Osem právd veľkého človeka

Úplný slovenský preklad — O prepisoch a prekladoch

Redakčná poznámka: Prepis hovorenej prednášky sme jazykovo ľahko upravili, aby sa dobre čítal aj ako písaný text; zachovali sme hlas hovoriaceho aj význam jeho slov a znenie sme upravovali s veľkou starostlivosťou. Odporúčame vypočuť si aj pôvodný zvukový záznam.

Mike: Zarecitujeme Kaikyoge?

[recitácia, 00:01:49–00:02:30]

Hovoriť o poslednej kapitole v spisoch majstra Dógena, v Shobogenzo. Napísal deväťdesiatpäť esejí alebo kapitol a používal ich na svoje prednášky. Zomrel, keď mal päťdesiatdva rokov, v roku 1253. A táto kapitola bola napísaná v roku 1253.

Kapitola sa volá Hachi Dainingaku. Hachi znamená osem. Dainin znamená veľký človek. Gaku znamená pravda alebo intuitívna reflexia. Kapitola teda obsahuje osem intuitívnych reflexií veľkého človeka. Nebudem ju čítať, budem ju interpretovať do jednoduchšej angličtiny. Buddhovia sú veľkí ľudia. Pravda, ktorú si veľkí ľudia uvedomujú, je dôvodom, prečo vstupujú do nerušeného a pokojného stavu. Bol to posledný talk, ktorý Šákjamuni Buddha predniesol v noci, keď zomrel. A bol to aj posledný talk, ktorý majster Dógen napísal. Ale nie je to môj posledný talk. Tu je osem právd, o ktorých majster Dógen píše. Keď hovorí, že veľký človek je Buddha, hovorí tiež, že buddhovia sú ľudia, ktorí cvičia zazen. Takže ak vo svojom živote cvičíte zazen, ste Buddha a veľký človek.

Prvá: malá túžba. Nemať silnú túžbu. Nehnať sa za vecami, ktoré nemôžete dostať. Gautama Buddha povedal: ak sa honíte za vecami, ktoré nemôžete dostať, veľmi trpíte. Ak nemáte takú silnú túžbu, nemusíte sa honiť za vecami, ktoré nemôžete dostať. A tak netrpíte. Mali by ste to cvičiť a naučiť sa mať malú túžbu. Ak máte malú túžbu, môžete mať mnoho cností, mnoho výhod. Napríklad ľudia, ktorí majú malú túžbu, sa nikdy nemusia usilovať získať si priazeň ľudí. A nikdy sa nemusia meniť, aby dostali, čo chcú. Zmysly ich nevláčia sem a tam. Majú vyrovnanú myseľ. Netrápia sa a neboja sa. Keď sa dostanú do nejakej situácie, nie sú takí strnulí. Pretože nechcú niečo dostať, môžu byť pružní. A necítia sa nespokojní. Ľudia s malou túžbou teda majú nerušený a pokojný stav.

To je prvá.

Ale nemali by sme si myslieť, že to znamená nemať žiadnu túžbu. Ak sa pokúsime prestať mať túžbu, môžeme to nejaký čas zvládať. Ale je to ako korok plávajúci na vode. Ak ho zatlačíme dolu, je to v poriadku. Ale ak ho prestaneme tlačiť, vyskočí z vody. Nemali by sme sa teda snažiť, aby bola naša túžba nulová. Túžba je prirodzená. Ale ak veľmi chceme veci, ktoré nemôžeme ľahko dostať, potom kvôli tomu môžeme trpieť. Ale samozrejme, ak sa o veci nepokúšame, nikdy nemôžeme nič dosiahnuť. Hovorí teda o extrémoch. A všetci prežívame extrémnu túžbu. Môžeme vidieť napríklad malé dieťa. ‘Chcem zmrzlinu. Mami, môžem dostať zmrzlinu?’

Účastník: Áno.

Účastník: Isteže.

Mike: ‘Chcem zmrzlinu.’ A potom, keď budeme väčší, chceme väčšie zmrzliny.

Účastník: Stavím sa, že stále chcete malú.

Mike: Mám zmrzlinu.

Číslo dva: poznať spokojnosť, čo znamená byť spokojný s tým, čo máme. Buddha povedal: ak sa zbavíte všetkých druhov vecí, ktoré vás nechávajú trpieť, potom sa môžete cítiť spokojní. A cítiť sa spokojný je miesto, kde nachádzate radosť a mier. Ľudia, ktorí sa cítia spokojní, sa môžu cítiť pohodlne, aj keď ležia na zemi. Ale tí ľudia, ktorí sa necítia spokojní, nie sú šťastní ani vtedy, keď žijú v krásnom paláci. Ľudia, ktorí nie sú spokojní, ostávajú chudobní, aj keď majú veľa peňazí. Ľudia, ktorí sú spokojní, sú bohatí, aj keď nemajú žiadne peniaze. Nespokojných ľudí neustále ťahá ich túžba. Ľudia, ktorí sa cítia spokojní, sa teda na nich môžu pozerať a ľutovať ich.

Číslo tri. Tešiť sa z pokoja.

Jana: No, povieme „klidu, míru“.

Mike: Môže byť, áno.

To znamená odísť od všetkého druhu hluku a žiť sám v prázdnom priestore. Buddha povedal: ak chcete získať pokoj a neúmyselný mier a radosť— to je to veľké, nechať mier a radosť, aby k vám prišli— mali by ste sa odsunúť od hluku a žiť sám v odlúčení. Ľudí, ktorí majú radi tiché miesta, si ctia bohovia. Bohovia milujú cnosť. Preto by ste mali opustiť svoje skupiny a iné skupiny a žiť sami v prázdnom priestore. A potom môžete nájsť, čo spôsobuje vaše utrpenie. Ľudia, ktorí milujú byť v skupinách, majú veľa problémov. Sú ako veľký kŕdeľ vtákov, ktorý sa zhromaždí na veľkom strome. A potom sa obávajú, že sa konáre zlomia. Ľudia, ktorí sa silno viažu na spoločnosť, majú mnoho druhov takéhoto utrpenia. Ako starý slon, ktorý uviazol v blate. Namáha sa, ale sám sa nedokáže dostať von.

Znie to teda, akoby Buddha hovoril: opustite všetky skupiny a žite sami, ďaleko od všetkých. A môžeme si predstaviť, že nájdeme malú zrubovú chatu v horách a budeme tam pokojne žiť. Vlastne si myslím, že to tak nie je. Nemali by sme si teda myslieť, že tým myslí, aby sme fyzicky opustili všetkých ostatných ľudí. Môžeme byť sami v skupine, ak si zachováme vlastnú nezávislosť. Samozrejme, musíme medzi sebou spolupracovať. A to tento víkend robíme. Takže máme skupinu. Ale ak sa v našej skupine všetci snažíme nasledovať jeden druhého, alebo sa snažíme robiť to isté ako všetci ostatní, potom je to ten druh problému. Žil som v Japonsku približne dvadsať rokov. Japonsko je skupinová spoločnosť, takže hlavným činiteľom vo všetkom, čo všetci robia, je nasledovať svoju skupinu. Ak sú v malej skupine priateľov a stoja spolu vo vlaku, ignorujú všetkých ostatných. Môžu stáť v kruhu, rozprávať sa spolu a celý čas sa na seba pozerať. A ostatných ľudí úplne ignorujú. Pripadalo mi to ako veľmi, veľmi hrubé správanie.

A ak idete prejsť cez cestu a čakáte, kým sa semafor zmení z červenej na zelenú, všetci čakajú, aby mohli prejsť. Ak jeden človek vykročí, aj keď je červená, všetci ho budú nasledovať. To je pravda. Japonská spoločnosť teda trpí presne týmto problémom. Možno my trpíme opačným problémom. Sme veľmi individuálni, v západnej spoločnosti. Ale tak či onak, táto pravda o pokoji naznačuje, že by sme sa nemali nechať chytiť skupinami. Naša skupina tento víkend je veľmi pekná, pretože sme sa zišli nečakane. A potom zmizneme. Je to teda veľmi prirodzené. Zaujíma ma, odkiaľ sa tu vzalo toľko veľkých ľudí.

Číslo štyri. Cvičiť usilovnosť.

Mike: Cvičiť usilovnosť.

Jana: Nie, nemusíte.

Mike: Neustále robiť veci, stále a stále a stále. Je víkend.

Buddha povedal: ak cvičíte usilovnosť, naozaj nič nie je ťažké. Takže len zostaňte usilovní. Ako malý prúd vody, ktorý neustále steká na kus skaly, môže v skale urobiť dieru. Ale ak sa unavíme a vzdáme sa, je to ako zakladať oheň, robiť oheň tyčinkou. Skôr než sa oheň objaví, povieme: ach, unavení. Takže oheň nikdy nezískame.

Niekedy, keď vynakladáme úsilie, nevieme, prečo to úsilie vynakladáme. Tak si pomyslíme: ach, prestanem. Alebo niekedy máme cieľ. A začneme k tomu cieľu pracovať. A potom sa unavíme. Alebo sa zľakneme. Alebo z mnohých dôvodov prestaneme. Ak niečo prestaneme robiť, nikdy sa nemôžeme dostať k svojmu cieľu. Veľmi jednoduchý príklad. Cvičenie zazenu. Ak prestaneme cvičiť zazen, nikdy sa nenaučíme cvičiť zazen pravidelne. Samozrejme, v mojom prípade som cvičil mnoho rokov. A mnohokrát som si pomyslel: prečo to robím? Nezdá sa, že by to niekam viedlo. Možno mrhám životom. Ale nejako, intuitívne, som v tom pokračoval. A náš život funguje takto. Samozrejme, niekedy pokračujeme v niečom, čo je hlúpe. A ak v tom potom pokračujeme, nakoniec si uvedomíme, že musíme prestať. Ale aby sme niečo dosiahli a získali výsledky svojho úsilia, musíme pokračovať, krok za krokom. Toto sa nazýva usilovnosť.

Číslo päť. Nestratiť všímavosť (mindfulness).

V angličtine je to veľmi ťažké slovo.

Buddha povedal: ak máte schopnosť nestratiť všímavosť, problémy sa od vás držia ďalej. Preto by ste sa mali neustále ovládať a nedovoliť si blúdiť do mnohých rôznych smerov. Ak stratíte všímavosť, stratíte všetky svoje dobré stránky. Ak je vaša sila všímavosti veľká, tak aj keď sa dostanete do situácií, kde sú veľmi silné túžby, neublížia vám. A nemáte sa čoho báť.

Všímavosť (mindfulness) je teda v angličtine veľmi ťažké slovo, pretože obsahuje slovo myseľ (mind). Ale v japončine to slovo neznamená myseľ. Znamená to úplne sa sústrediť na to, čo robíte. Mohli by sme teda namiesto „všímavý“ (mindful) povedať „prázdna myseľ“ (mind empty). Ak robíme jednu vec a myslíme na inú, nie je to všímavé (mindful). Mnoho ľudí sa snaží myslieť na to, čo robia, zatiaľ čo to robia. Ale pri akejkoľvek fyzickej činnosti alebo športe, ktorý zahŕňa—

Otázka: Mnoho ľudí, keď niečo robia, tak sa snažia… myslieť na to, čo robia?

Mike: Áno, a pokúšame sa sledovať samých seba. Ale v učení majstra Dógena všímavosť (mindfulness) neznamená toto. Znamená to odhodiť človeka, ktorý sleduje, a úplne sa sústrediť na to, čo robíme. V čínskom budhizme existuje metafora. Ak nie sme všímaví (mindful), je to ako mať dva mesiace. A keď sme všímaví, je len jeden mesiac. Takže v starých kóanových príbehoch si mnísi niekedy navzájom hovoria: máš dva mesiace? Nie, mám jeden mesiac.

V modernej spoločnosti sme vynikajúci v premýšľaní o veciach, zatiaľ čo robíme iné veci. Multitasking. Napríklad v Anglicku, kde žijem, niekedy, keď idem do banky vybrať nejaké peniaze, kým osoba v banke počíta peniaze, chce sa so mnou rozprávať o niečom inom. ‘Jeden, dva. Idete zajtra na dovolenku?’ V supermarkete pri pokladni sa deje to isté. A môžeme sa stať veľmi zručnými. Ale za túto zručnosť platíme cenu. Moderná spoločnosť akosi chce, aby sme robili viac vecí naraz. Ale nevšímame si cenu, ktorú platíme. Rozptyľujeme sa do rôznych smerov. Niekedy je teda dobré sústrediť sa na jednu vec. Byť pozorný. A to je význam všímavosti (mindfulness). Takže sa mi páči prázdnota mysle (mind emptiness). Je to slovo v češtine rovnaký problém?

Jana: Myslím, že áno. Je to ako pohár vody. Pohár môže byť plný. Je to ako keď hovoríte všímavý (mindful). A ak trochu vylejete, potom je prázdny.

Účastník: Ale myslím si, že najbližší preklad všímavosti (mindfulness) je bdelosť. A bdelosť znamená byť bdelý. Takže v češtine to funguje naozaj dobre.

Mike: Naozaj? To je oveľa lepšie.

Účastník: Áno.

Mike: Povedali by ste to slovo ešte raz?

Účastník: Bdelosť.

Jana: Áno.

Mike: Bdelosť. Takže budem používať bdelosť vo svojich talkoch v Anglicku. Je to oveľa lepšie. V angličtine je to veľký problém. Ľudia si myslia, že všímavosť (mindfulness) znamená, že musím myslieť na to, čo robím, a máme v spoločnosti učenie: mysli na to, čo robíš.

Účastník: Áno.

Jana: Myslím, že je to iná konotácia. Znamená to nespať.

Mike: Skvelé. Je to to isté ako japonský význam. Som taký rád, že to počujem.

Číslo šesť. Cvičiť vyrovnaný stav dhyāna.

Ak si spomínate, dhyāna je to isté ako jhāna v páli. Dhyāna je sanskrtské, jhāna je pálijské. Chan je čínske. Zen je japonské.

Buddha povedal: ak sa regulujete, potom budete existovať vo vyrovnanom stave. Keď sedíte vo vyrovnanom stave, budete vedieť, ako svet prichádza a odchádza. Preto by ste mali byť usilovní pri cvičení všetkých druhov rovnováhy.

Účastník: Cvičenie. Cvičenie.

Mike: Rutiny pohybov k vyrovnanému stavu.

Jana: Harmónia a rovnováha.

Mike: Keď získate vyrovnaný stav, nezmizne. Zostáva s vami. Mali by sme cvičiť vyrovnaný stav dhyāna, aby nám rovnováha neutekala. Ako voda. Ak máme v potrubí v našom dome netesnosť, musíme to vodovodné potrubie opraviť, aby voda nevytekala. Existuje metafora, že zazen je ako zvonenie na zvon. Bong. Keď zazvoníme na veľký zvon, zvuk pokračuje a pomaly odznieva. Takže pri zazene potrebujeme cvičiť bong, a keď odznie, cvičiť znova. Bong. Existuje pojem rezonancia. Veľký zvon môžeme udržiavať rezonujúci.

Číslo sedem. Cvičiť múdrosť. Buddha povedal: ak máte múdrosť, potom sa nestanete chamtivými a nebudete chcieť mnoho vecí. Ak sa neustále pozeráte na seba, môžete zabrániť tomu, aby ste sa stratili. Potom budete slobodní. Múdrosť je pevná loď a môžete ňou preplávať oceán starnutia, ochorenia a umierania. Preto by ste mali múdrosť cvičiť a rozvíjať ju. Ak sme múdri, máme jasné oči.

Múdrosť sa v budhizme často nazýva prajñā. Prajñā je sanskrtské slovo. Pra znamená pred. V angličtine máme pre. V latinčine pre. A jñā znamená myslenie, myslieť. Ak—

Účastník: Hovoríme „pradžňa“.

Účastník: Záleží na tom, či je to spojené so sanskrtom. Dobre, ale mohli by sme to povedať rovnako.

Jana: Je to len výslovnosť tých slov.

Mike: Áno. Jñā je to isté ako grécke sloveso ginosko. Takže to znamená: myšlienka.

Účastník: Poznanie.

Jana: Nie, alebo myšlienka.

Mike: Prajñā teda znamená pred myšlienkou. V budhizme je múdrosť niečo intuitívne, predtým než myslíme. Keď cvičíme zazen, stávame sa ľuďmi s prajñā. Rozvíjame akúsi intuíciu. Ale niekedy ju nevidíme. Nie je potrebné vidieť svoju intuíciu. Ale konáme podľa svojej intuície. Nemyslím to vo veľmi veľkom zmysle. Napríklad: ‘Ach, mám intuíciu. Pôjdem na Island.’ Ale veľmi jednoduchým spôsobom. Kráčame po ceste a prejdeme na druhú stranu. Bez dôvodu, len prejdeme. Alebo ideme do divadla vo štvrtok, nie v stredu. Všetky tieto malé intuície, nevieme, čo sa deje. Ale tieto malé intuície vytvárajú náš život. Myslím, že si kúpim túto knihu. Myslím, že zavolám tomuto priateľovi. Ale používam slovo myslím. Ale vlastne je to jednoduchšie ako to. Na veľmi jednoduchej úrovni idete týmto smerom, nie tamtým. A toto jednoduché intuitívne rozhodnutie v každom okamihu tvorí cestu nášho života.

Číslo osem je posledné. Nezapájať sa do planých rečí.

Buddha povedal: ak sa zapájate do všelijakých planých rečí, vaša myseľ bude rušená. Aj keď ste preč od svojho rodinného života, stále sa nemôžete stať slobodnými. Preto okamžite odhoďte rušivé plané reči. Zabráňte si v zbytočnom táraní. A potom sa môžete stať nerušenými.

Aj keď si nemyslím, že tým myslí, že sa nemôžeme rozprávať medzi sebou. Ale niektorí ľudia hovoria stále a nedokážu prestať. A netrápi ich, o čom hovoria. Len potrebujú hovoriť. Takže to nemusíme robiť. Ale všetci máme svoje povahy. Niektorí ľudia sú veľmi tichí. Niektorí ľudia sú veľmi zhovorčiví. Takže to je prirodzené.

To je tých osem právd. Majster Dógen povedal, že každá z týchto ôsmich právd môže obsahovať ďalších osem právd. Takže ich môže byť šesťdesiatštyri. A ak sa pozrieme na každú z nich, môžeme nájsť ďalšie. Takže existuje nespočetné množstvo právd.

Účastník: Sú fraktálne.

Mike: Áno.

Účastník: Áno. Fraktál.

Mike: Áno.

Účastník: Presne.

Mike: Fraktál. Presne. Takže chápal, že naše poznanie je fraktálne.

A jeho štyri hľadiská, o ktorých som hovoril včera, pohľad na niečo zo štyroch hľadísk, sú tiež fraktálne. Môžeme sa teda vždy pozrieť na všetko bližšie a nájsť menšie členenia. Zvyšok kapitoly čítať nebudem, ale môžete si ju prečítať, ak chcete. Hovorí, že týchto osem právd je učenie Buddhu, tesne predtým, než zomrel. Majster Dógen učil týchto osem právd niekoľko mesiacov pred svojou smrťou. Môžeme teda predpokladať, že sú výsledkom jeho životnej skúsenosti. Je veľmi pekné im rozumieť a môžu nám dať nejaké usmernenia.

Mike: To je koniec môjho talku. Máte nejaké otázky alebo komentáre?

Účastník: Videl si Genesis? Genesis, nový film.

Mike: Nie.

Účastník: Nie, nie. Iron Man.

Mike: Kto v ňom hrá hlavnú rolu?

Účastník: Jeden francúzsky mních z nejakej jaskyne.

Mike: Ach tak?

Účastník: Budhistický mních.

Mike: Budhistický mních.

Účastník: Takže to isté učenie. Aha, jasné.

Otázka: Je učiť sa mať menej túžob a cvičiť múdrosť niečo iné než cvičiť zazen?

Mike: Nie, to isté. Majster Dógen teda hovorí, že toto sú pravdy človeka, ktorý cvičí zazen. Môžeme teda povedať: ‘Ach, mám rád viac túžby, takže prestanem.’ To môžeme urobiť, však? Alebo napríklad môžeme cvičiť zazen a mať pekný pokojný stav. Ale cítime niečo príliš pokojné. Môžeme teda ísť do krčmy a piť. A potom cítime: ‘Ach, to je lepšie, zase sa cítim normálnejšie.’ Správne. Normálnejšie. A potom sa nám po nejakom čase omrzí to normálne rozprávanie, pracovanie, pitie a podobné veci. Tak si pomyslíme: ‘Ach, chcem si zase zacvičiť zazen.’ A potom sa zase cítime pokojní a potom cítime: ‘Ach, príliš pokojní.’ Zo zazenu získavame pokojný stav, ale mnohokrát chceme ten pokojný stav narušiť. A potom sa zase vrátime. Toto učenie teda nie je o niečom dokonalom. V mysli si môžeme vytvoriť nejaký dokonalý obraz. Veľká ľudská bytosť, ktorá cvičí zazen. Nie ja. To je len obraz v našom mozgu. Ale ak cvičíme zazen stále a stále a stále, pomaly namiesto toho, aby sme robili toto, robíme toto. Myslím, že keď budeme veľmi starí, ak budeme cvičiť zazen každý deň, možno sa staneme takmer takými. Ale ešte neviem.

Tieto vlastnosti teda získavame cvičením zazenu. Nemusíme sa snažiť byť takí. Len musíme prestať byť niečím iným. Ak teda prestaneme rušiť samých seba, môžeme mať pokojný stav. A existuje metafora. Pohár naplnený vodou a popolom. Keď miešame vodu, nevidíme jasne. Keď prestaneme miešať, voda sa usadí. Ale my radi miešame. Miešanie je náš život. Ale niekedy potrebujeme prestať miešať. A potom, keď sa pozrieme týmto smerom, začneme znova miešať. Ach, zase miešame. Ak teda máme obraz dokonale čistej vody, je to len sen.

Skončíme? Ďakujem vám veľmi pekne, že ste počúvali moje talky. Keď mám talky, učím sám seba. Takže ďakujem, že ste mi dovolili učiť sám seba. Ďakujem. Takže recitujeme.

[recitácia, 00:56:50–00:57:45]

Rád by som veľmi pekne poďakoval Jane za tlmočenie.

Účastník: Ďakujem pekne.