína sú veľmi duchovné krajiny, a že preto zen obsahuje akúsi tajomnú duchovnú pravdu.

Ale podľa mojich 25, 30 rokov skúseností zo života v Japonsku a z pobytu medzi Japoncami môžem s istotou povedať, že Japonsko nie je duchovná krajina. A Kórea a Čína pravdepodobne tiež nie sú duchovné krajiny. Ale Európa je duchovné miesto. Takže keď sa európski alebo americkí ľudia pozerajú na japonský zen, hľadajú niečo, čo im chýba u nich samých: duchovnosť kresťanstva, ktorá bývala veľmi silná a teraz slabne. Takže si myslia, že zen je duchovný.

Môj učiteľ Nishijima však, ktorý sa dožil 94 rokov, študoval a vyučoval učenie Dógena sedemdesiat rokov. Na konci života hovorieval: Budhizmus je len rovnováha autonómneho nervového systému. Hovoril to mnohokrát, mnohokrát v neskorších rokoch. Dnes je v modernom svete čoraz viac dôkazov, ktoré naznačujú, že na tom, čo hovorí, je niečo pravdy. Napríklad toto je po anglicky, prepáčte. Nie je to ľahké pochopiť, ale hovorí sa tu, že držanie tela a dýchanie ovplyvňujú autonómne funkcie. Hovorí sa to v tejto časti, v tejto časti tu.

Hoci existuje veľa dôkazov, že držanie tela ovplyvňuje našu fyziológiu, väčšina doktorov, väčšina lekárov o tom nehovorí. A nekontrolujú držanie tela ľudí. A nehodnotia držanie tela ľudí ako súčasť svojej fyzickej diagnostiky. Ale ľudia, ktorí napísali tento článok, dospeli k záveru, že existuje markantný, významný vplyv na všetko od funkcie, dýchania, tvorby hormónov, bolesti chrbtice, bolesti hlavy, nálady, krvného tlaku. Pulz a kapacita pľúc, všetko je ovplyvnené držaním tela.

A reguláciu autonómneho nervového systému ovplyvňuje držanie tela. Takže toto je tiež táto lordóza. Dobre. Nerozumiem lordóze.

Boris: Lordóza znamená, že toto je chrbtica, je to tu, takže, a dovnútra. A tu naopak. Toto je normálne držanie tela. Takže toto... chrbtice.

Mike: Optimálne, najlepšie držanie tela dospelého človeka zahŕňa lordózu, takže môžete— ako sa volá to slovo v... Takže, samozrejme, je to dosť ťažké pochopiť. Ale je tu niekoľko častí, ktoré hovoria, že držanie tela je veľmi dôležité, ale lekári si to neuvedomili. A držanie tela ovplyvňuje autonómny nervový systém. To povedal môj učiteľ. Takže som bol veľmi rád, že som si tento článok prečítal. Dobre. Hotovo. Teraz, chvíľku, prosím. Toto je Austrália v pozadí.

A toto je ľudské telo. Tu sme. Tu je ľudské telo. Otočte sa. Ďakujem. Teraz sa pozrite na ľudské telo. Ľudské telo je úžasné, pretože sa vieme vyvažovať na svojich nohách. A ľudia, ktorí sa snažia vyrobiť roboty, majú veľké ťažkosti prinútiť robota stáť a vyvažovať sa. A je to najťažší problém, dosiahnuť, aby robot vedel chodiť a behať bez toho, aby sa prevrátil. Takže rovnováha je v centre nášho pohybu. Teraz, ak sa pozriete na ľudskú kostru.

Môžete vidieť, v strede, v tejto časti tu, nie je nič okrem týchto stavcov. Jeden, dva, tri, štyri, päť. Nič iné. Takže táto časť nesie celú váhu našej hornej časti tela a našej hlavy. Zároveň našu hlavu nesie veľmi malá skupina kostí tu. Takže táto časť tu, driekové stavce, a táto časť tu, hrudné stavce, sú veľmi dôležité pre udržanie vzpriameného postoja. Sú štrukturálne centrom nášho tela. Ale samozrejme, máme svaly.

Tu sme. Lordóza. Vidíte, že chrbtica nie je rovná. Takže ak sa pri praktizovaní zazenu snažíte byť rovní, je to zbytočné. Ale môžete byť prirodzene rovní, aby tieto kosti mohli fungovať ako štruktúra, ktorá nesie našu váhu. A tieto kosti musia byť trochu zakrivené, takto. Teraz sa pozrime na túto časť tu.

Sú spolu pospájané, samozrejme, nejakými tkanivami. Veľmi silnými väzmi, aby sme sa nerozpadli na kusy. A potom majú tieto väzy navrchu aj nejaké svaly.

A tu môžete vidieť svaly, medzi kosťami. Tieto svaly sú veľmi malé, ale ovládajú naše držanie tela. Tiež ovládajú— prepáčte, nie som taký šikovný, aby som to obsluhoval— priestor medzi kosťami. Priestorom medzi kosťami je chrupavka.

Neviem, ako tu zobraziť chrupavku. Tak, máme to. Teraz, tieto svaly sú veľmi malé, ale veľmi silné. Ale nemôžeme ich vedome ovládať. Ovláda ich autonómny nervový systém. Autonómny nervový systém riadi, či sme napätí alebo uvoľnení, či nás bolí hlava, či máme silné sexuálne pocity, či sa cítime agresívne. A nervy autonómneho nervového systému prechádzajú cez chrupavku. A je tu jeden, je tu jeden, je tu jeden. Hups, nie, je tu jeden. Takže máme nervy, ktoré riadia našu náladu, naše dýchanie, naše zdravie. Prichádzajú sem, odtiaľto. A prechádzajú cez túto chrupavku a tieto svaly riadia tlak na chrupavku. Keď sme napätí, svaly, tieto malé autonómne svaly, sa skracujú. Náš chrbát sa skracuje. Keď sme napätí, skracujeme sa. Keď sme v strese, náš chrbát sa skracuje. Tlak na tieto nervy je väčší, takže naša nálada je ovplyvnená, naše dýchanie je ovplyvnené, naše zdravie je ovplyvnené. Ale tieto svaly nemôžeme uvoľniť. Idem si uvoľniť chrbát. Ale nemôžeme to. Môžeme to urobiť veľmi pomaly, ak to necháme stať sa. Takže zvláštna vec na našom tele je, že v jadre, v centre, sa nemôžeme vedome donútiť uvoľniť.

Ale ak zaujmeme správnu pozíciu, môžeme sa nechať uvoľniť. Môžeme dovoliť, aby sa uvoľnenie stalo. Toto je centrum zazenu. Nesnažíme sa zbaviť svojho stresu. Nesnažíme sa zbaviť svojho myslenia. Pretože ak sa o niečo snažíme, sme napätejší. Po anglicky intention, in tension. Takže čo je zazen? Zazen je nemať žiadny zámer. Len tak hlúpo sedíme, s týmito kosťami v správnej polohe, bez ohnutia na jednu stranu alebo ohnutia na druhú stranu. Takže sedíme a čakáme.

A pomaly sa naše telo samo upravuje: tieto svaly a tieto svaly a svaly vpredu. Potom sa náš chrbát predlžuje a potom je náš autonómny nervový systém viac vyvážený. Takže z tohto pohľadu je zazen veľmi jednoduchá prax. Sedíme a čakáme, aby sme sa vrátili do svojho prirodzeného stavu. Po japonsky shikantaza znamená len sedieť. Nesnažíme sa mať zámer. Len čakáme, aby sme sa vrátili do svojho prirodzeného stavu.

Takže čo šport? Máme veľa svalov nad týmito svalmi, veľa väčších svalov nad menšími svalmi. Všetky tieto svaly sa napínajú. Ak sedíme takto celý deň pri počítači, naše svaly sa trochu zafixujú takto. Ak sedíme takto so skríženými nohami, naše svaly sa trochu skrútia. A tak je pre nás nemožné cítiť, dovoliť týmto svalom vo vnútri uvoľniť sa, pretože veľké svaly sú napäté. Takže sa hýbeme. Zbavujeme sa napätia. Tanec, tanec, nádhera. Chôdza, beh, plávanie uvoľňujú všetky naše svaly, vyvažujú ich. Potom majú hlbšie svaly šancu vrátiť sa do normálu. Takže aký je rozdiel medzi zazenom a športom? V zazene sedíme a čakáme, aby sme sa vrátili do normálu. V športe sa hýbeme, aby sme sa vrátili do normálu. Takže hovorím, že zazen je veľmi jednoduchý šport, pretože si myslím, že šport nás vracia do normálu. Ale samozrejme, šport má mnoho ďalších vrstiev: učenie sa zručnosti, pohybovanie telom určitým spôsobom, odhodlanie vyhrať. Takže všetky tieto faktory v športe niekedy zakrývajú základný faktor v športe. Základným faktorom v športe je, keď sa vrátime do normálu, môžeme dobre fungovať.

Dýchanie, zrak, sluch, tep srdca, všetko. Keď sa naše telo vráti do normálu, môžeme podávať najlepší výkon. Potom môžeme pridať ďalšie vrstvy, ako učenie sa špeciálnych športov alebo víťazstvo alebo súťaženie a podobne. Rovnakým spôsobom, ak praktizujeme zazen a dovolíme si vrátiť sa do normálu, potom môžeme dať ďalšie vrstvy navrch práce a plánovania a nenávidenia a milovania a jedenia a sexu— základnej normality. Takže ak sa staráme o svoj základný normálny stav, ktorý nazývam stav rovnováhy, potom môžeme žiť, ako chceme. Nemusíme si robiť starosti. Ale toto znie veľmi jednoducho.

A za viac než dvetisíc rokov sa vysvetlenia, ktoré dávali starovekí budhistickí učitelia, stali veľmi komplikovanými. Nevedeli to vysvetliť. Takže napríklad Buddha v jednom zo svojich talkov povedal, že jemný a pokojný stav je vtedy, keď nemyslíte a necítite. Takže stav bez myslenia a cítenia. Takže ľudia si myslia: Ó, chcem získať ten stav. Takže to musí byť nádherné, lebo Buddha je nádherný. Takže to musí byť ako nebo. Chcem to získať.

Ale on hovoril o stave, ktorý máme, keď konáme. Nemyslíme logicky. Necítime silno. Pretože naše myšlienky a pocity sú všetky zmiešané dohromady. Takže myslíme, cítime, konáme. A všetci tento stav zažívame tisíckrát každý deň. Ale je to okamžité, keď vstanete a načiahnete sa po šálku. V okamihu konania prestávajú byť naše myšlienky a pocity oddelené.

A stávame sa celistvými. A posadíme sa a stávame sa oddelenými. Robíme to tisíckrát a státisíckrát denne. Toto je Buddhov význam stavu bez myslenia a cítenia. Ale samozrejme, ľudia chceli veriť, že je niečo, čo môžu získať. Chcú získať niečo, čo má tento úžasný človek. Takže premietajú svoju predstavivosť na toho úžasného človeka. Tento úžasný človek je úžasný. Je dokonalý. Chcem to získať.

Takže aj Kodo Sawaki povedal: Nemôžete nič získať. Takže tu skončím a môžeme mať diskusiu.

Jitka: Protože já dovedu pochopit, že když si půjdu zaběhat, tak to tělo si uvolní a bude uvolněný a já na tom nebudu myslet a můžu se dostat třeba z toho stresovýho stavu k nějakýmu uklidnění. Já tím uklidním to moje tělo, tomu rozumím.

Mike: Áno, rozumiem, že keď idem behať, môžem sa uvoľniť a zmeniť svoje pôvodne stresové pocity, ten stres môžem premeniť na nejaký pokoj. Rozumiem tomu.

Jitka: Ale nerozumím tomu v tom zazenu, protože si třeba všímám, že dělám nějaký věci a to ovlivňuje moji pozici v zazenu. Třeba jsem teď trochu změnila svoje myšlení, ale ty bloky v tom těle pořád zůstaly. A v tom zazenu mi přijde, že kdybych se na tu pozici vůbec nesoustředila, tak se příliš uvolním a budu třeba nahrbená, že jo?

Mike: Takže v zazene sa zdá, ak sa vôbec nesnažím a len sa uvoľním, že moja pozícia bude napríklad zhrbená alebo príliš zakrivená, a ak sa nesnažím—

Jitka: Já mám teďka takový pocit, že nedokážu v sobě zjistit, jaká ta pozice je ta správná, ta přirozená, protože mám navyklou určitou pozici. A já vím, že mi nemůžeš říct, jaká je moje správná pozice, protože to vím jenom já.

Mike: A rozumiem, že mi nemôžete povedať, aká je moja správna pozícia, pretože to viem len ja.

Jitka: Takže já tomu v zazenu nerozumím, protože u sportu si to nekoriguju, tam se člověk uvolní. Ale v tom zazenu já vlastně mám tu pozici. Mám být soustředěná, že jo?

Mike: Pretože v športe sa mi zdá, že je prirodzené, ako sa uvoľňujeme, a držanie tela je prirodzené. Ale v zazene viem, že by som sa mal sústrediť. Neviem, ako to funguje v zazene.

Jitka: Nevím, jak to v zazenu najít. Ve sportu chápu, jak to funguje, ale jak to najít v zazenu?

Mike: Áno, to je dobrá otázka. A niektorí ľudia mi nedávno povedali, a aj v minulosti, že nenachádzajú— zazen akoby nič nerobil. Môžu ísť behať alebo na prechádzku alebo plávať a potom sa cítia uvoľnení. Ale keď robia zazen, nemôžu pocítiť nič také. A tak po nejakom čase možno cítia, že možno zazen pre nich nie je až taký zaujímavý. Alebo možno cítia: chcem zistiť, čo robím zle. Takže poďme sa porozprávať o tom, čo môžeme robiť zle. Predovšetkým, ak nerozumieme tomu, čo zazen je, ak si myslíme, že zazen je nejaká duchovná prax, potom sa nikdy nemôžeme uvoľniť. Ak nerozumieme tomu, čo znamená uvoľniť sa, potom nemôžeme sedieť v peknej pozícii. A ak nerozumieme, že zazen je o vyvažovaní seba samých, nemôžeme nájsť vyváženú pozíciu. Aj keď tým veciam rozumieme, naše telo už má zvyky. Viete, naše telo má zvyky. Takže predovšetkým sedíme na vankúši, aby bola naša panva v peknej polohe, aby naša chrbtica mohla pekne sedieť. Ak sedíme na podlahe, musíme sa nakláňať dopredu. Nemôžeme mať chrbticu takú rovnú. Takže sedíme na vankúši. Môžeme sedieť na vankúši vysoko alebo nízko, podľa toho, čo je pohodlné. Chceme sa cítiť pevne. Takže ak máme nohy takto, necítime sa tak pevne. Takže ak máme nohy takto, dáme vyšší vankúš. Ak dáme vyšší vankúš, naše nohy klesnú. Potom po nejakom čase sa naše väzy viac uvoľnia. Majstri v Japonsku a podobne povedali: sedieť v lotosovej pozícii.

Ak je vám to pohodlné, dobre, ale väčšina ľudí na Západe to nedokáže. A ja už tiež nie, pretože sa mi nekrútia boky. Takže toto je spodok. Toto je základ. Počkajte, tak, to je ono, posaďte sa na trojnožku a môžete cítiť samých seba. Nie, nie, nie. Príliš dozadu, príliš. Dobre, možno tam.

Ako vyvažovanie. Potom hlava na našich pleciach: ak sedíme takto, máme napätie. Často sedíme takto. Takže väčšina ľudí má akýsi zvyk. Takže sa môžeme pokúsiť narovnať. Môžete pohnúť hlavou. Možno tam. Možno sem. Možno tam. Potom čo mám robiť s rukami? Ak ich dám tam, už necítim rovnováhu.

Tak ich dám sem. Ak ich dám tam, už necítim rovnováhu. Takže ich presuniem sem. Takže Dógen povedal: dajte palce k pupku. Nie, bolí to. Nepáči sa mi to. Ale ak to dáte dolu, nemôžete cítiť rovnováhu. Takže toto je zazen, len sedenie. Takže Dógen povedal: zazen nie je pevná pozícia. Nemôžeme sa vyvažovať, ak sme zafixovaní. Takže ľudia, ktorí učia, že máte sedieť takto, nerozumejú, čo je zazen.

Boris: Samuraj.

Mike: Potom môžeme mať palicu na bitie ľudí. Takže ak sedíte takto.

Jitka: Můžu mít ruce takhle?

Mike: Áno.

Jitka: Můžu, protože když je tam takhle, tak musím držet.

Mike: Vlastne, ak sedíte tak, že sa vám palce dotýkajú, môžete cítiť, či myslíte. Keď myslíte, niekedy.

Jitka: A můžu mít ty dlaně...

Mike: Môžete sedieť takto, alebo môžete vytvoriť akési miesto pre svoje oblečenie tu, takto. Takže skúste sa tu nedotýkať a potom cíťte. Len seďte, akoby ste sa vyvažovali. Učíte sa chodiť po lane. A môžete to robiť počas celého zazenu, ak chcete.

Jitka: Takže nemám cítit to napětí. Když ho cítím, tak mám hledat to příjemné

Mike: stav. Samozrejme, vždy niekedy cítime napätie. Takže je to akýsi výcvik. Takže keď hovorím uvoľnite sa, nesnažte sa zbaviť napätia. Nemyslím uvoľnite sa. Uvoľnite sa. Takže je tam nejaké úsilie, ale nie príliš veľa úsilia. Ale naše svaly sú, akoby sme mali zvyky. Takže keď sedíme rovno, naše svaly hovoria: Nie, nie, mne sa páči, toto je lepšie. Takže je to výcvik. V našej mysli máme veľa smetí. Takže Kodo Sawaki povedal: ako keď ideme na toaletu. V zazene všetko vychádza von.

Ale ak sa na vás niekto pozerá, nevidí, že by niečo vychádzalo von. Takže je to len vo vašej mysli. Prežívam strašný čas. Ach, hlava mi praská. Vidíte niečo? Nie. Ale ak máme veľmi, veľmi silné pocity alebo myšlienky, je lepšie ísť behať, alebo ísť na prechádzku, alebo ísť plávať. Potom, keď máme frustráciu za sebou, je ľahšie sedieť. Ak povieme: dobre, idem sedieť, aj keď mám v mysli strašnú bolesť, idem sedieť. Toto nie je dobré. Takže choďte a urobte niečo iné, potom sa vráťte. Potom skúste sedieť takto.

Takže ak rozumieme, že zazen je niečo jednoduché, potom môžeme byť jednoduchší. A ak sa cítite vyvážení, toto je stav Buddhu. Čo? Nie, nie, nie. Buddha je úžasný. Je dokonalý. Ja nie som Buddha. Takže skúste sa tu nedotýkať. Len to skúste a potom takto a naučte sa vyvažovať.

A ak to robíte takto niekoľko týždňov a myslíte si... potom môžete prestať. Mne to nevadí. Môžete namiesto toho ísť plávať.

Jitka: Já ty bloky v těle mám, takže to řeším třeba masážema a měla bych třeba cvičit. To o sobě vím. Takže pro mě je prostě těžký najít ten pocit té harmonie nebo toho, abych se vybalancovala... je to pro mě prostě obtížný.

Mike: Pre mňa je v zazene ťažké nájsť rovnováhu.

Jitka: Protože mi zazen připadá napjatý.

Mike: Pretože prirodzene som napätý. Viete sa takto posadiť? A viete sa takto hýbať? Toto je rovnováha. Všetko ostatné nie je dôležité. Len toto je vyvážené. Vyvážené.

Robert: Ale Mike, a čo myslenie? Pretože by sme sa mali nejako snažiť zastaviť aj myslenie.

Mike: Dnes ráno ste mi povedali: Nezáleží mi na tom, čo majú ľudia v mysli.

Robert: Ale mne záleží na tom, čo je v tej mojej.

Mike: Vám záleží. Dobre. Záleží vám na tom, čo máte vo svojej mysli. Mne nezáleží na tom, čo máte vo svojej mysli.

Boris: Zastavte, prosím, preklad.

Mike: Prepáčte.

Robert: Pýtali sa ma— hovoril o tom, že bez intention, bez zámeru, že v podstate aj niečo s myslením v zazene kvázi by sme mali robiť, že nejakým spôsobom aspoň prerušiť alebo tak. A Mike hovoril, že ráno si mi povedal, že je jedno, aké myšlienky majú ľudia, a ty hovoríš, že ti na tom záleží, čo si... Ale ja som povedal, že v podstate je jasné, že mi nezáleží, čo si myslia druhí, ale záleží mi, čo mám ja v hlave.

Robert: Ale povedal si, že zazen je len rovnováha, nie sedenie. Ale je tu, ako som zvyčajne hovoril, že by sme mali zastaviť aj tok myslenia a nejako sa pokúsiť zastaviť.

Mike: Áno. Takže ak myslíte, môžete urobiť takto. Potom, keď urobíte takto, vrátite sa sem.

Robert: Takže ak sedím rovno, nemusím sa starať o tok?

Mike: Nie. Ale ak si všimnete, že je tu príbeh, dobre, máte príbeh, potom môžete príbeh zastaviť, keď si ho všimnete.

Robert: Ale niekedy mám pocit, že príbeh možno beží pätnásť minút

Mike: Áno, aj ja.

Robert: Takže toto nie je problém.

Mike: Nie.

Robert: V myslení treba niečo robiť a Mike povedal, že keď si uvedomím, že mi nejaký príbeh beží v hlave, môžem ho zastaviť a môžem sa vyrovnať. A ja som povedal, že si nie som úplne istý, či nevadí, že tá story beží pätnásť minút.

Boris: Či stačí len si to uvedomiť?

Mike: Premýšľate o svojom myslení a robíte si starosti o svoje myslenie.

Účastník: Dvojitá starosť.

Boris: Druhá.

Robert: Áno, ale je ich tisíce— vo vnútri nie je jedna osoba, ale tisíce. Takže jeden riadi druhého, tretí riadi— korytnačky až dole.

Mike: Ste veľmi bystrý človek, takže máte veľmi aktívnu myseľ.

Boris: Nie je to ľudská bytosť, je to...

Mike: Robot.

Boris: Počítač.

Mike: Takže ak poviem niečo, čo ide proti logike, alebo proti rozumu, nepáči sa vám to, pretože ste veľmi logický človek. Takže žiaľ, budhistická cesta je nájsť miesto za logikou. Nie zahodiť logiku, ale môžete povedať: Teraz mám logiku. Teraz logiku nepotrebujem. A to je pre vás ťažké. Rozumiem. Pretože ak nie je logika a nie je rozum, myslíte si: Čo tam je? Len akýsi bláznivý chaos? Áno! Takže musíte dôverovať bláznivému chaosu, čo je veľmi ťažké. Takže to nechcete robiť. Teraz myslíte...

Boris: [nepočuteľné]

Mike: Naozaj?

Boris: Aby to bolo dokonalé, nemali by sme mať žiadny chaos. Pretože veriť, že toto všetko je takto, nie je také jednoduché.

Mike: Hotovo.